Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112203364
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112203364.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom N.
XXX, t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou: Mgr. Markétou Breuerovou, vyššia súdna
úradníčka Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: OZ právna
pomocspotrebiteľom,Sofijská13,Košice,IČO:42247286,zastúpenýadvokátom:JUDr.LadislavMikuš,
Stará Baštova 2, Košice, o zaplatenie sumy 847,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 25Ro/19/2012-25 zo dňa 30.3.2012.

Súd návrh v časti istiny 624,71 € spolu s 9,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 497,61 €

od 21.5.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 118,16
€ ako trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2012 domáhal zaplatenia sumy 847,30 € s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s., na neho
pohľadávku proti odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 17.12.2005 s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
postupcu. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Navrhovateľ mal za to, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca odstúpil od
zmluvy o úvere a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu jej postúpenia
predstavovala sumu 847,30 €, ktorá pozostávala z istiny 497,61 €, úroku z omeškania 301,23 € a

ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 48,46 €. V konaní si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškaniapočnúc dňom 11.12.2009, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 14%
ročne z istiny 497,61 €.

Súd vydal platobný rozkaz č.k. 25Ro/19/2012-125 zo dňa 30.3.2012, ktorý sa nepodarilo doručiť

odporcovi do vlastných rúk, nakoľko súčasný pobyt odporcu sa nepodarilo zistiť, preto mu súd ustanovil
opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Na podporu odporcu vstúpilo do konania OZ právna pomoc spotrebiteľom, oznámením zo dňa
6.6.2012 doručeným dňa 7.6.2012. V tomto písomnom podaní vedľajší účastník uplatnil námietku
premlčania pohľadávky. Poukázal na to, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
finančné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 17.12.2005. Konečná splatnosť

úverubola dohodnutádo16.12.2006,navrhovateľpodalnávrhnasúddňa20.2.2012,tedanárokuplatnil
po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 17.12.2006 a uplynula 17.12.2009, preto je nárok
premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, keď pojednával v neprítomnosti
opatrovníčky odporcu a vedľajšieho účastníka v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., oboznámením sa s

predloženýmilistinnýmidokladmiakoajcelýmobsahomspisuazistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:

Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu po čiastočnom
späťvzatí trvá a žiada, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 624,71 € spolu s 9,25% ročným
úrokomzomeškaniazosumy497,61€od21.5.2011dozaplatenia.Pohľadávkapredstavujenárok,ktorý
vznikol zo zmluvného vzťahu odporcu s právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľnou,

a.s., založený zmluvou o kontokorentnom úvere. Na základe predmetnej zmluvy odporca čerpal úver,
tentovšakprestaldohodnutýmspôsobomsplácať,pretodošlokvypovedaniuzmluvyzostranyprávneho
predchodcu navrhovateľa a tým k zosplatneniu pohľadávky, ku ktorej sa následne nabaľovali úroky
z omeškania. Pohľadávka bola zmluvou o postúpení zo dňa 10.12.2009 postúpená na navrhovateľa
a predstavovala istinu poskytnutého úveru 497,61 € a vyčíslené príslušenstvo v sume 301,23 € ako

vyčíslený úrok z omeškania a 46,36 € ako bankové poplatky s tým, že samozrejme pri ustálení tejto
pohľadávky boli zohľadnené aj čiastočné plnenia odporcu po zániku zmluvy, pretože odporca plnil,
čo vyplýva z predloženej platobnej histórie. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu si navrhovateľ
uplatňuje už len úverovú istinu 497,61 € a 121,10 € ako úroky z omeškania, ktoré boli uznané.
Navrhovateľ uplatňuje pohľadávku vo výške jej uznania v zmysle predloženej dohody o uznaní zo

dňa 5.5.2011 podpísanej odporcom, preto sme názoru, že v zmysle námietky premlčania vedľajším
účastníkom a následne opatrovníka odporcu, táto nie je dôvodné, pretože začala plynúť premlčacia
lehota vzhľadom na uznanie. Odporca mal vedomosť o premlčaní dlhu v čase podpisu tohto uznania,
presný popis pohľadávky s odkazom na platobnú históriu vyplýva z písomného podania navrhovateľa
zo dňa 6.3.2013 a na tomto popise zotrvávame a odkazujeme naňho.

Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 17.12.2005 vyplýva poskytnutie úverového rámca odporcovi
právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 15 000 Sk s úrokovou
sadzbou 12,15% p.a., so splatnosťou úrokov mesačne, k poslednému dňu, s konečnou splatnosťou
úveru dňa 16.12.2006,, s odkazom zmluvy na Všeobecné obchodné podmienky veriteľa.

Dňa 28.9.2006 veriteľ zmluvu o kontokorentnom úvere vypovedal.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 postúpil postupca túto pohľadávku na
navrhovateľa.

Navrhovateľ dňa 11.1.2012 vyzval odporcu na zaplatenie istiny 992,55 €.Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 5.5.2011 (Ďalej len „Dohoda“)
súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom
táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné

ustanovenia. V Dohode v bode 2. uznal odporca čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči
veriteľovi,ktorývznikolnazákladezmluvyčíslo/číslozákazníkXXXXXXXXX atoistinu497,61€,náklady
inkasného konania 127,10 € a príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy. V dohode v bode 3.1 označenom
Forma splatenia záväzku nebola dohodnutá výška splátok a v tom istom bode posledná veta obsahuje
vyhlásenie odporcu, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho
zákonníka) aj napriek tomu, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky znaky a

náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania. Navrhovateľ s tým nesúhlasil, nakoľko odporca podpísal dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 5.5.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Predovšetkým je potrebné uzavrieť, že podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predchodcom odporcu s
navrhovateľom, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definícii spotrebiteľskej

zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení platnom v čase jej uzavretia,keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky

spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava
Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v §
52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v
ustanovení § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.

Keďže právny predchodca odporcu (obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s.) bola osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy.Vzhľadom
na to, že navrhovateľ pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v uvedenom znení považovať ho za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3
ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť
veriteľ ako dodávateľ navrhovateľovi ako spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a
navrhovateľ ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s odmenou, zmluva

uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona
č. 258/2001 Z.z., keď zároveň nebolo preukázané, že by uzavretá zmluva bola niektorou zo zmlúv
vymenovaných v § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je tak vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa

citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

Nakoľko vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka je vzťahom spotrebiteľským, súd podrobil vec z hľadiska
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom,
má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo

po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu.
Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku,
výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 6 ods. 3 zákona o ochrane
spotrebiteľa).Súčasnýzákonoochranespotrebiteľadefinujenekaléobchodnépraktikydodávateľovvoči
spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za

každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa.
Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j.
bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej
starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť
zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá

existencia uvedených dvoch aspektov.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky odporcu i vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, sa súd zaoberal otázkou, či je vedľajší účastník oprávnený podať námietku premlčania
a ďalej dôvodnosťou vznesenej námietky. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je

právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t. j. právny záujem na úspešnosti v spore u toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci bude dotknuté
právne postavenie vedľajšieho účastníka (jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva). Ako
vedľajší účastník sa však s poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, v takomto prípade zákon nestanovuje

ako podmienku účasti skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Vstup takejto osoby
do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom
postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Vedľajší účastník je v konaní
zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník (s výnimkou dispozície s
konaním a jeho predmetom) a tieto úkony robí práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka,
ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania

(odporcu)arovnaképrávomáajvedľajšíúčastník,ktorýpočaskonaniavystupujenajehostrane,natom,
že ide o procesné práve nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú rovnako
námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (akou je aj námietka premlčania), keďže procesné
právo uplatniť tieto námietky v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v
procesnom práve (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 539/2008).

Z dôvodov uvedených vyššie je vedľajší účastník osobou oprávnenou na vznesenie námietky
premlčania. Zároveň však i opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania. Ďalej sa súd zaoberal
dôvodnosťou vznesenej námietky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u

príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola zosplatnená výpoveďou zmluvy
zo dňa 28.9.2006 a táto skutočnosť nebola sporná. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 20.2.2012,

teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.5.2011,
ktorú odporca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako
aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu

odporcom považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel
o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj
premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že
dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma

splatenia záväzku. Nakoľko opatrovníčka odporcu i vedľajší účastníci vzniesli námietku premlčania, túto
súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov návrh v časti, na ktorú sa nevzťahovalo
čiastočné späťvzatie návrhu zamietol.

Navrhovateľ podaním súdu doručeným dňa 15.5.2013 zobral návrh v časti vyčísleného príslušenstva
vo výške 222,59 € a v časti úroku z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 497,61 € od 11.12.2009

do 20.5.2011 a 4,75% zo sumy 497,61 € od 21.5.2011 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konaniezastaviť, keď súd akceptujúc jeho dispozičné právo k návrhu na začatie konania tomu vyhovel a s
odkazom na § 96 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. pri použití § 146 ods. 2 veta prvá vo vzťahu

k späťvzatiu, keď však plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy
nevznikli.

V zmysle ustanovenia § 93 ods. 1,2 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie či to manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh a
začať konanie na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo môže byť
účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

Jenesporné,ževedľajšíúčastníknastraneodporcujeobčianskezdruženia,ktoréjezaloženézaúčelom

kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Mohlo teda vstúpiť do konania aj z vlastného podnetu, pokiaľ sa
predmet sporu týkal ochrany práv spotrebiteľa, čo sa v danej veci aj stalo. Vstup vedľajšieho účastníka
na strane odporcu bol v súlade so zákonom.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré
si uplatnil a ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia jeho advokáta podľa ustanovení

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Náhrada bola priznaná za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 € (v zmysle § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1
písm. a/ a c/ citovanej vyhlášky), pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty 847,30 € (prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie zo dňa 6.6.2012). Ďalej bol priznaný režijný paušál 2x7,63 € (§ 16 ods. 3
cit. vyhl.). Celkom boli priznané trovy konania v sume 118,16 €. Povinnosť navrhovateľa prisúdené trovy

konania zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.