Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Scud/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200175
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: AstraZeneca AB, so sídlom SE-151
85 Södertälje, Švédsko, právne zast. JUDr. Jozef Malý, advokát AK Detvai Ludik Malý Udvaros, so
sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom
Jána Švermu č. 43, 974 04 Banská Bystrica 4, za účasti: Zentiva, k.s., so sídlom U Kabelovny 130,
102 37 Praha 10, Česká republika, právne zast. JUDr. Ing. Michal Guttmann, advokát, Pionierska č. 15,
831 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. PP 101-95/patent 282524
II/143-2012 zo dňa 05. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III/ Pribratý účastník konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad priemyselného vlastníctva SR prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 101-95/patent 282524-
I/75-2010 z 30.11.2010, na základe návrhu podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,
Praha podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch zrušil patent č. XXXXXX
s názvom „T. J. M. (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-1H- benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich
prípravy,farmaceutickýprostriedoksichobsahom,ichpoužitieamedziproduktynaichprípravu“majiteľa
AstraZeneca AB, Švédsko (v súdnom konaní žalobca). Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na zrušenie

patentu tým, že predmet ochrany nárokov 1 až 16 napadnutého patentu nespĺňa podmienku novosti v
zmysle § 7 patentového zákona a predmet ochrany nárokov 1 až 18 napadnutého patentu nespĺňa aj
podmienku vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 patentového zákona. Prvostupňový orgán zrušil patent
z dôvodu, že hoci predmet nárokov 1 až 16 spĺňa podmienku novosti, avšak predmet nárokov 1 až 18
vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky reprezentovaného dokumentom D3, tvoriacim najbližší
stav techniky, v kombinácii s dokumentom D2 a všeobecnými vedomosťami odborníka, a tak nespĺňa
podmienku vynálezcovskej činnosti podľa § 8 ods. 1 patentového zákona.

Proti tomuto rozhodnutiu podal majiteľ patentu v zákonom stanovenej lehote rozklad, v ktorom napadol

najmä záver prvostupňového orgánu o neuznaní vynálezcovskej činnosti predmetu ochrany nárokov 1
až 18 napadnutého patentu.O rozklade rozhodol predseda úradu rozhodnutím sp.zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 dňa
25.12.2012 (druhostupňové rozhodnutie žalovaného) tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č.

435/2001 Z.z. zmenil tak, že patent zrušil čiastočne a nanovo stanovil obmedzené patentové nároky.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predmet nárokov 1 až 4 napadnutého patentu
týkajúci sa opticky čistých alkalických solí - Na+, Mg2+, Li+, K+, Ca2+ alebo N+(R)4 (-)-enantioméru
omeprazolu, ďalej predmet nároku 11 na farmaceutický prostriedok s ich obsahom a predmet
nárokov 12 až 16 na použitie nárokovaných solí (-)-enantioméru omeprazolu nespĺňa požiadavku

vynálezcovskej činnosti vyplývajúcu z ustanovenia § 8 ods. 1 patentového zákona. Stotožnil sa so
záverom prvostupňového orgánu, že patentové nároky 17 a 18, ktorých predmetom sú medziprodukty
na prípravu opticky čistej zlúčeniny podľa nároku 1 spôsobom podľa nároku 5 napadnutého patentu
nespĺňajú požiadavku vynálezcovskej činnosti vyplývajúcu z ustanovenia § 8 ods. 1 patentového
zákona. Nestotožnil sa so stanoviskom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, že nároky 5 až 10
vyplývajú zo stavu techniky daného dokumentmi D2, D3 a všeobecnými vedomosťami odborníka, čo

odôvodňoval tým, že v postupe podľa dokumentu D3 sa dosiahne uvoľnenie požadovaného opticky
čistého (-)-enantioméru omeprazolu z oddeleného diastereoizoméru solvolýzou v silne kyslom prostredí
s následnou rýchlou neutralizáciou a v spôsobe podľa napadnutého patentu sa uvoľnenie opticky čistého
(-)-enantioméru omeprazolu uskutočňuje solvolýzou v alkalickom roztoku. Spôsob podľa napadnutého
patentu teda využíva na solvolýzu opačné pH podmienky ako dokument D3. Vzhľadom na to, že

v dokumente D3 sa o inej než kyslej solvolýze neuvažuje, vyvodil záver o nutnosti konštatovať, že
spôsob prípravy opticky čistého (-)-enantioméru omeprazolu tak, ako je definovaný v napadnutom
patente, z obsahu dokumentu D3 nevyplýva. V dokumente D2 je opísaná príprava vybraných solí
racemického omeprazolu. Tento dokument sa prípravou enantiomérov omeprazolu nezaoberá, a ani
neposkytuje návod k riešeniu tohto problému. Na základe uvedeného žalovaný vyvodil, že spôsob

podľa napadnutého patentu obsahuje znaky, ktoré z obsahu dokumentu D3 a jeho kombinácie s D2
nevyplývajú, na základe čoho je možné predmet nárokov 5 až 10 považovať za spĺňajúci podmienku
vynálezcovskej činnosti vo vzťahu k namietaným dokumentom. Žalovaný konštatoval, že predmet
patentových nárokov 1 až 4, 11 až 18 napadnutého patentu nespĺňajú požiadavku vynálezcovskej
činnosti, pretože vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky reprezentovaného dokumentom D3,

tvoriacimnajbližšístavtechnikyvkombináciisdokumentomD2avšeobecnýmivedomosťamiodborníka,
tak ako to konštatoval aj prvostupňový orgán. Predmet nárokov 5 až 10 požiadavku vynálezcovskej
činnosti spĺňa, pretože nárokovaný spôsob prípravy obsahuje znaky, ktoré z obsahu dokumentu D3
a jeho kombinácie s D2 nevyplývajú. Žalovaný rozhodol o ponechaní patentových nárokov 5 až 10
napadnutého patentu v platnosti a ich prečíslovaní na nároky 1 až 6.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydaného
v rozkladnom konaní. Navrhol zrušiť predmetné rozhodnutie ako nezákonné, keďže spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Po zrušení
tohto rozhodnutia navrhol vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobou napadol výrok rozhodnutia,
ktorým bol na základe rozkladu patent čiastočne zrušený. Tvrdil, že rozhodnutie nebolo vydané na

základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu. Žalovaný pri rozhodovaní nesprávne
posúdil otázku, či je vynález, na ktorý bol udelený napadnutý patent, nový podľa § 7 a výsledkom
vynálezcovskej činnosti podľa § 8 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch. Tvrdil, že z uvedenia
(-)-omeprazolu v dokumente D3 sa nemalo vyvodzovať, že v tomto dokumente je (-)-omeprazol
jednoznačne popísaný, dokonca ešte v opticky čistej forme. Vytýkal žalovanému, že v napadnutom

rozhodnutí ignoruje, alebo nesprávne pochopil priame porovnanie medzi horečnatou soľou (-)-
omeprazolu a samotným (-)-omeprazolom. Poukazuje na dôkazový materiál A15, z ktorého vyplýva,
že horečnatá soľ (-)-omeprazolu je asi 70-krát stabilnejšia ako (-)-omeprazol, čo je
podľa žalobcu prekvapujúce a neočakávané. Kombinácia dokumentov D2 a D3 je nepatričná. Odmietol
záver žalovaného, že „soli enantiomérov sú často kryštalické a vykazujú vyššiu stabilitu voči degradácii“

tvrdiac, že takýto záver je založený výlučne na spätnom pohľade a nemá žiadny základ v akejkoľvek
literatúre z doterajšieho stavu techniky. Namieta záver žalovaného, že odborník v odbore by pripravil soli
enantioméru omeprazolu, a nebol by demotivovaný údajmi z dokumentu A4 (popisujúceho racemizáciu
a experimentálne dokladajúceho rovnocennosť enantiomérov a racemátov), pretože dokument D3
sa zameral na štúdium enantiomérov PPI vrátane omeprazolu. Poznamenal, že dokument A4 bol

zverejnený po podaní dokument D3, ale predtým, ako bol dokument D3 publikovaný. Preto odborníkv odbore nemal znalosti poskytované dokumentom A4, keď zvažoval dôležitosť dokumentu D3. Tvrdil,
že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôležitosť racemizácie enantiomérov omeprazolu a v skutočnosti ju
celkom opomenul. Žalovaný dospel k záveru, že rýchlosť racemizácie v publikácii od Erlandssona (A3)

je „veľmi pomalá“ a významu tejto informácie pripísal minimálnu dôležitosť. Tento záver neprihliada
na definíciu výrazu „optická čistota“ v napadnutom patente, ktorá musí viesť odborníka v odbore k
pochopeniu uvedeného výrazu a jeho použitiu v patentových nárokoch. Definícia obmedzuje „optickú
čistotu“ solí (-)-omeprazolu na také soli, ktoré sú v podstate zbavené solí (+)-enantioméru.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 11.03.2013 trval na zákonnosti napadnutého

rozhodnutiaažalobunavrholzamietnuť.Považovalzanedôvodnúžalobuvčasti,pokiaľžalobcanamieta
nesprávny záver ohľadom nedostatku novosti, pretože jediným dôvodom čiastočného zrušenia patentu
bol preukázaný nedostatok vynálezcovskej činnosti, nie novosti. Poukázal na to, že v správnom konaní
bolo zistené, že v dokumente D3 je explicitne uvedená konkrétne zlúčenia (-)-omeprazolu, pričom
tento dokument poskytuje odborníkovi také informácie, na základe ktorých je schopný opticky čistý
(-)-omeprazol pripraviť. Skutočnosť, že dokument D3 nie je špecificky zameraný na (-)-omeprazol, a

že experimentálnymi údajmi je podložený iba (+)-omeprazol, nijako nespochybňuje uvedené skutkové
zistenie správneho orgánu a nie je vo vzťahu k posudzovaniu vynálezcovskej činnosti relevantná.
Poukázal na rozhodnutia T 658/91 a T 206/83 odvolacích senátov Európskeho patentového úradu
(EPO) so sídlom v Mníchove, z ktorých vyplýva záver ako aj uznávané pravidlo (nielen slovenskej)
patentovej praxe, že na to, aby bolo možné považovať konkrétnu zlúčeninu za súčasť stavu techniky,

musí byť 1/ jednak táto zlúčenina v konkrétnom dôkaze stavu techniky identifikovateľná a súčasne
2/ informácie, ktoré tento dôkaz obsahuje, musia byť dostatočné na to, aby umožňovali odborníkovi
prípravu tejto zlúčeniny. Pokiaľ sa žalobca odvolával na dôkazový materiál A15, ktorý má dokazovať,
že horečnatá soľ (-)-omeprazolu je asi 70-krát stabilnejšia ako (-)-omeprazol, čo je podľa žalobcu
prekvapujúce a neočakávané, žalovaný uviedol, že tento dôkazový materiál A15 správny orgán nemohol

zohľadniť, vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 7 patentového
zákona, pretože tento dôkaz predložil žalobca v postavení majiteľa patentu až pri podaní rozkladu
proti prvostupňovému rozhodnutiu. Preto je potrebné tento dôkaz odmietnuť aj v konaní pred správnym
súdom. Žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia nikde neuviedol, že by dokument D2 ako
taký naznačoval vyššiu stabilitu soli enantioméru omeprazolu v porovnaní s enantiomérmi, ktoré nie

sú vo forme soli. Na základe informácie z dokumentu D2 má odborník jasný dôvod k poskytnutiu Na
+, Mg2+, Li+, K+, Ca2+, Ti4+ alebo N+(R)4 solí (-)-omeprazolu spojený s odôvodneným očakávaním
ich lepšej stability s porovnaní s (-)-omeprazolom vo voľnej forme. Pokiaľ ide o reálne dosiahnutú mieru
zlepšenia stability v porovnaní s očakávanou, je takéto porovnávanie v danom prípade nepodstatné.
Ak by sa aj dosiahlo reálne väčšieho zvýšenia stability oproti očakávanému zvýšeniu, stále ide len

o obyčajné zistenie charakteristiky vybraných solí (-)-omeprazolu, k poskytnutiu ktorých pri riešení
problému stabilizácie (-)-omeprazolu, je odborník vedený na základe dokumentu D2. K tvrdeniu žalobcu,
že kombinácia dokumentov D2a D3 je nepatričná uviedol, že žalobca dôvody „nepatričnosti“ kombinácie
týchto dokumentov bližšie nešpecifikuje. K tvrdeniu žalobcu, že odborník v odbore nemal znalosti
poskytované dokumentom A4, keď zvažoval dôležitosť dokumentu D3, žalovaný uviedol, že takéto

tvrdenie je v druhostupňovom rozhodnutí uvedené v súvislosti s dokumentom A3, a nie v súvislosti s
dokumentom A4 (strana 16, tretí odsek). Možno teda predpokladať, že žalobca sa zmýlil v označení
dokumentu a mal na mysli dokument A3, nie dokument A4. Navyše uviedol, že dokument A3 nebol
predložený, a ani posudzovaný ako dôkaz odôvodňujúci podanie návrhu na zrušenie patentu č.
XXXXXX. Dokument A3 teda nebol v napadnutom rozhodnutí posudzovaný ako dokument tvoriaci stav

techniky,relevantnýnaúčelyposúdeniasplneniapodmienkyvynálezcovskejčinnosti.Kspochybňovaniu
hodnotenia dôležitosti racemizácie enantiomérov omeprazolu a „pomalej“ rýchlosti racemizácie podľa
Erlandssona s poukazom na definíciu výrazu „optická čistota“, žalovaný uviedol, že optickú čistotu
produktov vyrobených podľa patentu č. XXXXXX a dokumentu D3 nie je možné porovnávať a dá
sa vychádzať len zo skutočnosti, že v oboch prípadoch je použitá definícia „opticky čistá“ zlúčenina.

Záverom žalovaný poukázal na nutnosť obmedzeného súdneho prieskumu správnej úvahy vyjadrenej v
napadnutýchrozhodnutiachvydanýchvkonaníonávrhunazrušeniepatentu,vychádzajúczrozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžhuv 5/2008 z 19.11.2008, v zmysle ktorého súd je oprávnený vstúpiť
do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žaloba v sebe jednoznačne vyvráti právne
východiská žalovaného správneho orgánu, ak argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom, pričom pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v
polohe rovnako závažných argumentov. Podľa názoru žalovaného nie sú v žalobe uvedené žiadnedôvody, ktoré by vyvracali vecnú správnosť alebo logickú korektnosť podstatných záverov o nedostatku
vynálezcovskej činnosti, ktoré viedli žalovaného k čiastočnému zrušeniu patentu č. XXXXXX. Žalobca v
žalobe len polemizuje s odborným posúdením, ktoré už na dvoch stupňoch vykonal žalovaný a zjavne

tým prejavuje svoju nespokojnosť s výsledkom správneho konania. Konanie pred správnym súdom nie
je pokračovaním správneho konania a súd nevykonáva vlastné dokazovanie za účelom konfrontovania s
dokazovaním vykonaným v správnom konaní. Popri tvrdení o prekročenej správnej úvahe však žalobca
neidentifikuje žiadne ďalšie pochybenie, či vadu v správnom konaní, ktorá by mohla mať za následok
nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Za takýchto okolností by podľa názoru žalovaného, súd

ani nemal pristúpiť k detailnému porovnávaniu argumentácie žalobcu s odôvodnením napadnutých
rozhodnutí.

Účastník konania Zentiva, k.s., v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 16.05.2013 uviedol, že žaloba
neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by vyvracali vecnú správnosť alebo logickú stavbu rozhodujúcich
záverov o nedostatku vynálezcovskej činnosti. Žalobca tiež neuvádza žiadne iné pochybenie, či vadu v
správnom konaní, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca

uvádzacelýradmylných,alebopriamozavádzajúcichtvrdení.Zcelejžalobyniejejasné,včomžalovaný
prekročil povolenú správnu úvahu. Tvrdenie, že bola nesprávne posúdená otázka novosti, je zjavne
nesprávne, pretože napadnuté rozhodnutie je odôvodnené nedostatkom vynálezcovskej činnosti. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že kombinácia dokumentov D3 a D2 je nepatričná, pričom poukazuje na str. 7, šiesty odsek
rozhodnutia, uviedol, že v skutočnosti sa nejedná ani o časť výrokovú, ani o časť, v ktorej žalovaný

odôvodňuje svoje rozhodnutie, ale len o opis predchádzajúceho konania v prvej inštancii, pričom v
ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného sú žalovaným veľmi podrobne a logicky odôvodnené
dôvody, pre ktoré je potrebné pre posúdenie vynálezcovskej činnosti brať do úvahy predovšetkým tieto
dva dokumenty D3 a D2. K chemickej podstate sporu uviedol, že v materiáloch citované dokumenty
D3 a A3 vychádzali z toho, že by niektorý z enantiomérov mohol mať výhodnejšie vlastnosti pri liečení

rovnakýchchorôb,akoužznámyracemickýomeprazol.VporovnanísobsahomdokumentuD3,poskytol
žalobca v napadnutom patente špecificky definované soli (-) omeprazolu a to síce Na+, Mg2+; Li+, K+,
Ca2 alebo N+R4, kde R môže znamenal alkylovú skupinu. Žalobca teda len vybral šesť možných solí z
veľkého počtu solí, ktoré by pre (-) omeprazol odborník mohol využiť na základe znalostí stavu techniky,
konkrétne dokument D3. Aby takýto výber bol patentovateľný, musel by v súlade s § 8 patentového

zákona predstavovať vynálezcovskú činnosť. Žalobca nepredložil v priebehu celého konania žiadny
dôkaz, že by výber týchto solí predstavoval akýkoľvek prínos k už známemu stavu techniky. Preto
žalovaný nemohol vynálezcovskú činnosť uznať. Žalovaný navyše uviedol v rozhodnutí aj dokument D2,
kde sú vymenované soli Na+, Mg2+; Li+, K+, Ca2+, Ti4+, N+R4 alebo C(NH2)4 u omeprazolu. Ak by
teda odborník hľadal vhodnú soľ pre opticky čistý (-) omeprazol, celkom určite by zo všetkých možností

siahol ku týmto, už prakticky odskúšaným soliam identickej zlúčeniny. Oprávnene by predpokladal, že
čo funguje pre 50%-nú zmes dvoch enantiomérov tej istej látky, bude fungovať i pre látku s čistotou
vyššou než povedzme 95% (obsah (-) enantioméru je nad 95%). Nielenže výber solí, ktorý urobil
žalobca, nepriniesol žiaden prínos vzhľadom k obsahu dokumentu D3, ale navyše by bol ešte odborník
dokumentom D2 k takémuto výberu priamo navádzaný. Preto žalovaný nemohol uznať vynálezcovskú

činnosť tomuto riešeniu a ponechať patent v platnosti v nezmenenom rozsahu. K dokumentu A15
uviedol, že tento v skutočnosti podporuje dôvody, pre ktoré bol napadnutý patent zrušený. Odborník
by bol dokumentmi D2 a D3 vedený minimálne k tomu, aby tieto soli vyskúšal, predpokladajúc, že tak
zlepší aj stabilitu enantiomérov (+) a (-). Ako uvádza aj sám žalobca v dokumente A15 sa predpoklad
odborníka splnil. Teda dokument A15 len potvrdzuje predpoklad odborníka, vyplývajúci z D2 a D3, že

má použiť soli (-) omeprazolu, najmä jeho horečnatú soľ (Mg2+) a teda, že riešenie podľa napadnutého
patentu je zrejmé z dokumentov D2 a D3 a nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti. Navrhol žalobu
žalobcu zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd po preskúmaní rozhodnutí

a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia
a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa
§ 250j ods. 1 O.s.p..Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; na konanie pred úradom podľa tohto zákona
sa vzťahuje zákon o správnom konaní 21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49,
§ 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; úrad zruší patent, ak sa v konaní
začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho
udelenie podľa § 5 až 9.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne,

patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu
alebo výkresov.

Podľa § 47 ods. 7 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako
aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na
také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch; vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej
činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. nie je absolútny. Súdy v zásade
preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z

prieskumu vylučuje.

Podľa § 248 písm. b/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od
posúdenia zdravotného stavu alebo technického stavu veci, ak sami o sebe neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo inej podnikateľskej, alebo inej hospodárskej činnosti.

Podľa § 46 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Podľa čl. 152 odsek 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p.; žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie

rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a predmet konania pred správnym
orgánom, súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha zákonnej
výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b/ O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúžený súdny
prieskum. Je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie, ktorým došlo k čiastočnému zrušeniu patentu, a v

ktorom je posudzovaná otázka splnenia požiadavky vynálezcovskej činnosti vyplývajúcej z ustanovenia§ 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch závisí od posúdenia technického stavu veci. K rozsahu
súdneho prieskumu v takomto prípade zaujal stanovisko Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach,
v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav veci“, t.j. aplikačný rámec zákonnej

výluky podľa § 248 písm. b/ O.s.p.. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4SžoKS 162/2005 zo
dňa 13.12.2007 vyplýva, že zákonná výluka sa uplatňuje iba v nevyhnutnom rozsahu a výlučne na tú
časť správnej úvahy, kde dochádza k posúdenia technického stavu veci. Všeobecným východiskom
pre neaplikáciu ustanovania § 248 písm. b/ O.s.p. je jeho súvislosť s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p..
Ak nie je možné jednoznačne odčleniť technické posudzovanie veci od právnych otázok, ide o oblasť

správnehouváženia,ktorápodlieharežimuustanovenia§245ods.2O.s.p..Súdvšakvtýchtoprípadoch
preskúmava iba to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Okrem vyššie uvedeného zúženia súdneho prieskumu, je súdny prieskum určovaný tiež rozsahom
žalobných námietok. Konanie podľa druhej hlavy V. časti je ovládané dispozičnou zásadou, t.j. súd
prihliada len na žalobcom uplatnené žalobné námietky v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby,
t.j. preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z

dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) a sám za žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti
rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu.

Vzhľadom na vyslovený názor Najvyššieho súdu SR k rozsahu preskúmavania zákonnosti rozhodnutí
obdobnejpovahy,súdzastávanázor,žežalobcamoholbrojiťlenprotisprávnejúvahe,kdenedochádzalo
k posúdeniu technického stavu veci. Navyše pre súdny prieskum rozhodnutí vydaných na základe

správnejúvahyplatiaosobitnépravidlá,najmäsúdvzmysleustanovenia§245ods.2O.s.p.preskúmava
iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súdy nie sú oprávnené
nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou. Správa úvaha predstavuje ponechanie možnosti
správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd
na základe tvrdených dôvodov žalobcu zisťuje, či nedošlo k zjavným logickým rozporom v úsudku.

Je zrejmé, že posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd
preto obmedzuje súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Súd je oprávnený vstúpiť do
tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne
východiská žalovaného správneho orgánu, t.j. argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, pričom pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva

v polohe rovnako závažných argumentov. V tejto súvislosti správne žalovaný poukázal na závery
Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp.zn. 3Sžhuv 5/2008 z 19.11.2008. K obdobným záverom
dospel Najvyšší súd SR tiež v rozsudku sp.zn. 3Sžhuv 2/2008 z 19.11.2008.

Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v žalobe nie sú uvedené také žalobné
námietky,ktorébyvyvracalivecnúsprávnosťalebologickúkorektnosťpodstatnýchzáverovonedostatku

vynálezcovskej činnosti, ktoré viedli k čiastočnému zrušeniu patentu č. XXXXXX. Žalobca formálne
tvrdí prekročenie správnej úvahy, avšak nekonkretizuje, v čom spočíva vybočenie z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd poukazuje na to, že predmetný druh súdneho konania je ovládaný
dispozičnou zásadou, t.j. súd posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postupu správnych
orgánov len na základe žalobných námietok. Zo žaloby vyplýva, že žalobca nesúhlasí s odborným

posúdením, ktoré vykonal žalovaný, a ktoré sa premietlo do napadnutého rozhodnutia vydaného na
základe správnej úvahy. Súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania, a súd ani nevykonáva
vlastné dokazovanie za účelom jeho konfrontovania s dokazovaním vykonaným v správnom konaní, na
čo poukázal vo svojom vyjadrení správne žalovaný aj pribratý účastník konania.

Súd má za to, že rozhodnutie žalovaného (v napadnutej časti - ohľadom čiastočného zrušenia patentu)

vychádza z náležite zisteného stavu veci, a to z dokladov a podaní, ktoré boli predložené účastníkmi
konania. Vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozhodnutia, posudzujúc konkrétne žalobné námietky
žalobcu (v ktorých absentuje tvrdenie, v čom spočíva pri použitej správnej úvahe vybočenie z medzí a
hľadísk ustanovených zákonom), súd nezistil (v medziach žaloby) rozpory v úsudku správneho orgánu,
ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.Aj rozhodnutia, ktoré majú povahu posúdenia technického stavu veci, t.j. pri ktorých ide o odborné
hľadiská, musia byť vydané v rámci procesu, v ktorom boli zachované základné pravidlá správneho
konania. Samotný procesný postup správneho orgánu je preskúmateľný súdom v rámci konania o

rozhodnutí. Zo žaloby vyplýva, že žalobca nenamietal žiadne iné pochybenie, či vadu v správnom
konaní, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaním
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu správneho orgánu, súd sám nezistil také vady v
konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr.

O.s.p.).

Pribratému účastníkovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na osobitnú právnu
úpravu otázky náhrady trov konania v piatej časti O.s.p.. Ustanovenie § 250k O.s.p. upravuje možnosť
priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Súd nemá zákonný podklad pre priznanie
náhrady trov konania žalovanému, resp. pribratému účastníkovi konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p.. Nie je

možné postupovať podľa § 142 a nasl. O.s.p. (za použitia § 246c O.s.p.) v zmysle zásady zodpovednosti
za výsledok sporového konania, nakoľko konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je konaním
sporovým v zmysle tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a
postupu správnych orgánov, a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo nie.
Na tejto skutočnosti, ktorú musí súd zistiť v súlade s dispozičnou a koncentračnou zásadou vo vzťahu

k žalobe a žalobcovi, nemôže nič zmeniť argumentácia pribratého účastníka konania a § 250 ods. 1
O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie
práva takéhoto účastníka, byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá
môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu súd
ani nepožadoval od pribratého účastníka písomné stanovisko k veci, toto bolo podané z jeho vlastnej

iniciatívyavpodstateargumentáciavňomobsiahnutáaninemôžezásadnýmspôsobomovplyvniťsúdne
rozhodnutie. Účastník konania, ktorý bol pribratý do súdneho konania podľa § 250 ods. 1 druhá veta
O.s.p. nie je zo zákona povinný byť právne zastúpený. Toto právo samozrejme môže realizovať, avšak v
takom prípade je povinný si náklady spojené s právnym zastúpením znášať sám, keďže v zmysle vyššie
uvedeného nemá právo na náhradu trov konania. K povahe postavenia pribratého účastníka konania

v súdnom konaní a k otázke jeho náhrady trov konania zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení
sp.zn. 5Sžp/3/2012 z 29.02.2012, ktoré si súd osvojil pri rozhodovaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie
je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.