Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203604
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1412203604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpenýJUDr.JánomŠoltésom,advokátom,Karadžičova8,P.O.Box205,Bratislava,protiodporcovi:
D. A., E.. XX.XX.XXXX, X. XX, I., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Ul. sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.856,92
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.424,74 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 1.424,74 eur od 25.05.2009 do zaplatenia na účet navrhovateľa, č. účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, K. S. XXXXXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t o l.

Odporca a vedľajší účastník sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 59,34 eur na účet navrhovateľa, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. S. XXXXXXX,
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 171,32 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, K. S. XXXXXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2012 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu povinnosťou zaplatiť mu istinu vo výške 1.856,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne z dlžnej sumy 1.856,92 eur od 25.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. V
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že na základe úverovej zmluvy Č.. XX-XXXXXXXXXX poskytol
právny predchodca navrhovateľa Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930,
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.319,39 eur. Odporca v rozpore so zmluvnými dojednaniami
pravidelné mesačné splátky neuhrádzal včas, čím sa dostal do omeškania, preto právny predchodca
navrhovateľa vyhlásil ku dňu 21.05.2009 mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s čl. VI bod 1 úverovej
zmluvy a zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámenia o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru. Toto oznámenie spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo odporcovi
zaslané doporučene dňa 21.05.2009. Podľa čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok
Tatra banky, a.s., pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku
tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Na základe tohto článku
Všeobecných obchodných podmienok bolo oznámenie s výzvou na zaplatenie odporcovi doručené dňa
24.05.2009. Odporca svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil ani sčasti, preto navrhovateľ žiada, aby
súd návrhu vyhovel a taktiež zaviazal odporcu na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňaomeškania odporcu, t.j. od 25.05.2009. Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu v konaní odôvodňuje zo
zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 12.12.2011 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou Tatra banka, a.s., na základe ktorej bola na navrhovateľa postúpená aj pohľadávka proti

odporcovi.

Odporca sa k návrhu nevyjadril ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

Vedľajší účastník podaním zo dňa 02.07.2012 oznámil súdu, že vstupuje do konania v zmysle § 93
ods. 2 OSP. Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril dňa 06.12.2012. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
predmetná právna vec je nepochybne vecou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na ustanovenia § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 3

a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že je potrebné, aby navrhovateľ presne
špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a
akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá splátka obsahuje. Rovnako je potrebné špecifikovať,
čo spotrebiteľ (odporca) zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítané, pretože má za to, že je vysoko
pravdepodobné, že navrhovateľ si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných

pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby spotrebiteľa započítal v
rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka. Pri splátkach, u ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním
žaloby, vzniesol námietku premlčania. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ k vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedol, že odporca po tom, ako bol vyzvaný na úhradu
dlžnej sumy, svoj dlh nesplnil. Záväzok odporcu je vo výške dlžnej istiny nesplateného úveru 1.856,92

eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur) a splátkami
na istinu úveru v celkovej sume 44.058,41 Sk (t.j. 1.462,47 eur). Poukázal na prehľad platieb na
úverovú zmluvu a výpis z bankovej knihy, z ktorých je preukázaná výška čerpaného úveru v sume
100.000,- Sk pri výške RPMN 5,89 % a výške úrokovej sadzby 9,9 %. Odporcovi bol úver poskytnutý
XX.XX.XXXX, ktorý sa zaviazal splatiť formou 72 pravidelných mesačných splátok s dátumom prvej

mesačnej splátky dňa 15.09.2005. Výška pravidelných mesačných splátok bola dojednaná v sume
1.860,- Sk (t.j. 61,74 eur). Ďalej k účasti vedľajšieho účastníka v konaní navrhovateľ uviedol, že pre
jeho účasť na strane odporcu v tomto konaní je nevyhnutný aj samotný súhlas odporcu s pomocou
v spore formou vedľajšieho účastníctva, ktorým podľa vedomostí navrhovateľa vedľajší účastník
nedisponuje, resp. doteraz nepreukázal opak. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 188/2012, podľa ktorého je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým,
účasť ktorého si v konaní neželá. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník
poskytovať hlavnému účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého
chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Tiež poznamenal, že samotný
súhlas žalovaného považuje za osobitný predpoklad účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

vyplývajúci zo zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, preto má za to, že súd by na podanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu nemal vôbec prihliadať. Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak
by sa súd nestotožnil s jeho právnym názorom a v konaní s ním bude ďalej pokračovať, svojou žalobou
si neuplatňuje žiadne plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. K námietke premlčania uviedol, že
je nedôvodná, pretože si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy zo zosplatneného úveru v dôsledku

vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v liste zo dňa 21.05.2009, pričom súdne konanie sa začalo dňa
10.04.2012, t.j. pred uplynutím troch rokov na uplatnenie práva žalobou na súde. Svoj nárok teda v
žiadnom prípade nepovažuje za premlčaný, a preto žiada, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami a vyjadreniami navrhovateľa a
vedľajšiehoúčastníkaalistinnýmidôkazmi,atozmluvouoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruspoistením

pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzvou na zaplatenie zo dňa 21.05.2009, podacím hárkom zo dňa 21.05.2009, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s.,
prehľadom platieb z úverovej zmluvy a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na
základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 100.000,- Sk (t.j.

3.319,39 eur). Úver bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 9,9 % a výškou ročnej percentuálnej miery
nákladov 5,89 %. Odporca sa zaviazal tento úver splatiť v 72 mesačných splátkach po 1.860,- Sk (61,74
eur). Termín splatnosti mesačných splátok bol dohodnutý vždy do 15. dňa príslušného mesiaca.

Súd z prehľadu platieb na úverovú zmluvu a výpisu z bankovej knihy zistil, že odporcovi boli peňažné
prostriedky poskytnuté vo výške 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur) dňa 09.09.2005. Odporca splatil celkom

36 splátok z poskytnutého úveru, prvú splátku splatil dňa 15.09.2005, poslednú splátku dňa 15.08.2008.
Od tohto dátumu odporca žiadnu ďalšiu splátku nezaplatil. Odporca do 15.08.2008 v 36 splátkach splatil
istinu spolu vo výške 44.058,41 Sk (t.j. 1.462,47 eur).

Odporca tento úver nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca navrhovateľa dňa
21.05.2009 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (úver zosplatnil) v dôsledku čoho vznikla odporcovi
povinnosť predčasne splatiť pohľadávku pôvodného navrhovateľa v konaní v celosti. Toto oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s výzvou na zaplatenie bolo odporcovi odoslané poštou dňa
21.05.2009. Výška pohľadávky z úveru ku dňu 21.05.2009 predstavovala hodnotu 2.063,63 eur, ktorá
pozostáva z istiny 1.856,92 eur, riadneho úroku 135,92 eur, úroku z omeškania 27,98 eur a poplatku
42,81 eur.

Právny predchodca navrhovateľa postúpil na navrhovateľa pohľadávku proti odporcovi na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli dňa 12.12.2011. Navrhovateľ si v konaní proti odporcovi
uplatňuje len zaplatenie pohľadávky v časti istiny, t.j. v sume 1.856,92 eur s príslušenstvom.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vtedy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa čl. VI. bod 1. písm. b) zmluvy veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo
požadovať splatenie pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť aj pred dňom
konečnej splatnosti ak existuje nedoplatok jednej splátky úveru, trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch
splátok.

Podľa čl. VI. bod 2 prvej vety zmluvy dlžníkovi vznikne povinnosť splatiť predčasne pohľadávku veriteľa
dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru podľa bodu 1 tohto článku a v lehote
určenej veriteľom v tomto oznámení.

Podľa čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. (právneho predchodcu
navrhovateľa) pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí

deň po ich odoslaní a v cudzine siedmy deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín
doručenia.Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
premlčané právo veriteľovi nemožno priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa nesplnenej splátky.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom došlo ku vzniku záväzkového vzťahu. Keďže odporca navrhovateľovi, ktorému bola
pohľadávka postúpená, ani jeho právnemu predchodcovi poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, má
navrhovateľ proti odporcovi právo na ich zaplatenie.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu v konaní vzniesol námietku premlčania proti splátkam
úveru,uktorýchsplatnosťnastalatrirokypredpodanímžaloby.Navrhovateľvšakvzniesolnámietkuproti
účasti vedľajšieho účastníka v konaní z dôvodu, že vedľajší účastník nedisponuje súhlasom hlavného
účastníka (odporcu), na strane ktorého vystupuje, s pomocou v spore formou vedľajšieho účastníctva,
a preto je navrhovateľ toho názoru, že súd by nemal na podania vedľajšieho účastníka prihliadať. Súd

sa v spore najskôr musel vysporiadať s týmito vyššie uvedenými skutočnosťami.

Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“) ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkon odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) združenie môže podať návrh na vydanie
predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci

ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania (a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou
jeho činnosti alebo (b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej
len „zoznam oprávnených osôb“), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt
oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Uvedené ustanovenia oprávňujú zduženie, ktorého ochrana práv spotrebiteľov je hlavnou náplňou

jeho činnosti byť účastníkom konania, ktorého predmetom je práve ochrana práv spotrebiteľa. Súd
zistil, že vedľajší účastník, ktorý oznamuje svoj vstup do konania z vlastného podnetu, je právnickou
osobou zapísanou v registri občianskych združení od 19.02.2010 a predmetom jeho činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, teda zákona o ochrane spotrebiteľa, spočívajúca v ochrane práv
spotrebiteľov, ktoré boli nedodržaním všeobecne záväzných právnych predpisov porušené. Nakoľko

Občiansky súdny poriadok iné náležitosti alebo podmienky pre vstup združenia pôsobiaceho na
ochranu spotrebiteľov do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa neustanovuje, a
vzhľadom na vyššie uvedené súd mal preukázané, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, a predmetný spor jesporom zo spotrebiteľskej zmluvy (už samotná zmluva má v názve, že ide o spotrebiteľský úver), súd
považujenavrhovateľomvznesenúnámietkuprotiúčastivedľajšiehoúčastníkavkonaníkvôlinedostatku
súhlasu odporcu s jeho vstupom do konania za nedôvodnú. Z tohto vyplýva, že vedľajší účastník podľa §

93 ods. 2 OSP nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu už tým, že súdu dôjde jeho
oznámenie o vstupe do konania, a podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako
hlavný účastník, na ktorého strane vystupuje, tzn. že vedľajší účastník má právo vyjadriť sa k návrhu
navrhovateľa,navrhnúťdôkazy,ktoréžiadavykonaťalebotiežvzniesťnámietkupremlčaniaprotinároku,
ktorý si navrhovateľ uplatňuje.

Navrhovateľ však poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012, z ktorého
vyplýva, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 a 2 OSP v konaní je
súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Z ustanovenia § 93
OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, teda má bezpochyby procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania, a

tak svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka
konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Súdu z tohto vyplýva procesný postup, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa
k tomuto postupu vyjadrili. Súdom vyzvaný účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so
vstupom vedľajšieho účastníka.

Súd konštatuje, že tento procesný postup bol zachovaný. Súd odporcovi zaslal oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania spolu s jeho vyjadrením k návrhu navrhovateľa a vyzval ho, aby sa k
uvedeným skutočnostiam vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia týchto písomností. Odporca sa k
uvedeným skutočnostiam nevyjadril, a teda ani neprejavil svoj nesúhlas s účasťou vedľajšieho účastníka
v konaní, ktorý chce vystupovať na jeho strane. Preto súd ďalej pokračoval v konaní s vedľajším

účastníkom, s poukazom na to, ako už bolo vyššie spomenuté, že vedľajší účastník nadobúda svoje
procesné postavenie momentom dôjdenia oznámenia o jeho vstupe do konania. Odporca doteraz svoj
nesúhlas s jeho vstupom do konania neprejavil.

Ďalej sa súd musel vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú účinne vzniesol vedľajší účastník proti
splátkam úveru, u ktorých splatnosť nastala tri roky pred podaním žaloby, a dospel k záveru, že táto

námietkaječiastočnedôvodná.Dohodamedziveriteľomadlžníkomosplnenídlhuvsplátkachumožňuje
veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy zaplatenie iba tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Každá zo
splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba
podľa § 101 Obč. zák. samostatne. Ustanovenie § 565 Obč. zák. však umožňuje veriteľovi a dlžníkovi
dohodnúť, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh a veriteľ môže žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že pre splátky, ktoré sa už stali zročnými pred zosplatnením
úveru, nezačne opätovne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti zosplatneného úveru.

Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 100.000,- Sk (t.j. 3.319,39 eur),
ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu v 72 mesačných splátkach. Odporca splatil spolu 36 splátok,
poslednú 36. splátku dňa 15.08.2008. Keďže odporca sa dostal do omeškania s dvomi splátkami, právny

predchodca navrhovateľa podľa čl. VI. bod 1. písm. b) zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
vyzval odporcu na úhradu celej dlžnej sumy.

Právny predchodca navrhovateľa zosplatnil úver (vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru) dňa 21.05.2009
a vyzval odporcu na predčasné zaplatenie pohľadávky v celosti. Odporcovi bolo toto oznámenie spolu s
výzvou na zaplatenie doručené čl. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s.

tretí deň po ich odoslaní, t.j. 24.05.2009. Zvyšok dlhu sa teda stal splatný dňa 25.05.2009.

S poukazom na vyššie uvedené, pre jednotlivé mesačné splátky, ktoré sa stali zročné predo dňom
25.05.2009, neplynie podľa § 103 Obč. zák. premlčacia doba odo dňa 25.05.2009, ale odo dňa, keď sa
stali zročnými. Z tohto vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky, ktoré odporca neuhradil, sa stali zročnénasledovne:vporadí37.splátkasastalazročnádňa16.09.2008,38.splátkadňa16.10.2008,39.splátka
dňa 16.11.2008, 40. splátka dňa 16.12.2008, 41. splátka dňa 16.01.2009, 42. splátka dňa 16.02.2009,
43. splátka dňa 16.03.2009, 44. splátka dňa 16.04.2009, 45. splátka dňa 16.05.2009. Dňa 21.05.2009

právny predchodca navrhovateľa úver zosplatnil, a preto zročnosť všetkých nasledujúcich splátok, t.j.
46. až 72. mesačnej splátky nastala dňom 25.05.2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené dni zročnosti jednotlivých mesačných splátok úveru súd posúdil vedľajším
účastníkom vznesenú námietku premlčania proti splátkam úveru, u ktorých splatnosť nastala tri roky
pred podaním žaloby. Žaloba v predmetnej veci bola súdu doručená dňa 10.04.2012, teda až po márnom

uplynutí premlčacej doby spolu siedmych mesačných splátok, konkrétne 37. až 43. mesačnej splátky.
Podľa § 566 ods. 2 Obč. zák. pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sedem mesačných splátok spolu predstavuje
hodnotu 432,18 eur (7x výška pravidelnej mesačnej splátky úveru 1.860,- Sk, t.j. 61,74 eur). Keďže teda
uplatnené nároky z v poradí 37. až 43. mesačnej splátky úveru sú premlčané a vedľajší účastník toto
premlčanie namietol, súd žalobu z tohto dôvodu v časti o zaplatenie istiny vo výške 432,18 eur zamietol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Ostatné jednotlivé mesačné splátky, ktoré sa stali zročné po dni 10.04.2009, t.j. v poradí 42., 43.
splátka a zvyšok dlhu, ktorý bol dňa 21.05.2009 zosplatnený, teda premlčané nie sú. Keďže na základe
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd mal preukázané, že na základe
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, právny

predchodcanavrhovateľaposkytolpeňažnéprostriedkyodporcovi,ktorýichvlehotesplatnostineuhradil,
preto súd o zvyšnej časti návrhu, ktorý nebol premlčaný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.424,74 eur (1.856,92
eur - 432,18 eur).

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporca sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd vyhovel návrhu navrhovateľa
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z istiny a priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne z nepremlčanej časti istiny podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP v spojení s § 151 ods. 3 OSP, nakoľko
každý z účastníkov konania mal vo veci úspech len čiastočný, a preto náhradu trov pomerne rozdelil. Z
hodnoty predmetu sporu v konaní, ktorá je 1.856,92 eur, mal navrhovateľ úspech v časti 1.424,74 eur (t.j.

76,73 %). Súd návrh vo zvyšku 432,18 eur zamietol, čo treba pokladať za čiastočný úspech odporkyne a
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane v konaní (t.j. 23,37 %). Súd o trovách rozhodol tak, že
vypočítal rozdiel medzi týmito pomermi úspechu účastníkov v konaní (76,73 % - 23,27 %), ktorý je 53,46
%, a v tomto pomere priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh

na začatie konania, ktorý bol v sume 111,- eur, avšak iba pomere 53,46 %, t.j. celkom v sume 59,34 eur.Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. a), b) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej pomoci je 81,33 eur z hodnoty predmetu sporu 1.856,92
eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: 3x 81,33 eur (za 1.
prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 03.01.2012, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 26.03.2012
a 3. písomné vyjadrenie zo dňa 21.05.2013); režijný paušál 2x 7,63 eur za dva úkony právnej pomoci
vykonané v roku 2012 a 1x 7,81 eur za jeden úkon v roku 2013, teda spolu: 267,06 eur + 20 % DPH

= 320,47 eur. Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne, súd mu priznal náhradu trov
právneho zastúpenia len v pomernej časti jeho úspechu 53,46 %, t.j. celkom v sume 171,32 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka v konaní vystupujúceho
na jej procesnej strane, ktorí v konaní mali menší čiastočný úspech, povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 59,34 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 171,32 eur tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte

rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205
ods. 2 OPS):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný
poriadok).