Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/44/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711203419
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711203419.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcov

1/ K.. R. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Š., L.. Š. XX, 2/ K.. R. L., W.. X.X.XXXX, F. K. XXX, 3/ Y. H., W..
XX.X.XXXX, F. T. XXX,
4/ K.. N. R., W.. XX.X.XXXX, F. U. L. XX, 5/ Y. R., W.. XX.X.XXXX, F. T., Y. XXXX/X, 6/ Y.. X. Y., W..
XX.X.XXXX, F. T., T. XXX/ a 7/ R. R., W.. XX.X.XXXX, F. T., L. XXXX/XX, zastúpených JUDr. Jozefom
Beňom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenský
pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia žalobou zo dňa 17.3.2011 žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe,
nachádzajúce sa v k. ú. L., zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX patria do dedičstva po neb. Y. R.,
zomr. dňa X.X.XXXX.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že ich právnej predchodkyni Y. R., zomr. dňa X.X.XXXX bol udelený prídel
poľnohospodárskej pôdy podľa ustanovenia článku IV, ods. 1, písm. a/, Nariadenia Slovenskej národnej

rady č. 64/1964 Sb. Menovaná nadobudla prídel do výlučného vlastníctva, pretože v čase udelenia
prídelu bola vdovou. Vlastnícke právo menovanej však nebolo zapísané do pozemkovej knihy, ani do
katastra nehnuteľností a zápis nie je možné urobiť záznamom do katastra nehnuteľností na základe
prídelovej listiny vzhľadom k postoju žalovaného, ktorý k záznamu vlastníckeho práva vzniesol výhrady.
Žalobcovia poukázali na výkaz výmer, kde boli špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
prídelu. Uviedli, že prídelová listina sa nenašla, ale z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že
prídelmuselbyťvydaný.Vlastníckeprávosadájednoznačneodvodiťzpredloženýchlistinnýchdôkazov.

Vzdanie sa prídelu zo dňa 6.3.1951 podľa žalobcov nebolo vykonané slobodne a nemožno dôvodne
predpokladať, že by sa Y. R. v tom čase vdova s X deťmi bola slobodne vzdala všetkého prideleného
majetku. Je zrejmé, že bola nútená vniesť pridelený majetok do vznikajúceho družstva, avšak potom, čo
toto odmietla, ako trest je bol odňatý prídel ako celý. Nevidí ako dôvodné predpokladať, že by dôvodom
vzdaniasabolonezaplatenieprídelovejceny,aleboneschopnosťhospodáriť.Akbytomutakbolo,mohol
by jej príslušný štátny orgán prídel odňať, k čomu však nedošlo a z čoho usudzujú, že štát nemal dôvod
na takýto postup.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že podstatou nadobudnutia vlastníckeho práva na základe
právneho titulu prídelu je predovšetkým existencia verejnej spôsobilej právne perfektnej listiny, ktorými
súvýmerovlastníctvepôdy,resp.prídeloválistinaažalobcoviatakýtodokladnepredložili.Neperfektnosťlistiny nemožno zhojiť tým, že si účastník konania z výkazu výmer vyberie iba tie nehnuteľnosti, ktoré
by mohli byť predmetom konfiškovania a z toho odvodzovať vlastnícky nárok z titulu prídelu. To, že
došlo ku konfiškácii nehnuteľnosti, ešte nesvedčí o tom, že vlastnícke právo nadobudol prídelca, pretože

konfiškáciou nadobudol vlastnícke právo štát a prídelca mohol nadobudnúť vlastnícke právo od štátu
na základe verejnej listiny. Poukázal na to, že predložený výkaz výmer nie je vkladuschopnou listinou a
sú v ňom nezrovnalosti, pretože podľa výmeru mal byť Y. R. pridelený majetok po bývalom vlastníkovi
R. S., a to poľnohospodárska pôda vo výmere asi 7 ha, avšak podľa výkazu by malo byť pridelených
18 ha. Navyše vo výkaze sú uvedené aj nehnuteľnosti, ktoré neboli skonfiškované, alebo ktorých

pôvodnými vlastníkmi boli iné osoby. Žalovaný tiež poukázal na vzdanie sa prídelu zo strany právnej
predchodkyne žalobcov, ktorý úkon podľa neho má za následok zánik vlastníctva. Zo strany žalobcov
nebolo preukázané vlastnícke právo k sporným pozemkom a poukázal na to, že žalobcovia nepreukázali
svoje tvrdenia.

Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výmeru č. XXXXX/XXXX-

U., výkazu nehnuteľností, výpočtu užívacieho poplatku za skonfiškované pozemky, vkladu o zaplatení
dane, výpisov z pozemno-knižných vložiek, výpisov z listov vlastníctva, zápisnice z 15.3.1951, zápisnice
zo 6.3.1951, identifikácie parciel, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia sú právnymi nástupcami neb. Y. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Na základe výmeru

č. XXXXX/XXXX-U. zo dňa XX.X.XXXX, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave bol menovanej určený prídel v súvislosti s presídlením z Obce K. do Obce U. L.,
a to z majetku bývalého vlastníka R. S., dom č. XXX, XXX, orná pôda o výmer 5 ha a lúky a pasienky
o výmere
2 ha. Z obsahu výmeru vyplýva, že prevzatie prídelu do držby a úžitku prevedie sa zápisnične v

prítomnosti orgánov NB, Obecného komisára a exponovaného úradníka tunajšieho úradu v V., podľa
inventára, ktorý sa spíše hneď pri umiestňovaní osídľovaného majetku. Dňom prevzatia pôdy prevezmú
uchádzači do držby a užívania aj obytné a hospodárske budovy, ako aj k týmto patriaci prípadný živý a
mŕtvy inventár, ktorý patrí ku konfiškovanému majetku bývalého vlastníka, ktorý je v prídele uvedený.

Žalobcovia predložili aj doklad označený ako výkaz nehnuteľností skonfiškovaných a pridelených podľa
Nariadenia č. 104/45 Sb. Vo výkaze je uvedené meno prídelcu R. Y., rod. J., vdova, s bydliskom č.
p. XXX E. XXX. Predložený doklad nie je datovaný, nie je podpísaný ani prídelcom, ani zástupcom
príslušného štátneho orgánu a taktiež nie je opatrený ani pečiatkou. Na tieto nedostatky poukazoval aj
žalovaný, ktorý naviac uviedol, že vo výkaze sa nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré ako vyplýva z iných

listinných dokladov, v skutočnosti ani neboli skonfiškované, napr. parcela č. XXXX/XXX, zapísaná na LV
č. XXX, ktorej zodpovedá parcela mpč. XXXX zapísaná vo vložke č. XXX. Žalovaný poukázal tiež na
vypracovanú identifikáciu parciel a na základe toho na ďalšie nezrovnalosti vo výkaze, pretože právnej
predchodkyni žalobcov mal byť pridelený majetok bývalého vlastníka R. S., ale vo výkaze sú uvedené
aj parcely zapísané napr. v pozemno-knižnej vložke č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, ktorých pôvodnými

vlastníkmi boli iné osoby ako R. S..

Žalobcovia predložili aj ďalší listinný dôkaz, a to list pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu z
9.11.1948 pod č. XXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že podľa prídelového plánu vyhotoveného miestnou
roľníckou komisiou bola Y. R. pridelená poľnohospodárska pôda v k. ú. U. L., avšak ani z tohto dokladu

nevyplýva, ktoré konkrétne nehnuteľnosti menovanej mali byť pridelené. Z listu však vyplýva, že ani v
tomto období ešte nebola určená prídelová cena a menovaná bola vyzývaná na zaplatenie preddavku
na prídelovú cenu. Z predloženého potvrdenia bývalého ONV, finančného referátu v Poprade, vyplýva,
že Y. R. za rok 1953 platila iba daň domovú.

Listom zo dňa 17.1.1951 KNV - Pôdohospodársky referát v Košiciach žiadal MNV vo U. L. o zistenie
výmeryužívanýchaskonfiškovanýchpozemkov,pretožeY.R.oznámilaKNV-pracovnejskupinevV.,že
sa zrieka skonfiškovaných nehnuteľností, ktoré jej boli pridelené. Dňa 6.3.1951 bola spísaná zápisnica
vo veci zistenia náhrady, ktorú má zaplatiť vdova Y. R. za užívanie skonfiškovaného majetku. V dôsledku
zrieknutia je bývalý prídelca povinný zaplatiť Československému štátu za užívané nehnuteľnosti užívací

poplatok. V zápisnici sú vyčíslené jednotlivé položky, ktoré mala menovaná, ako bývalý prídelca zaplatiť,
a to v celkovej sume 20.921,-- Kčs, od ktorej čiastky boli odpočítané platby vo výške 4.700,-- Kčs a
3.150,-- Kčs, spolu v sume 7.850,-- Kčs a taktiež bola odpočítaná hodnota vrátených hnuteľných vecí
v hodnote 2.400,-- Kčs. Dňa 15.3.1951 bol spísaná zápisnica týkajúca sa odovzdania hospodárskychstrojov zo strany bývalého prídelcu Y.C. R.. Obe zápisnice sú podpísané aj Y. R.. Žalobcovia tvrdili, že ich
právna predchodkyňa zaplatila prídelovú cenu, aj keď o zaplatení nepredložili žiadne doklady. Z dokladu
o zaplatenie sumy 3.150,-- Kčs (čl. 220) je zrejmé, že ide o prídelovú cenu za bytové zariadenie a nie

za pridelenú pôdu.

Podľa § 132, ods. 1, Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou,
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 11, ods. 1, Zák. č. 90/1947 Sb., vkladnými listinami sú popri rozhodnutí o prídele (prídelových
listín), vydaných fondom alebo aj pokiaľ ide o majetok konfiškovaný podľa dekrétu č. 108/1945 Sb.
iným príslušným úradom, tiež iné rozhodnutia alebo prehlásenia fondu alebo iného príslušného úradu o
prechode konfiškovaného majetku na iného nadobúdateľa.

Podľa § 1, ods. 1, Nariadenia Vlády Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Zb., Povereníctvo
pôdohospodárstvaapozemkovejreformymôžeeštepredzaplatenímprídelovejceny(§19Nariadenieč.
104/1940Sb.n.SNRvzneníNariadeniač.64/1946Sb.n.SNR)vydávaťprídelcom(§6až11Nariadenia
č. 104/1945 Sb. n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. n.
SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR).

Podľa § 1, ods. 2, cit. nariadenia, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria
do dedičstva po neb. Y.C. R.. Keďže ide o určovaciu žalobu, jedným z predpokladov úspešnosti žaloby
je aj preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle
§ 80, ods. 1, písm. c/, O.s.p. Súd je toho názoru, že zo strany žalobcov bol preukázaný naliehavý
právnyzáujemnaurčovacejžalobe,pretožežalobcoviaprichádzajúdoúvahyakodedičiapomenovanej,

teda v prípade úspechu v tomto konaní by mohli dedením nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam.

Žalobcovia tvrdia, že menovaná predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe rozhodnutia o prídele.
Žalobcovia uviedli, že ich právna predchodkyňa sa po ukončení

2. svetovej vojny presídlila z Obce K. do Obce U.Ý. L., kde jej bol pridelený domový majetok ako aj
poľnohospodárska pôda. Na preukázanie týchto skutočností žalobcovia predložili výmer č. XXXXX/
XXXX-U.zodňaXX.X.XXXXvydanýPovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovejreformy,zktorého
vyplýva, že Y. R. sa určuje prídel, a to majetok bývalého vlastníka R. S., dom č. XXX, XXX a orná pôda a
lúky a pastviny spolu o výmere 7 ha. Predložený výmer neobsahuje presnú špecifikáciu nehnuteľností,

ktoré menovanej boli pridelené.

Prideľovanie skonfiškovaných majetkov realizovalo Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zriadené Nariadením č. 1/1945 Zb. SNR. Pri miestnych
národných výboroch sa vytvárali miestne roľnícke komisie, ktoré vypracovávali prídelové plány,

ktoré následne schvaľovala Okresná roľnícka komisia a postupovala ich Povereníctvu SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na rozhodnutie o prídeloch s konečnou platnosťou. Vlastnícke
právo nadobudol prídelca na základe rozhodnutia o prídele, ktorým bola buď prídelová listina, alebo
iné rozhodnutie, napr. výmer o vlastníctve pôdy podľa § 1, ods. 1, Nariadenia č. 104/1946 Zb. Výmery
a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným

nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

Žalobcovia nepredložili súdu prídelovú listinu ani výmer o vlastníctve pôdy ani inú verejnú listinu, z ktorej
by bolo možné vyvodiť, ktoré konkrétne nehnuteľnosti nadobudla ich právna predchodkyňa Y. R., a

ktorú by bolo možné považovať za doklad, na základe ktorého možno nadobúdať vlastnícke právo z
titulu prídelu. Predložený výmer o určení prídelu neobsahuje presnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré
by mali byť predmetom prídelu a z jeho obsahu vyplýva, že rozdelenie osídleného majetku ako aj
inventúru prevedie miestna roľnícka komisia po skončení hospodárskeho roku podľa zásad vyslovenýchv Nariadení č. 104/45 Sb. SNR. Z uvedeného je zrejmé, že rozsah prídelu ešte mal byť bližšie
určený príslušnými orgánmi. Žalobcovia predložili súdu doklad označený ako výkaz skonfiškovaných
a pridelených nehnuteľností a tvrdili, že ich právnej predchodkyni boli pridelené práve nehnuteľnosti

uvedené v tomto výkaze. Žalovaný poukázal na to, že vo výkaze sa uvádzali nehnuteľnosti, ktoré neboli
predmetom konfiškácie, k čomu zase žalobcovia uviedli, že z tohto výkazu vybrali iba tie nehnuteľnosti,
ktoré aj skutočne boli skonfiškované. Podľa názoru súdu predložený doklad nemožno považovať za
doklad, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval, ktoré nehnuteľnosti boli Y. R. odovzdané do
držby, pretože tento doklad nie je datovaný, nie je opatrený pečiatkou príslušného štátneho orgánu

a nie je podpísaný ani prídelcom, ani zástupcom príslušného orgánu. Naviac v tomto doklade sú
skutočne zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré ani neboli konfiškované a tiež sú tu zahrnuté nehnuteľnosti,
ktorých pôvodnými vlastníkmi boli iné osoby ako R. S., pričom podľa predloženého výmeru mal byť
Y. R. pridelený majetok alebo časť tohto majetku po pôvodnom vlastníkovi R. S.. Keďže tento doklad
neobsahuje základné náležitosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že ide o oficiálny doklad vydaný
príslušným štátnym orgánom, súd dospel k záveru, že z tohto dokladu nemožno vyvodiť, že by právnej

predchodkyni žalobcov boli pridelené práve nehnuteľnosti uvedené vo výkaze, naviac keď samotní
žalobcovia uznávajú, že vo výkaze sú zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom konfiškácie
a teda nemohli byť ani predmetom prídelu, a preto sa žalobcovia určenia vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam ani nedomáhali.

Je nesporné, že právnej predchodkyni žalobcov bol pridelený aj domový majetok a poľnohospodárska
pôda, avšak z predložených listinných dôkazov nemožno vyvodiť, že by predmetom prídelu boli
nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia špecifikovali v žalobe. Naviac žalovaným boli predložené aj dôkazy,
z ktorých vyplýva, že Y.Á. R. sa zriekla pridelených nehnuteľností (list zo 17.1.1951, zápisnica zo
6.3.1951, zápisnica z 15.3.1951), čo podľa názoru súdu má v zmysle § 132, ods. 1, Obč. zákonníka č.

141/1950 Zb., za následok zánik vlastníckeho práva. Žalobcovia síce tvrdili, že tento právny úkon bol
urobený pod nátlakom, avšak v tomto smere svoje tvrdenia taktiež nepreukázali, teda z vykonaného
dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť, že by išlo o absolútne neplatný právny úkon. K tomu, aby
súd mohol vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, v konaní by muselo byť jednoznačne
preukázané, že k vzdaniu sa prídelu došlo pod nátlakom vyvíjaným na Y.Á. R. a teda z tohto titulu by

chýbali základné náležitosti právneho úkonu, a to že úkon by nebol urobený slobodne a vážne. Súd
poukazuje aj na ust. § 23 Nariadenia SNR
č. 104/1945 Sb., v zmysle ktorého prídelca bol povinný na pridelenom majetku hospodáriť so
starostlivosťou riadneho hospodára, a pokiaľ tieto predpoklady nespĺňal, mohlo Povereníctvom SNR
pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu pridelený majetok odňať. Niektorí zo žalobcov síce tvrdili,

že na Y.C. R. bol vyvíjaný nátlak, avšak svoje tvrdenia nepredložili žiadnymi dôkazmi a viacerí vo
výpovediach aj pripustili, že na predmetných nehnuteľnostiach nemal kto pracovať, teda nemožno
vylúčiť, že dôvodom pre vzdanie sa prídelu mohla byť aj tá skutočnosť, že Y. R.Á. ako prídelca nespĺňala
zákonomustanovenépodmienkyabolitupredpokladypreodňatieprídeluzostranypríslušnýchštátnych
orgánov. Takýto postup však nebol potrebný, keďže došlo k vzdaniu sa prídelu.

V zmysle § 120 O.s.p. každý z účastníkov má dôkaznú povinnosť ohľadom svojich tvrdení v konaní,
čo znamená, že každý účastník je povinný nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale predložiť aj k týmto
tvrdeniam dôkazy. S dôkaznou povinnosťou úzko súvisí aj otázka dôkazného bremena, ktoré vždy
zaťažuje každého z účastníkov ohľadom jeho tvrdení. Iba v prípade, ak si účastník splní dôkaznú

povinnosť a z vykonaných dôkazov možno vyvodiť, že boli preukázané tvrdenia účastníka, môže byť
účastník v konaní úspešný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovia v
prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich právna predchodkyňa nadobudla
vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobe. Predovšetkým z predložených listinných dôkazov nemožno

vyvodiť, že by právnej predchodkyni žalobcov boli pridelené nehnuteľnosti, o ktorých to žalobcovia
tvrdia, pretože jediným dokladom, z ktorého žalobcovia odvodzujú svoj nárok je predložený výkaz
skonfiškovaných a pridelených nehnuteľností, ktorý však vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno
považovať za hodnoverný doklad, ktorý by bol vystavený príslušným štátnym orgánom. Z uvedených
dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151, ods. 3, O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).