Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217958
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112217958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi v 1. rade
Z. E., H.. XX. XX. XXXX, C. H. L. X, H., a odporcu v 2. rade M. E., H.. XX. XX. XXXX, C. H. L. X, H., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpenom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 1 557,76 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e v celom rozsahu.

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcov súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 07. 2012 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy 1
557,76Eurspríslušenstvom.Vnávrhuuviedol,žesúčinnosťouod 01.01.2006došlozrušenímbez
likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu (ďalej len „právny predchodca
navrhovateľa“), pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding,
a. s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“), ktorá sa v dôsledku
zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 01. 03. 2007 medzi postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca navrhovateľa dňa 29. 03. 2004 uzavrel s
odporcom zmluvu č. 992484, ktorou sa odporca zaviazal poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných
mesačných splátkach zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa. Odporca neplnil svoje povinnosti
riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, ktorá ku dňu postúpenia bola vo
výške 1 917,76 Eur. Odporca uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku a odporca v 2. rade k záväzku
pristúpil. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania od 02. 03. 2007, t. j. dňom nasledujúcim po postúpenípohľadávok. Odporcovia ešte zaplatili dňa 07. 10. 2011 sumu 10,00 Eur, dňa 22. 12. 2011 sumu 50,00
Eur, dňa 27. 01. 2012 sumu 50,00 Eur, dňa 28. 02, 2012 sumu 50,00 Eur, dňa 28. 03. 2012 sumu 50,00
Eur, dňa 26. 04. 2012 sumu 50,00 Eur, dňa 28. 05. 2012 sumu 50,00 Eur a dňa 27. 06. 2012 sumu 50,00

Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 2 557,76 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 539,28 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 687,11 Eur od 17.
08. 2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 870,65 Eur od 28. 06.
2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 20. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania

na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17. 12. 2012 vzniesol námietku premlčania
z dôvodu, že dňa 16. 08. 2005 bola ukončená platnosť zmluvy a návrh bol podaný dňa 23. 07. 2012,
teda po uplynutí premlčacej lehoty. Aj vedľajší účastník môže účinne vzniesť námietku premlčania,
pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 539/2008 a 21Cdo
2313/2004. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený
hlavný účastník a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulárom, ktorý obsahuje jednostranné
právne úkony a dvojstranné právne úkony, čo môže viesť k pochybnostiam o tom, či skutočný prejav vôle
dlžníka zodpovedá jeho obsahu. Predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa
zrozumiteľná a určitá. Navrhovateľ neprijateľným spôsobom podsunul odporcovi na podpis formulár
o uznaní premlčaného záväzku. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi a možno

ho považovať za nekalú obchodnú praktiku. Dohoda ak právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť,
neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva
neplatná. Vedľajší účastník, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu
prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a požiadať Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: „Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a

2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
majúvykladaťtak,žesúdnakontrolanekalýchpodmienoknezanikápriuzatvoreníhlavnejspotrebiteľskej
zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky
vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže
meniť obsah týchto doplnkov a zmien.“ Zároveň vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo

aj v jeho neprítomnosti.

Podaním doručeným súdu dňa 10. 05. 2013 zobral navrhovateľ svoj návrh voči odporcovi v 1. rade späť
a navrhol, aby bol odporca v 2. rade zaviazaný na zaplatenie sumy 1 557,76 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 539,28 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 6 % zo sumy 678,11 Eur od 17. 08.
2005 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 870,65 Eur od 28. 06. 2012

do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Postupompodľa§101ods.2O.s.p.súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostivedľajšiehoúčastníka,
ktorýsvojuneúčasťnapojednávaníospravedlnil.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a odporcu v 2. rade a zistil tento
skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB a. s. bola medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade podpísaná dňa 29. 03. 2004. Predmetom
žiadosti bolo vydanie karty s úverovým limitom 60 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s
odporcom v 1. rade dohodol na minimálnych mesačných splátkach po 2 000,00 Sk mesačne. Odporca
v 1. rade v žiadosti vyhlásil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami a s Cenníkom a súhlasí s

nimi. V žiadosti je tiež uvedené, že prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty podľa § 269 ods. 2
Obchodného Zákonníka.

Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 03. 2007 súd zistil, že predmetom postúpenia
bola aj pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade pod č. 992484 vo výške37 074,43 Sk a vo výške 20 700,00 Sk. Úroková sadzba bola vo výške 23,76 %. Súd tiež zistil, že bola
vyhlásená predčasná splatnosť pohľadávky dňa 16. 08. 2005.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 05. 2013 uviedol, že dňa 18. 03. 2004 uzavrel

právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu o používaní pôžičkovej karty Quatro, na základe
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 2 688,71 Eur. Z
predloženého výpisu z pôžičkovej karty je zrejmé, že odporca vyčerpal z úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 2 830,74 Eur. Odporcovi boli účtované poplatky v celkovej výške 175,00
eur a úrok vo výške 734,36 Eur. Súčet debetných operácii tak predstavuje sumu vo výške 3 740,10 Eur.

Odporca vykonal úhrady vo výške 1 822,35 Eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje
sumu vo výške 1 917,76 Eur. Po postúpení odporca zaplatil ešte 360,00 Eur, preto dlh predstavuje sumu
vo výške 1 557,76 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že zmluva vznikla dňa 18. 03. 2004 s právnym predchodcom
navrhovateľa. Dňa 29. 03. 2004 bola zmluva podpísaná právnym predchodcom navrhovateľa. Išlo o
vydanie kreditnej karty na meno odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade pristúpil k záväzku a uznal ho.

Je pravdou, že Consumer Finance Holding, a. s., ktorý je uvedený v dohode o uznaní záväzku, nie je
pôvodným veriteľom. Samotná pohľadávka bola vyčíslená v dohode o uznaní záväzku na sumu 1 917,76
Eur. Odporcovi v 1. rade bol poskytnutý úverový rámec vo výške 81 000,00 Sk, z ktorého čerpal peňažné
prostriedky vo výške 85 000,00 Sk. Poplatky mu boli vyúčtované vo výške 5 272,00 Sk, úrok vo výške
22 123,43 Sk, čiže spolu vyčerpal sumu vo výške 112 674,00 Sk. Odporca vykonal úhrady vo výške 54

900,00 Sk. Rozdiel tak predstavuje sumu vo výške 57 774,00 Sk, t. j. 1 557,76 Eur. Ročná percentuálna
miera nákladov nie je v zmluve uvedená, nakoľko sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale o kreditnú kartu.
Navrhovateľ zobral svoj návrh v časti úroku z omeškania vo výške 6 % zo sumy 687,11 Eur od 17. 08.
2005 a žiadal len úrok od 02. 03. 2007, tiež nežiadal úrok od 11. 02. 2005 zo sumy 1 230,65 Eur ale iba
od 02. 03. 2007. Teda navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania nie vo výške

539,27 Eur, ale zo sumy 640,57 Eur. Tiež požadoval úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne.

Odporca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára uzavrel.
Nevedel, čo presne podpisuje a o čo konkrétne sa jedná. Mali viacero vecí, naháňali ich exekútori,
chceli, aby sa všetko vyrovnalo. Nevedel o tom, že odporca v 1. Rade má dlhy. Bola za ním nejaká pani,
ktorá mu dala podpísať dohodu. Nemal prehľad o tom, koľko už sú dlžní. Dohodu bližšie nečítal, bol v

strese. Odporca v 2. rade sa pripojil k odporu podaného vedľajším účastníkom a pripojil sa k námietke
premlčania, pretože súhlasil s tým, čo je v odpore uvedené.

Z platobnej histórie odporcu v 1. rade (č. l. 117 - 121 spisu) súd zistil, že odporca v 1. rade vyčerpal sumu
vo výške 85 279,00 Sk (označené ako „ATM....“, označenie predajne alebo ulice). Boli mu účtované aj
poplatky (použitie karty, výzva k úhrade, poplatok za poistenie, vyhotovenie a zaslanie výpisu, úrok z

dlžnej čiastky a zmluvná pokuta). Spolu mal odporca v 1. rade zaplatiť sumu vo výške 112 674,43 Sk.
Odporca v 1. rade zaplatil navrhovateľovi spolu sumu vo výške 54 900,00 Sk.

Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29. 06. 2011 súd
zistil, že odporca v 1. rade uznal istinu vo výške 1 917,26 Eur zo zmluvy č. 992484 zo dňa 29. 03. 2004.
Zmluva mala byť uzavretá medzi odporcom v 1. rade a veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. K

dohodeouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkupristúpilodporcav2.radepodľaustanovenia
§ 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci dohody sa dohodli na mesačných splátkach vo výške
po 50,00 Eur k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol 25. 07. 2011. V bode 3 (forma splatenia
záväzku) časť 3. 1 je uvedené, že účastníci dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch.

Zo žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. súd zistil, že účelom tejto žiadosti bolo poskytnutie
finančných prostriedkov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi v 1. rade finančné
prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 2
000,00 Sk. Pri uzavretí zmluvy mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa v zmysleustanovenia§52ods.2Občianskehozákonníka,pretožekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú žiadosť o vydanie kreditnej

karty ako žiadosť smerujúcu k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval aj príslušné ustanovenia.

Zmluva mala byť uzavretá prijatím a schválením žiadosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovaná zmluva.

Aj napriek dohode o použití Obchodného zákonníka, je potrebné na vzťahy v Obchodnom zákonníku
neupravené použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane osobitných predpisov občianskeho
práva, ktorým je v tomto prípade zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákona sa
nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné
karty (§ 1 ods. 3). V danom prípade však bol úver poskytnutý bankou formou kreditnej karty, čo znamená,

že na vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade možno použiť zákon o
spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca neposkytol úver formou preddavku na bežný účet,
ale podpísal s ním žiadosť o vydanie celkom inej platobnej karty.

Súd má za to, že v danom prípade žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty smerovala k uzavretiu
typovej zmluvy o používaní takej platobnej karty. Táto žiadosť je podpisovaná vo viacerých prípadoch a

spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,

alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom

limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Z pripojenej žiadosti o vydanie kreditnej karty VÚB, a. s. nemal súd za preukázané, že došlo aj k
uzavretiu zmluvy. K uzavretiu zmluvy malo dôjsť prijatím žiadosti a schválením tejto žiadosti zo strany
právneho predchodcu navrhovateľa. V konaní však navrhovateľ nepreukázal, že došlo k schváleniu
tejto žiadosti. Podľa bodu II. 3 Obchodných podmienok žiadateľ nemá právny nárok na vydanie

kreditnej karty. Podľa bodu II. 7 Obchodných podmienok schválenú výšku úverového rámca, maximálnu
výšku denného limitu a ich zmenu, oznámi správca klientovi písomne. Takúto žiadosť musí prijať
a schváliť banka. Z uvedeného potom vyplýva, že právny predchodca oznamuje žiadateľovi to, či
bola jeho žiadosť schválená alebo nie. Navrhovateľ však takýto doklad súdu nepredložil. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. To znamená, že keď má písomnú formu návrh zmluvy

(v tomto prípade žiadosť) musí mať aj zmluva formu písomnú (v tomto prípade schválenie žiadosti).
Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvymusia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, Písomnú
formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon, pričom zákon vyžaduje buď jednoduchú
písomnú formu alebo sprísnenú písomnú formu, ktorou sa rozumie úradná, teda notárska zápisnica.

Základom pre obligatórnu písomnú formu zmlúv môže byť aj dohoda účastníkov. V tomto prípade je
rozhodujúca iba dohoda účastníkov. Ak je zákonom alebo dohodou účastníkov určená písomná forma
zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie
zákonomustanovenejpísomnejformyvyvolávaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu.Nerešpektovanie
dohodnutej písomnej formy má za dôsledok relatívnu neplatnosť zmluvy. Pre písomnú formu zmluvy

je potrebné, aby došlo k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Nedodržanie zákonom
ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade nedošlo k uzavretiu
písomnej zmluvy o poskytnutí kreditnej karty, pretože navrhovateľ súdu nepreukázal a nepredložil
písomnú podobu schválenia žiadosti o poskytnutie kreditnej karty.

Z platobnej histórie mal však súd za preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov z kreditnej

karty, a teda odporca v 1. rade čerpal finančné prostriedky, ktorú mu poskytol právny predchodca
navrhovateľa. Keďže však nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si právny
predchodcanavrhovateľaaodporcav1.rademalinavzájomposkytnúť,možnopovažovaťlenzaplnenie
z neplatného právneho úkonu. Účastníci takéhoto vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili
titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktorým je žiadosť o vydanie kreditnej

karty, t. j. nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s ustanovením § 44 a § 46 Občianskeho zákonníka.

Odporca v 2. rade v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k záväzku odporcu
v 1. rade. Keďže záväzok vzniká aj z bezdôvodného obohatenia, možno aj odporcu v 2. rade zaviazať
na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi. To znamená, že aj napriek skutočnosti, že medzi
odporcom v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľa nevznikla zmluva, vznikol medzi nimi iný

záväzok z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému pristúpil aj odporca v 2. rade.

Odporca v 1. rade vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej sume vo výške 2 830,74 Eur a zaplatil celkom
1822,35Eur.Popostúpenípohľadávkyzaplatileštesumuvovýške360,00Eur.Spolutakzaplatilcelkom
sumu vo výške 2 182,35 Eur. Rozdiel, ktorý je odporca v 1. rade povinný vrátiť titulom bezdôvodného
obohatenia (z neplatného právneho úkonu), predstavuje sumu vo výške 648,39 Eur.

Navrhovateľ však zobral návrh voči odporcovi v 1. rade späť v celom rozsahu a súd konanie voči
odporcovi v zmysle ustanovenia § 96 O. s. p. v celom rozsahu zastavil, keďže k späťvzatiu došlo pred
prvým pojednávaním. Povinnosť zaplatiť pohľadávku tak prešla na odporcu v 2. rade, ktorý k záväzku
odporcuv1.radepristúpilazaviazalsatakspoločneanerozdielnezaplatiťdlhsodporcomv1.rade.Súd
preto potom posudzoval už len vzťah medzi odporcom v 2. rade a právnym predchodcom navrhovateľa.

K predloženej dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 29. 06. 2011 súd
uvádza, že takéto uznanie nemožno považovať za platné a majúce za následok predĺženie premlčacej
lehoty, pretože odporca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel o aký záväzok v dohode ide.
Potom je veriteľ (navrhovateľ) povinný preukázať, že dlh v čase uznania existoval čo do dôvodu a
výšky. Navrhovateľ nevedel súdu preukázať, prečo je ako veriteľ označený iný subjekt. Nespochybnil

skutočnosť, že odporca v 1. rade neuzatváral zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.
Ani výška uznaného záväzku nie je totožná zo skutočnosťou, keď odporca v 1. rade celkom (do podpisu
dohody o uznaní záväzku) vrátil navrhovateľovi sumu vo výške 1 822,35 Eur a vyčerpal sumu vo výške 2
830,74Eur.Pohľadávkatedavčaseuznanianebolavovýške1917,76Eur,aleibavovýške1008,39Eur.
Potom má súd za to, že navrhovateľ súdu nepreukázal výšku a dôvod existencie záväzku v čase jeho

uznania a takáto dohoda o uznaní záväzku nemôže mať za následok predĺženie premlčacej lehoty. V
konaní tiež nebolo preukázané uzavretie zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o uznaní záväzku
nemala za následok predĺženie premlčacej lehoty, keďže nedošlo k platnému uznaniu záväzku, súd sa
už nevenoval skúmaniu prijateľnosti podmienok v tejto dohode a nepodrobil ich hodnoteniu v zmysle
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka.K argumentácii vedľajšieho účastníka súd poznamenáva, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznanízáväzkumožnopovažovaťzanekalúobchodnúpraktikuvzmyslepríslušnýchustanovenízákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami vedľajšieho

účastníka, avšak v tomto rozhodnutí sa už bližšie tomu nevenuje, keďže dohodu o uznaní záväzku
nepovažuje súd za platne uzavretú z iných dôvodov.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania a odporca v 2. rade s touto námietkou
súhlasil, preto súd musí prihliadnuť na túto námietku a zistiť, či nedošlo k premlčaniu bezdôvodného
obohatenia.

Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy podľa Obchodného zákonníka a vzťah súd posúdil ako

občianskoprávny vzhľadom na charakter postavenia jeho účastníkov (vzťah dodávateľa a spotrebiteľa),
aj na premlčanie použil súd ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie definujeme ako uplynutie
času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo,
v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej

vymáhateľnosti,vdôsledkučohopremlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Funkcioupremlčania
je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať,
že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť
námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom
na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt

uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd oprávnenej osobe
(veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky
premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým
právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj

v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej
lehote (subjektívna), t. j. odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa toto právo premlčí v lehote troch rokov (objektívna), s výnimkou
práva na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia.

V posudzovanom prípade je potrebné vyriešiť otázku, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná

premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal. Pre začatie plynutia subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúci subjektívny moment. Táto vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor
sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť

skutočná.

Podľa názoru súdu za tento deň treba považovať najneskôr deň, kedy došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti, t. j. dňa 16. 08. 2005 (č. l. 21 spisu). Odvtedy plynie premlčacia lehota, pretože právny
predchodca si musel byť vedomý toho, že odporca sa na jeho úkor obohatil, keďže ďalšie splátky už
nezaplatil vôbec. Subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 16. 08. 2007 a objektívna premlčacia

lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula dňa 16. 08. 2008. Keďže k podaniu návrhu
došlo dňa 23. 07. 2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty, súd návrh zamietol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej
únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno
dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) atým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné
podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania o nekalej obchodnej praktike
navrhovateľa pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nemal
preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu prerušiť konania. Preto súd
návrh na prerušenie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
konania.

V konaní bol úspešný v celom rozsahu odporca v 2. rade, ktorý si však trovy konania ani neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva
ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania
v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. V danom prípade bol úspešným účastníkom
odporca, na podporu ktorého vedľajší účastník vystupoval.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si trovy konania uplatnil a ich aj vyčíslil. Súd pri priznávaní
náhrady trov konania posudzuje aj ich účelnosť, t. j. či boli trovy v konaní vynaložené účelne. V
danom prípade súd nepovažuje trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené. Vedľajší účastník

vystupuje vo viacerých konaniach, ktorých stranou sú spotrebitelia, a v každom z týchto konaní podáva
rovnaké šablonovité podania bez toho, aby sa bližšie venoval konkrétnemu žalovanému nároku. V
tomto prípade uniklo pozornosti vedľajšieho účastníka, že predmetom dohody o uznaní záväzku bol
iný, resp. zle špecifikovaný záväzok. Vôbec nevenoval svoju pozornosť pristúpeniu odporcu v 2. rade
a automaticky (ako v každom svojom podaní) vzniesol námietku premlčania. K svojmu podaniu pripojil

rôzne rozhodnutia iných súdov, v ktorých ale neoznačil a súd neupozornil na príslušné právne významné
skutočnosti, ktoré by mohol súd vziať do úvahy. Vzniká potom otázka, či vstup vedľajšieho účastníka nie
je účelový s cieľom získať prospech v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Súd nespochybňuje
právo vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať advokátom. To však ale automaticky neznamená, že
mu vzniká v prípade úspechu aj právo na náhradu trov. Účelnosť trov je rozhodujúcim kritériom pri ich

priznávaní a pokiaľ súd dôjde k záveru, že trovy právneho zastúpenia neboli účelne vynaložené, nemusí
tieto trovy vôbec priznať, a to aj v prípade, ak skutočne vznikli.

V tomto konaní neboli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka účelné, a preto mu ich súd ani
nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods.
3 písm. o) O. s. p.)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.