Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ama Odalošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112219870
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112219870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi I. U., G..
XX. XX. XXXX, K. P. X, K. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178, v konaní zastúpenom
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
o zaplatenie 1 052,10 Eur s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 08. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
1 052,10 Eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 10. 03. 2011 medzi postupcom (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a spoločnosťou EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 ako postupníkom (ďalej
len „navrhovateľ“) postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca
navrhovateľa zaslal odporcovi písomné oznámenie o postúpení pohľadávky. Dňa 10. 03. 2004 uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa s odporcom zmluvu č. 953805. Odporca sa na základe zmluvy zaviazal

uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach. Odporca si túto zmluvnú
povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej
výške 1 332,10 Eur. Odporca uznal svoj záväzok v dohode o uznaní záväzku. Odporca ešte uhradil
sumu vo výške 70,00 Eur štyrikrát dňa 23. 05. 2011, 21. 06. 2011, 15. 08. 2011 a 28. 09. 2011. Dlžná
suma predstavuje výšku 1 052,10 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy
1 052,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 420,89 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

ročne zo sumy 1 052,10 Eur od 29. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.Súdvskrátenomkonanívydalplatobnýrozkazč.k.7RO/330/2012-22zodňa 21.08.2012vspojenís
opravným uznesením č. k. 7RO/330/2012 - 31 zo dňa 30. 10. 2012, proti ktorému podal vedľajší účastník
na strane odporcu odpor doručený súdu dňa 17. 12. 2012, ku ktorému sa vyjadril aj odporca

vo svojom podaní doručenom súdu dňa 20. 02. 2013 tak, že súhlasil s odporom vedľajšieho účastníka.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania
na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17. 12. 2012 vzniesol námietku premlčania
z dôvodu, že splatnosť pohľadávky nastala najneskôr v júli 2006 a návrh podal navrhovateľ dňa 15.
08. 2012. Celý nárok je preto premlčaný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku

je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť
ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to
predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné podmienky
sú zmluvné podmienky neplatné. Premlčanie dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v
bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak
by mal vedomosť o premlčaní, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Vedľajší

účastník, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu prerušiť konanie
do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore ES Pod č. C-460/12. Prejudiciálnu
otázku predložil Krajský súd Prešov uznesením pod sp. zn. 6Co/99/2011. Pre prípad, že by sa súd
nestotožnil s argumentáciou, navrhol vedľajší účastník, aby súd alternatívne v zmysle § 109 ods. 1 písm.
c) O. s. p. prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke:

„Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola
nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a
doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené
ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a

zmien.“ Zároveň vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo aj v jeho neprítomnosti.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 02. 2013 uviedol, že súhlasí s odporom podaným
vedľajším účastníkom a vo svojom podaní doručenom súdu dňa 07. 05. 2013 uviedol, že v čase
podpisovania o splátkovom kalendári a uznaní dlhu nemal vedomosť o premlčaní dlhu, pretože zo strany
navrhovateľa nebol o tejto skutočnosti informovaný ani inak upozornený.

Postupompodľa§101ods.2O.s.p.súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostivedľajšiehoúčastníka,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu a zistil tento
skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB a. s. bola medzi

právnym predchodcom navrhovateľa VÚB, a. s. a odporcom podpísaná dňa 10. 03. 2004. Predmetom
žiadosti bolo vydanie karty s úverovým limitom 36 000,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s
odporcom dohodol na minimálnych mesačných splátkach po 1 200,00 Sk mesačne. Odporca v žiadosti
vyhlásil, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami a s Cenníkom a súhlasí s nimi. V žiadosti je
tiežuvedené,žeprijatímaschválenímtejtožiadostizostranyprávnehopredchodcunavrhovateľasatáto

žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného Zákonníka.

Z predloženej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 03. 2011 súd zistil, že navrhovateľovi
bola postúpená pohľadávka voči odporcovi od postupcu, ktorým bola Všeobecná úverová banka, a. s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bolo
zistené, že bola postúpená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX, ktorej stranou bol odporca. Pohľadávka

bola vo výške 1 332,10 Eur, z toho suma 1 252,88 Eur istina, suma 37,19 Eur úroky, suma 8,84 Eur
sankčné a suma 33,19 Eur poplatky (č. l. 15 spisu).

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 05. 2013 uviedol, že dňa 10. 03. 2004
právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnejkarty, na základe ktorej poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 1 194,98 Eur. Odporca sa zaviazal
uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške
39,83 Eur (1 200,00 Sk). Z predloženého výpisu z nákupnej karty Halens vyplýva, že odporca čerpal

z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 3 299,48 Eur. Odporcovi boli vyúčtované poplatky v
celkovej výške 321,95 Eur a úrok vo výške 1 345,42 Eur. Súčet debetných operácii tak predstavuje sumu
vo výške 4 966,84 Eur. Odporca vykonal úhrady v celkovej výške 2 917,75 Eur. Rozdiel debetných a
kreditných operácií predstavuje sumu vo výške 2 049,10 Eur. Právny predchodca navrhovateľa postúpil
navrhovateľovi pohľadávku vo výške 1 332,10 Eur. Po postúpení odporca uhradil sumu vo výške 280,00

Eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na istinu a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške
1 052,10 Eur.

Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu a písomných vyjadreniach s tým, že zmluva
neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Odporca dohodu o uznaní záväzku podpísal a
bolo tam uvedené aj to, že má vedomosť o premlčaní dlhu. Zákazník je v dohode označený pod číslom
XXXXXXX, v zmluve to nie je uvedené. V dohode o uznaní záväzku je uvedený ako veriteľ Consumer

Finance Holding a. s. a je pravdou, že s takým veriteľom odporca neuzavrel zmluvu, pretože ju uzatvoril
s VÚB, a. s. Dohodu o uznaní záväzku považuje za určitú, pokiaľ ide o špecifikáciu záväzku.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že podpísal zmluvu s VÚB, a. s. Navrhovateľ mu dňa 31. 05. 2011
zaslal dva rovnopisy dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky a požiadal ho o podpísanie. Spolu s
nimi bola zaslaná dohoda s tým, že ju musel podpísať, inak by mu neboli umožnené splátky. Odporca pri

podpise dohody nevedel, o aký záväzok ide, myslel si, že ide o nejakú kreditnú kartu. Dohodu podpísal,
ale z toho dôvodu, že mu bolo povedané, že len za takých okolností môže splácať dlh v splátkach.
O tom, o aký dlh ide, sa dozvedel až keď mu prišiel návrh zo súdu. S návrhom nesúhlasí a žiada
ho zamietnuť. Jednak suma v uznaní nebola riadne určená a vzniesol aj námietku premlčania. Trovy
konania si neuplatňuje.

Z platobnej histórie odporcu (č. l. 109 - 111 spisu) súd zistil, že odporca vyčerpal sumu vo výške 3 299,48
Eur (označené ako „ATM....“ alebo označenie ulice). Súčtom kreditných operácií (označených ako „C“)
súd zistil, že odporca spolu zaplatil sumu vo výške 2 917,75 Eur.

ZožiadostiovydaniekreditnejkartyVÚB,a.s.(č.žiadosti953805)súdzistil,žeúčelomtejtožiadostibolo
poskytnutie finančných prostriedkov. Právny predchodca navrhovateľa mal poskytnúť odporcovi úverový

rámec vo výške, ktorý mal odporca splácať v dohodnutých mesačných splátkach vo výške 1 200,00
Sk. Pri podpisovaní žiadosti mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa v zmysle
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil predmetnú žiadosť ako žiadosť

o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval aj príslušné ustanovenia. Na viac sa jedná o žiadosť, ktorá
smeruje k uzavretiu zmluvy typovej, pretože je predložená na podpis spotrebiteľovi, ktorý už nemôže
ovplyvniť jej obsah.

Zmluva mala byť uzavretá prijatím a schválením žiadosti zo strany právneho predchodcu navrhovateľa
podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovaná zmluva.

Aj napriek dohode o použití Obchodného zákonníka, je potrebné na vzťahy v Obchodnom zákonníku
neupravené použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane osobitných predpisov občianskeho
práva, ktorým je v tomto prípade zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákona sa
nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné
karty (§ 1 ods. 3). V danom prípade však bol úver poskytnutý bankou formou kreditnej karty, čoznamená, že na vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporom možno použiť zákon o
spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto

zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú

percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobea termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje podstatné (obligatórne) náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré takáto zmluva musí mať.

ZpripojenejžiadostiovydaniekreditnejkartyVÚB,a.s.nemalsúdzapreukázané,žedošloajkuzavretiu
zmluvy. K uzavretiu zmluvy malo dôjsť prijatím žiadosti a schválením tejto žiadosti zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa. V konaní však navrhovateľ nepreukázal, že došlo k schváleniu tejto žiadosti.

Podľa článku II bodu 3 Obchodných podmienok žiadateľ nemá právny nárok na vydanie kreditnej karty.
Takúto žiadosť musí schváliť banka, pričom neschválenie žiadosti nemusí odôvodňovať. Z uvedeného
potom vyplýva, že právny predchodca oznamuje žiadateľovi to, či bola jeho žiadosť schválená alebo nie.
Navrhovateľ však takýto doklad súdu nepredložil. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. To znamená, že keď má písomnú formu návrh zmluvy (v tomto prípade žiadosť) musí mať aj

zmluvaformupísomnú(vtomtoprípadeschváleniežiadosti).Právnaistotaabezpečnosťprávnehostyku
vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým
sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, Písomnú formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to
ustanovuje zákon, pričom zákon vyžaduje buď jednoduchú písomnú formu alebo sprísnenú písomnú
formu, ktorou sa rozumie úradná, teda notárska zápisnica. Základom pre obligatórnu písomnú formu

zmlúv môže byť aj dohoda účastníkov. V tomto prípade je rozhodujúca iba dohoda účastníkov. Ak je
zákonom alebo dohodou účastníkov určená písomná forma zmluvy, v písomnej forme treba vyhotoviť
aj každú zmenu alebo doplnenie takejto zmluvy. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy
vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie dohodnutej písomnej formy má za
dôsledok relatívnu neplatnosť zmluvy. Pre písomnú formu zmluvy je potrebné, aby došlo k písomnému

návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na základe uvedeného súd konštatuje, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o poskytnutí kreditnej
karty, pretože navrhovateľ súdu nepreukázal a nepredložil písomnú podobu schválenia žiadosti o
poskytnutie kreditnej karty, t. j. nedošlo k prijatiu návrhu v súlade s ustanovením § 44 a § 46 Občianskeho

zákonníka.

Z predloženej dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 06. 06. 2011 bolo
zistené, že odporca uznal istinu vo výške 1 262,10 Eur zo zmluvy č. 1162452 bez uvedenia dňa, ktorej
pôvodný veriteľ bol Consumer Finance Holding, a. s. Účastníci dohody sa dohodli o splatení záväzku
v dvadsiatich štyroch splátkach k 20. dňu v mesiaci po 70,00 Eur mesačne. Prvá splátka mala byť

zaplatená dňa 20. 06. 2011 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. 05. 2013. V bode 3 (forma
splatenia záväzku) časť 3. 4 je uvedené, že účastníci dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch. Takéto uznanie nemožno považovať za platné a majúce za následok predĺženie
premlčacej lehoty, pretože odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel o aký záväzok v dohode ide,
uviedol, že suma v uznaní nebola riadne určená a vo svojom vyjadrení uviedol, že nemal ani vedomosť

o premlčaní dlhu. Potom je veriteľ (navrhovateľ) povinný preukázať, že dlh v čase uznania existoval čo
do dôvodu a výšky. Navrhovateľ nevedel súdu preukázať, prečo je zmluva v dohode identifikovaná pod
číslom 1162452, keď sa takéto číslo v žiadosti nenachádza, tiež nepredložil súdu dohodu, v ktorej by ako
pôvodný veriteľ vystupovala Všeobecná úverová banka, a. s., teda právny predchodca navrhovateľa, s
ktorým odporca podpísal žiadosť dňa 10. 03. 2004. V dohode o uznaní bola uznaná celková dlžná suma

vo výške 2 265,59 Eur, hoci skutočná dlžná suma bola nižšia, vo výške 381,73 Eur (č. l. 109 spisu) +
70,00 Eur (splátka dňa 23. 05. 2011). Navrhovateľ tak súdu nepreukázal, že v čase uznania záväzku
existoval dlh čo do dôvodu a výšky. V konaní tiež nebolo preukázané uzavretie zmluvy. Vzhľadom na
skutočnosť, že dohoda o uznaní záväzku nemala za následok predĺženie premlčacej lehoty, keďže
nedošlo k platnému uznaniu záväzku, súd sa už nevenoval skúmaniu prijateľnosti podmienok v tejto

dohode a nepodrobil ich hodnoteniu v zmysle ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka.K argumentácii vedľajšieho účastníka súd poznamenáva, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznanízáväzkumožnopovažovaťzanekalúobchodnúpraktikuvzmyslepríslušnýchustanovenízákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere sa súd stotožňuje s tvrdeniami vedľajšieho

účastníka, avšak v tomto rozhodnutí sa už bližšie tomu nevenuje, keďže dohodu o uznaní záväzku
nepovažuje súd za platne uzavretú z iných dôvodov.

Z platobnej histórie mal však súd za preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov z kreditnej
karty, a teda odporca čerpal finančné prostriedky, ktorú mu poskytol odporca. Keďže však nedošlo k
uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie, ktoré si právny predchodca navrhovateľa a odporca mali

navzájom poskytnúť, možno považovať len za plnenie z neplatného právneho úkonu. Účastníci takéhoto
vzťahu sú potom povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného
právneho úkonu, ktorým je žiadosť o vydanie kreditnej karty.

Ako uviedol navrhovateľ (č. l. 110 spisu) odporca vyčerpal celkovo sumu vo výške 3 299,48 Eur. Odporca
celkom vrátil finančné prostriedky vo výške 2 917,75 Eur. Potom je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi
titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 381,72 Eur. V roku 2011 odporca uhradil ešte aj ďalšie

splátky vo výške 280,00 Eur (č. l. 1 spisu), v dôsledku čoho by bol odporca vrátiť navrhovateľovi sumu
vo výške 101,72 Eur.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania a odporca s touto námietkou súhlasil,
preto súd musí prihliadnuť na túto námietku a zistiť, či nedošlo k premlčaniu bezdôvodného obohatenia.

Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy podľa Obchodného zákonníka a vzťah súd posúdil ako

občianskoprávny vzhľadom na charakter postavenia jeho účastníkov (vzťah dodávateľa a spotrebiteľa),
aj na premlčanie použil súd ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčanie definujeme ako uplynutie
času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo,
v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej

vymáhateľnosti,vdôsledkučohopremlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Funkcioupremlčania
je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať,
že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť
námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom
na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Námietku premlčania môže povinný subjekt

uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd oprávnenej osobe
(veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky
premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým
právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie
získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj

v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v dvojročnej
lehote (subjektívna), t. j. odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa toto právo premlčí v lehote troch rokov (objektívna), s výnimkou
práva na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia.

V posudzovanom prípade je potrebné vyriešiť otázku, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná

premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
ho získal. Pre začatie plynutia subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúci subjektívny moment. Táto vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor
sa niekto bezdôvodne obohatil a o tom, v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť

skutočná.

Podľa názoru súdu za tento deň treba považovať najneskôr deň, kedy došlo k poslednej úhrade splátky
zo strany odporcu, t. j. dňa 30. 04. 2009 (č. l. 15 spisu). Odvtedy plynie premlčacia lehota, pretože právny
predchodca si musel byť vedomý toho, že odporca sa na jeho úkor obohatil, keďže ďalšie splátky užnezaplatil vôbec. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia tak uplynula dňa
30. 04. 2012. Vzhľadom na to, že uplynula objektívna premlčacia lehota, súd už neskúmal subjektívnu
premlčaciu lehotu.

Vzhľadom na uplynutie premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie z neplatného
právneho úkony a vznesenú námietku premlčania súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu,
pretože návrh bol na súde podaný dňa 15. 08. 2012, teda až po uplynutí premlčacej lehoty.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej
únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno
dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) a
tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné
podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania o nekalej obchodnej praktike
navrhovateľa pri uzatváraní dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, nemal

preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu prerušiť konania. Tiež
nemal ani dôvod prerušovať konanie do skončenia prejudiciálneho konania prebiehajúceho pod sp. zn.
6Co/99/2011. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1O.s.p.,vzmyslektoréhoúčastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.
s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal.

Odporca si ako úspešný účastník konania trovy konania neuplatnil, a preto mu ich súd ani nepriznal.
Súd poznamenáva, že odporcovi v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva
ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania
v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. V danom prípade bol úspešným účastníkom
odporca, na podporu ktorého vedľajší účastník vystupoval. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si
trovy konania uplatnil a aj vyčíslil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 17. 12. 2012. Vedľajší účastník
vystupuje vo viacerých konania, v ktorých podáva rovnaké a šablonovité podania bez uvedenia právnych
argumentov. Vedľajší účastník v podaní uvádza (cituje) zákonné ustanovenia § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, §

53 ods. 3, § 53 ods. 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vymenuje spisové značky konaní na iných
súdoch, v ktorých má byť vyriešená otázka neprijateľnosti a teda neplatnosti dohody o uznaní záväzku.
Na základe týchto spomenutých dôvodov (t. j. zákonných ustanovení a vymenovania spisových značiek
súdnych konaní) skonštatuje, že dohoda o uznaní záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, že nemohlo
byť v záujme spotrebiteľa predĺžiť si premlčaciu lehotu, že vedomosť o premlčaní dlhu je sofistikovaneskrytá a ide o nekalú obchodnú praktiku veriteľa. Žiadnym spôsobom však nekonkretizuje dôvody
neplatnosti či nekalosti dohody o uznaní záväzku, t. j. nerozporuje výšku uznanej sumy, nešpecifikuje
záväzok (či vôbec vznikol platne), či bola dohoda uzavretá medzi tými istými účastníkmi ako aj záväzok

a či vôbec boli dohodnuté splátky a pod. Automaticky vznesie námietku premlčania (často) bez uvedenia
logických dôvodov, iba z opatrnosti. Aj keď pripojí rozhodnutia iných súdov, neupriami pozornosť súdu
na právne významné odseky. Súd konštatuje, že nie je viazaný názorom iného okresného či krajského
súdu (s výnimkou ustanovenia § 226 O. s. p.). Takéto podanie vedľajšieho účastníka nemá pre súd
výpovednú hodnotu. Združenia založené za účelom ochrany spotrebiteľov by mali v konaní vystupovať v

ich prospech a mali by chrániť práva spotrebiteľa ako slabšieho účastníka konania, pretože v prevažnej
časti spotrebiteľ nemá právne vzdelanie a neraz sa nevie účinne brániť. Ak zákon umožnil vznik združení
za účelom ochrany spotrebiteľa, mal tým za cieľ dosiahnuť efektívnu a účelnú obranu, a nie identické
a šablonovité podania bez právnej argumentácie. Vzniká tu potom pochybnosť, či vzniknuté združenia
skutočne bránia spotrebiteľa alebo len účelne vstupujú do konaní za účelom získania prospechu v
podobe prípadných trov konania.

Podľa názoru súdu neboli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania účelne vynaložené,
čím však súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastupovať advokátom. Súd
však musí posudzovať účelnosť vynaložených trov a v tomto prípade neboli trovy právneho zastúpenia
vynaložené účelne, keďže odporca sa v konaní bránil sám, a to aj argumentmi, ktoré unikli pozornosti
vedľajšieho účastníka. Preto súd ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal trovy konania, aj keď vystupoval

na strane úspešného účastníka konania.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods.
3 písm. o) O. s. p.)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.