Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/218/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204114541
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8204114541.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne O. O., D..

XX.XX.XXXX, N. D.Ž. H. Č.. XX, zastúpená Mgr. Janou Liptákovou, advokátkou, Košice, Krmanova
1 proti žalovanému M. A., D.. XX.XX.XXXX, N. D. H. Č.. XX, zastúpený JUDr. Stanislavom Súletym,
advokátom, SNP 1, Bardejov , o určenie vecného bremena s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.09.2004 domáhala voči žalovanému určenia, že je
povinný trpieť chôdzu, jazdu vozom, osobným, nákladným motorovým vozidlom cez parc. č. XXX
zapísanej na LV č. XXX, G..Ú.. D. H.. Taktiež žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila

tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - parc. č. XXX zapísanej na LV č. XX, G..Ú.. D. H.. Na
uvedenej parcele je postavený rodinný dom súp. č. XX a hospodárske budovy. V tomto dome býva
spolu s manželom a deťmi. Vedľa tejto parcely je parcela č. XXX, R. D. U. Č.. XXX, ktorej
vlastníkom je žalovaný. Táto parcela vždy slúžila ako prístupová cesta k jej rodinnému domu súp. č.
XX. Cez parcelu ona a jej právni predchodcovia chodili pešo, vozom, osobným a nákladným
motorovým vozidlom a to od roku XXXX. V roku XXXX žalovaný ohradil celú parcelu dreveným plotom,
čím jej znemožnil prechod cez túto parcelu. Následne na súde podala žalobu na určenie vlastníckeho
práva k tejto nehnuteľnosti, konanie sa viedlo pod sp. zn. 8C 266/00. V tomto konaní boli vypočutí

žalovaný a svedkovia M. S.F., A. O., A. C., M. S., O. T., ktorí potvrdili, že parc. č. 111 slúžila ako prechod
k jej pozemkom, resp. pozemkom jej právnych predchodcov. Keďže nemá prístup k svojmu rodinnému
domu, nemôže si doviesť drevo, uhlie a preto podáva tento návrh. Na základe OZ z roku 1950 došlo k
vydržaniu práva prechodu cez túto parcelu.

Po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu zo dňa 25.10.2011 / na pojednávaní / je predmetom
konania určenie, že na pozemku parcelného čísla 111 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 349 m2 zapísanom na LV č. XXX G..Ú.. D. H., okres Bardejov, ktorého je výlučným vlastníkom

žalovaný, viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami
v prospech žalobkyne ako vlastníčky pozemku č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 195 m2 zapísanom na LV č. XX, k.ú. D. H., P. N., ktoré je vymedzené v geometrickom
pláne č. 4/2006. Žalovaný je povinný zdržať sa zásahov do práva žalobkyne zodpovedajúcom vecnému
bremenu spočívajúcom v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok
žalovaného parcelného čísla XXX o výmere 349 m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanom na LV č.
XXX, k.ú. D. H., okres Bardejov. Žalobkyňa žiada aj náhradu trov konania.Žalovaný sa k veci vyjadril / viď nižšie /.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.11.2011, č.k. 3C218/2004-105 bola žaloba žalobkyne
zamietnutá. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podľa odvolenia žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Súd
prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď rozhodol, že vydržacia lehota nemohla začať plynúť
už v roku 1947právneu predchodcovi žalobkyne ( jej otcovi ). Poukázala na vetu zo záveru rozsudku
vo veci sp. zn. 8C 266/2000 vykonaného dokazovania bolo preukázané, že parc. G. XXX žalobcovia
a ich právni predchodcovia užívali od roku XXXX až do času, kým žalovaný časť uvedenej parcely

neohradil.Žalobcoviataknadobudliprávoprechádzaťcezuvedenúparcelu.Súdsanevysporiadalstým,
že vydržanie práva prechodu žalobkyne bolo rovnakým súdom už konštatované a preto táto skutočnosť
mala byť súdu z jeho činnosti známa a je otázne, či bolo potrebné vykonávať také rozsiahle dokazovanie.
Právny predchodca žalobkyne sa na základe plnomocenstva zo dňa 02.10.1947, ktoré je podpísané
S. S. V. M. O. O. stal subjektom vykonávaného práva prechodu cez parc. č. XXX. Týmto dňom začal
plynúť vydržacia doba, ktorá bola v zmysle vtedy platného uhorského obyčajového práva stanovená

pri nehnuteľnostiach na 32 rokov. Na základe § 566 zák. č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník), ktorý
nadobudol účinnosť O 1.01.1951, sa ustanovila na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti doba
10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí
uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960. Má teda za to, že právni predchodcovia
žalobkynevydržaliprávoprechoducezparceluč.XXXprávetýmtodňom.Ďalšouzákonnoupodmienkou

vydržania bola počas platnosti uhorského obyčajového práva a aj zákona č. 141 l 1950 Zb. Občiansky
zákonník oprávnená držba. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu právo patrí. Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva priechodu a prejazdu cez cudzí pozemok -
je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu

vykonáva právom (oprávnene drží). Otec žalobkyne vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu
právom, a to na základe splnomocnenia zo dňa 02.10.1947. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku súdu
vo vzťahu k uvedenému pojmu detentor, ktorý je relevantný pre vydržanie vlastníckeho práva ( čo bolo
vyriešené),niepreprávoužívaniapozemkuaprechoducezpozemku. Do práva predchodcužalobkyne
patrilo aj právo pozemok užívať aj prechádzať. Jednalo sa o dobromyseľné užívanie. Žiada určiť právo

prechodu a prejazdu len v časti vyznačenej geometrickým plánom. Za závažné pochybenie súdu prvého
stupňa považuje tiež skutočnosť, že pri hodnotení svedecké výpovede svedkov v tomto konaní pred
ich výpoveďami v konaní sp. zn. 8C 266/00. Namietala nehospodárnosť konania, pričom súd opätovne
vykonal ohliadku na mieste samom a vypočúval tých istých svedkov ako vo veci sp. zn. 8C 266/00.
Priznal im väčšiu váhu ako výpovediam z roku 2002. Aj samotný žalovaný tvrdil v predchádzajúcom

konaní,žeparc.č.XXXbolaužívanáspoločnejehoprávnymipredchodcami apredchodcamižalobkyne,
pričom v roku 2011 to už popiera vo výpovedi. Súd sa týmto rozporom nezaoberal. Je potom zrejme,
že vzhľadom na diametrálne odlišný postoj žalovaného v týchto dvoch konania, musel v jednom z
nich uvádzať' klamlivé tvrdenie. Všetci ostatní svedkovia v konaní vypovedali, že sa predmetná parcela
spoločne užívala. Napriek tomu, prvostupňový súd považuje spoločné užívanie parcely za vyvrátené,

keď' uvádza: ,,v pôvodnom konaní vypočutí svedkovia tvrdili, že sa chodilo spoločne na parc. č. XXX bez
problémov, v tomto konaní to bolo svedkami vyvrátené.. S týmto tvrdením nie je možné súhlasiť a ani
výsledky dokazovanie tento názor súdu nepotvrdzujú. Svedkovia žalovaného, jeho rodinní príslušníci,
síce uviedli na ohliadke na mieste samom, že dochádzalo k sporom, avšak tieto spory podľa nich
vznikli vtedy, keď žalobkyňa, respektíve jej právni predchodcovia na uvedenom pozemku štiepali drevo,

skladovali tam drevo, respektíve ak pri prejazde týmto pozemkom došlo k poškodeniu povrchu pozemku.
Žiaden zo svedkov neuviedol, že by bol vznikol akýkoľvek problém pri bežnom prechode alebo prejazde
týmto pozemkom. Ak aj vznikali spory pri štiepaní dreva alebo skladovaní dreva, tieto považujeme v
tomto konaní za irelevantné, nakoľko predmetom konanie nie je právo skladovania ani iného užívania
pozemku, ale len právo prechodu a prejazdu. Za preukázané považuje súd aj tvrdenie žalovaného, že

cez parcelu prechádzali aj iní ľudia, hoci všetci ostatní svedkovia uvádzajú, že cez parcelu prechádzali
ibažalobkyňasožalovaným,resp.ichprávnypredchodcovia. Súduviedol,žepodľatvrdeniažalovaného
cez parcelu prechádzali aj iní ľudia. Žalujúca strana preto bola rušená v práve prechodu na parc.
č.XXX a tým pádom nebola držba práva nepretržitá. S týmto tvrdením súdu nesúhlasila, vstupom
iných osôb na pozemok, ktorý bol do roku 2000 neoplotený, nedochádzalo prirodzene k žiadnemu

rušeniu pri realizovaní jej práva. Svedkovia vypočutí vo veci 8C 266/2000 sú už nebohí a ich výpovede
majú rovnakú dôkaznú silu ako iné dôkazy ( či už ako listinné dôkazy ). Tiež nesúhlasila s tým, ženedochádzalo k vstupu na parcelu motorovými vozidlami, vstupovalo sa pešo, resp. vozom. Vzhľadom
na obdobie plynutia vydržacej doby rokov 1947 - 1960 je logické, že na parcelu sa nevstupovalo
vozidlami, ale vozom. Vzhľadom na technický pokrok funkciu vozov nahradili motorové vozidlá. Preto

navrhla žalobe vyhovieť a zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2012, č.k. 19Co 9/2012-124 bol rozsudok zrušený
a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu opätovného vykonania
dokazovania.

Na pojednávanie vytýčené na deň 15.05.2013 sa ustanovili právna zástupkyňa žalobkyne, právny

zástupca žalovaného a žalovaný. Neustanovila sa žalobkyňa, ktorej neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila jej právna zástupkyňa, o odročenie pojednávania nepožiadala. Preto súd vec v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, prihliadol pritom na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom,
výsluchom svedkov a oboznámením v spise pripojených vyjadrení a listinných dôkazov tak ako boli

oboznamované na pojednávaní (návrhom na začatie konania zo dňa 20.8.2004 s prílohami - LV č. XX,
XXX, kópiou z katastrálnej mapy z k.ú. D.Ý. H., P. P. D. H. zo dňa 17.5.2000, pozastavením výstavby
oplotenia zo dňa 26.4.2000, návrhom na vydanie predbežného opatrenia zo strany žalobkyne zo dňa
22.10.2004, uznesením súdu zo dňa 26.10.2004, odvolaním zo strany žalobkyne zo dňa 16.11.2004,
rozhodnutím KS Prešov zo dňa 15.12.2004, vyjadrením žalovaného zo dňa 25.11.2005, zápisnicou z

pojednávania zo dňa 30.11.2005 a zo dňa 20.1.2006, geometrickým plánom č. 4/2006, zápisnicou z
pojednávania zo dňa 26.10.2009, podaním žalovaného zo dňa 3.11.2009, zápisnicou z obhliadky zo
dňa 29.3.2011, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.5.2011, zápisnicou z pojednávania zo dňa 25.10.2011
a zmenou žaloby a jej pripustením a s listinami predloženými na pojednávaní - vyjadrenie starostu
obce D. H. zo dňa 18.11.1999, rozsudkom zo dňa 30.11.2011, odvolaním žalobkyne zo dňa 12.12.2011,

vyjadrením žalovaného k odvolaniu zo dňa 9.1.2012, uznesením KS PO zo dňa 20.9.2012, obsahom
pripojených spisov RI 1627/90, 8C 266/2000, 9C 311/1994 a rozhodnutiami vo veci a v nich vykonaným
dokazovaním a zistil tento skutkový stav veci :

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX G..Ú.. D. H. bolo zistené, že ako vlastník parciel zapísaných v časti V.
V. H. A.. Č.. XXX, XXX a stavby - rodinného domu súp. čísla XX A. D. A.. Č.. XXX M. S. M. Č. N. R. :

O. O. - žalobkyňa / pod B 1 / na základe darovacej zmluvy RI 1627/91 - 10/91.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX G..Ú.. D. H. bolo zistené, že ako vlastník parciel zapísaných v časti
V. V. H. A.. Č.. XXX, XXX, XXX a stavby - rodinného domu súp. čísla XX A. D. A.. Č.. XXX je v jeho
časti B zapísaný : M. A. - žalovaný / pod B 1 / na základe rozsudku OS Bardejov sp. zn. 9C
311/94, Z 834/96.

Z podania Obce D. H.Ž. zo dňa 17.5.2000 adresovanom Okresnému úradu, odboru životného prostredia
vyplýva, že dňa 02.11.1999 žalovaný požiadal o povolenie oplotenia parc. č. XXX. Dňa 18.11.1999
bol daný súhlas k oploteniu, o čom bola oboznámená aj suseda - žalobkyňa. Na uvedené reagovala
žalobkyňa tým, že žalovaný nie je vlastníkom celej parcely, len 1. Vlastníctvo žalovaného bolo potvrdené
rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.02.1996 č.k. 9C 311/94-86. Následne podala žalobu

na určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXX aj žalobkyňa. Na základe uvedeného bol daný príkaz na
zastaveniestavbyoplotenietejtoparcely.Žalovanýtentopríkazprevzal,príkaznerešpektovalaoplotenie
dňa 8.5.2000 urobil. Žalovaný porušil stavebný poriadok, preto starosta požiadal o vyvodenie dôsledkov
voči menovanému.

Podaním zo dňa 26.04.2000 starosta Obce D. H. oznámil žalovanému pozastavenie výkonu súhlasného

stanoviska k oploteniu parc. č. XXX, resp. 109/2 zo dňa 18.11.1999 z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh
na súd na určenie vlastníckeho práva k tejto parcele.

Podaním zo dňa 25.11.2005 sa k veci vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne neuznávajú. Žalobkyňa má prístup k svojmu rodinnému domu
priamo z miestnej komunikácie. Táto je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX, G..Ú..

D. H. V. A.. Č.. XXX, zapísanej na LV č. XX G..Ú.. D. H.. Parcela č. XXX podľa ich vedomostí slúžila
a slúži žalobkyni na skladovanie uhlia a dreva. Pritom má žalobkyňa prístup cez svoju parc. č. XXXaj k hospodárskej budove nachádzajúcej sa na tejto parcele. Nie je nevyhnutná potreba ani naliehavý
právny záujem na tom, aby mal byť žalovaný zaťažený vecným bremenom. Žalobu navrhol zamietnuť
a priznať náhradu trov konania.

Geometrickým plánom č. 4/2006 zo dňa overenia 15.03.2006 bol vymedzený rozsah práva prechodu
žalobkyne cez parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX, G..Ú.. D. H. / červenou farbou /. Právo
prechodu bolo vyznačené v šírke 8,11 metrov ( ostala voľná časť pozemku 3,80 metrov, z celkových
11,91 m ), v dĺžke 21,87 m ( viditeľne väčšia časť pozemku patriaceho žalovanému ).

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.10.2009 uviedol, že podľa súčasného

stavu nie je dôvod na to, aby žalobkyňa prechádzala k svojmu majetku cez parcelu CKN XXX. Nie je
na to naliehavý právny záujem. Žaloba preto nie je dôvodná, žalobkyňa má prístup cez svoju parcelu
CKN XXX.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 26.10.2009 uviedol, že trvajú na podanom
návrhu v celom rozsahu. V návrhu uvedený stav sa nezmenil. Zároveň poukázal na vyhotovený
geometrický plán, ktorý súdu predložili a ktorý sa nachádza v spise. Právny dôvod, od ktorého odvodzujú

nárok, sa nezmenil. Svedkovia O. V. C. sú už toho času mŕtvi.

Súd vo veci dňa 29.03.2011 vykonal ohliadku na mieste samom. Na mieste samom bolo zistené, že:
X. A.. Č.. XXX V. A.. Č.. XXX sú parcelami susediacimi, parc. č. XXX je ohraničená dreveným plotom,
2. žalobkyňa sa domáha, aby bola sprístupnená cesta k drevárni a zadnému vchodu domu, 3. z parcely
žalovaného voľným okom vidieť vchod do domu žalobkyne, ku ktorému vedú schody a je na prvom

nadzemnom podlaží, s tým že odstup domu od oplotenia žalovaného je cca do 40 -50 cm, 4. hranica
jej parcely žalobkyne je z druhej strany po hranici domu. Spredu je hranica vyznačená plotom susedov
a končí drevárkou. Pred domom sa nachádza priestor cca 3 - 4 m od miestnej komunikácie. Spredu
je živý plot.

Žalobkyňa pri ohliadke uviedla, že dom ako tu stojí spolu s drevárňou stojí v takom stave 46 rokov.

Rozmerovo sa stavba nemenila. Do domu chodia spredu a na poschodie cez verandu, jedná sa o
výklenok pred schodami na prízemí ( pozn. veranda je tých 40-50 cm od plota žalovaného ). Žije na tomto
pozemku 47 rokov, teda od narodenia a vždy do zadnej časti domu a drevárky chodili cez parc. č. XXX.

Žalovaný pri ohliadke uviedol, že výmera pozemku by mala byť 3,49 á. Hranica parc. č. 111 má prebiehať
v časti domu žalobkyne a celá stodola, o ktorú sa jedná je postavená na jeho parcele bez súhlasu.

Zameranie parciel sa robilo so súdnym znalcom v priebehu konania o určenie vlastníckeho práva. Býva
tu 15 rokov. Nepamätá si, aby sa po jeho parcele svojvoľne chodilo. Asi pred 10 rokmi sa postavil plot,
ktorý tu vidieť.

Výsluchom svedkyne C. A. bolo zistené, že je matkou žalovaného. Nie je pravdou, že predchodcovia
žalobkyne boli jej príbuzní. Na pôvodne spoločnej parcele na parc. č. XXX bol pôvodne dom jej pradeda,

on tu aj býval a vedľa v dome na parc. č. XXX býval jeho brat S. S.. Tie staré domy boli zbúrané a tie
stavby, ktoré sú na parcelách sú novo postavené. Do starého domu na parcele žalobkyne prišli bývať
jej rodičia R. ako až tretia rodina. Pôvodný starý dom bol postavený pri ceste. Jednalo sa o jednu veľkú
izbu a pri nej bola maštaľ za ňou. Pôvodne chodili jej rodičia okolo ich domu. Vtedy tam bol priestor,
až keď sa staval nový dom, tak jej rodičia prišli od jej otca pýtať 1m pozemku na stavbu. Otec im to

nedovolil. Následne, keď neboli doma, tak si v priebehu stavby posunuli základy stavby do ich pozemku
a tak primurovali verandu. 11 rokov je tu postavený plot, dreváreň je postavená na čierno. Kým nebol
postavený plot, tak chodili aj po ich pozemku (teraz poza plot smerom na pozemok žalovaného). V čase,
keď žili jej rodičia, tak chodili na ich parcelu nasilu. Navozili tu drevo a uhlie. Autom nikdy po ich parcele
nechodili. Hospodárske budovy, ktoré vidno pred ich domom, patria žalobkyni. Keď bol postavený nový

dom, následne bola postavená hospodárska budova, terajšia dreváreň. Kým sa nepostavil plot, tak
chodili nasilu po ich pozemku. Keď z domu odišli, robili si tu čo chceli.

Výsluchom svedka O. S. bolo zistené, že vyrastal na parcele zodpovedajúcej číslu XXX a v starom
domčeku, ktorý sa tu už spomínal. Pamätá si, že dvor sa užíval spoločne. Pamätá si na obidva staré
domy. Táto parcela (č.XXX) vlastnícky patrila jeho rodičom. Rodičia dovolili susedom chodiť po ichparcele aj keď sa stavalo. Medzi nimi dochádzalo k hádkam z dôvodu, že si tu svojvoľne vozili drevo,
štiepali ho. Problém nastal, keď sa začalo s výstavbou nového domu. V XXXX roku z tadiaľ odišiel, ale
pamätá sa, že so stavbou domu žalobkyne sa začalo niekedy v XXXX roku. Rodičia žalobkyne žiadali

o vypustenie pozemku jeho rodičov, oni nesúhlasili a títo robili naprieky rodičom tak, že keď boli cez
deň na poli tak napr. zabetónovali základy. V čase, keď ešte žil v H. tak boli parcely ako jedná parcela,
ktorá patrila jeho rodičom. Rodičia žalobkyne prišli na túto parcelu niekedy v roku XXXX. Pýtali sa jeho
rodičov na povolenie, či môžu v pôvodne starom dome bývať. Nevie či im rodičia dali povolenie, ale
sa tu nasťahovali.

Výsluchom svedkyne R. N. bolo zistené, že sa pripája k výpovediam predchádzajúcich dvoch svedkov.
Jej rodičia a rodičia žalobkyne sa veľmi pohádali, keď sa stavala veranda a keď sa následne stavala
dreváreň, keďže jej rodičia im nedali súhlas na to, aby mohli stavať na ich pozemku. Rodičia žalobkyne
chodili okolo starého domu. Nehovorí, že nechodili aj po ich parcele, chodili po nej aj s vozmi ale bol
problém, lebo ničili ich dvor. Z rodičovského domu odišla v roku XXXX. Vie o tom, že boli hádky medzi
rodičmi navzájom.

Naotázkuprávnejzástupkynežalobkyne,kedybolpodľasvedkovpostavenýdomsverandou,svedkovia
udávajú, že presne si roky nepamätajú, ale s výstavbou domu sa začalo v XXXX. Dom bol dosť rýchlo
postavený. Až následne bola dostavaná veranda. Presne sa nevedia vyjadriť, kedy dom a verandu
postavili. Mohlo to byť niekedy okolo XXXX roku, ale presne si to nepamätajú.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne ako nosili drevo v 70-tych rokoch do drevárne rodičia

žalobkyne, svedkovia uviedli, že vozili to na ich parcelu nasilu.

Na otázku samosudkyne, kadiaľ má žalobkyňa možnosť vstupu do nehnuteľnosti - domu a drevárne,
žalovaný uviedol, že myslel tým vstup do domu spredu a do drevárne sa vie dostať cez verandu.

Podaním zo dňa 10.05.2011 sa k veci vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že z obsahu výpovedí svedkov, prítomných na ohliadke na mieste samom vyplýva, že medzi

účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami sa neustále viedli spory ohľadom prechodu cez
parc. č. XXX. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia tak nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vzniklo
právo prechodu cez parcelu č. XXX na parcelu č. XXXV G..Ú.. D. H.. Nie sú dané podmienky, aby
súd zriadil vecné bremeno. Žalobkyňa aj bez toho, aby bolo obmedzené vlastnícke právo žalovaného
môže riadne užívať svoje pozemky, vrátane stavieb na nich postavených. Na parcele žalovaného má

žalobkyňa postavenú stodolu bez predchádzajúceho majetkovoprávneho vysporiadania. Žaloba nie je
dôvodná a nárok žalobkyne nemá oporu v zákone. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25.10.2011 uviedla, že trvajú na podanom
návrhu, avšak navrhla pripustiť jeho zmenu. Žiadajú o prechod cez parcelu č. 111 v celosti. Žaloba
je podaná dôvodne. Právni predchodcovia žalobkyne užívali túto parcelu. Poukázala na rozsudok vo

veci sp.zn. 8C 266/2000, kde bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX,
pričom v tomto rozsudku sa konštatuje, že na uvedenej parcele bolo preukázané právo prechodu.
Naliehavý právny záujem odôvodňujú tým, že došlo k vydržaniu tohto práva a ohradením pozemku
došlo k bráneniu užívania a žalobkyňa sa môže brániť a domáhať zápisu vecného práva do katastra
nehnuteľnosti len na základe súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala na podanie Obce D. H.

zo dňa 26.4.2000, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Spory boli vedené v minulosti ohľadne štiepaného
dreva, skladovania dreva a pod. Uvedené však nie je predmetom tohto konania. Do roku 2000 bol
pozemok užívaný, teda do jeho oplotenia. Žalobkyňa si potrebuje previesť drevo aj napr. udržiavať
svoju stavbu aj zo strany kde nemá prístup. Poukázala na jej dobromyseľnosť a aj príslušnú judikatúru
ohľadne dobromyseľnosti. Veranda bola postavená v roku 1968. Žalobkyňa mala vtedy 4 roky, teda

nemohla si sama znemožniť prístup do svojej drevárne. Asi 30 rokov po jej postavení boli žalobkyňa a
jej predchodcovia dobromyseľní, že im prechod patrí.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.10.2011 uviedol, že nárok žalobkyne
neuznávajú. Aj v už spomínanom konaní 8C 266/2000 svedkovia uviedli, že sa viedli aj v minulosti
spory o užívanie tejto parcely. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, apreto nie je splnená podmienka vydržania, teda podmienka dobromyseľnosti. Súdu predložil kópiu
vyjadrenia Obce D. H., ohlásenie drobnej stavby zo dňa 18.11.1999, ktorým povolil oplotenie predmetnej
parcely. Zo strany žalobkyne neboli podané námietky. K naliehavému právnemu záujmu na podaní tejto

žaloby uviedol, že v minulosti dochádzalo k prechodu cez túto parcelu len za účelom obhospodarovania
pozemkov. Teraz je situácia iná. Žalobkyňa si vie drevo k svojej drevárni za domom doviesť aj cez svoju
parcelu. Nie je tu preto naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Navrhol preto žalobu zamietnuť. Nie je
možné určiť vecné bremeno na pozemku bez určenia jeho rozsahu. Nemožno ho určiť na celú parcelu,
ak by už malo byť určené. Nevidí na určení vecného bremena naliehavý právny záujem a taktiež potrebu

jeho určenia. Petit napr. nezohľadňuje čas prechodu, poveternostné podmienky a pod. Taktiež parcela
je zveľadená. Žalobkyňa si sama zamedzila prístup k svojej drevárni tým, že vybudovala verandu resp.
v tej verande osadila dvere aké sú tam osadené.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.10.2011 uviedol, že veranda bola zamurovaná asi pred 20
rokmi dozadu. Predtým tam boli len dva stĺpy a bolo to voľne prechodné.

Výsluchom svedka V. O. súd zistil, že sa do domu prisťahoval v máji 1986. Dvor bol spoločný bez

oplotenia. Žalovaný v tom čase ešte nebýval, býval tam jeho dedo. Dvor sa užíval spoločne odkedy
tam prišiel.

Na otázku súdu, či mal niekto zo strany žalobkyne s dedom žalovaného akýkoľvek konflikt ohľadne
užívania pozemku, svedok uviedol, že s ním nemali žiadne konflikty. Nielen z tadiaľ prechádzali, ale
tam aj skladovali drevo.

Na ďalšiu otázku súdu odkedy vznikli rozpory ohľadne užívania pozemku, svedok uviedol, že keď sa
stal majiteľom pozemku odporca. Uvedené napadli aj na katastrálnom úrade, kde bol omylom zapísaný
ako vlastník. Vtedy sa to vrátilo späť z jednej polovice na štát a v jednej polovici na deda žalovaného.
Problém nastal vtedy, keď začali stavať žumpu a dal potrubie okolo verandy. Jeho rodičia im to rozkopali
a postavili tam plot. Žumpu staval niekedy v rokoch XXXX-XXXX, presne si to nepamätá. Plot bol

postavený v roku XXXX. Stavba bola zakázaná starostom, aj napriek tomu plot postavil.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či bolo do roku 2000 im bránené v prechode a prejazde cez
pozemok, svedok uviedol, že nie, nebolo. Do postavenia plota tam chodili. Drevo mali poskladané pri
drevárke. Po oplotení pozemku im drevo jeho otec z tadiaľ vyhodil na cestu.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či má svedok vedomosť, akým spôsobom bol pozemok

užívanýpredjehopríchodomdouvedenéhodomu,svedokuviedol,že odpríbuznýchmátakúvedomosť,
že sa vždy pozemok užíval ako spoločný.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, že keď sa prisťahoval do domu žalobkyne, či
niekto býval v starom dome na vedľajšom pozemku, svedok uviedol, že v starom dome býval dedo
žalovaného. Od jeho smrti tam nikto nebýval.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či cez parcelu chodili aj iní občania pred
rokom 2000, svedok uviedol, že tam nikto neprechádzal.

Nauvedenéprávnyzástupcažalovanéhouviedol,žetýmtochcepreukázať,žeodsmrtidedažalovaného
v dome nikto nebýval a nikto im v tom čase ani nemohol brániť v prechode. Majú vedomosť o tom, že
tam chodili aj iní ľudia.

Z podania starostu Obce D. H. R. W. XX.XX.XXXX bolo zistené, že dňa 2.11.1999 žalovaný ohlásil
drobnú stavbu - oplotenie na pozemku parc. č. XXX/X, G..Ú.. D. H.. Proti ohláseniu neboli podané
námietky. Svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že preverením hranice parc. č. XXX/X za prítomnosti členov
komisie OVP a susedov uvedenej parcely zodpovedá geometrickému plánu a rozsudku OS Bardejov
zo dňa 27.02.1996. Taktiež požiadal ohlasovateľa stavby a suseda o vzájomné porozumenie pri

uskutočňovaní oplotenia, aby nedošlo k vzájomnému narušovaniu medziľudských vzťahov.

Na pojednávaní dňa 15.05.2013 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvajú na podanej žalobe.
Navrhli, aby súd ich návrhu vyhovel. Na základe vykonaných dôkazov sú názoru, že žalobkyni vzniklo
právo prechodu cez predmetnú parcelu. Uvedené vyplýva aj z konania o určenie vlastníckeho práva,
kde súd konštatoval, že žalobkyňa toto právo nadobudla. Poukázala na to, že sa nejedná o vydržanievlastníckeho práva k pozemku, ale vydržanie práva prechodu. Žalobkyňa bola oprávneným držiteľom
tohto práva. Bola dobromyseľná v tom, že jej toto právo patrí. Ako vyplýva z výpovedí svedkov, tak
parcela bola právnymi predchodcami účastníkov dlhodobo užívaná spoločne. Uplatnili si náhradu trov

konania.

Na pojednávaní dňa 15.05.2013 právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrvávajú na doterajších
vyjadreniach a prednesoch vo veci. Návrh nie je dôvodný, preto s ohľadom na vykonané dokazovanie ho
navrhlivcelomrozsahuzamietnuť. Majúzato,ženebolisplnenépodmienkynavyhovenienávrhu.Pokiaľ
žalobkyňa odvíjala svoje právo od plnomocenstva z roku 1947, tak na základe tohto plnomocenstva

bolo možné tieto nehnuteľnosti užívať, ale nemohla byť dobromyseľná v tom, že môže na základe neho
nadobudnúť vydržaním právo prechodu. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že medzi účastníkmi a ich
predchodcami boli spory v užívaní parcely, ako aj o vlastnícke právo. Pre prípad úspechu si uplatnili
trovy konania.

Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodňuje tým, že došlo k vydržaniu práva prechodu a ohradením
pozemku došlo k bráneniu užívania a môže sa brániť a domáhať zápisu vecného práva do katastra

nehnuteľnosti len na základe súdneho rozhodnutia.

Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa č.k. 8C 266/2000- 90 bolo zistené, že žalobkyňa spolu s
ďalšími žalobcami vo veci sa domáhali určenia vlastníckeho práva M. R. k nehnuteľnosti - parc. č. XXX,
vedenej na LV č. XXX, G..Ú.. D. H. v podiele 1 a že patrí do dedičstva po ňom. Žaloba bola odôvodnená
tým, že podielovými spoluvlastníkmi parcely boli S. S., strýko ich nebohého otca a M. S., G. S. 1.. D. Z.

A. Č.. XXX O. S. S. postavený dom a parc. č. XXX užíval ako dvor a mal na nej postavenú pivnicu. V
roku 1947 S. S. a jeho žena napísali z USA plnomocenstvo, v ktorom dali do vlastníctva otca žalobcov
všetky nehnuteľnosti v obci D. H.. V uvedenom roku sa nebohý otec nasťahoval do rodinného domu a
od vtedy bol považovaný za vlastníka parcely. V roku XXXX prešiel podiel po S. na štát. Vlastníkom tejto
parcely je žalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 9C 311/94.

Zo záveru uvedeného rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že
M. R. nenadobudol vlastnícke právo k 1 parc. KN XXX zapísanej na LV č. XXX, G..Ú.. D. H.. Aj keď
uvedená parcela bola ním a jeho manželkou užívaná od roku XXXX a to aj počas účinnosti stredného
občianskeho zákonníka, nemohol ju užívať ako svoju vlastnú, pretože do užívania uvedenej parcely
nevstúpil dobromyseľne ako jej vlastník. Na základe listiny označenej ako plnomocenstvo zo dňa

2.10.1947 vstúpil do užívania nehnuteľnosti patriacich S. S. V. O. S. iba ako užívateľ, nie ako vlastník.
Tvrdená dobromyseľnosť bola vyvrátená aj tým, že v roku XXXX rodičia žalobcov uzavreli kúpnu zmluvu
a dohodu o zriadení práva osobného užívania týkajúcu sa nehnuteľnosti pôvodne patriacich S. V. O.F.
S.. A. I. XXX/X, ktorá bola okrem iného predmetom zmlúv z roku 1966, bola vytvorená z parc. I. XXX,
z ktorej bola vytvorená aj parc. KN XXX, ktorá je predmetom tohto konania Je nepravdepodobné, aby

teraz už nebohý M. R. časť nehnuteľnosti patriacich S. V. O. S. nadobudol kúpnou zmluvou a časť tej
istej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, keď do ich užívania vstúpil v roku XXXX a to na základe listiny
označenej ako plnomocenstvo, obsahom ktorej bolo iba právo užívania nehnuteľností. Ak by sa žalobcov
otec cítil byť vlastníkom nehnuteľnosti na základe nejakej darovacej zmluvy, v roku XXXX by neuzavrel
kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení práva osobného užívania pozemkov. Nebolo preukázané, aby boli

splnené podmienky vydržania a tým nadobudnutia vlastníckeho práva nebohým M. R. k parc. G. XXX.
Nebolo preukázané, aby parc. KN XXX bola do roku 1951 reálne delená a že medzi M. R. V. S. V. O. S.
bola uzavretá hoci len neformálna darovacia zmluva Z listiny označenej ako plnomocenstvo z 2.10.1947
jednoznačne vyplýva pre M. R. iba právo užívať nehnuteľnosti S.. Preto súd žalobu zamietol. V závere
odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že parc.

KN XXX žalobcovia a ich právni predchodcovia užívali od roku 1947 až do času, kým žalovaný časť
uvedenej parcely neohradil. Žalobcovia tak nadobudli právo prechádzať cez uvedenú parcelu. Toto však
nebolo predmetom sporu, preto o tom výroku tohto rozsudku nemohlo byť rozhodované. Rozsudok
v spojením z rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.05.2003 nadobudol právoplatnosť dňom
7.7.2003.

V priebehu konania boli vypočutí svedkovia M. S., A. O., A. C. V. M. S., ktorí tvrdili, že parc. KN XXX bola
užívaná ako spoločný dvor tak užívateľmi domu súp. č. XX aj domu súp. č. XX. Uvedená parcela bola
užívaná ako prístupová cesta, tiež na ukladanie dreva a pod.. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť k prípadnej
deľbe parc. G. XXX. Z. G. H., Ž. A.. G. XXX bola užívaná užívateľmi domu súp. č. XX aj domu súp.
č. XX Nevedel sa vyjadriť k žiadnym dohodám ohľadne užívania alebo vlastníctva parcely. SvedkoviaC. A., O. S., R. N. tvrdili, že rodičia žalobcov si na užívanie parc. KN XXX pýtali súhlas od právnych
predchodcov žalovaného O parcelu prejavil záujem otec žalobcov a chcel ju odkúpiť od právneho
predchodcu žalovaného. Kúpa sa neuskutočnila, lebo sa nedohodli na kúpnej cene. Parcela nebola

nikdy delená a patrila právnemu predchodcovi žalovaného. Svedok T. uviedol, že s rodičmi žalobcov
podpisoval kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom a dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemkov. Otec žalobcov požiadal ONV v Bardejove o možnosť odkúpiť nehnuteľnosti, ktoré
prešlinaštátpoobčanoch,ktoríodišlidoUSA.Jednalosaodomshospodárskymibudovamiapozemok,
na ktorom stál dom. Vtedy rodičia žalobcov neprejavili záujem riešiť aj parc. KN XXX, ktorá bola užívaná

spoločne.

Z listiny označenej ako plnomocenstvo zo dňa 2.10.1947 bolo zistené, že S. a O. S., splnomocnili M.
R. - otca žalobkyne na užívanie všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci D. H., alebo na
prenechanie užívania týchto nehnuteľností iným užívateľom, vyberanie nájomného a ich udržiavanie.

Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.02.1996 č.k. 9C 311/1994-86 bolo zistené, že súd
určil vlastnícke právo ( teraz ) žalovaného M. A. k parc. G. XXX zapísanej na LV č. XX, G..Ú.. D. H..

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že parc. KN XXX vznikla z pôvodných O.. XX/a zapísanej v
zápisnicič.XXV.R.O.XX/bzapísanejvzápisnicič.XX.M.S. (predchodcažalovaného)bolpodielovým
spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v 1 ( pozn. tieto ostali na jeho mene ). Ďalšie podiely v ( 1 )
patrili S. S. ( 1. R. XXa ), V. G.Č. ( F.. S. ) V. C. Z. ( F.. S. ), avšak ich podiely boli rozhodnutím o
vykúpení zo dňa 22.12.1965 prevedené do vlastníctva štátu ako parcely I. XXX V. XXX ( R. O.. XX/b ).

Kúpnou zmluvou o rodinnom dome a o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 10.8.1966
došlo k odpredaju domu v tom čase Z.. Č.. XX postaveného na parc. I. XXX V. XXX/X, G..Ú.. D. H. M.
R. V. M. O. O.. Zároveň sa zriadilo za úhradu právo osobného užívania pozemku a to I. Č.. XXX V. XXX/
X. G. XXX bola v rokoch XXXX až do roku XXXX S. S. 1. D. P. D. H. a v 1 na právnom predchodcovi
žalovaného. Štát však svoje podiely na nehnuteľnosti /. I. XXX/X - A.. H. G. XXX - dom žalobkyne a

XXX /. odpredal už v roku XXXX, M. R., preto už nemohol byť ďalej podielovým spoluvlastníkom parc.
G. XXX. Z pôvodných mpč. boli bez zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vytvorené
a odpredané parcely G. XXX V. XXX V. G. XXX, XXX, XXX, A. G. XXX musela patriť M. S., preto súd
započítal aj jeho držbu do držby - do vydržacej doby žalovaného M. A., pričom táto plynula najneskôr od
roku XXXX. Vychádzalo sa zo znaleckého posudku znalca O. U. R. W. XX.XX.XXXX ( boli stotožnené

parcely I. XXX/X, XXX Z. A. G. XXX V. Č. G. XXX V. XXX ). R. O.. XXa) V. XXb) ( G. C. D. X. ) R. A.,
F.. L. Č. G. XXX, XXX, XXX ( Ž.Ň. ), XXX V. XXX ( Ž. ) V. G. XXX. A. I. XXX/X N. L. R. Č. A.. G. XXX
( U. XX, Y. D. M. S. ), D. P. P. Z. - 1. Š. V. 1. M. S.F..

Zo spisu RI 1627/90 bolo zistené, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným
na U. Č.. XX - W. Č.. XX, I. XXX - W., I. XXX - R. S. G..Ú. D. H. D. R. W. R. R. W. XX.XX.XXXX P. Z.

A. - F. M. R. V. O. R., F.. N.. R. N. R. Š. D. W. XX.XX.XXXX.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 115, 116, 117, 118 zák. č. 141/1950 Zb. / Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 / vydržaním
možnonadobudnúťvlastníckeprávo,aknejdeonescudziteľnéveci,ktorésúvsocialistickomvlastníctve.

Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak
ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od
oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia
primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva
platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

Podľa § 145 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 562 cit. zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i
právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším
právom.

Podľa § 145 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.Podľa § 566 cit. Zák. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje
kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje
dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o

vydržacej a premlčacej dobe.

Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia
lehota v trvaní 32 rokov / pri nehnuteľnostiach /. Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do
držby.

Podľa § 860 Občianskeho zákonníka / súčasného znenia / podľa doterajších predpisov sa až do svojho
zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

Podľa § 134 cit. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie

doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 cit. zák ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 151o cit zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 865 ods. 1, 3 cit. zák. / prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/82
Zb. / pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a

ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa
( pozn. § 135a ods. 1 a § 135a ods. 2 v účinnom znení citované nižšie ).

Podľa§868,§870cit.zák./prechodnéustanoveniakúpraveúčinnejod.1.1.1992,č.zák.509/1991Zb./
pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom

1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho
zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 135a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. / v znení účinnom od 1.4.1983 /
Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je

ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 135c cit zák. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou
zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom
práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám,
je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Podľa § 132a ods 1, 2 cit. zák. kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké
má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre
seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.Podľa § 135a ods. 1 prvá veta OZ ( účinného do 31.12.1991 ) vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú
vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

Podľa § 135c ods. 1 cit. zák. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu,
písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným
bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Podľa § 507a ods. 1, 3, 6 cit. zák. / prechodné ustanovenia / Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do

času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca
mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa. Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa
vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka / účinného od 01.01.1992, novela zák. č. 509/1991 Zb. / oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa 151o ods. 1 cit. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10. decembra 2008 uviedol,
že vecné bremeno možno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej

veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať
(pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti
buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej
fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené

buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho
zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva
zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce
vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia
je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné

vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie právazodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí

nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec alebo právo prisvojuje. Ide o psychický stav, o
jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne

považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci
patrí aj okolnosť, ako vec alebo právo nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu

vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

Možno vo všeobecnosti konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku a zmenám príslušných
právnych predpisov / najmä Občianskeho zákonníka / zákonnými podmienkami vydržania ( vo vzťahu
k nehnuteľnostiam ) vždy boli : oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým
nerušenej a nepretržite, 10 rokov / a spôsobilý predmet vydržania. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR

vyplýva, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok
prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho pozemku, toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vykonáva právom/ oprávnene drží / vyplývajúce z objektívnych skutočností. V takomto prípade
pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním a to

okamihom splnenia podmienok vydržania.

V tomto konaní bolo teda podstatné preukázať vyššie uvedené podmienky vydržania práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcom v práve žalobkyne prechode peši a motorovými
vozidlami cez parc. č. XXX R. D. U. Č.. XXX, G..Ú.. D. H..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou parc. č. XXX a na nej postavenej stavby

- rodinného domu súp. č. XX zapísaných na LV č. XX, G..Ú.. D. H. a žalovaný je vlastníkom parc. č.
XXX a na nej postavenej stavby - rodinného domu súp. č. XX zapísaných na U. Č.. XXX, G..Ú.. D.
H.. Jedná sa o susediace parcely, pričom parc. č. XXX je ohraničená dreveným oplotením žalovaného.
Parcely boli pôvodne zapísané ako mpč. XX/a V. XX/b ( právny predchodca žalovaného vlastnil podiel
1 a ďalší podiel v 1 aj S. S. / nehnuteľnosť č. XXa S. 1 /, inak aj V. V. C., F. S. ), M.ednalo sa

spoločných predchodcov oboch účastníkov. Zo zhodného tvrdenia účastníkov a ďalších predložených
listinných dôkazov vyplýva, že oplotenie parc. č. XXX bolo postavené v roku 2000. Pričom podľa udania
žalobkyne a svedka O. týmto rokom sa im znemožnilo vstupovať na uvedenú parcelu a prechádzať na
svoju zadnú časť parcely č. XXX, kde má hospodársku budovu, kde si potrebujú doviesť drevo či uhlie.
Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, aby v priebehu plynutia žalobkyňou tvrdenej vydržacej

lehoty práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, dochádzalo k vstupu na parcelu žalovaného aj
motorovými vozidlami. Z dokazovania vyplýva, že ak sa vstupovalo na parcelu žalovaného, resp. jeho
právnych predchodcov tak zvyčajne pešo, resp. vozom / vzhľadom na minulú dobu / a že to bolo podľa
časti svedkov vždy so súhlasom žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov a podľa druhej časti
svedkov bol tento prechod spoločný a slúžil ako spoločný dvor pre obe rodiny. Je pravdou, že došlo

k technickému pokroku, kde funkciu vozov nahradili motorové vozidlá, avšak je veľký rozdiel v tom,
akým spôsobom sa na pozemok vstupuje, či pešo, autom, vozom a pod.. Motorové vozidlo vstupom na
parcelu žalovaného môže napr. spôsobiť škodu na pozemku, napr. vstupom v čase daždivého počasia
a pod.. Uvedené môže vyvolať len ďalšie nezhody a spory medzi účastníkmi. Návrh tieto skutočnostivôbec nezohľadňuje. Súd sa preto nestotožňuje s námietkou žalobkyne ohľadne nahradenia vstupu
vozmi na pozemok, motorovými vozidlami. V tomto je nutné prihliadať aj na skutočnosť, že parcela patrí
vlastnícky žalovanému, a že mu prislúcha ochrana jeho práva, práva vlastníckeho, daná tak Ústavou

Slovenskej republiky ako aj Občianskym zákonníkom. Žalovaný má tiež právo na nerušené užívanie
svojho vlastníctva. Vo vlastníckom práve ho možno obmedziť len za presne zákonom stanovených
podmienok, čo podľa názoru súdu v tomto konaní nebolo preukázané, ako je nižšie uvedené.

Čo sa týka návrhov na vykonanie dokazovania oboznámením a pripojením spisov tunajšieho súdu sp.
zn.9C311/1994a8C266/2000aichrozhodnutívovecisamej,tietosúdposudzovalakolistinnédôkazy/

vrátane svedeckých výpovedí, vyššie uvedených, ktoré sú obsahom rozsudkov /, vzhľadom k tomu, že
ako tam vypovedajúci svedkovia boli vypočutí v predchádzajúcich konaniach, nie v tomto konaní a
preto ich súd nemohol považovať v tomto konaní za dôkaz - svedeckú výpoveď. Celá žaloba žalobkyne
je v podstate postavená na dôkazoch vykonaných v konaní 8C 266/2000, na ktoré ako je vyššie súd
prihliadal ako na listinné dôkazy vyplývajúce z rozsudku. Samozrejme súd venoval pozornosť aj týmto
dôkazom, avšak vypočutí svedkovia v predchádzajúcom konaní sa síce vyjadrovali k vstupu a prechodu

žalobkyne na pozemok žalovaného (časť vypočutých svedkov tvrdila, že sa chodilo spoločne na parc.
č. XXX bez problémov ), avšak ani jeden z nich sa nevyjadril, resp. sa nevedel vyjadriť na základe akých
skutočností, resp. za akých okolností k tomu dochádzalo, či bola medzi nimi nejaká dohoda a či bola
žalobkyňa, či jej predchodcovia dobromyseľní v tom, že im právo prechodu patrí, resp. sa vyjadrovali vo
vzťahu k vlastníckemu právu, ktoré bolo predmetom žaloby. Svedkovia vypočutí v tomto konaní ( boli

vypočutí aj v predchádzajúcom konaní ) naopak uviedli, že otec žalobkyne vždy žiadal na prechod,
či skladovanie materiálu súhlas ich otca, deda žalobcu. Boli kvôli tomu aj konflikty ( tieto žalobkyňa
nepoprela ).

Podľa názoru súdu žalobkyňa nesplnila všetky podmienky nadobudnutia práva vydržaním. Vydržacia
lehota nemohla podľa názoru súdu začať plynúť už v roku 1947 právnemu predchodcovi žalobkyne /

jej otcovi / na základe plnomocenstva zo dňa 02.10.1947, ktorým ho S. S. s manželkou splnomocnili
na užívanie jeho majetku v obci D. H. a na vykonávanie rôznych úkonov s tým spojených ( aj vrátane
nehnuteľností mpč. XX/a V. XX/b ), ako to tvrdí žalobkyňa a že je nutné započítať túto dobu do
plynutia vydržacej doby. Na jeho základe sa otec žalobkyne sa nestal držiteľom pozemkov / a z toho
vyplývajúcich vecných práv /, len ich detentorom, teda mohol mať síce faktickú moc nad pozemkami,

ale nemohol vykonávať právo pre seba /, teda nemohol s nimi nakladať ako s vlastnými ( na rozdiel
od držiteľa ). Zo splnomocnenia nevyplýva, aby mohol s vecami nakladať ako s vlastnými. Uvedené
bolo preukázané a konštatované aj v konaní o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXX. Preto právo
prechodu nemohol nadobudnúť otec žalobkyne už v roku XXXX. Zo samotného splnomocnenia pre otca
žalobkyne nevyplýva dobromyseľnosť držby práva v zmysle vykonávania práva výlučne pre seba, ako

vlastníka susediacej parcely. Rovnako možno pripustiť, že pán S. S. odchodom do X., najneskôr rokom
XXXX, prestal byť držiteľom pozemkov a v tomto momente sa prerušilo plynutie akejkoľvek vydržacej
lehoty na práva spojené s touto nehnuteľnosťou, aj vo vzťahu k právam prechodu k parc. č. XXX aj
vo vzťahu k otcovi žalobkyne. Sám sa vzdal ich užívania a v roku 1965 boli rozhodnutím vykúpené v
prospech štátu ( neboli žiadané späť v rámci napr. reštitučných zákonov a došlo k ich odpredaju otcovi

žalobkyne, čo nebolo tiež namietané pôvodným spoluvlastníkom ). Lehotu plynúcu od splnomocnenia
preto nemožno započítať do vydržacej lehoty v prospech žalobkyne. Právny predchodca žalobkyne -
otec mohol nadobudnúť ( subjektívny ) pocit, že mu patrí právo prechodu cez parc. č. XXX najskôr
odkúpením parc. č. XXX, na ktorej stojí momentálne dom žalobkyne v roku XXXX od štátu - obce.
Faktickým držiteľom parc. č. XXX v právnom slova zmysle sa stal až týmto rokom. Avšak z ďalších

dôkazov / najmä rozsudku vo veci 9C 311/1994 / vyplýva, že už v roku XXXX pri odpredaji pozemku a
domu otcovi žalobkyne došlo bez akéhokoľvek vyporiadania pôvodného podielového spoluvlastníctva
pôvodných mpč. k vytvoreniu viacerých parciel, pričom otec žalobkyne sa stal vlastníkom parc. XXX/
X V. XXX a právny predchodca žalovaného sa stal vlastníkom parc. č. XXX, tak ako súd konštatoval
vo svojom rozhodnutí, teda došlo reálne k rozdelenie pozemku na dve samostatné parcely č. XXX

V. Č.. XXX. Teda obe parcely sa stali samostatnými a vlastnícky patrili dvom rôznym osobám. Preto
právny predchodca nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu patrí bez obmedzenia vstup na parcelu č.
XXX, už len odôvodňovaním práva od splnomocnenia z roku XXXX. Podľa názoru súdu chýbala otcovi
žalobkyne objektívna okolnosť, ktorá by subjektívne mohla u neho vzbudzovať pocit, že je oprávnený
na prechod cez teraz označenú parcelu č. XXX ( ani od roku XXXX, ani od kúpy pozemkov a domu

v roku XXXX ). Rozsudkom o určení vlastníckeho práva žalovaného k parc. č. XXX sa len deklaroval
( potvrdil ) existujúci stav, vlastnícke právo sa teda deklarovalo, nie zakladalo. Tým viac, že stavba -rodinný dom žalobkyne na parc. č. XXX je postavený úplne na hraniciach pozemkov z jednej aj druhej
strany parciel a podľa vyjadrenia žalobcu jej hospodárska budova ku ktorej sa chce žalobkyňa cez jeho
parcelu dostať, stojí na jeho parcele č. XXX ( uvedené však nebolo predmetom dokazovania ). Od roku

2000 bola oplotená parcela, preto aj v tomto období bola žalobkyňa obmedzovaná v užívaní. Taktiež
z boku domu žalobkyne je urobená veranda / prístavbou /, ktorá im znemožnila prístup na ich zadnú
časť pozemku a k hospodárskej budove. Predtým tam boli len stĺpy a dalo sa tadiaľto bez problémov
prejsť. Uvedené konanie žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov spôsobilo, že si sami znemožnili
prístup na svoju zadnú časť parcely. Tiež nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že otca žalobkyne,

či samotnú žalobkyňu v prechode parcelou č. XXX nikto nerušil, nebránil v ňom a to s ohľadom na
nie jednoznačné ( vôbec nie zhodné ) vyjadrenia svedkov a účastníkov vypočutých v tomto, alebo v
predchádzajúcom konaní. Rovnako je nutné poukázať na skutočnosť, že ak niekto neoplotí pozemok,
neznamená automaticky, že sused, či akákoľvek iná osoba má oprávnenie vstupu, či prechodu cez
susediaci pozemok, len preto, že nie je oplotený. Rovnako nemôže mať za následok vydržanie práva
prechodu skutočnosť, ak sused susedovi dovolí využívať aj svoj pozemok na prechod, či skladovanie

dreva. Uvedené nemôže bez ďalšieho založiť vydržanie práva prechodu ( vecného bremena ). Aj
preto absentuje podmienka držby práva ako takej, nie to oprávnenej.

Vyššie uvedené preto nemôže byť dôvodom na obmedzenie vlastníka pozemku spočívajúce v práve
žalobkyne prechodu peši či motorovými vozidlami cez parcelu č. XXX. Výkon tohto práva by bol v
rozpore aj so zásadou uvedenou v § 3 ods. 1 OZ, teda v rozpore s dobrými mravmi, keďže sama

žalobkyňa a jej právny predchodcovia si sami znemožnili výstavbou verandy / schodiska / prístup na
parcelu. Dobrá vôľa žalovaného, či jeho právnych predchodcov spočívajúca v povolení prechádzania, či
skladovania materiálu cez svoj pozemok tiež nemôže založiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu
v neprospech vlastníka pozemku. Žalobkyňa vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti - pozemky a hospodárske
budova pri svojom rodinnom dome, kde si vie uhlie a drevo skladovať. Rovnako by žalovaným právom

prechodu bola porušená aj ochrana vlastníckeho práva žalobcu.

K námietke žalobkyne, že súd vo svojom predchádzajúcom konaní a rozhodnutí ( sp. zn. 8C 266/2000 )
už vydržanie práva prechodu žalobkyne konštatoval a preto je táto skutočnosť súdu známa z jeho
činnosti a súd sa s ňou nevysporiadal v predchádzajúcom rozhodnutí ( v tejto veci ) a je otázne, či bolo
potrebné vykonávať také rozsiahle dokazovanie, súd dodáva, že v konaní sp. zn. 8C 266/2000 bolo

predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, teda aj dokazovanie v konaní bolo vedené za účelom zistenia a preukázania nadobudnutia
vlastníckeho práva u žalobkyne, nie jej práva prechodu. Nejednalo sa o totožné dokazovanie, aj keď
sa veci týkali tých istých účastníkov konania. Ako bolo vyššie uvedené, súd sa zaoberal rozhodnutím
vo veci sp. zn. 8C 266/2000 aj vykonaným dokazovaním v tomto konaní. Preto súd nesúhlasí ani s

námietkou, že súd vykonával nehospodárne rozsiahle dokazovanie, aj s poukazom na § 120 O.s.p. v
zmysle ktorého súd rozhoduje o tom, aké dôkazy vykoná za účelom zistenia skutkového stavu a ktoré
sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( účastníci dôkazy navrhujú, resp. označujú ). Tým viac, ak
sa viedli dve súdne konania s iným predmetom, aj keď týkajúcich sa tých istých účastníkov. V tomto
konaní podľa názoru súdu došlo k novým skutkovým zisteniam, ktoré sú uvedené vyššie, na základe

ktorých súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. V pôvodnom konaní sa súd ani nezaoberal
podmienkami vydržania práva vecného bremena. V podstate ani nemohol, nakoľko uvedené nebolo
predmetom konania. Rovnako súd je v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. viazaný výrokom právoplatného
rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná pre nesplnenie

podmienok potrebných pre konštatovanie vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a to
pre nepreukázanie držby práva, jej dobromyseľnosti a plynutia vydržacej doby. Preto súd neprihliadal
na ďalšie námietky žalobkyne a žalobu zamietol v celom rozsahu.

Súd na záver dodáva, že právo udržiavania, resp. obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb
slúžirežimupravenývrámci§127OZ /tzv.susedskévzťahy/,uvedenénemôžebyťdôvodomvydržania

práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, či zriadenia vecného bremena.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§151ods.3O.s.p. tak,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V tomto rozhodnutí bude zároveň rozhodnuté o trovách
vzniknutých štátu / súvisiacich s ohliadkou na mieste samom /.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.