Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/129/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111215762
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111215762.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: SAPEX, spol. s r.o.,

Hlavná 13, Prešov, IČO: 31 648 541, právne zastúpenému JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou
so sídlom Konštantínova 3, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: S. Q., A.. X.XX.XXXX, W. K. X, F., v 2.
rade: Y. Q., A.. XX.X.XXXX, W. K. X, F., o zaplatenie 1.794,14 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.707,14 EUR
spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 22.11.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 534,41 EUR, z toho
trovy právneho zastúpenia v sume 426,91 EUR a iné trovy (zaplatený súdny poplatok) v sume 107,50

EUR na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobousúdudoručenoudňa6.6.2011navrholžalobcauložiťžalovanýmpovinnosťzaplatiťmuspoločne
a nerozdielne sumu 1.794,14 EUR a poplatok z omeškania vo výške 515,93 EUR, ako aj trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci odôvodnenia
žaloby žalobca poukázal na to, že je vlastníkom trojizbového bytu 2. kategórie nachádzajúceho sa na
II. poschodí v F.E. A. J.. K. Č.. X. Ďalej poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade boli nájomcami
predmetného bytu, avšak nájom im bol vypovedaný, keďže neplatili nájomné riadne a včas, pričom
žalovaný v 1. rade sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu, avšak bezúspešne. Predmetnou

žalobou sa žalobca domáha zaplatenia nájomného za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2011 t.j. za 25
mesiacov po 69,88 EUR za každý mesiac, t.j. celkovo 1.746,75 EUR ako aj nedoplatku z faktúry Č..
XXX/XXXX v sume 47,39 EUR, keďže celková fakturovaná suma predstavovala sumu 296,79 EUR
a žalovaní uhradili iba sumu 249,40 EUR, preto žalovaná suma predstavuje 1.794,14 EUR titulom
úhrady nájomného a náhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Nedoplatok v sume 47,39 EUR je
za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 za dodávku vody a elektrickej energie (osvetlenie schodišťa).
Žalobca zároveň poukázal na to, že si uplatňuje zákonný poplatok z omeškania v sume 1 promile za

každý deň omeškania za obdobie od 1.6.2009 do 30.6.2010 a 0,5 promile za obdobie od 1.7.2010 do
31.5.2011.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním súdu doručeným dňa 14.1.2013, v rámci ktorého poukázali na to,
že žaloba je nedôvodná. Poukázali na to, že stavbe v ktorej sa nachádza predmetný byt bolo v máji roku
1990 pridelené súpisné a orientačné číslo bývalým MsNV a to orientačné číslo X a súpisné číslo 6967,
pričom v texte kúpnej zmluvy medzi B. Q. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim nie je uvedené,
že predmetom prevodu je stavba na J.. O.. U. Č.. X so súpisným číslom XXXX a preto keďže bytový domnebol predmetom kúpnej zmluvy, nemohol k nemu žalobca nadobudnúť vlastnícke právo, pričom keďže
nie je vlastníkom, nemôže sa domáhať ani platieb z titulu neplatenia nájomného. Obdobne výpoveď z
nájmu podal žalobca a s týmto úkonom nie je možné spájať žiadne účinky, keďže nie je vlastníkom domu

a k takémuto úkonu nebol splnomocnený skutočným vlastníkom domu, ktorým je P. F.. Žalovaní zároveň
namietali skutočnosť týkajúcu sa dohody o vydaní nehnuteľností podľa reštitučných podpisov uzavretú
medzi P. F. Y. B. Q. dňa 15.1.1992, ktorá pozostávala z troch listov, ktoré neboli spojené šnúrkou a keďže
tento dokument netvorí jednu listinu, tak ako to vyžaduje § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, jedná sa
o úplne neplatnú zmluvu.

Podaním súdu doručeným dňa 5.2.2013 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 87 EUR
späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil a taktiež pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní v
1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.707,14 EUR spolu s 8,75%-
tným úrokom z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným v 1. a 2. rade do
zaplatenia. V rámci odôvodnenia tohto podania žalobca poukázal na to, že v konaní vedenom tunajším
súdom pod sp. zn. 16C/125/2009 žalovaný namietol výpočet výšky nájomného z dôvodu, že z mesačnej

platby nájomného sa má odpočítať 5%, keďže sa jedná o byt, kde výška stropu je nad 3,5m. Žalobca
zároveň poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným skončil nájomný vzťah dňa 12.6.2009, kedy
nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 16C/240/2006, ktorým súd zamietol žalobu
žalovaných o neplatnosť výpovede z nájmu. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými
užneexistovalnájomnývzťah,uplatňujesižalobcasvojnárokztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,

ktorého výška zodpovedá výške najmenej zodpovedajúcej výške vypočítaného nájomného a dlžnej
náhrady za služby spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na túto skutočnosť si preto žalobca uplatňuje z
bezdôvodného obohatenia príslušný úrok z omeškania a nie pôvodne uplatnený poplatok z omeškania.

Konateľ žalobcu F.. U. W. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že sa nechce vyjadrovať k
okolnostiam, ktoré namietajú žalovaní, keďže tieto spory sa ťahajú skoro 20 rokov, avšak všetky sporné

otázky boli súdmi vyriešené a vyplývajú z nich právoplatné súdne rozhodnutia. Poukázal na to, že
podstatnou okolnosťou je to, že žalovaní neplatia nájom za byt a čo sa týka skutočnosti, že skladajú do
notárskej úschovy nejakú sumu, tak tieto peniaze nie je možné vyplatiť bez súhlasu žalovaných, pričom
notár inicioval aj nejaké stretnutie, na ktoré žalovaní neprišli a notár žalobcovi oznámil, že peniaze je
možné vydať len na základe súhlasu žalovaných, resp. na základe vyššie neidentifikovaného súdneho

rozhodnutia. Konateľ žalobcu sa vyjadril aj k otázke namietaného súpisného čísla, pričom poukázal na
to, že predmetný dom, ktorý mal pôvodne jedno súpisné číslo bol znárodnený v roku 1954 a ako dom s
týmto súpisným číslom bol vydaný reštituentke B. Q., hoci je pravdou, že jedna časť patrila reštauráciám
a to časť z ulice Hlavnej a druhá časť bytovému podniku, vtedy z ulice O.. U.. Vzhľadom na skutočnosť,
že v notárskej zápisnici sa stala chyba, pretože notárka vychádzala z údajov, ktoré mala k dispozícii,

teda z dokladov o vydaní tejto stavby reštituentke, bola táto chyba napravená tým, že na katastri bola
predmetná budova zapísaná tak, že mala dve súpisné čísla, pričom problém bol v tom, že mesto resp.
vtedy mestský národný výbor túto zmenu nepremietol do katastra a keď sa žalobca dozvedel o tejto
skutočnosti, dal to do poriadku tým, že to bol iba technický problém a nebolo to riešené cestou súdov,
pričom kataster túto chybu napravil tak, že dal súpisné číslo časti budovy aj druhej časti budovy. Konateľ

žalobcu zároveň poukázal na to, že žalovaný v 1. rade dobre vedel o tom, že dom bol zreštituovaný,
keďže mu to bytový podnik písomne oznámil a preto nájomné za jeden, resp. dva mesiace platil aj F.. Q.,
ktorá mu však oznámila že dom už predala a že vlastníkom je žalobca, avšak keďže žalovaní neuznávajú
ich vlastníctvo, neplatia ani nájom.

Žalovaný v 1. rade S. Q. v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že žalobca nie je vlastníkom

časti stavby z ul. K., ale iba časti stavby, ktorá je z ulice Hlavnej. Poukázal na to, že dom, v ktorom
bývajúžalovanínebolpredmetomkúpnejzmluvy,pričomtútoskutočnosťnamietalužvpredchádzajúcich
rozhodnutiach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 11C/382/1998, 16C/240/2006 resp. 29C/38/2005.
Uviedol, že nikdy netvrdil aby byt neužíval a užíval ho aj v období, ktoré je predmetom tohto konania
teda od júna roku 2009 do mája roku 2011, pričom žalobcovi neplatí nájomné preto, aby sa nedostal

do takej pozície, že tým že mu uhrádza nájomné, akceptuje to, že je žalobca vlastníkom stavby, v
ktorej sa nachádza predmetný byt. Ohľadom výšky nájomného sa žalovaný v 1. rade nevyjadril, keďže
neakceptuje ani základ tohto nároku.Žalovaná v 2. rade Y. Q. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že podľa nej sa dá pochopiť situácia
doktorejsadostali,pretožepokiaľbolipridelenébytyostatnýmobčanom,títomalimožnosťodkúpiťsiich
a teraz majú v ruke určitú hodnotu a práve o to boli oni ukrátení, pričom by mali vlastne ostať na ulici, aj

keďimbolbytriadnepridelený.Poukázalanato,žesastalinejakéchybyprireštitúcii,resp.chybuurobilo
mesto pri vydávaní stavby a aj notárka urobila nejakú chybu. Sú tu teda určité pochybnosti a výsledok je
taký, že by mali na to doplatiť oni. Potvrdila, že byt riadne užívajú, pričom plyn platia priamo plynárňam,
elektrinu elektrárňam a čo sa týka osvetlenia spoločných priestorov ako aj vodného a stočného, tak toto
platia žalobcovi, keďže to ide cez jeho merače. Ohľadom nedoplatku z tohto titulu v sume 47,39 EUR

uviedla, že je možné, že to môže byť nejaký nedoplatok, pričom túto skutočnosť preverí.

Konateľ žalobcu k výsluchu žalovanej v 2. rade uviedol, že celá obrana žalovaných vyplýva z určitých
ľudských omylov, resp. nepochopenia, pretože dikcia Občianskeho zákonníka je úplne jasná a pokiaľ
niektoneplatínájomnéviacakotrimesiace,hruboporušujenájomnúzmluvuaztohovyplývaoprávnenie
vlastníka vypovedať nájomnú zmluvu, čo bolo aj realizované a súdy to potvrdili a to aj skutočnosť,
že výpoveď je platná. Podľa jeho názoru mali žalovaní riadne uhrádzať nájomné a súdiť sa z titulu

argumentácie, ktorú uvádzajú vo všetkých sporoch, pričom ak by bol preukázaný opak, tak by mohli
spätne vymáhať nájomné. Zároveň poukázal na to, že nájomcovia štátnych bytov si tieto bytu následne
mohli odkúpiť za zostatkové hodnoty, avšak v prejednávanej veci je situácia odlišná, pretože predmetný
byt nebol štátnym bytom a mohol sa odkúpiť iba za trhovú cenu.

Zo žaloby sp. zn. 16C/125/2009 vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok za nájomné spojené

za služby s užívaním bytu za obdobie od 1.5.2006 do 31.5.2009.

Z listu vlastníctva Č.. XXXX, O..Ú.. F. vyplýva, že stavba súpisné č. XXXX je vo vlastníctve žalobcu, ktorý
túto stavbu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v roku 1994.

Z úradného záznamu zo dňa 7.5.2013 vyplýva, že vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 16C/240/2006 bolo
vedené konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, pričom konanie sa týkalo sporného bytu a súd

v tejto veci návrh S. Q. ako žalobcu zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26U/36/2007 vyplýva, že žalobca dňa 20.12.2007 požiadal
tunajší súd o prijatie sumy 4.740,- Sk do súdnej úschovy ako úhradu za užívanie bytu na ul. K. Č.. X Q. F.
na rok 2008. Uznesením súdu zo dňa 21.7.2008 bol tento návrh zamietnutý s poukazom na ustanovenie

§ 185a O.s.p., pričom absenciu zákonného dôvodu pre prijatie do úschovy skonštatoval už Krajský súd
v Prešove uznesením č.k. 8Co/43/2007-135 zo dňa 12.4.2007, ktorým potvrdil uznesenie Okresného
súdu Prešove č.k. 26U/1/2005-112, resp. uznesenie sp. zn. 26U/4/2007 zo dňa 31.10.2007, z dôvodu
nesplnenia zákonnej podmienky pochybnosti o veriteľovi, resp. podmienky, že veriteľ nie je známy,
pričom aj toto druhé uznesenie tunajšieho súdu bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove

č.k. 3Co/38/2008-22zodňa30.4.2008.Vzhľadomnaskutočnosť,ženebolisplnenézákonnépodmienky
ustanovenia § 185a O.s.p., súd zamietol návrh na prijatie sumy 4.740,- Sk do úschovy ako náhradu za
užívanie bytu za rok 2008, keďže aj v tomto konaní bolo preukázané, že nie sú dané dôvody úschovy,
pretože zložiteľ nemá odôvodnené pochybnosti kto je veriteľom a veriteľa pozná. Vlastnícke právo firmy
SAPEX, spol. s r.o. k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza nájomný byt zložiteľa spochybnené nebolo,

a tento vlastník vstúpil do všetkých práv a povinností prenajímateľa, pričom tento subjekt je potrebné
považovať za vlastníka do času, pokiaľ by bol preukázaný opak. Predmetné uznesenie tunajšieho
súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2008 č.k. 3Co/150/2008-22 s
poukazom na skutočnosť, že do úschovy je možné prijať plnenia len v prípade nemožnosti splnenia
záväzku v taxatívne vymenovaných prípadoch, pričom podľa tvrdenia zložiteľa, tento má pochybnosti kto

jeveriteľom,resp.,ževeriteľanepozná.Predmetomzloženiadoúschovyjenájomnézabytnachádzajúci
sa na ul. Weberovej č. 2 v nehnuteľnosti, ktorá je doposiaľ evidovaná vo vlastníctve spoločnosti SAPEX,
spol. s r.o., pričom tento subjekt je potrebné považovať za vlastníka do času, pokiaľ by nebol preukázaný
opak. Evidencia nehnuteľností v príslušnej správe katastra je verejne prístupným registrom, v ktorom si
vlastníctvo môže overiť akákoľvek osoba, teda aj samotný zložiteľ. Za takéhoto stavu nebola splnená

podmienka pochybnosti o veriteľovi, resp. podmienka, že veriteľ nie je známy. Správne preto súd prvéhostupňa zamietol návrh zložiteľa na prijatie plnenia za nájom bytu do úschovy. Pokiaľ pre prijatie nájmu
nie je ustanovený správca, je jeho príjemcom vlastník nehnuteľnosti.

Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 26U/14/2010, 35U/2/2011 a 35U/1/2012 vyplýva, že žalovaný v 1. rade

podal návrhy o prijatí úhrad nájomného, na rok 2010 v sume 811,48 EUR, na rok 2011 v sume 814,48
EUR a na rok 2012 814,48 EUR, pričom o týchto návrhoch nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 159 ods. 3, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že sporný byt, ktorý
užívajú žalovaní sa nachádza v budove súpisné č. XXXX, zapísanej na LV Č.. XXXX, k.ú. F.,
ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Zároveň bolo nesporné, že žalovaní sa stali nájomcami na základe
rozhodnutia o pridelení náhradného bytu bývalým MsNV zo dňa 23.2.1990. Taktiež je nesporné, že
žalobca dal žalovaným výpoveď z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka pre

neplatenie nájomného, pričom konanie o neplatnosť tejto výpovede vedené tunajším súdom pod sp.
zn. 16C/240/2006 bolo právoplatne skončené dňa 8.6.2009 tak, že žaloba bola zamietnutá. Z výsluchu
žalovaných taktiež vyplynulo, že v období, ktoré je predmetom žaloby tento byt aj užívali a užívajú ho
doteraz.

V súvislosti s námietkami žalovaného v 1. rade súd poukazuje na skutočnosť, že tunajším súdom bolo

vedené pod sp. zn. 11C/382/1998 aj konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej
nadobudol žalobca budovu súpisné Č.. XXXX zapísanú na LV Č.. XXXX, O..Ú.. F., pričom žaloba
bola právoplatne zamietnutá dňa 28.7.2004 (potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
1Co/96/2002 zo dňa 17.5.2004). Pre posúdenie nároku žalobcu je však podľa názoru súdu podstatné,
že tunajší súd právoplatne rozhodol o tom, že výpoveď, ktorú dal žalobca žalovaným je platná a teda, že

žalovaníodtohtoobdobiaužívajúpredmetnýbytbezakéhokoľvekprávnehotituluatedanaúkoržalobcu
sa bezdôvodne obohacujú, keďže užívajú predmetný byt, avšak neplatia žalobcovi žiadne nájomné,
pričom v danom prípade je bezdôvodné obohatenie reprezentované práve výškou nájomného, ktorú
ani žalovaní nespochybňovali, keďže spochybňovali iba skutočnosť, že žalobcovi nebudú uhrádzaťnájomné, pretože podľa ich názoru tento nie je vlastníkom budovy, v ktorej sa nachádza byt, ktorý oni
užívajú.

Súd taktiež zistil, že žalovaný v 1. rade podal dňa 20.1.2010 tunajšiemu súdu žiadosť o prijatie úhrady

nájomného do súdnej úschovy za r. 2010 (sp.zn. 26U/14/2010) a dňa 11.1.2011 žiadosť o prijatie úhrady
nájomného za rok 2011 (sp.zn. 35 U 2/2011), v oboch prípadoch vo výške 811,48 EUR na základe
evidenčnéholistuprevýpočetnájomnéhoaslužiebplatnéhood1.6.2008.Zrozhodnutiavobdobnejveci,
kde žalobca žiadal o prijatie úhrady nájomného do súdnej úschovy za rok 2008 však bolo rozhodnuté tak,
že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že zložiteľ nemá odôvodnené pochybnosti kto je veriteľom a veriteľa

pozná, keďže vlastnícke právo žalobcu spochybnené nebolo a tento subjekt je potrebné považovať za
vlastníka do času, pokiaľ by nebol preukázaný opak. Krajský súd v rámci potvrdzujúceho uznesenia
zároveň poukázal na skutočnosť, že evidencia nehnuteľnosti v príslušnej správe katastra je verejne
prístupným registrom, kde si vlastníctvo môže overiť akákoľvek osoba, teda aj samotný zložiteľ, pričom
za takého stavu nebola splnená podmienka pochybnosti o veriteľovi, resp. podmienka, že veriteľ nie
je známy.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy
1.707,14 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaných z titulu, že títo neuhrádzali
nájomné za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2011, pričom vychádzal z výšky mesačného nájomného 69,87
EUR, ktorá bola ponížená o 5% vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorej súd rozhodol na
základe uznesenia o čiastočnom zastavení konania. Súd žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z

omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným, pričom žalovanému v 1. rade bola
žaloba doručená dňa 14.9.2011 a žalovanej v 2. rade 21.11.2011, preto od 22.11.2011 boli už obaja
žalovaní preukázateľne v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak.

Podľa § 7 písm. c) zák. č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch
nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
"oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné

číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje
o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

Pokiaľ žalobca spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, súd v tomto ohľade poukazuje na zákon
č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, podľa ktorého je záväzný stav údajov katastra do času, pokiaľ sa
nepreukáže opak. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že na základe rozhodnutí tunajšieho súdu,

ktorými bolo určené, že výpoveď z nájmu, ktorú dal žalobca žalovaným je platná, resp. že je platná aj
kúpna zmluva na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo žalobca, sú tieto pre účastníkov záväzné a
keďže v týchto veciach sa už právoplatne rozhodlo, nemôžu sa prejednávať znova.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému
žalobcovi, ktorý bol neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti (čiastočné zastavenie konania ohľadom
sumy 87 EUR) rozhodol tak, že žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku v sume 107,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 426,91 EUR za tieto úkony právnej
služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia 81,33 EUR- podanie žaloby 81,33 EUR

- účasť na pojednávaní dňa 8.3.2013 81,33 EUR

- účasť na pojednávaní dňa 10.5.2013 81,33 EUR

režijný paušál (2 x 7,41 EUR + 2 x 7,81 EUR) 30,44 EUR

20% DPH 71,15 EUR

Spolu trovy konania teda predstavujú sumu 534,41 EUR, z toho trovy právneho zastúpenia sumu 426,91
EUR a zaplatený súdny poplatok sumu 107,50 EUR.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu trovy konania za úkon označený ako „Vyjadrenie k stanovisku
žalovaných zo dňa 30.1.2013“, keďže súd nevyzval právnu zástupkyňu, aby sa vyjadrovala k tomuto

písomnémuvyjadreniužalovaných,aletotostanoviskojejzaslalzdôvodu,abybolaoboznámenástýmto
vyjadrením žalovaných, pričom jej nič nebránilo, aby prípadné stanovisko k tomuto vyjadreniu zaujala
napr. aj ústne v rámci vytýčených pojednávaní. Tento úkon teda súd nepovažoval za úkon potrebný pre
účelné uplatňovanie práv žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.