Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211859
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312211859.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľa: G. N., L. XX.XX.XXXX, J. O. X, J., proti odporcovi: O. T., L. XX.XX.XXXX, J. P. XX, J.,
toho času X L. F., Q., T., Q. XTF, A., o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zo dňa 24.08.2012 zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.08.2012 sa navrhovateľ domáhal zníženia svojej
vyživovacej povinnosti k odporkyni zo sumy 200,- eur mesačne na sumu zodpovedajúcu minimálnemu
výživnému v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy

výživného na odporkyňu vo výške 200,- eur mesačne. Jeho príjem v roku 2012 pritom predstavoval
sumu o 200,- eur, pričom sa zvýšili i náklady na živobytie, čím došlo k značnému zníženiu životnej
úrovne navrhovateľa. Potreboval by finančné prostriedky na zvýšenie svojej kvalifikácie, aby si udržal
zamestnanie, ako i veci na ošatenie a obuv. Vzhľadom na zdravotný stav potrebuje taktiež každoročne
kúpeľnú liečbu a kvalitnú stravu. Odporkyňa s rodinou navrhovateľa ani s ním samotným nekomunikuje,
nezaujíma ju, v akých podmienkach navrhovateľ žije a ani aké má problémy. S odporkyňou a jej matkou
nebol od narodenia O. v žiadnom kontakte, mimo súdnych pojednávaní, týkajúcich sa otcovstva a

výživného. Taktiež nemal vedomosť o tom, že chce pokračovať v štúdiu v zahraničí. Mal za to, že
od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k podstatnej zemne pomerov, ktorá odôvodňuje
zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni na minimálnu výšku.
38P/195/2012

Odporkyňa sa na pojednávaní súdu zo študijných dôvodov nezúčastnila, zaslala súdu písomné
stanovisko k návrhu navrhovateľa a žiadala súd, aby ho v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

V školskom roku 2011/2012 nastúpila na štúdium na univerzite vo Veľkej Británii, kde v súčasnosti
navštevuje druhý ročník. Výživné zo strany navrhovateľa pritom nepokrýva ani štvrtinu jej skutočných
nákladov, pričom štúdium hradí pomocou britskej vládnej pôžičky pre študentov, pričom školné
predstavuje sumu 3 375 libier na rok. Matka odporkyne má viacero zamestnaní, aby mohla dcéru
podporovať. Ošatenie a obuv uhrádza odporkyni jej matka počas návštev doma. Jej výdavky okrem
školného predstavujú náklady na životné potreby, ako je strava, hygienické potreby, školné a výtvarné
potreby v rámci školy, lieky, kultúra, mobilný telefón a pod. Na základe uvedených skutočností mala za

to, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko odporkyňa pokračuje v príprave na svoje
budúce povolanie.Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom navrhovateľa zo dňa 24.08.2012, potvrdením o príjem
navrhovateľa, rozpisom nákladov spojených s užívaním bytu na strane navrhovateľa, potvrdením o
zdravotnom stave navrhovateľa, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 15.01.2013, potvrdením o

výške nákladov na strane odporkyne, potvrdením o návšteve školy na strane odporkyne, podaním
navrhovateľa zo dňa 14.03.2013potvrdením o prijatí na vysokoškolské štúdium na strane Ľ. N. a ďalšími
listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a
zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 38P/171/2010 - 79, zo dňa 25.01.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/108/2011 - 167, zo dňa 22.11.2011 bola vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporkyni upravená na sumu 200,- eur mesačne , počnúc dňom 01.01.2010. Zročné
výživné za obdobie od 01.01.2010 do 30.11.2011 vo výške 3 630,- eur sa povoľuje otcovi splácať v
50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V tom čase navštevovala odporkyňa 4. ročník
Gymnázia Jura Hronca v Bratislave a pripravovala sa na štúdium vo Veľkej Británii, kam v septembri roku

2011 aj nastúpila. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný v Slovenskom zväze cyklistov, kde dosahoval
príjem cca 250,- eur mesačne a v Inter - Sc, s.r.o., z ktorej činnosti ako tréner cyklistov dosahoval
príjem cca 550,- eur mesačne. Matka odporkyne bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
privyrábala si brigádnickou činnosťou.

Navrhovateľ je zamestnaný v Slovenskom zväze cyklistiky ako koordinátor cestnej cyklistiky s tým, že
jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 259,55 € v skrátenom pracovnom čase. Okrem
toho vykonáva prácu na dohodu v rámci živnosti ako tréner cyklistiky s tým, že trénuje sedem cyklistov,
z ktorej činnosti má príjem cca 350,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Býva v byte na O.I. A. E. J. so
svojou plnoletou dcérou Ľ., ktorá bola v školskom roku 2012/2013 prijatá na Vysokú školu Goethe Uni

Bratislava.

Odporkyňa je v školskom roku 2012/2013 študentkou 2. ročníka dennej formy štúdia na University
of Kent, Canterbury, UK, kam nastúpila po ukončení stredoškolského štúdia. Jej mesačné výdavky
pozostávajú zo stravy vo výške cca

38P/195/2012 - 57

200 libier s tým, že cena obeda v školskej jedálni predstavuje čiastku 4,50 libier. Mobilný telefón vo
výške 10 libier, lieky 3x 8,50 libier, školské a výtvarné potreby, prípadná kultúra, kde sa vstupy do múzeí
či galérii alebo kina pohybujú v rozsahu od 4-15 libier. Školné je uhrádzané prostredníctvom britskej

vládnej pôžičky.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.Podľa §-u 63 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu

sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa §-u 65 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného

38P/195/2012

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Podľa §-u 75 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

Podľa §-u 77 odsek 1) veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania.

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa §-u 78 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd mal po zvážení všetkých okolností prípadu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že

návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko odporkyňa pre objektívnu prekážku súvislej prípravy na
výkon budúceho povolania a svoju nemajetnosť nie je schopná sama sa živiť ani po nadobudnutí
pracovnoprávnej spôsobilosti. Veková hranica 18 rokov má význam len z hľadiska procesného a
takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú
zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom trvá, v zmysle dikcie zákona, do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom táto
povinnosť trvá minimálne do času, kedy dieťa ukončí prípravu na svoje budúce povolanie a myslí sa tým
ukončenie prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese vo zvolenom odbore.
Zákon uprednostňuje záujem oprávneného dieťaťa, preto v prípade ak sa dieťa rozhodlo pokračovať v
ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie (formou stredoškolského štúdia),

povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dieťa má právo na to, aby mu bolo umožnené dosiahnuť
najvyšší stupeň vzdelania v bežnom vzdelávacom procese vo zvolenom odbore, ktorá skutočnosť so
sebou nesie aj nutnosť finančného zabezpečenia počas tohto obdobia plnením si vyživovacej povinnosti
zostranyrodičov.Súdsanemoholstotožniťstvrdenímnavrhovateľa,žeoúmysleodporkynepokračovať
v štúdiu na vysokej škole v zahraničí nemal vedomosť a táto tam odišla bez jeho súhlasu. Už počas

predchádzajúceho konania odporkyňa uvádzala, že má podané prihlášky na vysokoškolské štúdium vo
Veľkej Británii, pričom súhlas navrhovateľa s jej štúdiom je v danom prípade irelevantný a skutočnosť,
že navrhovateľ nesúhlasil so štúdium38P/195/2012 - 58

odporkyne v zahraniční nemá na plnenie jeho vyživovacej povinnosti a ani jej rozsah žiadny vplyv.

Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť nie sú
pritom rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery a ani to, koľko svojou prácou zarobí, ale jeho
reálne zárobkové aj majetkové možnosti, dané jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí,
praxou a pod. Celkové príjmové, zárobkové, majetkové či sociálne pomery na strane otca neboli zo

strany súdu po vykonanom dokazovaní vyhodnotené ako nepriaznivé, resp. tak nepriaznivé, že by boli
natoľko relevantné, aby na ich podklade bolo možné znížiť vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej
dcére O., ktorá nadôvažok navštevuje vysokú školu v zahraniční, s čím sú spojené zvýšené výdavky v
súvislosti s uspokojovaním čo i len základných životných potrieb v danej krajine. Súd má za to, že ak
navrhovateľ dlhodobo dosahuje nedostatočný príjem, ktorý mu postačuje len na úhradu jeho osobných
potrieb, na čo poukazoval i počas predchádzajúceho konania, je v jeho možnostiach a schopnostiach

nájsť si také zamestnanie, resp. dosahovať taký príjem, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť k plnoletej dcére O. v dostatočnom rozsahu tak, aby boli uspokojené jej odôvodnené potreby.
Súd mal za dostatočne preukázané, že na strane otca síce prišlo od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti k zmene pomerov v čiastočnom znížení jeho príjmu, táto však nebola tak zásadná, aby
bolo možné na jej podklade znížiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Nadôvažok suma, na ktorú

otec žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť, by na strane odporkyne nepokryla ani jej základné životné
potreby jedinca ako člena spoločnosti a ktorá úprava výšky vyživovacej povinnosti nemá na strane
navrhovateľa ako povinného rodiča oporu v jeho celkových životných pomeroch. Pri úprave výživného
na navrhovateľom žiadanú výšku by došlo k situácii, kedy by matka odporkyne pokrývala všetky potreby
svojej dcéry a navrhovateľ by bol zaťažený doslova len symbolickou čiastkou výživného, keďže táto by

na strane odporkyne nepokrývala ani jej náklady na stravu v rámci školy počas jedného kalendárneho
týždňa. Navrhovateľ si pritom k odporkyni žiadnou inou formou okrem súdom stanoveného výživného
svoju vyživovaciu povinnosť neplní, s odporkyňou nebol nikdy v žiadnom kontakte, nezaujíma sa o ňu,
neprispel jej na štúdium ani na žiadne výdavky s tým spojené, na ktoré skutočnosti súd pri svojom
rozhodovaní prihliada.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odseku 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

38P/195/2012

Odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, z ktorého dôvodu jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.