Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/62/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:9011010177.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a

sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu kpt. v
zálohe Ing. K. U., bytom v B., X. X. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so
sídlomvBardejove,SídliskoBaštová5/A,protižalovanémuNáčelníkoviGenerálnehoštábuozbrojených
síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 27. júna číslo: ŠbPO-147/2-31/2011, v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho
útvaru Liptovský Mikuláš, číslo: 2058, zo dňa 10. marca 2011 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. júna 2011, číslo: ŠbPO-147/2-31/2011 v spojení s

Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho útvaru Liptovský Mikuláš, číslo: 2058, zo dňa 10. marca
2011 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a v r a c i avec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 441,76 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu,
JUDr. Svätoslavovi Vaškovi, advokátovi.

o d ô v o d n e n i e :

Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán
rozhodujúci o odvolaní žalobcu proti Personálnemu rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 2058 zo

dňa 10.3.2011, ktorým riaditeľ personálneho úradu prepustil žalobcu zo služobného pomeru, pričom
jeho služobný pomer skončil dňom doručenia tohto personálneho rozkazu, podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol
a Personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 2058 zo dňa 10.3.2011 (ďalej len rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu) potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán personálnym
rozkazom prepustil žalobcu zo služobného pomeru pričom jeho služobný pomer skončil dňom doručenia

tohto personálneho rozkazu dňa 22.3.2011. Dôvodom skončenia služobného pomeru podľa § 70 ods. 1
písm. d/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky (ďalej len zákona) bola skutočnosť, že žalobca (odvolateľ) závažným spôsobom porušil
základnú povinnosť tým, že sa počas výkonu štátnej služby odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie
prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme. Uviedol, že
odvolateľ sa dňa 10.12.2010 v skorých ranných hodinách dopustil výtržnosti v reštauračnom zariadení
„C. XX“ v X.. Na požiadanie jeho zamestnankyne sa do zariadenia dostavili príslušníci OO PZ SR

Poprad a a po zistení totožnosti odvolateľa na OO PZ SR ho požiadali o vykonanie dychovej skúšky
na prítomnosť alkoholu, ktorú však odvolateľ odmietol. Príslušníci OO PZ SR na základe informácií
odvolateľa kontaktovali nadriadeného profesionálneho vojaka - veliteľa 14. rotácie ISAF SLOVCON pplk.Ing. F. F.. Táto jednotka, príslušníkom ktorej bol odvolateľ ako veliteľ strážnej jednotky, sa dňa 09. 12.
2010 vrátil z vojenskej operácie v T..
Veliteľ jednotky následne kontaktoval Útvar vojenskej polície Prešov a jeho príslušníci o 06,35 hod.

dňa 10. 12. 2010 dopravili odvolateľa do VÚCHP Z. X., kde bola jednotka odvolateľa na základe
Nariadenia NGŠ OS SR č. ŠbO-224-318/2010 OROMZ na vykonanie zdravotníckeho vyšetrenia po
ukončení vyslania na plnenie úloh v operácii ISAF T. (ďalej len „nariadenie") po návrate z misie
dislokovaná. Nakoľko odvolateľ javil známky požitia alkoholu, bol prítomným veliteľom jednotky i
príslušníkmi vojenskej polície vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu.

Nakoľko odvolateľ jej vykonanie odmietol službukonajúca primárka zdravotníckeho zariadenia MUDr. B.
X. odvolateľa vyšetrila a konštatovala, že javí známky požitia alkoholu.
Vodôvodnenínapadnutéhopersonálnehorozkazuriaditeľpersonálnehoúradukonštatoval,žeodvolateľ
sa dopustil porušenia služobnej disciplíny, keď v rozpore s časťou 4 písm. e) nariadenia svojvoľne opustil
zdravotnícke zariadenie a požil alkoholické nápoje, čo nariadenie výslovne zakazovalo. Odvolateľ bol
v zmysle časti 5 písm. a) nariadenia určený ako veliteľ strážnej jednotky KAF a jeho povinnosťou bolo

podľa časti 3 písm. g) nariadenia kontrolovať dodržiavanie disciplíny a denného poriadku, ktorý sám
odvolateľ porušil.
Riaditeľ personálneho úradu ďalej v odôvodnení poukázal na vyjadrenie odvolateľa, ktorý svoje konanie
oľutoval, pričom toto bolo dôsledkom psychického vypätia, náročnosti operácie a v neposlednom rade i
vyčerpávajúceho cca. 26 hodinového letu z T.. Riaditeľ personálneho úradu taktiež uviedol, že veliteľ 2.

mechanizovanej brigády i zástupca veliteľa Pozemných síl OS SR neodporučili prepustiť odvolateľa zo
služobného pomeru nakoľko odvolateľ si plní služobné povinnosti na vysokej úrovni.
Pokiaľ ide o psychické vypätie odvolateľa riaditeľ personálneho úradu v napadnutom personálnom
rozkaze konštatoval, že odvolateľ psychologickú pomoc ponúknutú bezprostredne po návrate z
vojenskej operácie odmietol.

Riaditeľ personálneho úradu taktiež uviedol, že v súlade s § 101 ods. 3 písm. c) zákona v spojení s
§ 101 ods. 1 a 102 ods. 1 zákona a Prílohou C) nariadenia (denný poriadok jednotky v rámci pobytu
v zdravotníckom zariadení) bol odvolateľ povinný plniť služobné povinnosti vyplývajúce z nariadenia,
pričom na 10. 12. 2010 mal od 06,30 hod. do 08,00 hod. absolvovať niekoľko vyšetrení, ktorých sa však
nezúčastnil. Riaditeľ personálneho úradu s poukázaním na tieto skutočnosti konštatoval, že dňa 10. 12.

2010 v čase od 06,30 hod odvolateľ vykonával štátnu službu.
V závere dôvodovej časti personálneho rozkazu uviedol, že ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) zákona
v spojení s § 70 ods. 4 písm. f) zákona má obligatórny charakter a zaväzuje ho prepustiť odvolateľa
zo služobného pomeru.
Veliteľ VÚ 1018 Prešov (ďalej len „veliteľ útvaru") vykonal dňa 20. 01. 2011 s personálny pohovor, v

rámci ktorého deklaroval svoj nesúhlas s jeho prepustením zo služobného pomeru z dôvodov kvalitného
plnenia služobných povinností odvolateľom počas jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia SR.
Odvolateľ uviedol, že svoje konanie, ktoré bolo výsledkom psychického vypätia, úprimne ľutuje.
Toho istého dňa po vykonaní personálneho pohovoru spracoval návrh na prepustenie odvolateľa zo
služobného pomeru a z dôvodov, ktoré uviedol pri personálnom pohovore, navrhol odvolateľa zo

služobného pomeru neprepustiť. Súčasťou návrhu bolo i stanovisko zástupcu veliteľa Pozemných síl OS
SR,ktorýtaktiežodporučilriaditeľovipersonálnehoúraduodvolateľazoslužobnéhopomeruneprepustiť.
Odvolateľ svojim podpisom potvrdil, že bol s obsahom týchto návrhov oboznámený.
Na základe predloženého návrhu na prepustenie vydal riaditeľ personálneho úradu dňa 10. 03.
2011 napadnutý personálny rozkaz. Riaditeľ personálneho úradu neakceptoval návrhy nadriadených

profesionálnych vojakov na ponechanie odvolateľa v služobnom pomere, čo odôvodnil obligatórnym
charakterom ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d) zákona.
Protipersonálnemurozkazupodalodvolateľvzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Vodvolaníuviedol,
že z dôkazov ktoré slúžili ako podklad pre vydanie personálneho rozkazu je zrejmé, že dňa 10. 12. 2010
síce došlo z jeho strany k požitiu alkoholických nápojov, aj k odmietnutiu dychovej skúšky na zistenie

prítomnosti alkoholu, avšak k tomuto došlo v čase jeho osobného voľna, a nie pri výkone štátnej služby.
Ďalej uviedol, že výkonom štátnej služby je potrebné v zmysle všeobecnej definície podľa § 5 zákona
č. 400/2009 Z. z. rozumieť plnenie úloh štátnej služby. Z tejto definície, ako aj z formulácie zákonom
predpokladaných spôsobov závažného porušenia povinností profesionálneho vojaka (napr. § 70 ods. 4
písm. b zákona) je podľa jeho názoru zrejmé, že zákonodarca dôsledne vnímal rozdiel medzi porušením

povinností pri plnení povinností vyplývajúcich zo štátnej služby (teda „pri výkone štátnej služby")
a porušením povinnosti mimo výkonu štátnej služby. Domnieva sa, že v jeho prípade síce došlo k
odmietnutiu dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu, avšak v danom čase podľa neho neplnil žiadne
povinnosti v rámci štátnej služby, a teda nie je možné toto konanie klasifikovať ako odmietnutie „privýkone". Zo samotného odôvodnenia napadnutého personálneho rozkazu navyše vyplýva, že na účely
zistenia alkoholu sa podrobil lekárskemu vyšetreniu MUDr. B. X. a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996
Z. z. sa vyšetrením rozumie nielen dychová skúška alebo krvná skúška, ale tiež zistenie opitosti lekárom

podľa medicínskych klinických príznakov. Takémuto vyšetreniu sa odvolateľ dobrovoľne podrobil, s
ošetrujúcou lekárkou dobrovoľne spolupracoval a na základe tohto vyšetrenia mu bol následne veliteľom
nariadený pokoj na lôžku.

Ďalej uviedol, že práve z dôvodu rešpektovania nariadeného pokoja sa následne nemohol zúčastniť

psychologických vyšetrení, ako to uvádza kpt. Mgr. F. V.. Navyše pôvodne plánované psychologické
vyšetrenia sa dňa 09. 12. 2010 nekonali pre neskorý návrat jednotky z misie a dňa 10. 12. 2010 sa
odvolateľ cítil veľmi zle. Podľa jeho názoru zo skutočnosti, že v čase nariadeného pokoja na lôžku
neabsolvoval psychologické vyšetrenia nie je predsa možné vyvodiť, že bol po návrate z misie v dobrom
duševnom stave. Všetky prejavy odvolateľa v inkriminovanom čase svedčia o tom, že konal v akútnom
strese spôsobenom neustálym psychickým vypätím počas misie, kde niesol zodpovednosť za 165

ľudí a plnil ako veliteľ vysoko náročné úlohy. Prejavy akútneho stresu v podobe odmietavého postoja,
popierania vlastnej psychickej indispozície, či použitia alkoholických nápojov sú psychológmi zaradené
medzi absolútne typické behaviorálne prejavy stresu spôsobené nasadením vo vojenských misiách, v
ktorých záťaž na psychiku môže vyvolať aj jej trvalé zmeny. Odvolateľ si je istý, že tieto skutočnosti
sú známe aj kpt. V.. Jej ponuku na psychologické vyšetrenie odmietol výlučne z dôvodu nariadeného

pokoja na lôžku a informácie kpt. V. o tom, že psychologické vyšetrenie nie je povinné. Jeho odmietnutie
odvolateľom však neznamená, že by ho nepotreboval.
Vo vzťahu k dôvodom personálneho rozkazu dal do pozornosti skutočnosť, že uvedeného konania sa už
nedopustil ako veliteľ rotujúcej jednotky SJ KAF, ale až po príchode pplk. Ing. F. F., ktorý bol od svojho
príchodu veliacim dôstojníkom.

Zdôraznil, že za svoje konanie bol už postihnutý právoplatným disciplinárnym rozkazom č.: 2.
mb-21/2011-PP z 10. 01. 2011, pričom sám veliteľ útvaru, ktorý tento disciplinárny rozkaz vydal,
navrhol neprepustiť ho zo služobného pomeru s ohľadom na výsledky, aké dosahovala prieskumná rota
veliteľstva 2. mechanizovanej brigády pod jeho vedením počas misie v T.. Rovnaké stanovisko k jeho

prepusteniu z týchto dôvodov zaujal i zástupca veliteľa Pozemných síl OS SR. Škodu 6,80 EUR, ktorú
odvolateľ svojim konaním spôsobil podniku uhradil v plnej výške.
Ďalejuviedol,žekonaniektoréhosadopustilhomrzí,avšakboloovplyvnenéjehopsychickýmstavompo
návrate z misie v T., kde 8 mesiacov pod neustálym psychickým tlakom plnil náročnejšie úlohy, viedol a
riadiljemuzverenýchvojakov,organizovalprácuaznášalzodpovednosť.Nechceospravedlňovaťchybu,

ktorej sa dopustil, domnieva sa však, že jeho psychický stav ako aj jeho zásluhy pri plnení zverených
úloh, ktoré boli aj ocenené, si zaslúžia byť posudzované a zohľadňované v kontexte všetkých okolností
prípadu.
Za účelom objektivizácie skutkového stavu veci si riaditeľ personálneho úradu vyžiadal písomné
stanoviskoveliteľavojenskéhoútvarukodvolaniu.Veliteľútvaruvovyjadrenízodňa11.04.2011uviedol,

že po dôkladnom preštudovaní dôvodov uvedených v napadnutom personálnom rozkaze svoje pôvodné
stanovisko k prepusteniu odvolateľa zo služobného pomeru zmenil a s týmto personálnym opatrením
vyjadril súhlas.

Vyjadrenie veliteľa útvaru v rámci doplneného konania riaditeľ personálneho úradu posúdil a v zmysle

§ 57 správneho poriadku podanému odvolaniu dňa 03. 05. 2011 nevyhovel, nerozhodol o odvolaní
autoremedúrou a v zákonom stanovenej lehote odvolanie predložil odvolaciemu orgánu na konečné
rozhodnutie.
Riaditeľ personálneho úradu vo vyjadrení k odvolaniu reagoval na všetky námietky odvolateľa uvedené
v jeho odvolaní a pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných dôkazov.

Dňa 09. 05. 2011 začal konanie správny orgán na druhom stupni a požiadal odvolateľa o prípadné
vyjadrenie k vyššie uvedeným stanoviskám veliteľa útvaru a riaditeľa personálneho úradu, s ktorými
sa odvolateľ pred začatím konania nemal možnosť oboznámiť. Odvolateľ zaslal správnemu orgánu
vyjadrenie, v ktorom poukázal na to, že

- nariadenie súčasťou ktorého bol i Denný poriadok na obdobie od 08. 12. do 13. 12. 2010 sa
nerealizovalo tak, ako bolo koncipované už len z toto dôvodu, že jednotka do miesta určenia (VÚCHPZ. X.) dorazila až 09. 12. 2010; pri plnení úloh sa podľa neho nepostupovalo, stalo sa nevykonateľným,
a teda právne nezáväzným,
- vyšetreniu vykonanému MUDr. B. X. sa podrobil, aj keď neskôr, ako ho k tomu vyzval policajný orgán,

- jeho psychický stav bezprostredne po návrate z misie bol jeden z motívov odmietnutia vyšetrenia, tento
motív nebol v doterajšom priebehu konania náležité zistený a objektivizovaný, pričom za týmto účelom
by bolo vhodné a potrebné nariadiť znalecké dokazovanie,
- zverené úlohy plnil vždy v najvyššej kvalite a ojedinelý „prešľap" v bezmála 20 ročnej kariére
profesionálneho vojaka navyše spôsobený zlým psychickým stavom by nemal byť príčinou na

obligatórne prepustenie zo služobného pomeru s poukázaním na formálne naplnenie skutkovej podstaty
obligatórneho dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru.
Odvolací orgán zistil, že odvolateľ sa porušenia základnej povinnosti alebo zákazu ustanoveného
zákonom preukázateľne dopustil.

Z podkladov viažucich sa k veci mal odvolací orgán v konaní za jednoznačne preukázané, že

-kprotiprávnemukonaniupodľa§70ods.1písm.d)zákonazostranyodvolateľadňa10.12.2010došlo,
- jeho konanie bolo prvostupňovým správnym orgánom správne kvalifikované ako „závažný spôsob
porušenia základnej povinnosti" podľa § 70 odseku 4 písm. í) zákona.

K tvrdeniu odvolateľa prezentovaného v jeho odvolaní, že výkonom štátnej služby je potrebné v zmysle

všeobecnej definície podľa § 5 zákona č. 400/2009 Z. z. rozumieť plnenie úloh štátnej služby uviedol, že
v § 2 ods. 4 tohto zákona sa uvádza, že na štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru
väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, príslušníkov Hasičského a záchranného
zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov sa vzťahujú osobitné

predpisy.4' (odkaz 4 znie: Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a
o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z.
z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej

službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov), z čoho vyplýva, že výkon štátnej služby odvolateľa bol v
konkrétnom prípade posudzovaný podľa posledne uvedeného zákona. Tento zakotvuje úpravu právnych
vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov, pričom § 1 ods. 1 zákona č. 400/2009
Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý uvádza odvolateľ, upravuje

štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Ako je uvedené v odôvodnení napadnutého personálneho rozkazu, odvolateľ bol odoslaný na služobnú
cestu v dňoch 8. - 13. decembra 2010 na observačný pobyt vo VÚCHP Z. X. po skončení pôsobenia vo
vojenskej operácii na základe spisu č.: VePS-26-218/2010-OdKMT podpísaného veliteľom Pozemných

síl OS SR.
V súlade s § 101 ods. 1 zákona služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu profesionálneho
vojaka na cestu na výkon štátnej služby do iného miesta výkonu štátnej služby vrátane výkonu štátnej
služby v tomto mieste do skončenia tejto cesty.
V súlade s § 101 ods. 3 písm. c) zákona za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa

považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z písomného rozkazu
vedúceho služobného úradu.
V súlade s § 102 ods. 1 zákona profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu do iného miesta
výkonu štátnej služby vedúci služobného úradu alebo veliteľ.
S poukázaním na vyššie uvedený rozkaz, prílohu C nariadenia a ustanovenia zákona sa stotožnil s

právnym záverom riaditeľa personálneho úradu, že odvolateľ plnil služobné povinnosti a vykonával
štátnu službu, a to už v čase o 06.35 hod. dňa 10.12.2010.
Pokiaľ ide o spochybnenie platnosti a vykonateľnosti nariadenia z dôvodov nedodržania v ňom
uvedeného časového harmonogramu jednotlivých výkonov a zamestnaní, tento právny záver odvolateľa
nie je možné akceptovať, nakoľko nemá súvislosť s porušením služobných povinností tak, ako ich

uvádza § 70 ods. 4 písm. f) zákona.

K tvrdeniu odvolateľa, že na účely zistenia alkoholu sa podrobil lekárskemu vyšetreniu MUDr. B. X.
dobrovoľne a s ošetrujúcou lekárkou dobrovoľne spolupracoval uviedol, že zo „Zápisnice o lekárskomvyšetrení ku skúške na alkohol v krvi" zo dňa 10.12.2010 spracovanej MUDr. B. X. vyplýva, že uvedený
deň v čase od 07.00 hod. do 07.10 hod., že vyššie uvedeného dňa sa konalo na príkaz nadriadeného
veliteľa pplk. F. F. a v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním

alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, vyšetrenie
odvolateľa. Týmto vyšetrením MUDr. B. X. nestanovila stupeň opitosti odvolateľa, iba konštatovala že
javí príznaky požitia alkoholu.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov je policajt pri objasňovaní priestupkov v prípadoch podľa osobitného
predpisu12) oprávnený vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej
užitej návykovej látky (Pozn. - odkaz pod čiarou 12 znie: § 4 a 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred
zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb).
Z uvedeného teda vyplýva, že tvrdenie odvolateľa, že podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. sa
vyšetrením rozumie nielen dychová skúška alebo krvná skúška, ale tiež zistenie opitosti lekárom podľa

medicínskych klinických príznakov je síce správne, ale bolo by relevantné len v prípade, keby bolo
nariadené policajtom a nie nadriadeným profesionálnym vojakom odvolateľa.
Z uvedeného dôvodu je aj toto tvrdenie odvolateľa irelevantné.

V súvislosti s tvrdením odvolateľa, že jeho konanie bolo ovplyvnené psychickým stavom žalovaný

uviedol, že súčasťou administratívneho spisu je i vyjadrenie kpt. Mgr. F. V., ktorá k vyjadreniu odvolateľa
vo svojom stanovisku z 28. 04. 2011 uviedla, že údajný akútny stres spôsobený neustálym psychickým
vypätímpočasmisie,podvplyvomktoréhovinkriminovanomčaseodvolateľkonalaúdajnesaprejavoval
v podobe odmietavého postoja, popierania vlastnej psychickej indispozície a požitia alkoholických
nápojov, tak podľa názoru kpt. V. vyššie uvedené prejavy odvolateľa nie sú príznakmi akútnej stresovej

reakcie (F43.0) podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb - MKCH - 10.
Pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní uvádza, že zo skutočnosti, že neabsolvoval psychologické
vyšetrenie nie je možné vyvodiť, že po návrate z misie bol v dobrom duševnom stave, kpt. V. s týmto
tvrdením súhlasila, avšak uviedla, že nakoľko odvolateľ psychologické vyšetrenie počas observačného
pobytuneabsolvoval,niejemožnéjednoznačneusúdiť,vakompsychickomstaveponávratezmisiebol.

Kpt. V. vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že o povinnosti absolvovať psychologické skríningové
vyšetrenie a o organizácii zamestnaní v rámci programu psychologickej starostlivosti po návrate z
operácie boli vracajúci sa profesionálni vojaci informovaní počas spoločného nástupu po príchode do
VÚCHP Z. X.. Jej ponuka na psychologické vyšetrenie, o ktorej sa odvolateľ zmieňoval v odvolaní,

bola ponuka na psychologickú intervenciu, ktorou reagovala na skutočnosť, že predchádzajúci deň mal
incident s príslušníkmi polície. To, že odvolateľ takúto ponuku odmietol, bolo podľa jej názoru legitímne.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa zaoberal aj otázkou psychického stavu žalobcu, avšak
vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie kpt. V. tieto námietky nezohľadnil. Vyjadrenie kpt. V. považoval

za dostatočné a žiadosť žalobcu o nariadenie znaleckého dokazovania neakceptoval.

Pokiaľ išlo o protichodné stanoviská nadriadených profesionálnych vojakov odvolateľa a stanoviska
riaditeľa personálneho úradu stotožnil sa s právnym názorom riaditeľa personálneho úradu, že
stanoviská zástupcu veliteľa PS OS SR a veliteľa útvaru (toto bolo po podaní odvolania zmenené)

nebolo možné akceptovať, pretože odvolateľ sa dopustil konania, za ktoré bol zo služobného pomeru
prepustený z dôvodu, ktorý je zo zákona dôvodom obligatórnym, preto nebolo možné tieto stanoviská
v konaní zohľadňovať.

Dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona kvalifikovaný ako „závažný

spôsob porušenia základnej povinnosti" podľa odseku 4 písm. f) zákona je obligatórnym dôvodom
pre skončenie služobného pomeru a vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ sa protiprávneho konania
preukázateľne dopustil počas výkonu štátnej služby, neumožňuje voči odvolateľovi aplikovať iný postup
než ten, ktorý je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V úvode žaloby poukázal na tú skutočnosť, že vo veci
údajného previnenia bolo rozhodnuté celkom štyri krát.1. Veliteľstvom 2. mechanizovanej brigády v Prešove, disciplinárnym rozkazom plk. gšt. Ing. A. Z.,
veliteľa 2. mb. Č.: 2. mb-21/2011-PP zo dňa 10.1.2011, kde bol uznaný vinným a bol mu uložený trest
zníženia služobného platu o 15 % na 3 mesiace

2. Veliteľstvom 2. mechanizovanej brigády v Prešove, rozkazom o uložení sankcie za priestupok, sp.
zn. Č.: 2. mb-20/2011 zo dňa 28.2.2011 podpísaný plk. gšt. Ing. A. Z., veliteľom 2. mb., kde bol uznaný
vinným a bola mu uložená sankcia - pokarhanie.
V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie, prečo veliteľ dospel k takémuto záveru,
najmä na to, že zdôraznil aj doterajšie kvalitné plnenie povinnosti profesionálneho vojaka. Toto

hodnotenie je hodnotením priameho nadriadeného, ktorý najlepšie pozná celkové správanie žalobcu z
hľadiska plnenia úloh profesionálneho vojaka, ako aj z hľadiska dodržiavania mojej disciplíny.
3. Následne bol vydaný ďalší personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 2058 zo dňa 10.3.2011,
ktorým bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, na základe ktorého mu mal
služobný pomer skončiť dňom 22.3.2011.

Predmetným personálnym rozkazom bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z
dôvodov podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, keďže mal porušiť
závažným spôsobom základnú povinnosť ustanovenú zákonom podľa § 70 ods. 4 písm. f) zákona. Podľa
odôvodnenia personálneho rozkazu malo k porušeniu povinnosti dôjsť tým, že sa počas výkonu štátnej
služby odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo

psychotropných látok v organizme, a to dňa 10.12.2010.
Z dôkazov ktoré slúžili ako podklad pre vydanie personálneho rozkazu je zrejmé, že dňa 10.12.2010 síce
došlo zo strany žalobcu k požitiu alkoholických nápojov, ako aj k odmietnutiu dychovej skúšky na zistenie
prítomnosti alkoholu, avšak k tomuto došlo v čase jeho osobného voľna, a nie pri výkone štátnej služby.
Výkonom štátnej služby je potrebné v zmysle všeobecnej definície podľa § 5 zákona č. 400/2009 Z. z.

rozumieť plnenie úloh štátnej služby. Z tejto definície, ako aj z formulácie zákonom predpokladaných
spôsobov závažného porušenia povinnosti profesionálneho vojaka (napr. § 70 ods. 4 písm.) ) je zrejmé,
že zákonodarca dôsledne vnímal rozdiel medzi porušením povinností pri plnení povinností vyplývajúcich
zo štátnej služby (teda pri výkone štátnej služby) a porušením povinností mimo výkonu štátnej služby.
V prípade žalobcu síce došlo k odmietnutiu dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu, avšak ako už

uviedol, v danom čase neplnil žiadne povinnosti v rámci štátnej služby, a teda nie je možné toto konanie
klasifikovať ako odmietnutie „pri výkone“. Zo samotného odôvodnenia napadnutého personálneho
rozkazu navyše vyplýva, že na účely zistenia alkoholu sa podrobil lekárskemu vyšetreniu MUDr. X..
Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred alkoholizmom sa vyšetrením rozumie
nielen dychová alebo krvná skúška, ale tiež zistenie stupňa opitosti lekárom podľa medicínskych

klinických príznakov. Takémuto vyšetreniu sa dobrovoľne podriadil, s ošetrujúcou lekárkou dobrovoľne
spolupracoval a na základe tohto vyšetrenia mu bol následne veliteľom nariadený pokoj na lôžku.
Práve z dôvodu rešpektovania nariadeného pokoja sa následne ani nemohol zúčastniť psychologických
vyšetrení, ako to uvádza kpt. Mgr. F. V.. Dňa 9.12.2010 sa navyše pôvodne plánované psychologické
vyšetrenia nekonali s ohľadom na neskorý návrat z misie a dňa 10.12.2010 sa cítil veľmi zle. Zo

skutočnosti, že v čase nariadeného pokoja na lôžku neabsolvoval psychologické vyšetrenia nie je
predsa možné vyvodiť, že bol po návrate z misie v dobrom duševnom stave. Všetky jeho prejavy v
inkriminovanom čase svedčia o tom, že konal v akútnom strese spôsobenom neustálym psychickým
vypätím počas misie, kde mal zodpovednosť za 165 ľudí a plnil ako veliteľ vysoko náročné úlohy.
Prejavy akútneho stresu v podobe odmietavého postoja, či požitia alkoholických nápojov sú psychológmi

zaradené medzi absolútne typické behaviorálne prejavy stresu spôsobeného nasadením vo vojenských
misiách, v ktorých záťaž na psychiku môže vyvolať aj trvalé zmeny.

Vo vzťahu k dôvodom personálneho rozkazu dal do pozornosti skutočnosť, že uvedeného konania sa už
nedopustil ako veliteľ rotujúcej jednotky SJ KAF, ale až po príchode podplukovníka F., ktorý bol od svojho

príchodu veliacim dôstojníkom. Za konanie bol postihnutý už právoplatným disciplinárnym rozkazom č.
2. mb.-21/2011-PP zo dňa 10.1.2011, pričom sám veliteľ ktorý tento disciplinárny rozkaz vydal, navrhol
neprepustiť žalobcu zo služobného pomeru s ohľadom na výsledky, aké dosahovala prieskumná rota
veliteľstva 2. mechanizovanej brigády pod jeho vedením počas misie v T., ako aj brig. gen. Ing. H. Z..
Škodu, ktorú spôsobil svojím konaním „C. XX“ v sume 6,80 Eur uhradil v plnej výške.

Poukazujúc na všetky uvedené skutočnosti bol žalobca toho názoru, že disciplinárne previnenie nie je
potrebné kvalifikovať ako závažné porušenie základnej povinnosti podľa § 70 ods. 4 zákona.Na základe odvolania žalobcu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že ak
všetkynadriadenéorgányvychádzajúceztohoistéhoskutkovéhozisteniarozhodovaliodlišne,chaoticky

a aj konečné rozhodnutie nemá presvedčivú právnu podstatu, bolo vydané pod vplyvom politických
tlakov na znižovanie stavu profesionálnych vojakov a neopieralo sa o právnu a skutkovú podstatu
veci. Dôkazom je aj to, že zo záznamu o vykonanom personálnom pohovore zo dňa 25.1.2011 s brig.
gen. Ing. H. Z. dostal ponuku na ustanovenie do funkcie Vedúceho staršieho dôstojníka s nástupom k
1.3.2011, t. j. takmer tri mesiace po údajnom spáchaní závažného priestupku. Tiež dal do pozornosti

tú skutočnosť, že samotný skutok sa stal dňa 10.1.2010 a rozhodnuté vo veci bolo až 10.3.2011, čo
považuje za oneskorené rozhodnutie. Rozhodnutie najmä v časti uloženej sankcie - prepustenie zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka pokladá za neprimerané vzhľadom k predchádzajúcemu
výkonu a plneniu si povinnosti profesionálneho vojaka, k pochvalám a ku konštatovaniu bezprostredne
nadriadeného o tom že si plnil povinnosti na veľmi dobrej úrovni.

Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené
trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.12.2011namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie

vzhľadom na to, že v žalobe je ako žalovaný v druhom rade označené Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, ktoré preskúmavané rozhodnutie nevydalo. V ostatnom zotrval na skutkovej a právnej
argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žiadal aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm.
d)zákonač.346/2005Z.z.oštátnejslužbeprofesionálnychvojakovozbrojenýchsílSlovenskejrepubliky
(ďalejlenzákona)prepustenýzoslužobnéhopomeruprofesionálnehovojaka,soskončenímslužobného
pomeru dňom doručenia rozhodnutia (22.3.2011), lebo závažným spôsobom porušil základnú povinnosť

ustanovenú zákonom, spôsobom uvedeným v § 70 ods. 4 písm. f) zákona tým, že počas výkonu štátnej
služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme, keď za výkon
štátnej služby treba v zmysle § 101 ods. 1, 3 a § 102 ods. 1 zákona považovať aj služobnú cestu na
observačný pobyt vo VUCHPP Z. X. po skončení pôsobenia vo vojenskej operácii na základe spisu č.
VePS-26-208/2010-OdKMT, podpísaného veliteľom Pozemných síl OS SR.

Podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením,
ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz
ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70 ods. 4 písm. f) zákona závažný spôsob porušenia základnej povinnosti podľa odseku 1 písm.
d) je odmietnutie profesionálneho vojaka podrobiť sa počas výkonu štátnej služby vyšetreniu na zistenie
prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotronických látok v organizme.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa §

70 ods. 1 písm. a) a ž h) n) a o), § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne,
najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka
odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 72 ods. 5 zákona ak bol profesionálny vojak prepustený z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1

písm. d) až g) a o) alebo § 70 ods. 2 alebo 7, alebo § 71, služobný pomer sa skončí dňom doručenia
rozhodnutia; deň doručenia sa vyznačí v rozhodnutí.Aj keď z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri odmietnutí profesionálneho vojaka
podrobiť sa počas výkonu štátnej služby vyšetrenia na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme,
ktoré sa považuje za porušenie základnej povinnosti závažným spôsobom, je naplnený obligatórny

dôvod pre skončenie služobného pomeru profesionálneho vojak postupom podľa § 70 ods. 1 písm. d)
zákona, potvrdiť zákonnosť takéhoto rozhodnutia možno len za predpokladu, že vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu.

Podľa § 81 zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa§32ods.2správnehoporiadkupodkladomprerozhodnutiesúnajmäpodania,návrhyavyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

Podľa§33ods.1správnehoporiadkuúčastníkkonaniaazúčastnenáosobamáprávonavrhovaťdôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 36 správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa
možno odvolať.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti

Z obsahu administratívneho spisu aj preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že jednou z podstatných
námietok žalobcu bola argumentácia, že v posudzovanej veci nebol zo strany správnych orgánov
zadovážený dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu jeho psychického
stavu keď uviedol, že ... „dňa 9.12.2012 sa pôvodne plánované psychologické vyšetrenia nekonali s
ohľadom na náš neskorý návrat z misie a dňa 10.12.2012 som sa cítil veľmi zle. Zo skutočnosti, že som v

čase nariadeného pokoja na lôžku neabsolvoval psychologické vyšetrenie nie je predsa možné vyvodiť,
že som bol po návrate z misie v dobrom duševnom stave. Všetky moje prejavy v inkriminovanom čase
svedčia o tom, že som konal v akútnom strese spôsobenom neustálym psychickým vypätím počas misie,
kde som mal zodpovednosť za 165 ľudí a plnil som ako veliteľ vysoko náročné úlohy. Prejavy akútneho
stresu v podobe odmietavého postoja, či požitia alkoholických nápojov sú psychológmi zaradené medzi

absolútne typické behaviorálne prejavy stresu spôsobené nasadením vo vojenských misiách, v ktorých
záťaž na psychiku môže vyvolať aj trvalé zmeny...“. V odvolaní ďalej uviedol, že je si istý, že tieto
skutočnosti boli známe aj doktorke V. a že jej ponuku na vyšetrenie neodmietol z dôvodov uvedených vo
vyjadrení PaedDr. Q. ale z dôvodu, že keď ho doktorka V. zastihla na chodbe v čase presunu na lôžko,
na jeho otázku, či je vyšetrenie u nej povinné, odpovedala že nie. Z toho dôvodu, vzhľadom na nariadený

pokoj na lôžku, v danej chvíli vyšetrenie odmietol. To však neznamená, že by ho nepotreboval.

Touto podstatnou okolnosťou sa však správne orgány nezaoberali aj napriek tomu, že boli povinné
presne a úplne zistiť skutočný stav veci, že uvedené namietal žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, pričom je nepochybné, že pôsobenie žalobcu ako veliteľa

prieskumnej roty počas misie v T. v trvaní 8 mesiacov, kde plnil náročné úlohy a zodpovedal za 165
ľudí je takou skutočnosťou, ktorá mohla objektívne vyvolať „skratové“ konanie žalobcu a bolo úlohou
správnych orgánov sa touto námietkov podrobne a odborne zaoberať.Jeabsolútnenepostačujúce,akžalovanývtomtosmerepoukázallennastanoviskokpt.Mgr.F.V.zodňa
28.4.2011, podľa ktorého prejavy popísané žalobcom nie sú podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb-
MKCH-10 príznakmi akútnej stresovej reakcie (F43.0), pričom zároveň uviedla, že možno súhlasiť s

tvrdením žalobcu, že zo skutočnosti, že neabsolvoval psychologické vyšetrenie počas observačného
pobytu nie je možné jednoznačne usúdiť, v akom psychickom stave po návrate z misie bol.

Takéto stanovisko nielenže nezodpovedá náležitému posúdeniu psychického stavu žalobcu po príchode
z misie, ale vzhľadom na služobný pomer kpt. Mgr. F. V. a skutočnosť že bola priamo zainteresovaná v

predmetnej veci, možno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti.

Žalovaný naviac pochybil, ak neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k tomuto stanovisku.

Vo vzťahu k námietke žalovaného ktorý vo vyjadrení k žalobe namietal nedostatok pasívnej legitimácie
krajský súd poukazuje na § 250 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného

v správnom konaní je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Kto je žalovaný správny orgán upravuje zákon pričom z petitu žaloby vyplýva, že žalobca žiadal
zrušiť rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, námietka je preto
nedôvodná.

Vo vzťahu k námietke žalobcu že žalovaný rozhodol oneskorene s poukazom na § 72 ods. 1 písm.
a) zákona krajský súd uvádza, že príslušným vedúcim služobného úradu ktorý bol oprávnený konať
vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bol riaditeľ personálneho
úradu. Subjektívna lehota upravená v § 72 ods. 1 písm. a) zákona mohla začať plynúť až od vtedy,

od kedy riaditeľ personálneho úradu zistil dôvod prepustenia, teda od 27.1.2011, na základe návrhu na
prepustenieprofesionálnehovojakazoslužobnéhopomeruzodňa21.1.2011.Prvostupňovérozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané dňa 10.3.2011, t. j. v zákonom stanovenej lehote.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie

v spojení s preskúmavaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohousprávnychorgánovvďalšomkonaníbudeopätovnevovecirozhodnúťnazákladepresneaúplne
zisteného skutočného stavu veci tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku. Správne orgány sú

povinné sa osobitne zaoberať otázkou skúmania psychického stavu žalobcu po návrate z misie a pre
objektívnosť posúdenia tejto otázky je na zváženie nariadenie znaleckého dokazovania.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 441,76 Eur vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto úkony právnej služby

Odmena za štyri úkony právnej služby

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 1.2.201 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky - 130,16 €
- účasť na súdnom pojednávaní 26.4.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky - 130,16 €
Paušálna náhrada (2 x 7,81 €) - 30,52 €

Cestovné motorvým vozidlom FORD MONDEO s priemernou spotrebou 7,9 l na 100 km, PHM: benzín,

vzdialenosť B. - X. 42 km, X. - B. 42 km (podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách)
- náhrada za amortizáciu vozidla podľa počtu prejazdených kilometrov podľa § 7 ods. 2 84 km x 0,183
€ - 15,37 €
- náhrada za spotrebované PHM podľa § 7 ods. 4 (cena: 1,49€ za 1 liter, priemerná spotreba: 7,9 l na
100 km, počet prejazdených kilometrov: 84 km) - 7,9 l x 84 km x 1,49 €) / 100 - 9,89 €

Náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za 4 polhodiny - 52,04€

Spolu trovy právneho zastúpenia - 368,14 €.Advokát je platcom DPH. Preto po pripočítaní DPH vo výške 20 % celková výška trov právneho
zastúpenia predstavuje sumu 441,76 € (368,14 + 20% DPH vo výške 73,62€).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.