Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/308/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612209809
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612209809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO:
36 857 033, proti žalovanému Z.. Ľ. M., H.. X. X. XXXX, R. C. F. Z., S., Z. XXX/X, o zaplatenie 3503,84
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3319,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 3319,39 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať
v mesačných splátkach vo výške 300 eur, splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca,

počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 96,77 eura a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 153,46 eura, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť splnomocnenému zástupcovi
žalobcu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 7. 9. 2012, po pripustení jej zmeny
uznesením zo dňa 25. 4. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 3503,84 eura spolu s
úrokom vo výške 16,9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že dňa 9. 4. 1997 uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, ku ktorému bola zriadená služba povolené prečerpanie na osobnom
účte. Nakoľko žalovaný mu neuhradil debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, dňa 16. 3. 2011
od zmluvy odstúpil. Ku dňu 25. 3. 2011 predstavovala výška debetného zostatku 3503,84 eura. Podľa
podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, sa žalovaný zaviazal
splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi, pričom na sumu čerpaných peňažných

prostriedkov nad výšku debetného limitu sa uvedený úrok aplikuje rovnako. Výška úroku predstavuje
16,9 %.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 30. 11. 2012, žalobca uviedol, že nedisponuje doručenkou,
preukazujúcou odstúpenie od zmluvy. Podľa čl. VIII. Časť B, bod 5 všeobecných obchodných podmienok
sa písomnosti považujú za doručené ak sú zasielané poštou na druhý pracovný deň od odoslania.V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 3. 4. 2013, žalobca uviedol, že žalovaná suma 3503,84 eura
predstavuje debetný zostatok na účte v čase jeho zatvorenia, vyplývajúci z transakcií na účte. Jedná
sa o rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami. Úroková sadzba 16,9 % ročne predstavuje bežný

úrok v prípade čerpania prostriedkov, ktorý vyplýva z podmienok zriadenia a vedenia služby povolené
prečerpanie na osobnom účte.

Žalovaný výhrady k žalovanej sume nemal.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na

súdnom pojednávaní a navrhol, aby súd vykonal súdne pojednávanie a vo veci rozhodol v jeho
neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu,
prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že mal s žalobcom uzatvorenú zmluvu o povolenom
prečerpaní vo výške 100.000,-Sk, ktoré dlhé roky riadne a včas platili. Potom prišiel o zamestnanie,

bol nezamestnaný. Momentálne pracuje ako advokátsky koncipient za minimálnu mzdu. Bol na jednaní
s vedúcim expozitúry, kde navrhoval splátky po 100 eur, s čím však banka nesúhlasila. Prostriedky aj
vyčerpali,nakoľkoichpoužilinaprerobeniebytu.Naúčetmuchodilavýplata,ztohosibankapotombrala
jednotlivé splátky. Odstúpenie od zmluvy mu doručené bolo. Navrhol povoliť splácanie dlhu v splátkach
po 300 eur mesačne.

Okrem výsluchu žalovaného súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou
o rastovom osobnom účte, návrhom na zriadenie/prehodnotenie debetného limitu, výpisom z účtu
žalovaného, odstúpením od zmluvy, sadzobníkom poplatkov, Všeobecnými obchodnými podmienkami
žalobcu, podmienkami zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, návrhom
na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zistiac nasledovný

skutkový stav:

Žalobca (ešte s obchodným menom Prvá komunálna banka, a. s.) a žalovaný uzatvorili dňa 9. 4. 1997
zmluvu o rastovom osobnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému rastový osobný účet
číslo XXXXXXXXXX/XXXXX, v slovenských korunách, s preberaním výpisov z účtu osobne, mesačne.
Zároveň si účastníci zmluvy dojednali právo žalobcu úročiť debetný zostatok sankčnou úrokovou

sadzbou 20 % ročne. Dňa 9. 6. 2005 žalovaný navrhol žalobcovi uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služby
povolené prečerpanie na osobnom účte. Podľa čl. 2. uvedeného návrhu, výšku a dátum účinnosti
debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky, doručeného
na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. Podľa čl. 3. uvedeného návrhu, majiteľ účtu sa
zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa

Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa výpisu z účtu žalovaného bol zostatok na účte žalovaného ku dňu 25. 3. 2011 mínus 3503,84 eura.

Dňa 16. 3. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovania debetného zostatku vo výške
3455,04 eura a súčasne vyzval žalovaného na jeho úhradu do 3 dní od doručenia oznámenia.

Podľa sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 1. 3. 2011, predstavuje sankčná úroková sadzba pri

povolenom prečerpaní na osobnom účte 20 % ročne, obchodná úroková sadzba 16,9 % ročne.

Podľa čl. 8), druhá veta Podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom
účte, klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi priebežne,
a to kreditnými obratmi na účte, ako aj kedykoľvek v plnej výške na požiadanie banky. Podľa čl. 16)Podmienok zriadenia a vedenia služby povolené prečerpanie na osobnom účte, zmluva je uzatvorená
na dobu neurčitú. Zmluvný vzťah zaniká:

b) zánikom zmluvy o účte, na ktorom bol debetný limit povolený. Zánikom zmluvného vzťahu dochádza

k splatnosti všetkých záväzkov klienta voči banke vzniknutých zo služby povolené prečerpanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup
k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého

s dlžníkom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti,
uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 9. 4. 1997 uzatvorená zmluva o bežnom účte. Na

základe návrhu žalovaného zo dňa 9. 6. 2005 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o poskytnutí
povoleného prečerpania na bežnom účte, a to prijatím návrhu zo strany žalobcu tak, že žalovanému
poskytol možnosť čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte formou poskytnutia debetného
limitu vo výške 100.000,-Sk (3319,39 eura). Poskytnutie kontokorentného úveru žalovanému žalobcom,
ani jeho výška, neboli medzi účastníkmi sporné. Žalovaný rovnako žiadnym spôsobom nespochybnil

výšku žalovanej sumy. Vzhľadom na charakter zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, sa
jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Keďže žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným zákon o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný peňažné prostriedky,
poskytnuté mu žalobcom formou povoleného prečerpania na účte, žalobcovi nevrátil, uložil mu súd

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške dojednaného povoleného a poskytnutého prečerpania, t.
j. 3319,39 eura (100.000,-Sk). Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 184,45 eura súd žalobu
zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jej dôvodnosť. Žalobca, napriek
výzve súdu, nedoplnil žalobu o skutkové tvrdenia obsahujúce špecifikáciu žalovanej sumy uvedením
jej položiek ani neoznačil a nepredložil dôkazy, ktoré by dôvodnosť jeho nároku v sume presahujúcej

výšku dojednaného povoleného prečerpania preukázali. Žalobca teda nielenže dôvodnosť uvedeného
nároku nepreukázal, ale nesplnil si vo vzťahu k uvedenému nároku ani povinnosť tvrdenia v rozsahu,
aby bolo možné dôvodnosť nároku posúdiť. Špecifikácia žalovanej sumy spôsobom, že táto predstavuje
rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami je pre vecné posúdenie uplatneného nároku žalobcu
absolútne nedostatočná. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti uplatneného úroku vo výške 16,9 %

ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť.
Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len
za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Keďže dňa 16. 3. 2011 žalobca odstúpil od zmluvy, súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku

povoleného prečerpania v lehote 3 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy a prihliadajúc k obvyklej dobe
poštovej prepravy zásielok, mal súd za to, že dňa 26. 3. 2011, od ktorého si žalobca uplatnil úrok, bol
už dlh žalovaného nepochybne splatný a žalobcovi už preto po splatnosti dlhu úroky neprislúchajú.

Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do zaplatenia. Vzhľadom na dátum odstúpenia od zmluvy,
žalobcom poskytnutú lehotu na plnenie a obvyklú dobu poštovej prepravy zásielok mal súd za to, že
počiatok úrokov z omeškania bol žalobcom uplatnený dôvodne. Súd však priznal žalobcovi len úrok z
omeškania z priznanej sumy, t. j. z 3319,39 eura a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania
žalobu ako nedôvodnú zamietol.Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na pomery žalovaného, ktorý má príjem vo výške minimálnej mzdy, súd povolil žalovanému
splatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach po 300 eur mesačne. Súd mal za to, že povolením
splácania v splátkach, vzhľadom na osobu žalobcu, nedôjde k ujme na jeho právach.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal žalobcovi
pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 3943,07 eura (istina vo

výške 3319,39 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3319,39 eura od 26. 3. 2011 do
vyhlásenia rozsudku 25. 4. 2013, čo činí 623,68 eura), čo pri celkovej výške uplatnenej sumy 5398,38
eura (vrátane vyčísleného úroku a úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku) činí percentuálne
73,04 %, jeho neúspech 1455,31 eura (istina vo výške 184,45 eura, úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 184,45 eura od 26. 3. 2011 do vyhlásenia rozsudku 25. 4. 2013, čo činí 34,65 eura

a úrok 16,9 % ročne zo sumy 3503,84 eura od 26. 3. 2011 do vyhlásenia rozsudku 25. 4. 2013, čo
činí 1236,21 eura), čo percentuálne činí 26,96 % a pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje
46,08 % (73,04 % - 26,96 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 46,08 % zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 210 eur, čo činí 96,77 eura a
46,08 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy
333,02 eura, čo činí 153,46 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky v
spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) po 131,13 eura a režijný paušál k 2 úkonom právnej služby
vykonaným v roku 2012 po 7,63 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej

odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 277,52 eura, čo činí 55,50 eura. Nakoľko žalobca bol v konaní
zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku, z rovnakých dôvodov, pre ktoré povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom
v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.