Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209544
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912209544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 854 proti odporkyni : Ľ. H., H.. XX. XX. XXXX,
C. N. Q. K., V.. M. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa
č. 5/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie sumy 252,47 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalvočiodporkynizaplateniasumy252,74€s 9%ročnýmúrokom

z omeškania zo sumy 252,74 € od 28.08.2010 do zaplatenia ako aj zaplatenia úroku z omeškania vo
výške 120,38 € z a m i e t a.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
131,18 € trov konania na trovách právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a to právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka a odporkyne.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 11.07.2012 po jeho upresnení podaním zo dňa 13.08.2012
domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 252,74 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 252,74
€ od 28.08.2010 do zaplatenia ako aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 120,38 € z titulu

neuhradených dlžných splátok na základe zmluvy o prenájme č. XXXXXXXXX zo dňa 28.12.1999.

Spolu s návrhom navrhovateľ predložil súdu listinu označenú ako "Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku" zo dňa 20.01.2011, na základe ktorej došlo zo strany odporkyne voči
navrhovateľovi ku uznaniu dlhu titulom istiny vo výške 286,98 € a

titulom príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie bez špecifikácie
konkrétnej výšky. Súčasne došlo k dohode o splátkach dlhu v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20,- € splatných vždy k 18. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol dňa
18.02.2011.Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávky na
navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj pohľadávka proti odporkyni ( príloha č. 1 k zmluve o
postúpení - výpis z účtovných kníh postupcu l.č. 15 spisu ).

Listom zo dňa 14.09.2012 oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Ul. Važecká č. 16 ( t.č. už so
sídlom Nám. Legionárov č. 5 , Prešov ).

Vedľajší účastník sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 05.10.2012, v ktorom uviedol, že
navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je formulár, ktorý

vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, resp. pre osobu pristupujúcu k záväzku, pričom dlžník nemá
žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie
premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich význam a dôsledky sú pre väčšinu
spotrebiteľov neznámymi kategóriami a preto sú absolútne neplatné. Uzavretie tejto formulárovej
dohody je v rozpore s dobrými mravmi a okolnosti, za ktorých bola táto dohoda uzavretá je potrebné
považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa ( § 8 ods. 4 Zák. č.

250/2007 Z.z. ). Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do bodu 3 tejto
dohody, hoci uznanie je upravené v bode 2 dohody. Súčasne vzniesol námietku premlčania v súvislosti
so žalovaným nárokom navrhovateľa, keďže podľa predloženej zmluvy o prenájme posledná splátka
bola splatná najneskôr do 30.06.2000 a návrh bol podaný na súde dňa 20.07.2012.

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 07.01.2013 vyjadril k stanovisku vedľajšieho účastníka zo dňa

05.10.2012 a vo vyjadrení konštatoval, že § 110 ods. 1 Obč. zák. nevyžaduje, aby dlžník mal v
čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa ust. § 110 ods. 1 druhá veta Obč.
zák., nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa ust. § 558 Obč. zák.. Poukázal na to,
že pokiaľ odporkyňa potom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila aj vedomosť s

premlčaním pohľadávky. K samotnej dohode uviedol, že ju nemožno považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj
nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. V danom vzťahu navrhovateľ
nevystupuje ako dodávateľ a preto na predmetnú dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na
ochranu spotrebiteľa, ktoré uvádza vo svojom stanovisku vedľajší účastník.

Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu odporkyne, zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka,
oboznámením sa s návrhom, zmluvou o prenájme , s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach ( ďalej len dohoda ), s vyjadrením vedľajšieho účastníka, s vyjadrením navrhovateľa, so
zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohou č. 1 k tejto zmluve ( resp. výpisom z účtovných kník
pôvodného veriteľa VÚB, a.s. na l.č. 12 a 14 spisu ), so všeobecnými obchodnými podmienkami ( ďalej

len VOP ), s odpoveďou navrhovateľa zo dňa 18.03.2013.

Na pojednávanie dňa 16.04.2013 sa neustanovil zástupca navrhovateľa, ktorý doručenie predvolania
mal vykázané riadne a včas a ktorý sa podaním zo dňa 15.04.2013

ospravedlnil a z dôvodu hospodárnosti konania súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, ustanovila
sa odporkyňa ako aj zástupca vedľajšieho účastníka .

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si presne už nepamätá na všetky okolnosti uzavretia dohody
o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, pamätá si však, že to bolo narýchlo, dohodu si nemala
čas prečítať. Pred podpisom dohody vôbec netušila , že podpísaním dohody uznáva už premlčaný
záväzok . Nemá vedomosť o tom, čo premlčanie znamená. Obsah tohto pojmu jej bol vysvetlený jej
právnou zástupkyňou len tesne pred pojednávaním.

Zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na pojednávaní uviedol, že zo zmluvy o prenájme
je zrejmý celkový počet dohodnutých mesačných splátok, ktorých bolo 6, pričom posledná splátka bola
splatná najneskôr dňa 30.06.2000, o čom svedčí aj platobná história predložená navrhovateľom, kde je
rozpísaný počet splátok a dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky bol uvedený dňa 20.06.2000.
Keďže návrh došiel na súd dňa 20.07.2012 bol žalovaný nárok v 3 - ročnej premlčacej dobe premlčaný

v celom rozsahu, či už v čase podpisu dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako aj v
čase podania návrhu. Poukázal na to, že dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je nulitnýprávny úkon, pretože odporkyňa v čase jej podpisu nemala vedomosť o tom, čo je premlčanie. Ďalej
poukázal aj na neurčitosť tejto dohody, keď vedomosť odporkyne o premlčaní je zapracovaná v bode 3.1
tejto dohody , pričom podľa správnosti mala byť zapracovaná v bode 2.1 dohody, ktoý sa týka uznania

záväzku.

Nahliadnutím do zmluvy o prenájme súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. a.s. poskytol odporkyni úver v celkovej výške 11 466,- Sk a odporkyňa
zaviazala splácať v 6 mesačných splátkach vo výške 1 719,- Sk splatných vždy do 10. dňa v mesiaci. Z
bodu III všeobecných obchodných podmienok súd zistil, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac

po podpísaní zmluvy. Na základe uvedeného ustanovenia VOP súd ustálil, že prvá mesačná splátka
bola splatná dňa 10.01.2000 a posledná 6. mesačná splátka bola splatná dňa 10.06.2000.

Túto zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuju ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa úpravy spotrebiteľských zmlúv ako aj ustanovenia Zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože v danom prípade ide o zmluvu o nájme, ktorá zabezpečuje prevod vlastníckeho práva
na nájomcu. Ide štandardnú spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

ktorej základnou črtou je , že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy pred jej uzavretím. Zmluva bola uzatvorená na strane prenajímateľa
ako dodávateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane odporkyne
ako spotrebiteľky, ktorá je fyzickou osobou a nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník

(vrátane ustanovení o premlčaní a dĺžke premlčacej doby) bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská
zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka.

Z ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Obč.zák., vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršovať svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že premlčacia doba v predmetnej právnej
veci je 3-ročná podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom začala plynúť dňa 11.06.2000 (t.j. deň
nasledujúci po dátume splatnosti poslednej splátky úveru vyplývajúcej z predloženej zmluvy o prenájme

a predložených VOP ) a skončila dňa 11.06.2003.

Keďže v konaní bola odporkyňou ako aj vedľajším účastníkom na strane odporkyne vznesená námietka
premlčania žalovaného nároku súd sa ňou musel zaoberať. K tejto námietke súd uvádza, že vedľajší
účastník na strane odporkyne má právo vznieť námietku premlčania, ak tak robí v rámci procesného
úkonu, ktorý mu prináleží z titulu jeho procesného postavenia v konaní. Ak by sa vedľajší účastník

na strane odporkyne nemohol pri realizácii svojich procesných práv vyjadrovať aj k hmotnoprávnym
inštitútom ( premlčaniu ), bol by jeho účel vstupu do konania ( pomoc, podpora odporkyne ), zmarený.

Vykonaným dokazovaním o to oboznámením sa so zmluvou o prenájme zo dňa 28.12.1999 a s VOP
súd zistil, že posledná splatká žalovaného úveru, resp. pohľadávky ako bola špecifikovaná právnym
predchodcom navrhovateľa ku dňu jej postúpenia na navrhovateľa, bola splatná dňom 10.06.2000,

resp. najneskoršie dňom 30.06.2000, ako to tvrdil vedľajší účastník. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 18.03.2013 len konštatoval, že dátumom
splatnosti nedisponuje. Dátum splatnosti uplatneného nároku bol však súdu zrejmý z predloženej zmluvy
o prenájme. Návrh došiel na súd dňa 20.07.2012, bolo to už po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby počítanej odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovaného nároku ,t.j od 11.06.2000,

resp. od 01.07.2000 .

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.01.2011, súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
pretože boli naplnené znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súdu je totiž

známe z veľkého množstva obdobných sporov , kde sú uzatvárané takého dohody, že návrh na uzavretie
dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa, ale ide o hromadné a plánovité konanie navrhovateľa ako
inkasnej spoločnosti, ktorá kontaktuje dlžníkov za účelom ponúknutia splátkového kalendára , ktorý byim mal " pomôcť" vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu, čo súd hodnotí ako využitie nekalej obchodnej
praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa a ktorá súčasne
vedie k obmedzeniu schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by inak pri dostatku správnych a

úplných informácií neurobil, pretože v skutočnosti táto dohoda obsahuje aj iný právny inštitút a to uznanie
premlčaného dlhu o čom spotrebitelia podpisujúci tieto dohody, nemajú žiadnu vedomosť. Uznanie dlhu
odporkyňou v dohode zo dňa 20.01.2011 považoval súd za právne neúčinné, pretože v konaní bolo
preukázané, že odporkyňa nemala vedomosť o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ust. § 558 Obč.
zák.. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky uznania

dlhu len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh bol v čase uznávacieho prejavu premlčaný, čo v tomto prípade
navrhovateľ nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní a jeho následkoch je
zakomponovaná v bode 3 tejto dohody, označenenom ako forma splatenia záväzku. Tu súd poukazuje
na to, že sa javí byť dosť zavádzajúce formulu vedomosti o premlčaní dlhu zakomponovať do bodu 3,
ktorý sa týka formy splatenia dlhu, keď vedomosť o premlčaní dlhu má právny význam len pre uznanie
záväzku, ktoré je upravené v bode 2 dohody a nie v bode 3. Odporkyňa nemala vedomosť o tom, že

podpisuje dohodu, ktorá

obsahuje aj uznanie dlhu, ktorý v čase uznania už bol premlčaný, preto toto uznanie nevyvoláva právne
účinky vyplývajúce z ust. § 558 Obč. zák.. Keďže odporkyňa ako aj vedľajší účastník na strane
odporkyne vzniesli námietku premlčania a súd ju vyhodnotil ako dôvodnú, nemohol preto uplatnený
nárok priznať a návrh zamietol. Z dôvodu zamietania návrhu z titulu premlčania žalovaného nároku sa

súd už nezaoberal meritom veci.

Vzhľadom nato, že súd vyhodnotil zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky
podpísanímdohodyouznanízáväzku aoúhradepohľadávkyvsplátkachakonekalúobchodnúpraktiku,
pri ktorej navrhovateľ využíva, právnu neznalosť a neiformovanosť priemerného spotrebiteľa a ide o
systematické a plánovité konanie navrhovateľa v desať tisícoch obdobných prípadoch je uzavretie

takejto dohody v rozpore s dobrými mravmi a tým je takýto úkon v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatný
a preto mu nemožno poskytnúť právnu ochranu.

Zástupca vedľajšieho účastníka v podaní zo dňa 05.11.2012 tiež žiadal, aby súd prerušil konanie podľa
§ 109 ods. 1, písm. c) O.s.p. a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.

Súd tento návrh vedľajšieho účastníka zamietol.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom
je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie
práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskeho spoločenstva má právomoc
vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva.
Táto všeobecná právomoc je mu daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených

prípadoch aj inými predpismi. Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť
výklad práva spoločenstva alebo rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový
stav v konaní vo veci samej, pretože toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha
rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych
názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov. Každý dotknutý súd má

možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva spoločenstva, ak to považuje
za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná. Súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné
podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku
Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti
nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa správny spôsob

výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v konaní pred vnútroštátnym súdom môže byť
užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom
uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí byť neuplatniteľnou na
nový skutkový stav.Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre

jehorozhodnutie.Otázku,ktorúvedľajšíúčastníknavrhujepredložiťSúdnemudvoruEÚazatýmúčelom
prerušiť konanie, je však takou otázkou, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne
právo na zistený skutkový stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. V súdenej veci tedanevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák.,
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie
súdprihliadnenanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožnopremlčanéprávoveriteľovi

priznať.

Podľa ust. § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 52 ods.. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnenych záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči sa dobrým mravom.

Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. b/ Zák. č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré

nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.

Podľa ust. § 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase existencie úverovej zmluvy sa
spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b/ Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase existencie úverovej zmluvy, sa

zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. r/ Zák. č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach , na účely tohoto zákona sa rozumie: podstatným narušením ekonomického

správaniaspotrebiteľavyužitieobchodnejpraktikynaznačnéobmedzenieschopnostispotrebiteľaurobiť
rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa ust § 2 písm. u/ Zák. č. 250/2007 Z.z., účinného v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach, odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho při konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi ,

zodpovedajúca čestnej obchdonej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa ust. § 4 ods. 8 Zák. č. 250/2007 Z.z., účinného v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku a o
úhradepohľadávkyvsplátkach,konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelytohotozákonarozumie
najmä také konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie

alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pro predaji výrobku poskytovaní služby, alebo môže
privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust § 7 ods. 2 písm. a/, b/ Zák. č. 250/2007 Z.z., účinného v čase uzavretia dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, obchodná praktika sa považuje za nekalú:

a/ ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchdoná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

O trovách konania uplatnených navrhovateľom súd rozhodol tak, že navrhovateľovi , ktorý si uplatnil

náhradu trov konania podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. súd náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. nepriznal, pretože bol v konaní neúspešným účastníkom.O trovách konania odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorý v zmysle ust. § 151
ods. 1 O.s.p. podal súdu návrh na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
tak , že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne ako úspešnému účastníkovi priznal

náhradu účelne vynaložených a vyčíslených trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia zo dňa 05.10.2012 a
účasť na pojednávaní dňa 16.04.2013 ), jeden úkon uplatnený podľa ust. § 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004
Z.z., počítaný zo sumy 252,74 € vo výške 21,58 € + 2 x 7,63 € a 1 x 7,81 režijný paušál, spolu vo výške
87,81 €, z náhrady cestovných výdavkov za cestu uskutočnenú dňa 16.04.2013 z Lučenca do Rimavskej

Soboty a späť, pri počte prejazdených 64 km, spotrebe PHM 6,5 litrov na 100 km, cene PHM 1,43
€ za liter a sadzbe základnej náhrady 0,183 € vo výške 17,33 €, z náhrady za stratu času za cestu
uskutočnenú dňa 16.04.2013 za 2 polhodiny po 13,02 €, spolu vo výške 26,04 €, spolu trovy konania
vo výške 131,18 € ( 87,81 € + 17,33 € + 26,04 ).

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v spojitosti s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., je navrhovateľ povinný prisúdenú
náhradu trov konania zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to právnemu zástupcovi

vedľajšieho účastníka a odporkyne.

.. Keďže odporkyňa ako aj vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesli námietku premlčania a súd
ju vyhodnotil ako dôvodnú, nemohol preto uplatnený nárok priznať a návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím je možné podať návrh na

výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.