Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10Cpr/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2512208270.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: K. T.,
B..:XX.XX.XXXX, X. T. XX, občan SR, zastúpený JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou, AK so sídlom
E. Belluša 6936/10, Piešťany proti odporcovi: Agein s.r.o., Gen. Svobodu 2752/9, Trenčín, IČO: 46 246
908, o návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 09.07.2012 domáhal určenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, žiadal priznať mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca s ním ukončil pracovný pomer na základe písomného
okamžitého skončenia pracovného pomeru datované dňa 10.05.2012, pričom v tom čase vykonával
prácu na pracovisku u odporcu. Ako dôvod postupu odporcu uviedol jeho údajné porušenie pracovnej
disciplíny „zvlášť závažným spôsobom - privlastnenie si majetku zamestnávateľa“, o ktorom dôvode sa
dozvedel až z písomného skončenia pracovného pomeru.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedeckými výpoveďami: Q. U., Y. J., T..
Ľ.D. J., pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2011, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2011,
okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 10.05.2012, zápisnicou o vrátení 30 eur zo dňa
10.05.2012, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 01.07.2011 na recepcii hotela
Odevák v obci Banka, od 1.11.2011 ako vedúci recepcie. Zmluvné strany si v článku 17 pracovnej
zmluvy z 30.6.2011 dohodli, že dôvodom skončenia platnosti tejto pracovnej zmluvy a pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, § 68 ods. 1 písm. b) ZP môže byť skutočnosť, že zamestnancovi je
predpísaný k úhrade schodok na zverených hodnotách vo výške väčšej ako 0,5 % z hodnoty zvereného
majetku, nakoľko sa táto skutočnosť považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Obsah článku 17 pracovnej zmluvy z 30.6.2011, na ktorý sa navrhovateľ tiež odvoláva, si súd vyhodnotil
tak, že pokiaľ navrhovateľovi vznikne na úhradu schodok na zverených hodnotách vo výške väčšej ako
0,5 % z hodnoty zvereného majetku, pôjde o závažné porušenie pracovnej disciplíny s ktorým bude

spojené skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Táto
dohoda sa týka schodku na zverených hodnotách, ale súd má za to, že nerieši otázku svojvoľného
nepovoleného vzatia si finančnej hotovosti s pokladne. Schodok na zverených hodnotách a svojvoľné
vzatie si peňazí z pokladne sú dva rôzne faktory, ktoré nemožno stotožniť a preto i v tomto prípade súd
na čl. 17 pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi neprihliadal.

Odporca dal navrhovateľovi písomne okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že navrhovateľ zvlášť závažným spôsobom porušil pracovnú
disciplínu. Konkrétne uviedol, že navrhovateľ si svojvoľne a bez súhlasu zodpovedného zamestnanca
spoločnosti privlastnil jeho majetok (zamestnávateľa), vzal z pokladne strediska recepcie hotovosť vo
výške 30 eur, čo dokumentovala inventarizácia hotovosti pokladne dňa 09.05.2012. Ako ďalší dôvod
bolo uvedené, že ako vedúci strediska recepcie nezabezpečil archiváciu údajov v zmysle nariadenia, čim
spôsobil zamestnávateľovi škodu. Navrhovateľ potvrdil, že mu bolo odovzdávané okamžité skončenie
pracovného pomeru 10.05.2012 na pracovisku N.. L., za prítomnosti pána W., ale odmietol ho prevziať.
Súd si ustálil, že navrhovateľovi bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené v tento deň i
napriek odmietnutia prevziať listinu v zmysle § 38 ods. 4 veta druhá Zákonníka práce. Navrhovateľ bol
od 14.05.2012 do 31.08.2012 práceneschopný.

Navrhovateľ zaslal odporcovi 16.05.2012 písomné vyjadrenie s nesúhlasom s rozviazaním pracovného
pomeru a trval na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával po ukončení jeho práceneschopnosti.
Nesúhlas odôvodnil s tým, že dlhodobo patrí k najspoľahlivejším pracovníkom, priamo podieľajúcim
sa na ekonomickom raste spoločnosti. Dôvody porušenia pracovnej disciplíny považuje za
neopodstatnené, účelové. Sám si nie je vedomý žiadneho závažného porušenia pracovnej disciplíny a
naďalej trvá na pracovnom pomere.

Navrhovateľ k svojej práci uviedol, že v tom istom hoteli pracuje 4,5 roka, pričom odporca má hotel v
prenájme od 01.07.2011. Funkciu vedúceho robil už od 01.07.2011, ale na zmluve má toto pracovné
zaradenie uvedené až o 3 mesiace neskôr.
Navrhovateľ k veci uviedol, že v pondelok 07.05.2012 nastúpil do práce, pracovný čas mal mať od
07.00 hod. do 16.30 hod. Týždeň predtým bol u lekára pre problémy s krížami, cez víkend sa mu
zhoršil zdravotný stav, pracoval i v nedeľu. Dňa 07.05.2012 mal počas služby zdravotné problémy
(virózu s teplotou), o ktorých ústne informoval v priebehu obeda vedenie spoločnosti odporcu, riaditeľa
a konateľa N.. L., ktorý súhlasil s jeho žiadosťou o skrátenie služby do 14.30 hod. Vtedy nežiadal N..
L. o súhlas na požičanie peňazí u pokladne. Potreboval nutne peniaze na lieky bez predpisu, mienil
si ich požičať z pokladne odporcu, lebo mal v peňaženke cca 1 euro a kolegyňa mu nevedela požičať
peniaze. S manželkou má len jednu bankomatovú kartu a keď ju má ona, nemá ju navrhovateľ k
dispozícii. Manželka je na materskej, bývajú v obci T. a auto mal v práci on. Navrhovateľ tvrdil, že pri
sebe nepotrebuje peniaze, keď má natankované. Podľa jeho tvrdenia potreboval peniaze, lebo si chcel
po ceste domov kúpiť nejaké lieky bez predpisu. Nezobral si z pokladne mince, lebo ich bolo málo, ale
si vzal bankovky: 10 eur, 20 eur. Za peniaze z pokladne si podľa navrhovateľa kúpil lieky, ktoré neboli
antibiotiká. Navrhovateľ súdu uviedol, že už predtým bol týždeň chorý, mal predpísané antibiotiká od
lekára, ale nedobral ich, lebo sa mu uľavilo a chodil do práce. Poprel tvrdenie svedkyne, že by si peniaze
vzal na natankovanie.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa chcel na vzatie si peňazí súhlas odporcu, ale N.. L. sa zdržiaval na
služobnej ceste, nepodarilo sa mu skontaktovať sa s ním a ani s vedúcim prevádzky N.. Ž.Ž.. Potvrdil,
že má telefónne čísla na oboch a nerozmýšľal poslať im sms správu, lebo bol malátny. Na základe týchto
okolností potvrdil, že si požičal peniaze z pokladne, vyhotovil o tom riadny výdavkový pokladničný doklad
na zálohu 30 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa informoval službukonajúcu kolegyňu o vzniknutej
situácii pani J. so žiadosťou na informovanie vedenia spoločnosti odporcu ako náhle bude N.. L.
dostupný, resp. pokiaľ bude nedostupný, aby sa to zohľadnilo v dennom hlásení. Navrhovateľ po
odchode z práce dňa 07.05.2012 nenavštívil lekára. Dňa 09.05.2012 mal plánované voľno, na plánovanú
službu nastúpil dňa 10.05.2012, požičaných 30 eur vrátil a podľa jeho slov riadne vyúčtoval s kolegyňou
J.. Následne sa ho N.. L. pri osobnom pohovore pýtal na účel požičania 30 eur a dôvod chýbania ďalších
50 eur v pokladni. Podľa názoru navrhovateľa riadne všetko vysvetlil, ale odporca mu oznámil, že s ním
končí pracovný pomer buď dohodou alebo na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Podľa tvrdení navrhovateľa sa u odporcu bežne stávalo, že zamestnanci si zobrali peniaze z pokladne za
účelom napr. kúpy benzínu do kosačky, s ktorou sa kosila tráva v areáli zamestnávateľa; kúpy potravín k

zamestnávateľovi. Ako ďalší príklad uviedol, že kuchár či čašník si zobral zálohu po tom, čo mali súhlas
od prevádzkara či pani Svitkovej, majúcej na starosti ekonomické oddelenie.

Podľa tvrdenia právnej zástupkyne navrhovateľa bolo bežnou praxou u odporcu riešiť v čase
neprítomnosti riaditeľa prípadné hotovostné platby výberom z kasy recepcie hotela s tým, že po zakúpení
veci sa doložili bločky. V prípade navrhovateľa išlo o sumu 30 eur na lieky, nie o krádež a navrhovateľ
hneď po nástupe do práce vrátil 30 eur, t.j. pred okamžitým skončením pracovného pomeru.
Z obsahu zápisnice o vrátení 30 eur z 10.05.2012 vyplýva, že dňa 10.05.2012 prišiel do služby na
recepciu, odovzdal recepčnej 30 eur. V zápisnici je uvedené, že navrhovateľ si zobral bez súhlasu
zástupcu odporcu z pokladne recepcie 30 eur dňa 07.05.2012 pre nutnú potrebu kúpenia si liekov,
lebo jeho zdravotný stav bol zlý a nechcel stráviť čas čakaním v banke na výber z účtu. V závere
zápisnice je uvedené, že takýmto spôsobom sa riešili krátkodobé finančné výpomoci už vo viacerých
predchádzajúcich prípadoch.

Odporca potvrdil, že súhlasil so žiadosťou navrhovateľa dňa 07.05.2012 na skrátenie služby o 2 hodiny
dodajúc, že navrhovateľ nehovoril o požičaní peňazí. Odporca je presvedčený, že navrhovateľ klame o
požičaní si peňazí, lebo podľa jeho názoru už vtedy, keď chcel ísť domov vedel, že nemá peniaze na
lieky. Poprel, že by navrhovateľ vyhotovil riadny výdavkový pokladničný doklad na 30 eur poukážuc na to,
že v pokladni bol len lístok pravdepodobne vystavený navrhovateľom, na ktorom bolo rukou napísané:
„30 eur/FM“. Z tvrdenia navrhovateľa súd zistil, že pod písmenami FM sú uvedené iniciály navrhovateľa.
Zamestnankyňa J. ho neinformovala o požičaných peniazoch. V dennom hlásení zo dňa 07.05.2012
mu nebolo oznámené, že si navrhovateľ požičal 30 eur, ale že hotovosť 80 eur bola zle zaúčtovaná. K
inventarizácii dňa 09.05.2012 ho motivoval mail od nočného recepčného, že v pokladni chýba 80 eur a
že je to zle zaúčtované. Pri zisťovaní dôvodov zlého zaúčtovania 80 eur mu boli predložené dva lístky
z pokladne recepcie, pričom jedným z nich bol lístok z textom „30 eur/FM“
Odporca poukázal na to, že navrhovateľ si zobral cudzí majetok, pritom mal možnosť požičať si 30
eur od množstva ľudí, ktorí boli k dispozícii a preto nebol v núdzi. Sumu 30 eur nepovažuje za sumu,
ktorú by si človek v mieste svojho bydliska s trochou námahy nemohol požičať. Odporca poprel, že by
vybranie 30 eur navrhovateľom z pokladne bolo bežnou finančnou výpomocou, lebo zálohy či služby
platené z pokladne na recepcii museli byť najprv odsúhlasené, následne zaúčtované. Dal súdu do
pozornosti, že bez jeho súhlasu nie je možné, aby si zamestnanec zobral z pokladne zálohu. Zároveň
poukázal na to, že navrhovateľ bol pracovníkom, v ktorého náplni práce bolo uzatváranie zmlúv o
ubytovaní, finančné operácie v mene a na účet zamestnávateľa, preto jeho základným predpokladom
pre vykonávanie tejto práce je mravná bezúhonnosť a základnou povinnosťou absolútna odolnosť
voči pokušeniam použiť majetok zamestnávateľa na svoje účely. Podľa odporcu práve túto povinnosť
navrhovateľ hrubým spôsobom porušil, lebo si vzal peniaze zamestnávateľa bez vedomia svojho
nadriadeného. Ako druhý dôvod porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom uviedol,
že navrhovateľ v rozpore s trvalým príkazom nadriadeného nezabezpečil archiváciu adries klientov
zamestnávateľa, čím mu spôsobil stratu obchodných príležitostí. Podľa odporcu navrhovateľ sklamal
jeho dôveru a je nemysliteľné, aby znovu pracoval na pracovisku, kde má hmotnú zodpovednosť a
narába s financiami, pričom navrhovateľ bol za svoje konanie postihnutý aj v priestupkovom konaní.
K práci navrhovateľa odporca uviedol, že on si ho pôvodne vybral za vedúceho. Upozorňoval ho na
vyvesené telefóny na recepcii i na zlú evidenciu archívu hostí. Po odchode navrhovateľa nie sú problémy
s pokladňou na recepcii. Pod archiváciou myslí to, že každý z recepčných mal povinnosť do excelovej
tabuľky zaznamenávať údaje o každom hosťovi. Úlohou navrhovateľa ako vedúceho na recepcii je, aby
ostatných recepčných kontroloval a tiež takýmto spôsobom uchovával údaje o hosťoch. Pokiaľ má údaje
a kontakty na hostí, môže ich opäť pozývať na pobyt do hotela. Odporca uviedol, že až pri príprave
na pojednávanie zistil finančné nedostatky vzniknuté do 10.05.2012 súvisiace s navrhovateľom. Na
preukázanie svojho tvrdenia doložil súdu kópiu dennej uzávierky z 26.09.2011, v ktorej je uvedená suma
300 eur a text „K. XX H. I. X“. Odporca súdu ďalej oznámil, že zistil pri kontrole ďalšie pochybenia
navrhovateľa, ale nemá záujem si spätne nárokovať od navrhovateľa požičané sumy, ale má za to, že
takýto postoj hmotne zodpovedného a riadiaceho pracovníka bol dostatočným dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru.
Súd sa oboznámil i s obsahom denných uzávierok, ktoré boli denne po ukončení služby u odporcu
vystavované zamestnancami recepcie. Z obsahu listiny označenej ako TRŽBY - POKLADŇA (denná
uzávierka - č.l. 24) z 11.11.2011 vyplýva, že je na listine uvedené „K. záloha na nákup - 100 eur“. Z
obsahu mailovej komunikácie medzi odporcom a jeho zamestnancom L. W. vyplýva, že pri oznamoch
dennej uzávierky je uvádzaný stav pokladne - hotovosť 300 eur. E mail (hlásenie) s takýmto obsahom

odporcovi poslal i navrhovateľ dňa 06.05.2012. Z obsahu listiny označenej ako TRŽBY - POKLADŇA
(denná uzávierka - č.l. 27) z 26.09.2011 vyplýva, že je tu uvedený text „K., XX Q. H. I., 3 eurá“. Z
vyjadrení navrhovateľa súdu vyplynulo, že označenie „K.“ je menom navrhovateľa.

Odporca pod škodu uvádzanou v okamžitom skončení pracovného pomeru mal na mysli neodsúhlasenú
pôžičku na 30 eur v rozpore s účtovnými a organizačnými pravidlami spoločnosti a nemajetkovú škodu
vo forme straty dôvery k navrhovateľovi ako vedúcemu pracovníkovi. Podľa jeho tvrdenia navrhovateľ v
období od novembra 2011 do leta 2012 robil archiváciu nekvalitne, opakovane navrhovateľa vyzýval na
odstránenie nedostatkov archivácie na poradách a aj denne ústne. Podľa odporcu sa robí inventarizácia
tovaru každý mesiac a inventarizácia pokladne - tržby sa robí denne. Všetky denné uzávierky podpisoval
on.
K chýbajúcej sume v pokladni recepcie 50 eur uviedol, že mal vedomosť o tomto probléme od začiatku
roku 2012, kedy ho o tom informoval navrhovateľ s tým, a že je to chyba softwaru. Z toho dôvodu
dopytoval spoločnosť Alton vykonávajúcu správcu softwaru v ich počítači. Pokiaľ nemali stanovisko
správcu, sumu 50 eur evidovali ako mínus 650 eur a nie ako manko. Preto i nevykonal mimoriadnu
inventúru. Suma -50 eur bola uvádzaná pri mene navrhovateľa, lebo bol vedúcim recepcie a mal za úlohu
vec doriešiť. Správca softwaru vylúčil chybu softwaru preto podľa neho išlo o manipuláciu s peniazmi.
Odporca súdu dodal, že s navrhovateľom neskončil pracovný pomer pre 50 eur, ale pre nedovolené
zobratie si z pokladne 30 eur.
Navrhovateľ potvrdil existenciu rozdielu v pokladni -50 eur, ktorý vznikol dňa 11.03.2012, keď končila
službu na recepcii pani T. a do služby nastupovala pani X.. Bolo mu to oznámené ako vedúcemu. Myslel
si, že je to chyba softwaru, lebo v počítači sa duplicitne zobrazovala suma 50 eur v dvoch riadkoch.
Informoval o tom konateľa odporcu i ekonómku, ale nič sa nedialo.

K správaniu sa navrhovateľa odporca uviedol na pojednávaní dňa 11.09.2012, že asi pred dvomi
mesiacmi ho navštívil na recepcii hotela, chcel s ním hovoriť o samote a následne priamo na recepcii mu
povedal, že ak mu dá bez dokladu 1 000 eur na ruku, tak stiahne žalobu. Odporca toto konanie považuje
za vydieranie a nakoľko s takým návrhom nesúhlasil, navrhovateľ z recepcie odišiel.
Navrhovateľ potvrdil súdu, že v októbri 2012 navštívil odporcu v snahe o dohodu, že nepodá trestné
stíhanie a stiahnem návrh, pokiaľ bude pracovný pomer ukončený dohodou k 30.11.2012 a budú mu
doplatené mesiace 9 - 11/2012.
Zhodným tvrdením účastníkov konania mal súd preukázané, že navrhovateľ v októbri 2012 napísal
trestné oznámenie formou anonymného listu na N.. L. a doručil ho polícii v Piešťanoch 19.10.2012 (čl.
58). Zhodným tvrdením účastníkov mal súd tiež preukázané, že odporca podal na navrhovateľa trestné
oznámenie pre vzatie 30 eur z pokladne a v rámci priestupkového konania navrhovateľ následne zaplatil
pokutu 30 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, zamestnancov odporcu, a to Q. U., mgr. Ľ. J. H. Y.
J.. Q. U. pracuje ako ekonómka a pracovníci recepcie jej dávajú podklady na fakturáciu a zúčtovanie
tržieb. Denné tržby z recepcie sú odovzdávané na ekonomické oddelenie vždy ráno z nasledujúceho
dňa a nočný a denný recepčný si preberá stav záloh na základe súpisky písanej rukou. Potvrdila, že
dňa 09.05.2012 sa konala inventúra na požiadanie konateľa spoločnosti. Jej výpoveďou súd zistil, že
záloha z pokladne sa zamestnancovi mohla dať jedine na základe výdavkového pokladničného dokladu
podpísaného konateľom odporcu alebo to konateľ priamo oznámil do učtárne ústne alebo telefonicky či
mailom. Pokiaľ sa dávala z pokladne záloha na nákup, do tržby musel byť odovzdaný výdavkový doklad.
Svedkyňa T.. Ľ. J. je zamestnaná ako recepčná, do systému ju zaúčal navrhovateľ. Potvrdila, že počas
spoločnej pracovnej zmeny sa navrhovateľ necítil dobre, bol chorý a odišiel domov pred koncom služby
a z pokladne si vzal 30 eur na natankovanie. Súdu potvrdila, že z pokladne recepcie sa nikdy nebrali
zálohy bezúčelovo. Ona si faktúry alebo príjmové doklady nechala v pokladni a po dennej uzávierke
ich odovzdala ekonómke. U. Y. J. pracuje u odporcu ako nočný recepčný, s navrhovateľom na zmene
nepracoval a podľa jeho vyjadrenia nebol nikým upozornený, že robí archiváciu zle. Podľa tvrdenia
svedka bol u odporcu zvyk zavedený ešte bývalou vedúcou C., ktorá si takto občas požičala peniaze.
Ako príklad uviedol, že na papieriku bola poznačená suma, že si požičiava bez podpisu či súhlasu
nadriadeného. Záverom dodal, že nemá vedomosť, že by si okrem bývalej vedúcej niekto takto požičal
peniaze.

Odporca k výpovedi svedka J. dodal, že tento bol opakovane upozorňovaný, že archivácia je robená
zle, lebo ju nerobil pravidelne každý deň a v počítači sa každé tri mesiace zmazávala. Dal súdu do
pozornosti, že on nikdy nedal súhlas na požičiavanie peňazí z pokladne a ni by to netoleroval.

V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľa namietla platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru z formálneho hľadiska, lebo nie je presne vymedzené, ako navrhovateľ nemal
údajne zabezpečiť riadne archiváciu. Vzatie 30 eur nenapĺňa intenzitu porušenia pracovnej disciplíny,
lebo aj v bode 17 pracovnej zmluvy uzavretej s navrhovateľom sa hovorí o tolerancii 0,5 % z
celého zvereného majetku. Uviedla, že u odporcu bolo bežné, že peniaze sa z pokladne čerpali
účelovo i bezúčelovo a nebola robená mimoriadna inventarizácia. Keďže všetci mali spoločnú hmotnú
zodpovednosť, vedel o tom navrhovateľ ako vedúci, všetci pracujúci s pokladňou robili konateľ odporcu.
Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov konania.
V závere odporca podotkol, že navrhovateľ svojím konaním hrubo porušil pracovnú disciplínu a za svoj
čin bol i potrestaný podľa zákona o priestupkoch. Nikomu nepovolil požičiavať si peniaze z pokladne na
súkromné účely. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal, že konal v krajnej núdzi - potrebe kúpiť si
lieky. Taktiež si kládol otázku, prečo pri lístočku v pokladni s poznačenou sumou 30 eur bolo napísané
len „záloha“ a nenapísal dôvod zálohy. Žiadal návrh zamietnuť.

Podľa § 13 ods.3 veta prvá a druhá Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ,
a chrániť jeho majetok pre poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

Podľa § 82 písm. a), e), f) Zákonníka práce, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v §
81 povinný najmä: a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo
k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu
majetku zamestnávateľa.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 182 ods. 1,3, Zákonníka práce, (1)Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo
sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Predmetom sporu je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom
navrhovateľovi dňa 10.05.2012 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od 01.07.2011 boli navrhovateľ a odporca
v pracovnoprávnom vzťahu a s účinnosťou od 01.11.2011 v zmysle dodatku č. 1 k pracovnej
zmluve pracoval navrhovateľ ako vedúci recepcie. Súd vychádzal vo všeobecnosti z toho, že
pracovný pomer zakladá medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzájomné práva a povinnosti.
K základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru patrí osobný výkon
práce podľa pokynov zamestnávateľa a dodržiavanie pracovnej disciplíny. Dodržiavanie pracovnej
disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné
vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Povinnosť
dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca, predstavuje v svojej
podstate mravný imperatív vyžadovaný od každého zamestnanca, čo v svojom obsahu znamená určitú
mieru loajality vo vzťahu k zamestnávateľovi a vo všeobecnosti i prevenčnú povinnosť zamestnanca
vo vzťahu k majetku. Ide o požiadavku n a určitú úroveň kvality chovania zamestnanca. Zákonník
práce stanovuje zamestnancovi povinnosť, aby svojim chovaním v súvislosti s pracovným vzťahom
nespôsoboval zamestnávateľovi škodu, či už majetkovú alebo morálnu. Podstatné pre posúdenie, či
navrhovateľ konal v súlade s §13 ods.3, § 81 písm. e) a § 82 písm. a), e), f) Zákonníka práce je okrem
iného i to, či navrhovateľ ako zamestnanec konal alebo nekonal v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa . (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1405/2012 zo dňa 6.3.2013)
Súd prihliadal na to, že na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené
konanie zo strany zamestnanca a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovnej
disciplíny závažným spôsobom. Pritom táto intenzita porušenia prac. disciplíny je jedným zo základných
hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Pri posudzovaní stupňa intenzity
nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ v svojom pracovnom poriadku ( či inom internom predpise
alebo len vo všeobecnosti) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. ( uznesenie NS SR sp. zn. 5
Cdo 17/2011 zo dňa14.6.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 71/2003, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo
173/2006). Na druhej strane súd pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom vo
všeobecnosti prihliadal najmä na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu - za ktorej došlo k porušeniu pracovne j disciplíny, mieru zavinenia
zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 316/2009 zo dňa 5.8.2010).

Súd sa podrobne zaoberal obsahom samotného okamžité skončenia pracovného pomeru a dôvodmi
v ňom vymedzenom, keďže navrhovateľ sa domáha neplatnosti z dôvodu, lebo a) nie je presne
vymedzené, ako navrhovateľ nemal údajne zabezpečiť riadne archiváciu; b) vzatie 30 eur nenapĺňa
intenzitu porušenia pracovnej disciplíny pre okamžité skončenie pracovného pomeru i vzhľadom na
článok 17 pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania.
Z vykonaného dokazovania si súd ustálil, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v svojom tvrdení,
že navrhovateľ nezabezpečil archiváciu údajov a v tej súvislosti mu spôsobil škodu. Súd má za to, že
odporca tento dôvod v okamžitom skončené pracovného pomeru riadne neodôvodnil a nešpecifikoval,
žiadnym spôsobom nevymedzil, akým spôsobom mala nebola archivácia správne vedená a ani
nepreukázal, či k dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru táto povinnosť navrhovateľom
porušená bola. Odporca ani nepreukázal ním tvrdenú škodu, ktorá mu mala nesprávnou archiváciou
vzniknúť. Súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nezabezpečenia
archivácie je neplatné.
Súd mal zhodným tvrdením účastníkov i svedkov preukázané, že peniaze z pokladne recepcie mohli byť
vybraté či už na zálohu zamestnancovi alebo na účely pre odporcu ( kúpa benzín do firemnej kosačky,
kúpa tovaru odporcovi,..) len za základe súhlasu konateľa. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov
preukázané, že navrhovateľ v pozícii vedúceho si vzal z pokladne recepcie finančnú hotovosť 30 eur
bez súhlasu konateľa odporcu a bez toho, aby mal o tom odporca vedomosť. Súd prihliadal na to,
že navrhovateľ je povinný ako zamestnanec vykonávať svoje práva a povinnosti v súlade s dobrými
mravmi. Je povinný riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými zamestnávateľom ( tu: obsah pokladne
na recepcii), je povinný chrániť jeho majetok pred stratou, zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa. Osobitne navrhovateľ ako vedúci je povinný okrem povinností uvedených v §
81 Zákonníka práce najmä: riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať, aby nedochádzalo
k porušovaniu pracovnej disciplíny, zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu
majetku zamestnávateľa.
Navrhovateľ vzatie 30 eur označil ako nutnú pôžičku, lebo nemal pri sebe peniaze ani platobnú kartu,
bydlisko má v inej obci, jeho manželka je na materskej, mal zdravotné problémy, nechcelo sa mu
stáť v banke na výber peňazí a chcel si cestou domov kúpiť lieky bez predpisu. Navrhovateľ súdu

na pojednávaní uviedol, že týždeň skôr bol u lekára, ten mu predpísal i antibiotiká, ktoré mal doma
nedovyužívané.
Súd sa zaoberal tvrdením navrhovateľa, že z jeho strany išlo o pôžičku i na dôvody, pre ktoré si
peniaze vzal ( či požičal). Nakoľko mal súd preukázané, že navrhovateľ si vzal z pokladne peniaze bez
súhlasu nadriadeného, súd má za to, že nešlo o pôžičku. Pôžička či zmluva o pôžičke je dvojstranným
právnym úkon, ale medzi účastníkmi konania nevznikol žiadny dvojstranný právny úkon tohto charakteru.
Preto súd prisvedčil odporcovi, že navrhovateľ si sumu 30 eur patriacu odporcovi privlastnil ,síce len
na určitý čas, lebo po nástupe do služby celú sumu 30 eur vrátil. Z vyjadrení účastníkov si súd ustálil,
že navrhovateľ si svojvoľne a bez súhlasu zodpovedného zamestnanca spoločnosti privlastnil jeho
majetok, vzal z pokladne strediska recepcie hotovosť vo výške 30 eur. Bola síce 09.05.2012 vykonaná
i inventarizácia hotovosti pokladne recepcie, ale nakoľko navrhovateľ potvrdil vzatie 30 eur, pre toto
konanie samotná inventarizácia nie je podstatná, síce navrhovateľ ju označoval za účelovú. Súd má
za to, že takéto konanie navrhovateľa je závažným porušením pracovnej disciplíny zakladajúcej dôvod
na skončenie pracovnej disciplíny, lebo navrhvoaetľ si bez dovolenia nadriadeného vzal z pokladne
recepcie finančnú hotovosť a to v sume 30 eur. Súd prihliadal i na to, že navrhovateľ bol v pracovnej
pozícii vedúceho a ako taký mal byť sám príkladom pre podriadených zamestnancom a nie byť príkladom
porušenia pracovnej disciplíny a to vzatím si 30 eur na lieky, pritom doma mal nedovyužívané antibiotiká
od lekára.
Súd ďalej skúmal intenzitu závažnosti konania navrhovateľa a teda či bol daný dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru. V tejto súvislosti sa súd zaoberal tým, či mal navrhovateľ objektívny
dôvod na vzatie si z pokladne recepcie finančnej hotovosti a to hneď v sume 30 eur a prečo si nemohol
vziať menšiu hotovosť. Súd posudzoval, či vzatie si práve sumy 30 eur v bankovkách 10 eur a 20 eur
bolo krajnou núdzou. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že ho nenapadlo pre malátnosť aspoň poslať sms
nadriadeným o vzatí si peňazí či požiadanie o súhlas súd hodnotí ako účelovú, lebo ak bol malátny
ako tvrdí, je otázkou, ako mohol šoférovať autom ( Tvrdil, že keď má natankované, nepotrebuje mať
pri sebe peniaze). Pri intenzite súd tiež skúmal, či bolo nutné vziať si práve sumu 30 eur, keď mal
doma nedovyužívané antibiotiká a bral si bankovky 10 eur a 20 eur. Súd má za to, že nakoľko mal
navrhovateľ doma nedovyužívané antibiotiká (spred týždňa, čo mu naordinoval lekár), nebolo nutné vziať
si z pokladne hotovosť o hodnote 30 eur. Súd vychádzal i z toho, že pri troche snahy by si navrhovateľ
mohol i od kolegov zapožičať nižšiu hotovosť na zakúpenie si základných liekov ( keď antibiotiká doma
mal) resp. od konateľa odporcu ( riaditeľa), od ktorého cez obed žiadal o skoršie opustenie pracoviska pre
zdravotné problémy. Čiže navrhovateľ nekonal v krajnej núdzi, konal v rozpore s dobrými mravmi, porušil
riadne hospodárenie so zverenými peňažnými prostriedkami a neurobil opatrenie na ochranu majetku
odporcu ( hotovosti v pokladni) pr. tým, že by si menšiu hotovosť požičal od kolegov či v súčinnosti
ekonomického oddelenia odporcu.
Súd sa zaoberal i tvrdením navrhovateľa, že u odporcu si bežne zamestnanci zobrali peniaze z
pokladne za účelom napr. kúpy benzínu do kosačky, s ktorou sa kosila tráva v areáli zamestnávateľa;
kúpy potravín k zamestnávateľovi; kuchár či čašník si zobral zálohu po odsúhlasení prevádzkarom či
ekonómkou. Navrhovateľ ale súdu nepreukázal, že by v týchto prípadoch zamestnanec použil peniaze
na svoje súkromné účely. Súd mal z dokazovania i svedeckých výpovedí preukázané, že peniaze z
pokladne boli vybraté jedine po súhlase riaditeľa a na účel slúžiaci pre zamestnávateľa.

Súd je toho názoru, že druhý dôvod špecifikovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru je
dostatočne jasný a zrozumiteľný ( vzal bez súhlasu zodpovedného zamestnanca spoločnosti z pokladne
30 eur) a vyplýva z takej preukázanej intenzity porušenia povinností navrhovateľa, že okamžité
skončenie pracovného pomeru z tohto dôvodu bolo objektívne dôvodné, preto súd návrh zamietol.

Súd neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z premetu konania , lebo bol úspešný v konaní
v celom rozsahu a navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov oslobodený od poplatku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania, síce bol v konaní úspešný v celom rozsahu,
lebo si žiadne neuplatnil.

Súd nevypočul ďalších navrhovateľom navrhnutých svedkov (Z. L., N. X. H. U. T.) z dôvodu, že
mal z vykonaného dokazovania dostatočne preukázaný skutkový stav i intenzitu porušenia pracovnej
disciplíny navrhovateľom. Súd má za to, že vyjadrenia ďalších svedkov by nič nezmenili na to, že
navrhovateľ bez súhlasu nadriadeného vzal z pokladne finančnú hotovosť 30 eur bez toho, aby bol v
krajnej núdzi ( tak si to súd vyhodnotil). Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania by výsluch týchto
svedkov bol nehospodárny a zbytočne by predlžoval spor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).