Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/293/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712214387.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu D. I.M., T..
XX.XX.XXXX, H. W. W. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v
Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3 proti žalovanému SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava - Staré Mesto, v konaní o zaplatenie 2.816,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 2.816,52 eur spolu 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne za

obdobie od 21.8.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy konania v sume 1.144,59€ do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Tibora Bicka, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX pod
VS: XXXXXX vedený v U. H. Z..G...

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.9.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy

2.816,52€ spolu s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 21.8.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ UJKP v Martine
sp.zn. ČVS: ORP-291/OEK-MT-2005 zo dňa 6.6.2005 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie
ako obvinenému pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, ods.4 písm.b/ Trestného zákona.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti uzneseniu sťažnosť dňa 29.6.2005 a
dňa 9.7.2005 ju písomne podrobne odôvodnil. Namietal ňou nedôvodnosť predmetného uznesenia.

Sťažnosť žalobcu bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Martin značky 1Pv 441/05 zo
dňa 12.7.2005 zamietnutá ako nedôvodná. Po skončení vyšetrovania prokurátor Okresnej prokuratúry
v Martine uznesením 1Pv 441/2005 zo dňa 22.3.2010 rozhodol, že trestné stíhanie žalobcu podľa
§ 215 ods.1 písm.b/ Trestného poriadku zastavuje, pretože skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný
vyššie uvádzaným uznesením vyšetrovateľa nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2010. Žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie,

teda uznesenie o začatí trestného stíhania je nezákonným rozhodnutím a bolo fakticky zrušené
uznesením Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 22.3.2010, čo má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania orgánom, ktorý rozhodnutie vydal (uznesenie Najvyššieho súdu
SR 4Cdo 183/2009). Žalobca potom poukázal na § 6 Zákona č.514/2003 Z.z., v zmysle ktorého právo
na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Žalobca v trestnom konaní vedenom proti nemu uplatnil svoje právo na obhajobu a udelil plnomocenstvo
dňa 14.6.2005 advokátovi JUDr. U. H. so sídlom v C. H., S. XXX/X-X ako obhajcovi. V priebehutrestného konania obhajca vykonával úkony právnych služieb, ktoré uviedol vo vyúčtovaní odmeny a
náhrady hotových výdavkov zo dňa 27.8.2010. Na základe predloženého vyúčtovania žalobca potom
svojmu obhajcovi zaplatil trovy obhajoby celkovo vo výške 2.555,21€ dňa 27.8.2010, teda žalobcovi

v dôsledku začatia trestného stíhania a následným uhradením trov obhajoby vznikla škoda 2555,21€.
Trovy obhajoby je nutné považovať v zmysle § 18 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. za škodu, ktorá žalobcovi
vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátu.

Dňa 20.2.2012 žalobca v zmysle § 15 a nasledujúcich zák.č.514/2003 Z.z. u žalovanej uplatnil
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody škodu vo výške trov obhajoby v sume 2555,21€.

Žalovaná v odpovedi z 13.6.2012 nárok žalobcu zamietla s poukazom, že nemožno paušálne považovať
za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci rozsudok.
Žalovaná v odpovedi na predbežné prerokovanie nároku žalobcu uviedla, že nie je daný elementárny
prvok zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
Tieto tvrdenia žalovanej žalobca považoval za nedôvodné a nemajúce oporu v zákone. V súvislosti s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, žalobca

opäť využil služby právneho zástupcu JUDr. U. H. a s podaním návrhu na predbežné prerokovanie
náhrady škody boli žalobcovi vyúčtované trovy právneho zastúpenia, ktoré predstavovali sumu 261,31€
a spočívali v úkonoch právnej služby, ku ktorým patrilo prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 29.3.2010
v sume 101,25€, spísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20.2.2012 v sume 101,25€,
z nároku na režijný paušál 2x po 7,63€ a 20% DPH zo sumy 202,50€. Uvedená suma bola žalobcovi

fakturovaná faktúrou advokáta č.122/2012 zo dňa 22.6.2012 a žalobca túto faktúru zaplatil 29.6.2012.
Prílohou faktúry bolo vyúčtovanie trov právneho zastúpenia.

Podľa názoru žalobcu náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody podľa
predchádzajúceho zákona č.58/1969 Zb. sú príslušenstvom tohto nároku (rozsudok Najvyššieho súdu
SR2Cdo7/1999,R26/2000).Žalobcaďalejpožadovalpriznaťajúrokyzomeškaniazosumy2.816,52€s

poukazom na tú skutočnosť, že príslušný orgán, konajúci za žalovanú v zmysle zákona má šesťmesačnú
lehotunaprerokovanienárokunanáhraduškody,apouplynutítejtodobyjevomeškaní.Žalovanáprijala
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 20.2.2012 a šesťmesačná lehota jej uplynula 20.8.2012.
Z toho vyplýva, že od 21.8.2012, žalovaná, ktorá nárok žalobcu dobrovoľne neuspokojila je v omeškaní
a je povinná platiť úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením

§ 3 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z..

V priebehu konania žalobca na takto zdôvodnenej žalobe zotrval.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd pôvodne
rozhodol. V tomto podaní žalovaná žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázala na skutočnosť,
že u žalovanej nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, nakoľko tu chýba príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Tá musí
byť totiž nie len tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, a vzťah medzi príčinnou a jej následkom musí
byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Poukázala na ustanovenie § 6 ods.1 Zák.č.514/2003 a
rozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.5Co167/2007auviedla,žejetohonázoru,ženemožnopaušálne
považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci

rozsudok obvineného ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako
aj základných zásad trestného konania. Vyšetrovateľ Policajného zboru nemal inú zákonnú možnosť
na postup v predmetnej trestnej veci, ak nechcel postupovať v rozpore s trestným poriadkom a tým
sa sám vystaviť nebezpečenstvu možného trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci

verejného činiteľa. V danej, teda žalobcovej veci teda neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali,
resp. preukazovali nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, dôsledkom ktorého bolo vydané predmetné
rozhodnutie a v zmysle Trestného poriadku podľa § 230 ods.1 vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor.Na týchto tvrdeniach žalovaná strana zotrvala v priebehu konania, naviac prednesom svojej poverenej
pracovníčky na pojednávaní dňa 23.1.2012 poukázala na skutočnosť, že zákon č.514/2003 Z.z. bol
novelizovaný s účinnosťou od 1.1.2013 a v tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 18 ods.3

novelizovaného znenia zákona, z ktorého vyplýva, že trovy právneho zastúpenia pri predbežnom
prejednaní nároku na náhradu škody nie sú súčasťou uplatneného nároku. Tiež poukázala na
ustanovenie § 19 ods.3 a ustanovenie § 4 ods.1 písm.b/ a c/ novelizovaného znenia zákona .

Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín, pripojených do súdneho spisu a čítaním podstatného
obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ v Martine, úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS: O0RP-291/

OEK-MT-2005 a takto vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázaný skutkový stav, tvrdený
žalobcom.

Nesporne bolo preukázané, že trestné stíhanie žalobcu prebiehalo spôsobom popísaným v žalobe a
totiž, že v žalobe, uvedeným uznesením z 8.6.2005 začalo voči žalovanému trestné stíhanie pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods.1, ods.4 písm.v/ Trestného zákona, voči ktorému žalobca podal 29.6.2005
sťažnosť, ktorú následne odôvodnil podaním prostredníctvom zvoleného obhajcu 9.7.2005. Sťažnosť

žalobcu bola zamietnutá, v žalobe uvedeným uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine
zo dňa 12.7.2005. Až 22.3.2010 bolo trestné stíhanie voči žalovanému uznesením Okresnej prokuratúry
v Martine 1Pv 441/05 zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci
teda podľa § 215 ods.1 písm.b/ Trestného poriadku.

Súd mal nepochybne preukázané a to čítaním obsahu, v žalobe uvedeného, vyšetrovacieho spisu,

že v priebehu svojho trestného stíhania žalobca si zvolil obhajcu v osobe JUDr. U. H., ktorý v rámci
poskytovania právnej pomoci žalobcu uskutočnil sedemnásť úkonov právnej služby, ktoré presne
zodpovedajú úkonom, vymenovaným vo vyúčtovaní odmeny a náhrady hotových výdavkov zo dňa
27.8.2010, ktorým obhajca žalobcu vyúčtoval poskytnutú právnu pomoc, na ktoré vyúčtovanie súd v
plnom rozsahu odkazuje, nakoľko tam uvedené úkony, pokiaľ ide o dátum ich uskutočnenia a časový

priebeh presne zodpovedajú obsahu vyšetrovacieho spisu. Za právnu pomoc, poskytnutú v trestnom
konaní žalobca nepochybne na základe faktúry svojho obhajcu č.140/2010 zo dňa 27.8.2010 zaplatil
2.555,21€, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č.73 zo dňa 27.8.2010.

Nároky žalobcu posudzoval podľa príslušných ustanovení zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do

31.12.2012.

Podľa§3ods.1písm.a/citovanéhozákonaštátzodpovedázapodmienok,ustanovenýchtýmtozákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmociokremtretejčastitohtozákonaprivýkoneverejnej
moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods.1 písm.b/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR ak v trestnom konaní škodu
spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 4 ods.1 písm.f/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR ak škodu spôsobil štátny

orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
konaní.

Podľa § 4 ods.1 písm.l/ cit.zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosťna predbežné prerokovanie nároku (§ 15) ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá pôsobí do
pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch
ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Je nepochybné, že v trestnom konaní do podania obžaloby na súd vykonávajú úkony trestného konania
policajné orgány, teda orgány ministerstva vnútra a dozor nad trestným konaním vykonávajú orgány
prokuratúry. Podľa presvedčenia súdu však tým, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody na Ministerstvo vnútra SR a to podaním, odoslaným 20.2.2012 a podľa
vykonaného dokazovania doručeným Ministerstvu vnútra 22.2.2012 založil príslušnosť Ministerstva

vnútra SR na konaní v mene štátu v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písmeno b/ a l/ citovaného zákona.
Do úvahy by totiž prichádzala aj Generálna prokuratúra SR, keďže trestné stíhanie voči žalobcovi
pokračovalo potom, čo prokurátor Okresnej prokuratúry zamietol sťažnosť žalobcu voči uzneseniu
vyšetrovateľa, ktorým voči nemu začalo trestné stíhanie.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia, vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody,
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ žalovaná strana namietala skutočnosť, že na základe v žalobe uvedeného uznesenia
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Martine,
nemohol vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto uznesením škoda, súd sa s takýmto názorom

nestotožňuje. Je nepochybne preukázané, že v príslušnom uznesení (čl.6,7) bol žalobca aj poučený o
nutnej obhajobe podľa § 36 ods.3 Trestného poriadku a teda musel zvoliť obhajcu, čím mu v trestnom
konaní vznikli náklady v celovej výške 2555,21€. Voči uzneseniu ČVS: ORP-291/OE-MT-2005 zo
dňa 8.6.2005 žalobca riadne podal sťažnosť, teda riadny opravný prostriedok, ktorý bol zamietnutý
prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine a až následne po piatich rokoch trestného stíhania bolo

trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené. Aj keď uznesenie, na základe ktorého trestné stíhanie voči
žalobcovi začalo nebolo priamo zrušené iným rozhodnutím tak, ako to predpokladá ustanovenie §
6 ods.1 vyššie citovaného zákona, súd sa stotožňuje s názorom žalujúcej strany, ktorý vychádza z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Mcdo 15/2009. Z neho vyplýva, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody, spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie

trestného stíhania, ak k takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
vznesením obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods.1 zák.č.514/2003 o zodpovednosti za škodu, spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení
trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia.

Z predmetného rozhodnutia vyplýva a súd sa s ním plne stotožňuje, že štát, ak má byť skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú
vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej, škodu nepôsobiacej, interpretácii. Na jednej

strane je povinnosťou orgánov, činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej
strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov ak sa ich postup ukáže ako mylný,
zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány, činné v trestnom konaní
vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a rozhodnutí súd dospel k presvedčeniu, že žaloba
žalobcu je dôvodná pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody voči štátu, ktorá mu vznikla zaplatením
trov obhajoby v trestnom konaní. Podľa presvedčenia súdu žalobca splnil aj ďalšiu podmienku pre

uplatnenie takéhoto nároku a totiž predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným orgánom a to
Ministerstvo vnútra SR.

Podľa § 15 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a §11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda, ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods.1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané

zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods.3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške,
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 18 ods.1 a 3 nepochybne vyplýva, že trovy obhajoby, vzniknuté
počas trestného stíhania žalobcu je nutné považovať za škodu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z., ktorú je
potrebné nahradiť. Žalobcovi však pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom teda Ministerstvom vnútra SR vznikli ďalšie trovy a to trovy jeho právneho zastúpenia, keď
dňa 29.3.2010 udelil plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi - advokátovi JUDr. U. H., aby ho

zastupoval vo veci náhrady škody proti SR podľa § 514/2003 Z.z.. Právny zástupca žalobcu potom spísal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20.2.2012. Je pravdou, že aj za tieto úkony právnej
služby si vyúčtoval odmenu podobne ako počas úkonov právnej služby, vykonávaných v trestnom
konaní proti žalobcovi a náhrady podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi žalobcu v súvislosti s podaním žiadosti o

predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvznikolnároknaodmenuzadvaúkonyprávnejslužby
po 101,25€ a režijný paušál po 7,63€ za každý z úkonov z právnej služby. K úkonom právnej služby
patrí príprava a prevzatie zastúpenia, a spísanie žiadosti. Spolu s 20% DPH predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalobcu v tejto fáze konania 261,31€, pričom žalobca produkoval dôkaz, preukazujúci, že
tietotrovysvojhoprávnehozastúpeniasvojmuprávnemuzástupcovinepochybnezaplatildňa29.6.2012,

o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č.65, vystavený tohto dňa jeho právnym zástupcom.

V tomto smere sa súd stotožnil opätovne s názorom žalujúcej strany, že trovy právneho zastúpenia,
ktoré vynaloží oprávnená osoba pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s príslušným
orgánom možno považovať za príslušenstvo nároku na náhradu škody podľa zák.č.514/2003 Z.z. aj
keď to zákon takto priamo neustanovuje . Podľa názoru súdu takýto výklad nie je v rozpore s druhou

vetou ustanovenia § 18 ods.3 citovaného zákona. Podľa názoru súdu takýto názor nachádza oporu aj vrozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Co 7/1999. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny
úradný postup, ktorý má za následok škodu, je občiansko-právny vzťah a zák.č.514/2003 Z.z. je vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym zákonom, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje

vlastnú úpravu, právne vzťahy štátu a poškodenej osoby sa riadia Občianskym zákonníkom. Preto je
nutné súhlasiť so žalujúcou stranou, že pre posúdenie nákladov, spojených s predbežným prerokovaním
nároku na náhradu škody prichádza do úvahy použitie ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
Poškodenému vzniká pohľadávka voči štátu a na náhradu škody, a náklady ktoré mu vzniknú v súvislosti
s jej uplatnením tvoria príslušenstvo tejto pohľadávky. Preto súd vo výrokovej časti tohto rozsudku

priznal žalobcovi sumu 2816,52€, ktorá pozostáva z náhrady škody, zodpovedajúcej trovám obhajoby
v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené v celkovej sume 2555,21€ a z príslušenstva tejto pohľadávky
- trov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s predbežným prejednaním nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom v celkovej výške 261,31€.

K istine žalobca požadoval aj 8,75%-ný úrok z omeškania za obdobie od 21.8.2012 do zaplatenia. Súd
mohol vyhovieť žalobe aj v tejto časti. Podľa názoru súdu ku 21.8.2012 bol už žalovaný v omeškaní s

náhradou škody žalobcovi. Je síce pravdou, že šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku
žalobcu by štátu uplynula, respektíve orgánu, konajúcemu za štát by uplynula až 22.8.2012, keďže
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody prijalo Ministerstvo vnútra dňa 22.2.2012
(čl.57), avšak už k 13.6.2012 Ministerstvo vnútra SR ukončilo šetrenie prípadu žalobcu a zaslalo
žalobcovi odpoveď (čl.23-24), z ktorej vyplynulo, že považuje žalobcom uplatnenú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný už k 13.6.2012 mal ukončené šetrenie prípadu žalobcu a dostatok potrebných
informácií pre zváženie, či nárok, uplatnený žalobcom, uspokojí, je súd toho presvedčenia, že najneskôr
od 14.6.2012 je žalovaný v omeškaní s uspokojením nároku žalobcu. Žalobca má preto proti žalovanej
nárok aj na majetkovú sankciu za omeškanie v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka

v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z., preto aj v časti úrokov z
omeškania súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi proti
neúspešnej žalovanej priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania, ktoré mu
vznikli v konaní pred súdom. Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy konania podaním, na súd došlým

5.3.2013, kde uplatnil trovy za 9 úkonov právnej služby, z ktorých súd považoval za účelne vynaložené,
alebo duplicitne neuplatnené len niektoré. Súd pokiaľ šlo o odmenu právneho zástupcu za dva úkony
právnej služby, vykonané na základe plnomcenstva zo dňa 29.3.2010, teda prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, poukazuje na tú skutočnosť, že tieto trovy boli priznané žalobcovi ako príslušenstvo

pohľadávky vzniknutej titulom náhrady škody a sú zahrnuté do istiny, priznanej vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Zaúčelnevynaloženépovažovalsúdvykonanietýchtoúkonovprávnejslužby:spísaniežaloby
dňa 29.9.2012, poradu s klientom dňa 21.11.2012, spísanie vyjadrenia k odporu dňa 27.11.2012, a
účasť na pojednávaním pred Okresným súdom Martin dňa 23.1.2013, 7.2.2013 a 28.2.2013. Za účelne
vynaložené nepovažoval súd trovy, vzniknuté odmenou právneho zástupcu žalobcu za vykonanie úkonu

poradasklientomdňa27.2.2013,tedapredposlednýmpojednávanímvovecisamej,kdepodľazáznamu
bola poskytnutá informácia právnym zástupcom klientovi o obsahu doterajších pojednávaní, nakoľko
vzhľadom na vývoj dokazovania v predchádzajúcich pojednávaniach takáto porada podľa presvedčenia
súdu nutná nebola a informácie o priebehu pojednávania mohol žalobca účelne získať aj samotnou
účasťou na pojednávaniach, ktorých sa ale nezúčastňoval. Za tieto úkony právnej služby patrí právnemu

zástupcovi žalobcu odmena podľa § 14 ods.1 písm.b/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb po 101,21€, mimo úkonu zo dňa 21.11.2012, za ktorý patrí
odmena vo výške 84,31€ podľa § 14 ods.2 písm.a/ citovanej vyhlášky. Táto odmena predstavuje sumu
640,36€ bez DPH a spolu s 20% DPH potom predstavuje sumu 768,43€. K týmto úkonom právnej služby,
urobeným v roku 2012 patrí režijný paušál v sume 7,63€ bez DPH, čo predstavuje sumu 22,89€ a spolu s

20% DPH sumu 27,47€. V roku 2013 boli účelne vykonané tri úkony právnej služby, za ktoré patrí režijný
paušál po 7,81€ bez DPH, čo spolu predstavuje sumu 23,43€ a spolu s 20% DPH to predstavuje sumu
28,12€. Okrem odmeny za vyššie spomínané úkony právnej služby patrí právnemu zástupcovi žalobcu
náhrada za stratu času pri ceste na pojednávanie pred Okresným súdom Martin zo sídla advokáta v
Považskej Bystrici a späť v dňoch 23.1.2013, 7.2.2013 a 28.2.2013, čo pri vzdialenosti 65 km na jednu

cestu, šiestich absolvovaných cestách a trvaní jednej cesty 56 minút predstavuje 12 začatých polhodína táto náhrada pri náhrade za každú začatú polhodinu v sume 13,01€ predstavuje spolu s 20% DPH
sumu 187,35€. Rovnako v týchto dňoch patria právnemu zástupcovi žalobcovi aj cestovné náhrady v
zmysle § 15 písm.a/ a § 16 ods.4 citovanej vyhlášky, ktoré pri použití motorového vozidla advokáta

D. A. XXBXAVD, ev.č. C. XXX H. pri priemernej spotrebe 6,3 l/ 100 km motorovej nafy, čo pri cene
1,615 €/ 1 liter nafty predstavuje 0,284€ / 1km, predstavuje náhradu za jednu cestu z Považskej Bystrice
do Martina a späť vo výške 37,-€. Pri troch cestách na pojednávania v dňoch 23.1.2013, 7.2.2013 a
28.2.2013 predstavuje cestovné celkom bez DPH 111,-€ a spolu s 20% DPH predstavuje spolu 133,22€.
Celkové trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v konaní pred súdom žalobcovi potom predstavujú

sumu 1.144,59€ a v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaná povinná nahradiť ich žalobcovi
na účet právneho zástupcu žalobcu - advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.