Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200645
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov 1. K. A., bytom N. XX, N., 2. E.
X., bytom A. C. XXX, 3. F. N., bytom C. XXX, Z. N., zastúpených JUDr. Martinou Jenčovou, advokátkou
so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému Správe katastra Prešov, Konštantínova 6, Prešov,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Katastrálnemu úradu v Prešove, č. Co
15/2012/Lu zo dňa 25. júna 2012 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

N e v y h o v u j e návrhu žalovaného na prerušenie konania vo veci.

Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Prešove č. Co 15/2012/Lu zo dňa 25. júna
2012 v spojení s rozhodnutím Správy katastra Prešov č. C ROEP 24607/89/2011/Ha zo dňa 28. marca

2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcom v 1., 2. a 3. rade trovy konania vo výške 711,93 € v lehote
10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcov JUDr. Martiny Jenčovej.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.06.2012 bývalý Katastrálny úrad v Prešove (ďalej len
„žalovaný“) ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a podľa § 18
ods. 1 písm. b/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci odvolania

žalobcov proti rozhodnutiu Správy katastra Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán) č. C ROEP
24607/89/2011/Ha zo dňa 28.03.2012 rozhodol tak, že odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím podľa § 7 ods. 3 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.") nevyhovel námietke žalobcov zo dňa 06.05.2011 proti
výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP") v k.ú. I.. V predmetnej
námietke žalobcovia žiadali zapísať pôvodnú výmeru parciel č. 739/1, 739/2, 760/1, 760/2, 665/1, 665/2,

855/1, 855/2, 425/1 a 425/2. V odôvodnení poukázal na obsah rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, odvolanie žalobcov a podrobne rozviedol zápisy vlastníckych vzťahov v evidencii nehnuteľností,
akoajvkatastrinehnuteľností,pričomuviedoljednotlivélistiny,nazákladektorýchtietovlastníckevzťahy
boli zapísané.VovzťahukparcelámEKNč.1-425/1a1-425/2argumentoval,žegeometrickéapolohovéurčenietýchto
parciel na mape určeného operátu je v súlade s ich zobrazením grafickej časti ROEP. V danom prípade
pri týchto parcelách geometrické a polohové určenie pozemkov bolo prevzaté z mapy určeného operátu.

Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného operátu. Výmery parciel
sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných naskenovaných máp. Z
uvedenéhovyplýva,žeparcelysúvnávrhuROEPzapísanévsúladeslistinamiuloženýmivzbierkelistín
a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková kniha) a sú zobrazené v súlade
s ich geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. Listiny

uloženépodpoložkouvýkazuzmien19/87,188/80,379/93aČZ505/04,852/04,855/04,181/05,698/06,
912/09 a 210/10 preukazujú vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, čo prvostupňový správny
orgán ako orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností je povinný zapísať. Vzhľadom k tomu,
že k žiadnej zo všetkých predložených verejných listín na zápis do katastra nehnuteľností v súvislosti
s týmto konaním nebol pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval geometrické a polohové
určenie pozemkov, výmery týchto parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom č.

180/1995 Z.z. v platnom znení s tým, že geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo
prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov.

K parcelám E KN č. 1-739/1, 739/2 a 1-760/1 a 760/2 konštatoval, že v návrhu ROEP v k.ú. I. ja parcela
EKN č. 1-739/1 zapísaná na LV č. XXXX identifikovaná ako parcely E KN č. 1-739/1 o výmere 1 397 m2
a E KN č. 1-739/101 o výmere 55 m2 v prospech K. A. rod. N., E. X. rod. N. a F. N., každý v podiele po

1/3 a ako parcela E KN č. 1-739/201 o výmere 71 m2 v prospech mesta Prešov v celosti. Parcela E KN
č. 1-760/1 je zapísaná na LV č. XXXX a identifikovaná ako parcela E KN č. 1-760/1 o výmere 2 042 m2
a E KN č. 1-760/101 o výmere 18 m2 v prospech K. A. rod. N., E. X. rod. N. a F. N., každý v podiele po
1/3 a ako parcela E KN č. 1-760/201 o výmere 111 m2 v prospech mesta Prešov v celosti.

Parcely E KN č. 1-739/201 o výmere 71 m2 (vytvorená z mpč. 739/1) a E KN č. 1-760/201 o výmere

111 m2 (vytvorená z mpč. 760/1) boli vyvlastnené na základe právoplatného rozhodnutia Okresného
národného výboru v Prešove, odboru výstavby č. výst. 5942/68 na výstavbu Pionierskej železnice v obci
I. v k.ú. C. za náhradu F. N., konkrétne diel o výmere 71 m2 z pozemkovoknižnej parcely mpč. 739/1
a diel o výmere 111 m2 z pozemkovoknižnej parcely mpč. 760/1 v prospech Československého štátu v
správe MNV Prešov. Technickým podkladom k tejto listine bol geometrický plán č. 179-25-116-915-66

zo dňa 23.01.1968, ktorý zadefinoval priebeh hraníc novovzniknutej parcely evidencii nehnuteľností.

V návrhu ROEP v k.ú. I. je parcela EKN č. 1-739/2 zapísaná na LV č. XXXX zidentifikovaná ako parcely
E KN č. 1-739/2 o výmere 1643 m2 a E KN č. 1-739/102 o výmere 32 m2 v prospech žalobcov, každý
v podiele po 1/9 a ako parcela E KN č. 1-739/202 o výmere 80 m2 v prospech mesta Prešov celosti.
Parcela E KN č. 1-760/2 zapísaná na LV č. XXXX je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1/760/2 o

výmere 1 980 m2 v prospech žalobcov, každý v podiele po 1/9 a Q. N. v podiele 2/3 a ako parcela E KN
č. 1-760/102 o výmere 108 m2 v prospech mesta Prešov.

Dôvodil, že parcely E KN č. 1-739/202 o výmere 80 m2 (vytvorená z mpč. 739/2) a E KN č. 1-760/102
o výmere 108 m2 (vytvorená z mpč. 760/2) boli vyvlastnené na základe právoplatného rozhodnutia
Okresného národného výboru v Prešove, odbor výstavby č. výst. 5942/68 na výstavbu Pionierskej

železnice v obci I. v k.ú. C. za náhradu K. N., F. N. a Q. N., konkrétne diel o výmere 80 m2 z
pozemkovoknižnej parcely mpč. 739/2 a diel o výmere 108 m2 z pozemkovoknižnej parcely mpč.
760/2 v prospech Československého štátu v správe MNV Prešov. Technickým podkladom k listine
bol geometrický plán č. 179-25-116-915-66 zo dňa 23.01.1968, ktorý zadefinoval priebeh hraníc
novovzniknutej parcely evidencie nehnuteľností č. 797/4.

Argumentoval, že v danom prípade pri parcelách E KN č. 1-739/1, 1-739/101, 1-760/1, 1-760/101,
1-739/2, 1-739/102 a 1-7601/2 geometrické a polohové určenie pozemkov bolo prevzaté z mapy
určeného operátu. Priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v mape určeného
operátu. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných
naskenovanýchmáp.Zuvedenéhovyplýva,žeuvádzanéparcelysúvnávrhuROEPzapísanévsúladeslistinami uloženými v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy (pozemková
kniha) a sú zobrazené v súlade s geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu
a katastrálnej mapy. Listiny uložené pod položkou výkazu zmien 19/87, 188/80, 379/93, 215/94 a

15/95 preukazujú vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, čo prvostupňový správny orgán ako orgán
štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností je povinný zapísať. Vzhľadom k tomu, že k žiadnej z
predložených verejných listín na zápis do katastra nehnuteľností v súvislosti s týmto konaním nebol
pripojený geometrický plán, ktorý by presne definoval geometrické a polohové určenie pozemkov,
výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. s tým, že

geometrické a polohové určenie parciel bolo prevzaté z určeného operátu v zmysle platných predpisov.

Tú istú argumentáciu žalovaný použil aj vo vzťahu k parcelám E KN č. 1-665/1, 1-665/2 a 1-855/1,
1-855/2. Okrem iného uviedol, že v návrhu ROEP v k.ú. I. je parcela E KN č. 1-665/1 zapísaná na LV
č. XXXX zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-665/1 o výmere 1 873 m2 a parcela E KN č. 1-855/1
zapísaná na LV č. XXXX je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-855/1 o výmere 2 714 m2 v prospech
žalobcov v podiele po 1/3. Ďalej parcela E KN č. 1-665/2 zapísaná na LV č. XXXX zidentifikovaná

ako parcela E KN č. 1-665/2 o výmere 1 678 m2 a parcela E KN č. 1-855/2 zapísaná na LV č. 2499
zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-855/2 o výmere 2 473 m2.

Uviedol, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je osobitným
konaním upraveným zákonom č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého v § 1 ods. 1 zákona v konaní o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a

právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP.

Citoval ust. § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého podklady potrebné na zostavenie
registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo
inými oprávnenými osobami z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi
konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán

zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov.
Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. V tejto súvislosti uviedol, že pri spracovaní
registra sú pozemkovoknižné parcely zidentifikované na parcely určeného operátu. Identifikácie parciel
boli vyhotovované v zmysle platných technických predpisov a uvádzala sa v nich výmera vedená v
pozemkovej knihe, v určenom operáte alebo v inej listine potvrdzujúcej vlastnícke právo, ktorá nebola

údajom záväzným, ale informatívnym. Právne vzťahy, geometrické a polohové určenie pôvodných
parciel bolo prevzaté z určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový kataster). V minulosti sa
výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu. V zmysle
§ 51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Podľa
právnej úpravy platnej v čase zápisov v pozemkovej knihe (nariadenie Ministerstva spravodlivosti č.

222 zo dňa 15.12.1855) strana majetkovej podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery
parciel.

Citoval ust. § 3 Katastrálneho zákona, v ktorom sa vymedzujú pojmy pozemok, parcela, polohové
určenie, výmera a mapa. Taktiež citoval ust. § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.

Konštatoval,ževpreskúmavanomprípadežalobcoviapodalinámietkuvzákonnejlehotedňa06.05.2011

od doručenia návrhu registra (dňa 13.04.2011, 14.04.2011 a 21.04.2011). Námietku prejednala komisia
na svojom zasadnutí dňa 18.08.2011 a po jej prešetrení odporučila správnemu orgánu námietke
nevyhovieť.

S poukázaním na ust. § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v §
7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, pričom opak sa preukazuje verejnou alebo inou listinou,

ktorá potvrdzuje alebo osvedčuje vlastnícke alebo iné právo k nehnuteľnostiam uviedol, že povinnosťou
orgánu na úseku katastra nehnuteľností je evidovať vlastnícke právo nadobúdateľov v zmysle platných
právnych listín. Parcely uvedené v námietke sú v návrhu ROEP zapísané v súlade s listinami uloženými
v zbierke listín a v skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy a sú zobrazené v súlades geometrickým a polohovým určením podľa mapy určeného operátu a katastrálnej mapy. V zmysle
Metodického návodu na spracovanie ROEP sa uvádza výmera podľa určeného operátu, pričom sa táto
kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel

výmer musí byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú stanovené v zmysle prílohy č. 3 Metodického návodu
na spracovanie ROEP. Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti od kvality mapy, mierky mapy
a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie boli použité vyhovujúce prístroje,
pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer z kartometrických súradníc.
Po prešetrení bolo zistené, že pri parcelách E KN č. 1-665/1, 1-855/1, 1-665/2 a 1-855/2 nedošlo k

prekročeniukrajnejodchýlky.Pretorozhodla,žesaprevezmegrafickávýmeraparcelyurčenéhooperátu.
Predmetom vlastníckeho práva nie je výmera, ale nehnuteľnosť, pri ktorej geometrické a polohové
určenie bolo zachované. V rámci tohto konania nie je správny orgán povinný vyhotovovať a predkladať
grafické identifikácie účastníkom konania.

K námietke žalobcov týkajúcej sa parciel č. 425/1 a 425/2, ktorých pôvodnú výmeru žiadajú zapísať
uviedol, že je táto námietka neopodstatnená. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, kde podrobne

uviedol, ktorými právnymi úkonmi došlo k odčleňovaniu častí týchto parciel.

K námietke žalobcov, ktorá sa týkala nerešpektovania geometrického plánu č. 10734431-11/98, ktorý
si dali vypracovať pri riešení svojich reštitučných nárokov uviedol, že tento geometrický plán nebol do
katastra nehnuteľností zapísaný z dôvodu, že vlastníci o jeho zápis nepožiadali. Poukázal na ust. §
67 ods. 1 Katastrálneho zákona (účinného v čase vyhotovenia geometrického plánu), podľa ktorého

geometrický plán je technickým podkladom právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži ako
podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Tento geometrický plán bol síce úradne overený,
nebol však správe katastra spolu s verejnou listinou na zápis nikdy predložený.

Ďalej argumentoval, že preskúmaním predložených listín vzťahujúcich sa ku konaniu bolo zistené, že
časti pôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. 739/1, a 760/1 (pozemkovoknižná vložka č. 69),

739/2 a 760/2 (pozemkovoknižná vložka č. 70) v k.ú. C. boli na základe právoplatného rozhodnutia
ONV v Prešove č. výst. 5942/68 vyvlastnené za náhradu podľa § 20 zákona č. 87/1958 Zb. v
prospech Československého štátu v správe MNV Prešov. Do operátu evidencie nehnuteľností bol
zápis vyvlastňovacieho rozhodnutia vykonaný položkou výkazu zmien č. 184/75 na LV č. X v k.ú.
C. obec I.. Zákres bol vykonaný aj na pozemkovej mape. Pri pozemkovoknižných parcelách mpč.

739/1 a 760/1 zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. 69 a mpč. 739/2 a 760/2 zapísaných v
pozemkovoknižnej vložke č. 70 nebola zaznamenaná zmena v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím,
preto bola pri vydávaní podkladov k dedičským konaniam uvádzaná pôvodná výmera k predmetným
parcelám zapísaným v pozemkovej knihe.

Vo vzťahu k námietke žalobcov, že vyvlastňovacie rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť

uviedol, že táto je bezvýznamná z dôvodu, že predmetné rozhodnutie bolo doručené vtedajšej Krajskej
správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 07.11.1975 s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo 80/2007 správe katastra neprináleží
oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na
jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť

verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva vlastníka už zapísaného na
liste vlastníctva. K tvrdeniu žalobcovi, že k potvrdeniu právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo
potrebné predložiť doklad o zložení náhrady, pričom im, ani im právnym predchodcom nebola žiadna
finančná hotovosť nikdy vyplatená uviedol, že zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach do evidencie
nehnuteľností sa spravovali zákonom č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších

predpisov a mali len deklaratórny charakter. Orgány geodézie ako orgány evidenčné vykonávali zápisy
na základe doručených právoplatných listín, neboli oprávnené skúmať pravdivosť skutočností v nich
uvedených, neskúmali ich platnosť, resp. to, či náhrada za vyvlastnené pozemky (časti pozemkov) bola
vlastníkom vyplatená, pretože takáto povinnosť im zo zákona neprináležala.

Uvedené námietky žalobcov sú preto z hľadiska postavenia orgánov geodézie ako orgánov evidenčných

bezpredmetné a právne bezvýznamné.Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžo 80/2007, podľa ktorého
správny orgán si nemôže otázky oprávnenia nakladania s neprideleným majetkom, platnosti prídelových
listín, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z

údajov na aktuálnych listoch vlastníctva vyriešiť ani ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je
len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 169/2010, podľa ktorého rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa
vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah
je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale do

právomoci súdu, preto právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností
tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému odvolateľmi je určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/
Občianskeho zákonníka.

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, v ktorej namietali, že parcely 739/201, 739/202,
760/201 a 760/102 mali byť podľa návrh ROEP vyvlastnené na základe právoplatného rozhodnutia

Okresného národného výboru v Prešove č. výst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 a zapísané v prospech
Mesta Prešov. Týmto rozhodnutím mali byť vyvlastnené pozemky pre tzv. Pioniersku železnicu, pričom
však rozhodnutie podľa ich názoru trpí vadami, pre ktoré nie je spôsobilou listinou na zápis do
katastra nehnuteľností, na jeho základe nemôže dôjsť k zmene v osobe vlastníka a jeho zápisom
došlo k nezákonnému odobratiu vlastníckeho práva žalobcom. V prvom rade poukazovali na to, že na

rozhodnutí, ktoré je súčasťou zbierky listín nie je riadna doložka právoplatnosti, z ktorej by bolo zrejmé
kedy uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z poznámky uvedenej na poslednej
strane rozhodnutia vyplýva, že podpísaný orgán potvrdzuje právoplatnosť rozhodnutia a že uvedená
poznámka bola zapísaná v Prešove dňa 14.01.1970. Nie je však zrejmé kedy uvedené rozhodnutie
malo nadobudnúť právoplatnosť. Pochybnosti vzbudzuje aj skutočnosť, že jediné rozhodnutie, na

ktorom je takáto poznámka o právoplatnosti uvedená je rozhodnutie nachádzajúce sa v zbierke
listín Správy katastra Prešov. Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v archívnych
fondoch ONV Prešov a MsNV Prešov sa vyvlastňovacie rozhodnutie síce nachádza, ale bez pečiatky
právoplatnosti. V tejto súvislosti poukázal na § 6 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého
podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov,

pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami z katastrálneho operátu, štátnych
archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných
najmä pri prešetrovaní v obci. Správnemu orgánu bolo predložené aj rozhodnutie zo Štátneho archívu,
na ktorom nie je vyznačená doložka právoplatnosti. S týmto rozporom, ani s námietkami žalobcov vo
vzťahu k vadám uvedenej listiny, pre ktoré nie je spôsobilou listinou na zápis do katastra sa správny

orgán nevyrovnal. Pokiaľ poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo
80/2007a3Sžo169/2010,tietosatýkajúkonaniaoopravechýbvkatastrálnomoperáteasúdtuvýslovne
zdôrazňuje, že správny orgán nemôže spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na listoch
vlastníctva. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka.

Argumentoval, že judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vyrovnať sa so všetkými relevantnými argumentmi
účastníkov konania a to nielen na súdnej úrovni, ale aj vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam vydaným
v správnom konaní. Uvedené vyrovnanie sa s argumentmi účastníka je možné vykonať iba uvedením
jasných dôvodov v postačujúcom množstve, ktoré na základe logických úsudkov vyplývajúcich zo
zisteného skutkového stavu predstavujú argumenty na akceptovanie alebo nesúhlas s uvedeným

rozhodnutím. Požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov zahŕňa teda povinnosť
vyrovnať sa so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, k čomu v tomto prípade podľa nich
nedošlo.

Uviedol, že z vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmé, že k potvrdeniu jeho právoplatnosti je potrebné
predložiť doklad o zložení náhrady. Žalobcom, resp. ich právnemu predchodcovi však žiadna finančná

hotovosť nebola nikdy vyplatená. Z potvrdenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 1Dd/78/2012 zo dňa
30.04.2012 vyplýva, že v prospech právneho predchodcu žalobcov neboli vložené do úschovy žiadne
finančné prostriedky ako náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia
č. 5942/68 zo dňa 29.09.1969. Rovnako ani v archívnych fondoch ONV Prešov a MsNV Prešov sanenachádzajú žiadne doklady, ktoré by preukazovali vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky.
Ak teda neboli finančné prostriedky za vyvlastnenie vyplatené právnemu predchodcovi a neboli ani
zložené do úschovy, potom vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Zdôraznil,

že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorým mali byť vyvlastnené pozemky za účelom
majetkoprávneho usporiadania výstavby Pionierskej železnice v obci I. už Pionierska železnica
neexistovala. S vybudovaním (resp. prebudovaním pôvodnej lesnej železnice) na Pioniersku železnicu
sa začalo v roku 1958. Na C. sa vybudovala železničná stanica, tam Pionierska železnica začínala.
Oficiálne otvorenie Pionierskej železnice sa konalo 17.06.1961. Po otvorení mala iba 8,2 km. Neskôr

(1963) bola predĺžená o 2 km do zastávky H. a v roku 1964 bola dokončená na konečnú dĺžku 11,3 km.
Pionierska železnica bola v roku 1969 zrušená a zlikvidovaná. V roku 1958 bolo odborom pre výstavbu a
vodné hospodárstvo rady ONV v Prešove vydané rozhodnutie č. výst. 6706/1958, ktorým bolo povolené
užívanie pozemkov potrebných pre výstavbu Pionierskej železnice. Podľa tohto rozhodnutia užívateľ
MsNV v Prešove je povinný podať žiadosť o vyvlastnenie do jedného roka od vydania tohto povolenia. V
prípade, že žiadosť o vyvlastnenie nebude v uvedenej lehote podaná, toto povolenie zaniká a vlastníci

budú odškodňovaní ako pri zrušení vyvlastňovacieho rozhodnutia. Vyvlastňovacie rozhodnutie bolo
vydané až v roku 1969, teda v čase, keď už Pionierska železnica bola zrušená, preto je dôvodné
predpokladať, že nedošlo k jeho realizácii, ani k zloženiu náhrady za vyvlastnenie a teda rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť.

Okrem týchto skutočností žalobcovia uviedli, že ich námietky, ktorými namietali zníženie výmery ich

parciel a poukazovali na neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo potrebné považovať za návrh
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a za tým účelom vykonať dokazovanie (poukázali na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo 60/2010). Z ich podania zo dňa 04.05.2011
a priložených príloh je zrejmé, že sa cítia vlastníkmi vyvlastnených nehnuteľností a s poukazom na
predložené dôkazy sú dobromyseľní v tom, že im vlastníctvo k nim patrí. V tomto podaní poukázali

jednak na dôvodné pochybnosti o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia a predložili listinné
dôkazy, okrem iného, list Okresného úradu Prešov, odboru pozemkového, ktorý v rámci uplatnených
reštitúcii na pozemky vyvlastnené pre Pioniersku železnicu konštatoval, že pozemky de jure neboli po
vyvlastnení zapísané na štát a zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov bez zmeny, preto vlastník
môže vykonávať vlastnícke práva aj na dotknutej časti pozemku, na ktorej bola pôvodne zriadená táto

železnica. Preto minimálne od novembra 1998, kedy bolo uvedené stanovisko žalobcom doručované sú
dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k uvedeným pozemkom a toto aj vykonávali (predmetné
parcely prenajímali) po zákonnú dobu, preto sú splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva
podľa § 134 Občianskeho zákonníka. O ich dobromyseľnosti svedčí aj správanie sa Mesta Prešov, v
prospech ktorého sú uvedené pozemky v návrhu ROEP zapísané, ktoré sa rovnako nedomáhal určenia

vlastníctva k týmto pozemkom. Ich návrhom na priznanie vlastníctva z titulu vydržania sa žalovaný
žiadnym spôsobom nezaoberal, resp. tento ich návrh ani neposudzoval. Pritom účelom zákona č.
180/1995 Z.z. je zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť
a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Nebolo zámerom zákonodarcu v konaní o ROEP
odoberať vlastníkom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré majú viac ako 40 rokov zapísané na liste

vlastníctve a vyvolávať tým súdne spory o určenie vlastníckeho práva. Aj s poukazom na účel zákona
považujú postup žalovaného za nezákonný.

Vo vzťahu k parcelám K NN 425/1 a 425/2 v k.ú. I. uviedol, že žalovaný vo vzťahu k ich námietkam,
že pri zostavovaní návrhu ROEP nerešpektoval prvostupňový správny orgán geometrický plán č.
10734431-11/98 overený 03.06.1998 pod č. 900/98 argumentoval tým, že tento geometrický plán

nebol do katastra nehnuteľností zapísaný, pretože o jeho zápis nepožiadali. S touto argumentáciou
sa nestotožňujú, pretože uvedený geometrický plán bol predložený Okresnému úradu v Prešove,
katastrálnemu odboru na základe čoho správny orgán opravil výmery týchto parciel v súlade s uvedeným
geometrickým plánom. Zmena výmery je zapísaná vo výkaze zmien pod položkou č. 183/2000 a
zmenené výmery boli zohľadnené aj na listoch vlastníctva. V tomto prípade žalovaný nesprávne zistil

skutkový stav a preto jeho rozhodnutie je v tejto časti skutkovo i právne nesprávne.

K parcelám č. KNE 665/1, 665/2, 855/1 a 855/2 namietali, že návrh ROEP uvádza nesprávnu výmeru
týchto parciel a žiadali zapísať ich pôvodnú výmeru. Žalovaný argumentoval, že zmenená výmera je
v dovolenej odchýlke. Toto odôvodnenie nie je podľa ich názoru dostatočné z dôvodu, že sa žalovanýnevyrovnal s ich námietkami. Zmena výmery totiž nie je spôsobená novým premeraním parciel, ale
zmenou hranice parciel v ich vlastníctve s parcelou č. 1-970/11 a to na úkor ich parciel. Parcela 1-970/11
je poľnou cestou, pričom pri porovnaní pôvodnej katastrálnej mapy k.ú. C. z roku 1868 a súčasnej

katastrálnej mapy je zrejmé, že došlo k posunu hraníc pozemkov, hoci žalovaný nemá na takýto postup
oprávnenie. Preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v tejto časti je
konanie žalovaného postihnuté vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Namietali aj správnosť postupu pri vytvorení komisie, ktorej zloženie je v rozpore s ust. § 4 ods. 3
zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého má komisia 7 členov, pričom členmi komisie sú aj zástupcovia

vlastníkov pozemkov, nájomcov, prípadne užívateľov pozemkov. Správny orgán za členky komisie určil
O. I. a K. C., ako zástupkyne vlastníkov pozemkov, nájomcov, prípadne užívateľov pozemkov. Obe
členkyvšakniesúvlastníčkamipozemkovvk.ú.C.,žiadenpozemoknemajúprenajatý,anihoneužívajú.
Je zrejmé, že zákonodarca mienil vytvárať register obnovenej evidencie pozemkov v úzkej súčinnosti
s vlastníkmi pozemkov v danom katastrálnom území, čo vyplýva aj z ust. § 4 ods. 2 zákona č.
180/1995 Z.z. a z požiadavky, aby zástupcovia vlastníkov znalí pomerov v danom katastrálnom území

boli členmi komisie. Vytvorením komisie kde vlastníci, prípadne nájomcovia nemajú žiadnych svojich
zástupcov je konaním v rozpore so zákonom. Poukázali aj na to, že napriek skutočnosti, že v odvolaní
namietali aj správnosť zloženia komisie žalovaný sa touto námietkou žiadnym spôsobom nezaoberal a
preto je napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadali preto
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec

žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z uvedeného vyplýva, že sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov
správnych orgánov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje rozhodovanie o

žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Krajský súd preskúmal podľa § 250j ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že tento správny orgán

vydal verejnou vyhláškou č. ROEP 24/2011 zo dňa 08.03.2011 podľa § 5 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákona“) oznámenie o začatí konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim. Či bol dodržaný zákonná postup podľa § 5 ods. 4 zákona nie je možné zistiť, pretože samotné
označenie ani ďalšie listiny s tým súvisiace sa v administratívnom spise nenachádzajú, napriek tomu, že

žalovaný bol uznesením súdu zo dňa 04.09.2012 sp.zn. 1S 75/2012 vyzvaný na predloženie úplného,
žurnalizovaného originálneho spisového materiálu.

Podľa § 5 ods. 4 zákona, konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí
na vhodnom mieste v obci (jej časti), toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra.

Podľa § 5 ods. 5 zákona, v oznámení podľa odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo

iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a oprávnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto
pozemkom podľa osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí
do vlastných rúk.

Podľa § 5 ods. 6 zákona, v oznámení podľa odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový
postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré
nepredložia osoby uvedené v odseku 5.

Podľa § 5 ods. 7 zákona, správny orgán uvedie v oznámení podľa odseku 4 aj poučenie o možnosti
podať návrh na konanie podľa § 11 ods. 1.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia písomným podaním zo dňa 04.05.2011

doručenom Mestu Prešov, Komisii ROEP pre k.ú. I. dňa 06.05.2011 podali námietky proti výpisu ROEP,
kde žiadali zapísať pôvodné výmery parciel č. 739/1, 739/2, 760/1, 760/2, 665/1, 665/2, 855/1, 855/2,
425/1 a 425/2, pričom námietky boli vo svojej podstate identické s námietkami uvedenými v odvolacom
konaní a žalobe.

K predmetným námietkam pripojili aj listinné dôkazy, a to list Okresného úradu v Prešove, odboru

pozemkového poľnohospodárstva, lesného hospodárstva zo dňa 07.10.1998, z ktorého vyplýva,
že vo vzťahu k uplatneniu ich reštitučných nárokov na vydanie nehnuteľností v k.ú. C. z titulu
vyvlastňovacieho rozhodnutia ONV Prešov č. Vyst. 5942/68 zo dňa 29.09.1969 v rámci šetrenia
zistil, že nedošlo k majetkoprávnemu vysporiadaniu stavby „Pionierska železnica“ a teda nedošlo k
zápisu vlastníckych práv v prospech vtedajšieho užívateľa stavby do operátu EN. Z toho vyplýva, že

pozemkynebolidotknutévyvlastnenímaostalivovlastníctvepôvodnýchvlastníkovbezzmeny.Rovnako
predložili aj list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu v Prešove, z ktorého je
zrejmé, že v dostupných materiáloch archívnych fondov ONV Prešov a MsNV Prešov sa nachádza
vyvlastňovacierozhodnutienastavbuPionierskejželeznice,avšakbezpečiatkyprávoplatnostiadoklady
dokazujúce finančnú náhradu na vyvlastnené pozemky sa nenachádzajú. Pripojili aj geometrický plán

č. 10734431-11/98 overený Okresným úradom v Prešove, katastrálny odbor dňa 03.06.1998.

Podľa § 7 ods. 1 zákona, správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie
na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne
doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe,
výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo

v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra
doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods.
2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,
zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z
návrhu registra.

Podľa § 7 ods. 2 zákona, námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa

a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,

b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis
z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.

Podľa § 7 ods. 3 zákona, námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho

práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so
svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach
a o schválení registra je preskúmateľné súdom.Administratívny spis žalovaného obsahuje Zápisnicu zo zasadnutia Komisie ROEP pre k.ú. I. zo
dňa 18.08.2011, kde k námietkam žalobcov sú uvedené iba poznámky, ktoré komisia so stručným
odôvodnením vyhodnotila ako neopodstatnené, pričom sa zamerala iba na samotné výmery z

katastrálneho operátu.

Súd sa v danom prípade stotožňuje s námietkou žalobcov, že ich námietky proti výpisu ROEP podané
dňa 06.05.2011 mal správny orgán považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona a za tým účelom
vykonať dokazovanie.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, správny orgán na návrh účastníka konania rozhodnutím potvrdí, že
navrhovateľnadobudolvlastníctvokpozemkomvydržaním,aksúsplnenépodmienkyustanoveniatýmto

zákonom Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona, podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých
nájomcamipozemkov,pozemkovýmispoločenstvamialeboinýmioprávnenýmiosobami,zkatastrálneho
operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných
dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra

na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode
sa spravidla nezisťuje.

Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len „Správny poriadok“). Podľa
§ 19 ods. 2, 3 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pokiaľ podanie nemá

predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť.

Správne orgány v danom prípade postupovali formalisticky k námietkam žalobcov vo vzťahu k
posudzovaniu obsahu ich námietok zo dňa 06.05.2011, pričom nerešpektovali účel zákona o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu.

Ak žalobcovia namietali, že reálne k vyvlastneniu nehnuteľností pre „Pioniersku železnicu“ nedošlo,

bolo povinnosťou správnych orgánov, aby sa touto námietkou zaoberali. Skutočnosť, či vyvlastňovacie
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, je v danom prípade druhoradá vzhľadom k ustanoveniam § 11
ods. 1 zákona, ktorý umožňuje riešiť otázku nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

Ak teda prvostupňový správny orgán neposúdil námietky žalobcov z hľadiska jeho obsahu ako návrh
podľa § 11 ods. 1 zákona, postupoval v konaní v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona. Účelom

konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nie je kontrolovať, či sú podľa
listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností resp. v evidencii nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v
katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že na
Najvyššom súde Slovenskej republiky prebieha totožné konanie sp.zn. 4S 12/2012, v ktorom sa rieši

otázka spornosti platnosti a právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Žalobcovia vo vzťahu k parcelám č. KN E 425/1 a 425/2 namietali argumentácie žalovaného, že
geometrický plán č. 1073443-11/98 overený dňa 03.06.1998 nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti
zapísaný, pretože žalobcovia o jeho zápis nepožiadali. V danom prípade je ich námietka opodstatnená,
pretože obsah administratívneho spisu tvorí aj vyššie uvedený geometrický plán, ktorý bol overený dňa

03.06.1998, overenie je zapísané pod č. K3-189/2012 a bol uložený na správe katastra pod položkou
výkazu zmien č. 183/2000. V tomto geometrickom pláne sú predmetom zamerania aj parcely č. 425/1 a
425/2. Prvostupňový správny orgán tento geometrický plán v odôvodnení opomenul. Žalovaný sa taktiežs touto námietkou žalobcov dostatočne nevyrovnal a jeho tvrdenie, že žalobcovia o zápis geometrického
plánu nežiadali nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.

Nedostatočne je odôvodnené rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k parcelám KN E 665/1, 665/2, 855/1

a 855/2, kde nereagoval na námietku žalobcov, že zmena výmery parciel je v tomto prípade zmenou
hranice žalobcov s parcelou 1-970/11, ktorá je poľnou cestou a porovnaním pôvodnej katastrálnej mapy
katastrálneho územia C. z roku 1868 a súčasnej katastrálnej mapy je zrejmé, že došlo k posunu hraníc
pozemkov.

Tvrdenie žalovaného, že geometrické a polohové určenie pozemkov bolo prevzaté z mapy určeného
operátu, priebeh hraníc týchto parciel je identický s priebehom ich hraníc v mape určeného operátu a že

pri predmetných parcelách nedošlo k prekročeniu krajnej odchýlky z hľadiska skutkového a právneho
odôvodnenia neobstojí.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V tomto prípade žalovaný nepostupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, ak sa s námietkou žalobcov nevyrovnal.

Opodstatnené je aj tvrdenie žalobcov, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s ich odvolacou
námietkou k zloženiu členov Komisie ROEP. Žalobcovia mali výhrady voči členkám komisie O. I. a K. C.,

ktoré podľa jeho názoru nemohli byť zástupcami vlastníkov pozemkov, nájomcov, prípadne užívateľov
pozemkov z dôvodu, že obe členky v k.ú. C. nevlastnia žiadny pozemok, žiadny pozemok nemajú
prenajatý ani neužívajú. Poukázali pritom na ustanovenia § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Z
citovaných ustanovení vyplýva, že správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie
pozemkov a právnych vzťahov k nim. Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania

priprípraveaorganizačnomzabezpečeníregistra.Komisiamá7členov,kdeokreminéhočlenovkomisie
určí správny orgán na návrh obce z vlastníkov pozemkov, nájomcov, prípadne užívateľov pozemkov. Z
obsahu administratívneho spisu nie je možné overiť akým spôsobom a na základe akých skutočností
bola Komisia ROEP pre k.ú. C. kreovaná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
že by žalovaný na túto námietku reagoval, právne a skutkovo ju odôvodnil. Za takýchto okolností

je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov vyrovnať sa s námietkami žalobcov podľa ust. § 11
ods. 1 zákona, vykonať v tomto smere dokazovanie a po dôslednom dokazovaní a zistení skutkového
stavu vydať rozhodnutie, ktoré dostatočne a presvedčivo odôvodní v súlade s § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku sú správne orgány viazané (§ 250j ods.
6 O.s.p.).O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto
zaviazal žalovaného zaplatiť im trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 66,- € a trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len
„vyhláška“). Pozostávajú z odmeny za tri právne úkony: príprava a prevzatie veci 16.08.2012 v hodnote
úkonu 63,58 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky), písomné podanie - žaloba 30.08.2012 -
63,58 € a účasť na pojednávaní 20.02.2013 v hodnote 65,08 €, 2 x režijný paušál po 7,63 €, 1 x po 7,81
€, spolu celkom 215,31 € x 3 (za zastupovanie troch žalobcov), t.j. 645,93 €.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.