Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225148
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112225148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, u. Karadžičova 8, proti žalovanej:
D. M., X.. XX.X.XXXX, L. Ž., N.. Z. Č.. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, ul. Važecká
16, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Stropkove,
Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 515,73 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 23.7.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 468,85 Eur, zmluvnej

pokuty 46,88 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 468,85 Eur od 21.7.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
poskytla žalovanej na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 25.1.2006 úver vo výške 1.086,04
Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou 42 pravidelných mesačných splátok s dátumom
poslednej splátky dňa 20.7.2009. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok voči
žalobcovi nesplnila v čase určenom v Zmluve, čím sa dostala do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo
požadovať od žalovanej zaplatenie zostatku dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo

výške 468,85 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaná
svoj záväzok neuhradila, voči žalobcovi je v omeškaní so zaplatením istiny 468,85 Eur s prísl. a zmluvnej
pokuty. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ako postupníkom dňa
10.3.2011 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Podaním zo dňa 7.9.2012 ohlásil vstup do konania podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník na
strane žalovanej.Vedľajší účastník na strane žalovanej sa v podaní zo dňa 30.1.2013 vyjadril tak, že vznáša námietku
premlčania, keďže splatnosť poslednej splátky úveru bola dojednaná ku dňu 20.7.2009 a žaloba bola
súdu doručená dňa 23.7.2012.

Vo veci súd nariadil pojednávanie dňa 11.2.2013 o 8:40 hod., ktorého sa účastníci konania nezúčastnili,
preto súd pri splnení podmienok § 101 ods. 2 vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd sa z dôvodu hospodárnosti konania prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v
naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku). Ďalšie

konanie by bolo bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí), išlo by len o
akademické rozhodovanie, takže činnosť súdu by tým strácala akýkoľvek zmysel. Nemožnosť priznania
nároku je daná tým, že oprávnený mal počas plynutia premlčacej doby dostatok času, aby sa staral
o vykonanie svojho práva, a aby ho uplatnil. Žaloba bola doručená súdu dňa 23.7.2012 o 9:19 hod..
Hoci žalobca si uplatňuje nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd premlčaciu dobu neposudzoval

podľa ust. § 387 a násl. Obchodného zákonníka, ale podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd
pritom vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená osobitným právnym
predpisom a to zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorým sa podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spravuje
záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Pri spotrebiteľských úveroch sa nejedná o vzťah medzi
podnikateľmi ako o typický obchodno-záväzkový vzťah, ale o vzťah medzi spotrebiteľom ako fyzickou

osobou nepodnikateľom a veriteľom, ktorý vykazuje všetky znaky občiansko-právneho konania.

Vzhľadom na špeciálnu právnu úpravu vzťahu zákonom o ochrane spotrebiteľa a zákonom o
spotrebiteľských úveroch, súd pri posudzovaní premlčania aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka ako právneho predpisu upravujúceho vzťahy fyzických osôb - nepodnikateľov, teda vzťahy,
ktoré nemajú obchodno-záväzkovú povahu. Vychádzal pritom z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

účinného do 31.12.2007 (t.j. v čase trvania zmluvného vzťahu), podľa ktorého za spotrebiteľskú zmluvu
v širšom zmysle možno považovať každú zmluvu uzavieranú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a tým
určenú úpravu režimom Občianskeho zákonníka. Súd pritom prihliadal aj na ustálenú judikatúru v súlade
s eurokonformným výkladom smernice 93--/13/EHS a verejno-právny charakter ochrany spotrebiteľa
(povinnosť štátnych orgánov členského štátu Európskych spoločenstiev (pod tento pojem je potrebné

zahrnúťajsúd)vykladaťsvojeprávovčonajvyššejmožnejmiereeurokonformne,čiževsúladesprávom
Európskych spoločenstiev, (t.j. tak aby sa dosiahol cieľ sledovaný komunitárnou normou).

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného do 10.6.2010:

a) Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme,

b) Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 93 ods. 2 O.s.p.: Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými dňa 20.7.2009, čo bola posledne

dohodnutá splátka úveru. Žaloba bola doručená súd až dňa 23.7.2012, pričom premlčacia doba uplynula
dňom 20.7.2012. Súd aj keby v konaní dospel k záveru, že žalobca má pohľadávku voči žalovanej z
titulu nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto žalobcovi podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka priznať, pretože právo sa uplatnilo v súdnom konaní po uplynutí premlčacej
doby a vedľajší účastník na strane žalovanej namietal premlčanie nároku. Súd sa preto touto otázkou

nezaoberal a nárok žalobcu ako premlčaný zamietol.

Súd osobitne právne uznal námietku premlčania podanú vedľajším účastníkom na strane žalovanej,
lebo podľa názoru súdu osobitné postavenie aj tohto typu účastníka mu umožňuje túto námietku podať.
Analogicky by námietka premlčania v rámci dôslednej obrany práv svedčila „pravidelnému“ vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý by mal vlastný záujem na výsledku sporu. Preto zakotvenie právneho postavenia
tunajšiehovedľajšiehoúčastníkazákonom-podľacit.ust.93ods.2O.s.p.-vedietunajšísúdktomu,aby

túto námietku uznal od tunajšieho vedľajšieho účastníka aj jeho bez vlastného konkrétneho právneho
vzťahu k žalovanej, na strane ktorej vystupuje.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého: Účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorý si náhradu trov

konania neuplatnila a súd vznik nároku nezistil ani z obsahu spisu. Súd náhradu trov konania nepriznal
ani vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu, že nezistil vznik účelnosti trov právneho zastúpenia. Vedľajší
účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc
zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa
údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne

majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§3, ods.5, zákona č.250/2007 Z.z.), zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho
účastníka (§93, ods.2 O.s.p.). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z.
majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa združenie rozhodne využiť

pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov,
do ktorých hromadne vstúpilo) musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Odôvodnené
právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade sa
vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe“ do konania
spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenie namiesto toho, aby

zastupovalo spotrebiteľa vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. Taktiež nie je obvyklé,
aby vedľajší účastník ihneď po zahlásení vstupu do konania, o ktorého priebehu a nárokoch nemá
žiadnu vedomosť, splnomocnil advokáta na jeho zastupovanie a následne si žiadal rovnopis návrhu,
pričom náhradu trov konania si uplatňuje už pri oznámení vstupu do konania. Súd však nezistil účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože sa nejednalo o zložitý spor, vyjadrenia právneho

zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu), pričom
takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).