Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010088
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:9012010088.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu
a JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: Y. Y., bytom XXX XX W. č.
XX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v hmotnej
núdzi, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.
AA/2012/01522-OPHN zo dňa 18.05.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, č. B/2012/00559/Li/12 zo dňa 28.02.2012 tak, že žalobcovi sa
odníma dávka a príspevky v sume 112,55 € mesačne od 01.06.2009. Týmto rozhodnutím prvostupňový

správny orgán podľa § 26 ods. 2 zák.č. 599/2003 Z.z. o moci v hmotnej núdzi v platnom znení a v
znení neskorších predpisov a zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení odňal žalobcovi
a zastavil výplatu dávky a príspevkov v uvedenej sume s odôvodnením, že žalobca bol dňa 03.02.2012
vyzvaný, aby v lehote 8 dní preukázal splátky kúpnej ceny rodinného domu vyplatenej v júni 2009 na jeho
účet vyplývajúcej zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 05.11.2008. Vo výzve bol upozornený,
že v prípade nedoloženia požadovaného dokladu v stanovenej lehote mu bude dávka a príspevky

odňaté a zastavené od 01.06.2009, t.j. od dňa zastavenia dávok a príspevkov na základe právoplatného
rozhodnutia č. B/2009/01034/Kč/5 zo dňa 06.07.2009 z dôvodu, že bez predloženia príjmu v mesiaci jún
2009, ktorý bol vyplatený ako splátka kúpnej ceny rodinného domu na jeho účet, nie je možné posúdiť,
či bol v mesiaci jún 2009 v hmotnej núdzi.

Žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobou napadol uvedené rozhodnutie žalovaného a žiadal ho

zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch svojej žaloby podrobne opísal celý priebeh
vydávania rozhodnutí zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a to od dňa
06.07.2009, kedy bolo vydané prvé rozhodnutie vo veciach zastavenia dávok a následných rozhodnutí,
ktorými došlo k odňatiu týchto dávok, ďalej o zastavení vyplácania príspevku rozhodnutia o vrátení
dávok i príspevkov až po žalobou napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa
28.02.2002 je už v poradí deviatym rozhodnutím, avšak bez akéhokoľvek zákonného postupu, pretože

odvolací orgán vždy, keď zrušoval prvostupňové rozhodnutie, uviedol, že prvostupňový orgán má po
ich zrušení v novom konaní preskúmať, doplniť a vydať nové rozhodnutie. Prvostupňový orgán však po
takto zrušených rozhodnutiach nikdy nezačal nové konanie, ako to ukladá zákon o správnom konaní.
Považuje preto celý procesný postup správnych orgánov či prvostupňových alebo odvolacích od r. 2009
za nesprávny a teda i nezákonný.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom
na správnosť a opodstatnenosť napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že prvostupňový správny orgán dňa02.07.2009 zistil, že žalobca od júla 2008 v rodinnom dome U. č. XXX sa nezdržiava, v dome žije
rodina p. D. a p. K. na základe nájomnej zmluvy, čo úradu oznámené nebolo. Preto úrad právoplatným
rozhodnutím zo dňa 06.07.2009 zastavil výplatu dávok a príspevkov v uvedenej sume 112,55 €.

Následne vyzval p. Y., aby predložil nájomnú zmluvu na rodinný dom U. č. XXX a potvrdenie o zaplatení
nájmu od júla 2008. Na uvedenom základe menovaný predložil zmluvu o budúcej zmluve zo dňa
05.11.2008, podľa ktorej prenechal od septembra 2008 rodinný dom do užívania p. Y. D. s následným
predajom v prípade splatenia kúpnej ceny podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy. Na základe uvedenej
zmluvy o budúcej zmluve mal žalobca od p. D. príjem, čo dokazuje už žalobcom predložený pokus

o zmier, z ktorého je preukázané, že v októbri 2008 p. D. uhradila p. Y. v hotovosti 10.000,- Sk a v
mesiacoch november, december 2008, január, marec, apríl, máj, jún, júl a september 2009 uhradila na
jeho účet ďalšie platby v celkovej výške 3.376,00 €. Žalovaný vychádzal preto vo svojom rozhodovaní z
predloženej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 05.11.2008 a z pokusu o zmier zo dňa 26.09.2009,
z ktorých mal za preukázané, že žalobca mal od p. D. poukazované finančné prostriedky, ktoré sa
podľa § 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi považujú za majetok, ktorým si mohol zabezpečiť základné

životné podmienky a pomoc v hmotnej núdzi. Na základe toho dospel k záveru, že odňatie dávky
a príspevku od 01.06.2009 je dôvodné, avšak výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
nespĺňal požiadavku presnosti a vzhľadom na to, že výplata dávky a príspevkov bola právoplatne
zastavená rozhodnutím zo dňa 06.07.2009, v novom konaní bolo potrebné rozhodnúť už len o odňatí
dávky a príspevkov podľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. To bol zároveň dôvod menového

rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu.

V rámci prieskumného pojednávania žalobca podoprel svoje písomne podané argumenty i tvrdením, že
opodstatnenosťjehonárokujedanáitým,žemedzičasommubolorozhodnutímzmarca2010doplatené
na dávkach za obdobie od 01.06.2009 až do marca 2009 v celej čiastke a následne mu boli vyplácané

tieto dávky podľa pôvodného rozhodnutia až do r. 2011.

Zástupca žalovaného na pojednávaní sa pridŕžal dôvodov písomného vyjadrenia, naďalej trval na
tom, aby žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá a potvrdil skutočnosť, že žalobcovi boli medzičasom
doplatené dávky za obdobie od 01.06.2009 a vyplácané mesačne, avšak uviedol, že toto sa stalo len

na základe pričinenia bývalého pracovníka úradu, ktorý svojvoľne zariadil vyplatenie týchto dávok a to
bez akéhokoľvek rozhodnutia. Na základe toho s ním bol zrušený služobný pomer.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa piatej časti I. a II. hlavy O.s.p. a keďže nezistil
dôvody pre vyslovenie nezákonnosti tohto rozhodnutia, žalobu podľa § 219 O.s.p. ako nedôvodnú

zamietol.

Po preskúmaní krajský súd zistil, že v predmetnej veci prvostupňový správny orgán vydal už dňa
06.07.2009 rozhodnutie, ktorým zastavil vyplácanie dávok žalobcovi vo výške 112,55 € od 01.06.2009,
ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 27.07.2009. Na to nasledovalo vydanie ďalších rozhodnutí

zo dňa 05.08.2009, ktorými došlo k odňatiu a zastaveniu vyplácania týchto dávok, k zastaveniu
vyplácania príspevku na obdobie 6 mesiacov, ako i rozhodnutia o vrátení dávok a príspevkov. Proti
týmto trom rozhodnutiam bolo podané odvolanie, následkom čoho rozhodnutím zo dňa 08.03.2011 č.
A/2011/00337-001/VJ bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené. Následne prvostupňový správny orgán
vydal nové rozhodnutie dňa 27.04.2011, ktorým opätovne odňal a zastavil výplatu dávok i príspevkov,

ktoré však na základe opätovného odvolania bolo ďalším rozhodnutím druhostupňového správneho
orgánu zo dňa 08.07.2011 zrušené. Ďalšie prvostupňové rozhodnutie vo veci zo dňa 03.10.2011 bolo
opätovne druhostupňovým správnym orgánom zrušené z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Následne už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. D/2012/00559/Li/12 zo dňa 28.02.2012,
ktorým došlo k odňatiu a zastaveniu výplaty dávok a ktoré bolo napadnutým rozhodnutím v podstate

potvrdené, i keď zmenené z dôvodu, že výrok rozhodnutia trpel vadou, pretože v ňom nemalo byť
uvedené, že ide aj o zastavenie výplaty dávok, lebo o nich už bolo právoplatne rozhodnuté dňa
06.07.2009.

Zvecnéhohľadiskadôvodompreodňatiedávokapríspevkovbolaskutočnosť,žežalobcapreukázateľne

v čase poberania vtedy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávkam bol výlučným vlastníkom
rodinného domu súp. č. XXX v obci U.. Podľa vykonaného šetrenia žalobca v tomto dome nebýval
už od mesiaca júl 2008. Na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 05.11.2008 žalobca prenechal
od septembra 2008 celú nehnuteľnosť rodinný dom do užívania inej osobe s následným predajom vprípade splatenia kúpnej ceny a to s p. Y. D., vtedy trvale bytom v X. X.. Teda minimálne od 01.09.2008
neužíval svoj rodinný dom na svoje trvalé ani prechodné bývanie, prenechal ho v celosti do užívania
za pravidelne zmluvne dohodnutú odplatu inej osobe, s ktorou nebýval v spoločnej domácnosti a teda

prestal byť občanom v hmotnej núdzi. Väčšinovo dôvodom pre opakované zrušovanie prvostupňového
rozhodnutia zo strany odvolacieho správneho orgánu bola otázka zisťovania skutočných príjmov za
nájomasplátokkúpnejcenyzarodinnýdomžalobcovizostranyp.D..Opakovanesprávnyorgánvyzýval
žalobcu na preukázanie príjmu, čo však podľa jeho zistenia zostalo bez výsledné. Dospel k záveru, že
ďalšie dokazovanie vo veci zisťovania príjmov žalobcu je neúčelné a nehospodárne, keďže žalobca na

opakované výzvy riadne nereagoval a nepredložil požadované doklady.

Krajský súd na základe uvedeného dospel k nasledovnému právnemu záveru: Správny súd v rámci
konania podľa piatej časti O.s.p., teda konania, ktorým sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov
správnych orgánov skúma zákonnosť takéhoto rozhodnutia len v rozsahu a medziach podanej žaloby (§
250j ods. 1 O.s.p.). Žalobca v danej veci vo svojej žalobe v podstate nedefinuje porušenie svojich práv

alebo konkrétnych zákonov napadnutým rozhodnutím okrem tvrdenia, že došlo k závažným procesným
pochybeniam v tom, že prvostupňový správny orgán následne po zrušení jeho rozhodnutia nezačal
nové konanie tak, ako mu to ukladá Správny poriadok. Má za to, že každým zrušujúcim rozhodnutím
odvolacieho správneho orgánu sa začína vo veci nové správne konanie, ktoré je potrebné začať tým, že
mal byť vyzvaný na návrh, resp. takýto podnet mal vychádzať zo strany správneho orgánu v zmysle § 18

ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) nevykonal úkon, teda upovedomenie všetkých účastníkov
konania o tom, že sa toto konanie začína.

Je potrebné uviesť, že takýto argument nezákonnosti rozhodnutia nie je spôsobilý na vyslovenie takejto
nezákonnosti, nemá pravdu žalobca pokiaľ tvrdí, že bolo potrebné po každom zrušujúcom rozhodnutí

urobiť úkony súvisiace so začatím nového konania.

Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu,
ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, atď..

Z uvedenej zákonnej dikcie je jednoznačné, že sa vec vracia prvostupňovému orgánu na nové
prejednanie a rozhodnutie a nie na nové konanie i keď je pravdou, že v niektorých prípadoch správne
orgány v tomto smere nepresne uvádzajú svoje výroky a vracajú rozhodnutia na nové konania. I v
takom prípade však je potrebné vychádzať z dikcie zákona, nemožno preto považovať i takto chybne
formulovaný výrok za dôvod na to, aby sa vo veci začalo nové konanie. Konanie vo veci je stále iba jedno

a to i napriek tomu, že by bolo viac krát zrušené odvolacím orgánom. Konanie sa v zmysle správneho
poriadku končí až jeho právoplatným rozhodnutím.

Z vecného hľadiska žalobca k obsahu napadnutého rozhodnutia neuviedol v podstate nič. Z chronológie
jeho popisu danej problematiky vyplýva, že nesúhlasí so záverom správneho orgánu i pokiaľ ide o

vyhodnotenie obsahu zmluvy medzi ním a p. D., ale vôbec nekonkretizuje, v čom vidí nezákonnosť
takéhoto záveru správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí a v čom konkrétne došlo k porušeniu
zákona pri prijatí takéhoto rozhodnutia. Súd v prieskumnom konaní nie je povinný a zákon mu ani
neumožňuje, aby si sám dopĺňal žalobu, vyhľadával žalobné dôvody namiesto žalobcu, pretože ako už
bolo vyššie uvedené, môže preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov len v

rozsahu a medziach danými samotnou žalobou. Na základe toho potom nemohol inak, ako považovať
žalobu za nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie za zákonné.

Keďže žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo možné mu priznať ani náhradu trov konania s poukazom
na ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,

dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.