Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211202457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8211202457.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu 1/ Q. B.,

N.. XX.X.XXXX, A., X. X, X/ P. B., N.. X.X.XXXX, A., X. X, zastúpení JUDr. Jozefom Kravcom, CSc.,
advokátom, Košice, Čingovská 9 proti žalovanému 1/ J.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX, A., R.. N. XX, X/ V..
Q. B., N.. X.X.XXXX, A., R.. N. XX, zastúpená JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, Bardejov, Dlhý rad
17, o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou zo dňa 11.4.2011 doručenou súdu dňa 18.4.2011 domáhali:

1/ aby súd rozhodol, že sú výlučnými vlastníkmi 4-izbového bytu č. X na X posch. vchod č. X N. L.
X. X, A., Č..B.. XXX, a pozemku o výmere 1.865m2, v podiele 69/6455, zapísaného na LV XXXX, kat.
územie A. ( ďalej len byt č. X )
2/ aby súd určil, že Dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 25.2.1997, uzavretá medzi
navrhovateľmi a odporcami ( ďalej aj Dohoda ) a Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo
dňa 24.3.1997, uzavretá medzi OSBD a odporcami sú neplatné
3/ aby súd určil, že zmluva o prevode vlastníckeho podielu k uvedenému pozemku zo dňa 16.1.2002

uzavretá medzi Mestom A. a odporcami je neplatná ( ďalej len podiel na pozemku )
4/ aby súd rozhodol, že byt č. X N. X W.. M. Č.. X N. L. X. X, A. a pozemok o výmere 1.865m2, v
podiele 69/6455, zapísaný na LV XXXX, k. ú. A. nepatria do F. J.. Q. B. P. V.. Q. B.. Taktiež sa domáhali
náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 30.9.2009 sa na tunajšom súde začalo konanie o vyporiadanie BSM,
v ktorom účastníkom konania bol žalovaný v 1.rade - syn žalobcov. Uviedli, že jeho bývalá manželka

- žalovaná v 2/ rade si robí nároky na byt, v ktorom bývajú a o údržbu ktorého sa nepretržite od roku
1967 starajú. Manželstvo ich syna a žalovanej v 2.rade bolo právoplatne rozvedené dňa 19.6.2009 na
základe rozsudku Okresného súdu v Bardejove, sp.zn. 1C 137/2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 5Co 32/09. Nakoľko sa im žalovaná po ich synovi vyhrážala, že ich vyhodí z bytu,
v dôsledku hroziaceho nebezpečenstva straty bývania a v záujme ochrany základných práv podávajú
túto žalobu. Zároveň vyhlásili, že sú vlastníkmi 4-izbového bytu č. 4 na 1 posch. vchod č. 1 na ulici X.
X, A., Č..B.. XXX, P. W. Y. M. X.XXXmX, M. W. XX/XXXX, D. N. R. XXXX, K.. Ú. A.. O tom, že právny

stav súvisiaci s užívaním a vlastníctvom uvedených nehnuteľností je iný, sa dozvedeli až z oznámenia
svojho syna. Tento byt nerušene užívajú a starajú sa o jeho údržbu od roku 1967. Odporcovia nikdy
byt neužívali ani si žiadne nároky na vlastníctvo nerobili. Ako rodičia sa im počas manželstva pomáhali
materiálne aj finančne. Ústne sa dohodli, že pre prípad ich smrti, ako sa naloží s ich majetkom aj s ichsynmi. Syn Jozef mal dostať byt, kde teraz bývajú. Chcel sa o nich postarať, preto na podnet bývalej
manželky začali v tejto veci konať a dňa 25.2.1997 bola na základe uvedených pohnútok medzi nimi
spísaná dohoda o prevode členských práv a povinností v OSBD A.. Touto dohodou boli oklamaní do

budúcna, neuvedomujúc si právnych následkov, i keď ich syn to myslel dobre Obsah tejto dohody je
zmätočný aj tým, že nemá náležitosti zákona a vôbec sa k nej nevyjadrili orgány OSBD. Následne po
spísaní tejto dohody začali udalosti naberať zvláštny spád, mimo ich vedomia, kedy syn na podnet
manželky uzavrel s OSBD dňa 27.3.1997 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu. Na zmluve
sa objavilo aj meno vtedajšej manželky, hoci z citácie zmluvy to vôbec nevyplýva. Táto zmluva nemá

náležitosti požadované vtedajšími platnými právnymi predpismi, ktoré dokonca obchádza a nie je ani
v súlade s vnútornými predpismi OSBD. Odporcovia následne s mestom A. dňa 16.1.2002 uzavreli
zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je postavený obytný dom, kde sa
nachádza tento byt. Túto zmluvu však podpísali oni, čo ich utvrdilo v tom, že byt je ich, môžu v ňom
nerušene bývať a v prípade núdze im pomôže syn Jozef. Jednalo sa o nezákonný stav a formalizmus,
ktorý zapričinil ich stav charakterizovaný právnou neistotou, morálnym a materiálnym sklamaním a

chamtivosťou a intoleranciou odporkyne v 2. rade. Tieto dokumenty vyvolali neistý právny stav, sú
nezákonné a ohrozujúce ich vlastníctvo. Do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebolo doposiaľ
zasahované, nerušene ich užívajú a starajú sa o ich údržbu aj vykonaním rekonštrukcie.

Žalovaní sa k veci vyjadrili ( viď nižšie ).

Na pojednávanie vytýčené na deň 10.01.2012 sa ustanovili účastníci konania a ich zástupcovia.
Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej v zmysle §
156 ods. 2 O.s.p. na deň 31.01.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami a výsluchom účastníkov konania a ich právnych
zástupcov, výsluchom svedkov, oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov, tak ako boli
oboznamované na pojednávaniach (návrhom na začatie konania a prílohami, zmluvou o pôžičke č.l. X,
nájomnou zmluvou č.l. X, dohodou o prevode členských práv a povinnosti podľa čl.18 stanov OSBD
na č.l8, zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č.l. X, zmluvou o prevode spoluvlastníckeho

podielu k pozemku na č.l. XX, R. Č.. XXXX P. XXX K..Ú.. A. P. B. Y. A., podaním na č.l. XX a 58, podaním
na čl. 69, 70 a 72 s prílohami, podaním na čl. 80, podaním Katastrálneho úradu A. na čl. 86 s prílohami,
podaním OSBD A. na čl. 90, podaním OSBD na čl. 95, dohodou o podmienkach darovania bytu na čl.
4 zo dňa 10.1.1997, podaním Obchodného registra OS W.Y., podaním - čestným prehlásením žalobcov
doručenom súdu dňa 19.11.2012 s prílohou ) a súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1C 147/2009

a zistil tento skutkový stav veci :

Zo zmluvy o pôžičke na zloženie členského podielu v stavebnom bytovom družstve zo dňa 24.10.1967
( čl. 6 ) vyplýva, že D. XX.P. N..W.. závod A. na základe tejto zmluvy poskytli pracovníkovi Q. B. N..
XX.X.XXXX bezúročnú pôžičku vo výške 13.145,60 Kčs na zloženie členského podielu za podmienky,

že zostane v organizácii pracovať 15 rokov a organizácia mu v tom prípade odpustí 90% poskytnutej
pôžičky, t.j. 11.831,04,-Kčs.

Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 2.1.1974 medzi Okresným stavebným bytovým družstvom v A. ( ďalej
aj OSBD ) a Q. B. - navrhovateľom vyplýva, že nájomcovi bol poskytnutý byt na ulici Komenského, blok

F1 s úžitkovou plochou 76,34m2 za mesačné nájomné 305,-Kčs.

ZDohodyoprevodečlenskýchprávapovinností spísanejdňa25.2.1997(čl.8)vyplýva,žeprevodcaQ.
B., N.. XX.X.XXXX prevádza všetky svoje členské práva a povinností vyplývajúce z členstva v OSBD A.
k bytu ( X. X, A. ) v bloku F-1 na nadobúdateľa svojho syna J.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX a jeho manželku

V.. Q. B., N.. X.X.XXXX. Členské práva a povinností spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa
dňom 1.3.1997. Boli uhradené aj poplatky spojené s prevodom členských práva povinností v sume
300,- Sk. Dohoda sa uzavrela v zmysle čl. 18 stanov OSBD v Bardejove ( ďalej len Stanovy ). V hornej
časti Dohody sa nachádza označenie - hlavička Okresné stavebné bytové družstvo v Bardejove. V
dolnej časti sa nachádzajú podpisy prevodcov - Q. B. P. P. B. a podpisy nadobúdateľov.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 24.3.1997 ( čl. 9 ) vyplýva, že predávajúci
OSBD v Bardejove prevádza A. Č.. X N. X W.. M. Č.. X N. L. X. X, A., Č..B.. XXX spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v dome v podiele77/6455, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A. N. Y. A. na kupujúcich J.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX P. Q.
V. V.. Q. B., N.. X.X.XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 0,-Sk vo výške nesplateného investičného úveru,
ktorá pripadá na prevádzaný byt. Článok VII uvádza, že kupujúci mal splatený investičný úver pripadajúci

na prevádzaný byt pred uzavretím tejto zmluvy. K pozemku parc. č. XXXX o výmere 1.865m2, vzniká
nadobúdateľom právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( čl. II Zmluvy, § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. ).
Zmluva je podpísaná J.. Q. B. P. V.. Q. B. ako kupujúcimi a za OSBD Bardejov zmluvu podpísal J.. V. Š.,
W. Y. P. Q. A., členka predstavenstva OSBD, podpisy overené. Vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností pre nadobúdateľov povolený dňa 31.07.1997, pod č. V 1557/97. Zmluva je uzavretá v

zmysle zák. č. 42/1992 Zb. a zák. č. 182/1993 Z.z.. V čl. XI ods. 3 je uvedené nadobudnutím vlastníctva
bytu v zmysle tejto kúpnej zmluvy zaniká pôvodný nájom bytu, uzavretý medzi prenajímateľom a
nájomcom. Správu domu zabezpečuje Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov ( čl. IX ). V zmluve
sanachádzapresnýpopis nehnuteľnosti,ichstavu,právakpozemku,veľkosťspoluvlastníckehopodielu
ako to vyžaduje zákon č. 182/1993 Z.z..

Zo zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku zo dňa 16.2.2002 ( čl. 12) vyplýva, že
predávajúci Mesto Bardejov prevádza podiel 69/6455 k pozemku č. 2001 o výmere 1865 m2, zapísanom
na LV č. XXXX, k.ú. Bardejov, na nadobúdateľov J.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX P. V.. Q. B., N.. X.X.XXXX
- M. A. Č.. X M. M. X N. X. W.. M. A. F. B.. Č.. XXX, ktorí sú zároveň podielovým spoluvlastníkom
spoločných častí a zariadení bytového domu. Zmluva je uzavretá v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. V čl. III

je zakotvená cena podielu a to 3,- Sk/ m2, teda spolu 67 ,- Sk. Zmluva je podpísaná za mesto Bardejov
- primátorom V.. A. S. P. N. Q. B.a a manželka. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre
nadobúdateľov povolený dňa 11.03.2002, pod č. V XXX/XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 9994 Správy katastra Bardejov zo dňa 10.12.2008 vyplýva, že podielovými

spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.865m2, v podiele
69/6455 sú J.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX a jeho manželka V.. Q. B., N.. X.X.XXXX a to titulom zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku je zmluva o prevode spoluvlastníckeho prevodu pod
č. V 345/02.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 8282 Správy katastra Bardejov zo dňa 10.12.2008 vyplýva, že vlastníkmi
bytu č. X N. X W.. M. Č.. X N. L. X. X, A., B. B.. Č.. XXX P. W. XX/XXXX na spoločných častiach a
zariadeniach B. J.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX P. Q. V. V.. Q. B., N.. X.X.XXXX a to titulom zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu pod č. M. XXXX/XX.

Žalovaná v 2. rade podaním zo dňa 10.11.2011 prostredníctvom právnej zástupkyne, uviedla, že
z čl. 18 Stanov OSBD vyplýva, že prechod práv a povinností spojených s členstvom v družstve na
základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu prostredníctvo zmluvy alebo dohody o prevode
členstva k príslušnému družstvu alebo neskorším dátumom uvedeným v zmluve. Tie isté účinky

nastávajú akonáhle príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode
členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva, takže predmetná dohoda uzavretá medzi účastníkmi
konania je platná a účinná. Zároveň doložili do spisu i stanovy OSBD platné ku dňu 24.11.1992.

Na pojednávaní dňa 13.01.2012 právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že návrh je doposiaľ

neodôvodnený. Z návrhu nevyplýva čo viedlo žalobcov k podaniu takéhoto návrhu. Rozvod manželstva
nie je dôvodom na to, aby uvedené úkony boli neplatné. Právny úkon bol vykonaný slobodne, vážne,
určito a zrozumiteľne. V tom čase tiež nebola obmedzená spôsobilosť žalobcov na právne úkony. Taktiež
nekonalivtiesniazanápadnenevýhodnýchpodmienok.Uvedenýprávnyúkonniejevrozporesdobrými
mravmi ani právnymi predpismi. Žiada žalobu zamietnuť.

Výsluchom žalovaného v 2. rade bolo zistené, že súhlasí s podanou žalobou jeho rodičov v plnom
znení. Nesúhlasí s tvrdením právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, že neexistujú dôvody. Rodičia mali
prednostné právo vlastniť tento byt a všetky tieto úkony, ktoré boli prevedené, na základe ktorých dostali
byt, on a bývalá manželka boli urobené pod podmienkou, že sa o rodičov v starobe budú starať v

rovnakej miere. Rodičia delili majetok medzi troch bratov. On dostal najväčší podiel z dôvodu, že budú
spolu žiť s manželkou a že sa budú o nich starať. Bývalá manželka sa vyhrážala rodičom, že im zbalí
kufre a vyhodí ich na ulicu. Rodičia sa cítia byť oklamaní a podvedení. Obaja nedodržali to, čo sľúbilia cítia sa byť ohrození jej vyjadrením, že skončia na ulici. Poukázal aj na niektoré články predložených
stanov OSBD, ktoré pojednávajú o vlastníckom práve a kúpnej a darovacej zmluve napr. čl. 14.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, či žalovaný v 1. rade podpísal obidve zmluvy
dobrovoľneačiichobsahombolozriadeniebremenavprospechjehorodičov,žalovanýv1.radeuviedol,
že ich podpísal dobrovoľne. K bremenu sa nevie vyjadriť. Zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a o
prevode vlastníctva k pozemku podpísali s bývalou manželkou ako manželia. Pre a mojich rodičov to
bola dôležitá podmienka. Inak by tie zmluvy rodičia nikdy nepodpísali ak by naše manželstvo smerovalo

k rozvodu.

Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na existujúcu žiadosť jeho rodičov o prevod vlastníctva k bytu zo
dňa 29.6.1992 vrátane odpovede OSBD Bardejov zo dňa 6.7.1992, z ktorých vyplýva, že rodičia splnili
podmienky prevodu vlastníctva k bytu. Poukázal ešte na čl. 57 predložených stanov.

Výsluchom žalovanej v 2. rade bolo zistené, že si myslí, že táto žaloba súvisí s konaním o vyporiadanie
BSM, že je to žaloba podaná bývalým manželom a jeho zástupcom. Nikdy rodičov žalovaného v 1. rade
neprosila o nadobudnutie bytu takýmto spôsobom ani im nikdy neprisahala, že sa o nich budú spoločne
starať. Nikdy tiež nepodpisovala žiadne ťarchy a podmienky ani ich nenútila, aby im tento byt previedli.
Od septembra 2009 v tomto byte nebola. Nikdy sa im nevyhrážala, že ich vyhodí z bytu na ulicu.

Vychádzali spolu vždy dobre. Jediné čo povedala bolo v súvislosti s delením majetku v BSM a to, že ak
chcú rodičia bývalého manžela ísť bývať do bytu na M., tak sa tam môžu nasťahovať a tým aj uvoľniť
tento byt. Uvedené však bolo v rozhovore so žalovaným v 1. rade, nie s jeho rodičmi. Nemá problém
im pomáhať ani teraz, aj keď to nie je nikde na papieri. Doposiaľ ju o pomoc nežiadali. Nesúhlasí s
podanou žalobou.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade na žalovanú v 2. rade, kto bol iniciátorom uzavretia
dohody o prevode členských práv, žalovaná v 2. rade uviedla, že s tým prišli sami rodičia, lebo už chceli
podeliť svoj majetok.

Z podania Q. B. /žalobcu v 1/rade/ adresovaného OSBD Bardejov zo dňa 29.6.1992 vyplýva, že žiadal
o prevod bytu Č.. X N. X W.. M. Č.. X N. L. X. X, Bardejov do svojho osobného vlastníctva. Žiadosť
adresoval OSBD Bardejov, doručené dňa 29.06.1992. OSBD mu odpovedalo dňa 06.07.1992 s tým,
že jeho žiadosť sa eviduje ( čl. 57-58 ).

Na pojednávaní dňa 27.02.2012 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Jedná sa o ich
byt, ktorý v dobrom úmysle darovali synovi a jeho bývalej manželke. Manželstvo sa však rozpadlo. Vtedy
si dali podmienky a to, že sa o nich postarajú v starobe a že im budú v starobe nápomocní. V prípade
núdze to musia riešiť. Nechcú, aby byt dostal niekto, kto sa nebude môcť o nich postarať. Žiadajú byt
do ich vlastníctva. Bývala nevesta nie je členom rodiny, nebolo by správne, ak by cudziemu človeku

nechali majetok, na ktorý celý život robili.

Na pojednávaní dňa 27.02.2012 žalobca v 1. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe. Asi trikrát navštívil
bývalú nevestu v jej pracovni, kde mu sľúbila, že sa v starobe o nich postará s tým, že mu povedala,
že sa o to nemá starať. Tak isto pri prevode sľúbila, že sa o nich postará. Vtedy tam boli štyria a sľúbili

im to spoločne so synom, že sa o nich postarajú spoločne. Vidí v tom hrubé porušenie dobrých mravov,
keďže nedodržala to, čo sľúbila.

Na pojednávaní dňa 27.02.2012 žalovaný v 1. rade uviedol, že súhlasí so žalobou v celom znení.
Rodičia majú pravdu. Došlo k podvodu, porušeniu dohôd za účelom získania bytu zo strany odporkyne.

Na pojednávaní dňa 27.02.2012 právna zástupkyňa odporkyne v 2. rade uviedla, že opätovne
poukazuje, že toto konanie nemá ani skutkové ani právne opodstatnenie. Došlo k prevodu členských
práv a následne k prevodu vlastníctva k bytu na základe zmluvy uzavretej s OSBD. Nevidí tu žiadne
porušenie. Právny úkon bol v tom čase urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Taktiež nebola

obmedzená spôsobilosť na právne úkony u navrhovateľov. Tento úkon urobili dobrovoľne. Taktiež tento
úkon nebol podmienený žiadnymi podmienkami. Taktiež poukázala na to, že nedošlo k uzavretiu
darovacej zmluvy. Preto navrhuje žalobu zamietnuť.Na pojednávaní dňa 27.02.2012 žalovaná v 2. rade uviedla, že v rámci vyporiadania nášho majetku s
ich synom nemá záujem o byt, v ktorom bývajú. Má záujem len o byt na M., ku ktorému jej dopomohli
jej rodičia. Neurobila žiaden podvod. Čo sa týka poskytnutia pomoci z jej strany tak im pomáha aj teraz,

ani sami o tom možno nevedia. Vedeli, že v ich manželstve boli problémy. Sama navrhovateľka jej
povedala, že sa má rozviesť, lebo trpí, lebo ona to nedokázala aj keď trpela. Je pravdou, že ju otec v
kancelárii navštívil, avšak hovoril aj o tom, ako spolu zle žili.

Na otázku súdu, či vedia navrhovatelia odôvodniť právny záujem na určení vlastníckeho práva a určení

neplatnosti právnych úkonov uvedených v žalobe, navrhovateľka v 2. rade uviedla, že chcú len istotu,
že sa o nich niekto postará, keďže syn pracuje preč, on sa o nich nemôže postarať. Nevesta tiež odišla.
Nemôže sa na nich spoľahnúť. Nechce tiež, aby aj ich ďalší synovia boli ukrátení, aby nedochádzalo k
nezhodám v rodine. Chce, aby boli opäť vlastníkmi bytu.

Výsluchom žalobkyne v 2. rade bolo zistené, že tieto veci ohľadom bytu vybavoval skôr jej manžel. Ona

do toho až tak nevidela. Spoľahla sa na manžela a tak to následne podpísala.

Na otázku súdu, či ju niekto nútil k podpisu zmluvy o prevode členských práv na ich syna, žalobkyňa
v 2. rade uviedla, že sa dohodli s manželom, že tento byt bude prevedený a aby sa neplatili v tom
čase dva poplatky za prevody tak sa to urobilo vtedy naraz. Nikto ich k podpisu nenútil. Podpísali to

dobrovoľne, nepočítali s tým, že po rokoch príde medzi nimi k nedorozumeniam.

Na otázku súdu, kde sa podpisovala uvedená dohoda, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že na družstve
za prítomnosti pána R..

Na otázku súdu či mali vedomosť o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva k bytu,
žalobkyňa v 2. rade uviedla, že hej, vedeli to.

Na otázku súdu, či boli niekde uvedené podmienky, za ktorých dôjde k prevodu, ktoré spomínala pri
vyjadrení k žalobe a či sú tieto niekde zapísané, resp. niekde písomne uvedené, žalobkyňa v 2. rade

uviedla, že nevie či boli niekde uvedené a zapísané. Povedali si to v rodine, tak im verila.

Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy s mestom Bardejov o prevode
spoluvlastníckeho podielu k pozemku, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že áno vedela o zmluve. Platili
všetky poplatky.

Na ďalšiu otázku súdu, či túto zmluvu podpísala, navrhovateľka v 2. rade uviedla, že áno, podpísala ju .

Na ďalšiu otázku súdu, či si všimla, že nadobúdateľmi sú odporcovia a prečo ju v tomto prípade
podpísala, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že áno všimli si to, dali im to podpísať, tak to podpísali.

Na otázku súdu, kde túto zmluvu podpisovali, žalobkyňa v 2. rade uviedla, že na MSNV Bardejov.

Výsluchom žalobcu v 1. rade bolo zistené, že začal pracovať v Závodoch 29. augusta v Partizánskom,
kde bolpredvolaný,aby išielpracovaťdoBardejovastým,žemu bolpridelenýdvojizbovýbyt.Následne

im bolo oznámené, že dôjde k výstavbe bytovky - k tej, v ktorej teraz bývajú. Byt v nej im bol pridelený
v roku 1968, kde na základe zmluvy museli zložiť určitú čiastku a musel sa zaviazať, že v závode
odpracuje 15 rokov. Na základe splnenia podmienok byt dostali.

Na otázku súdu, či si spomína na čas kedy došlo k prevodu členských práv v družstve, žalobca v 1.

rade uviedol, že si nespomína, nemôže k tomuto odpovedať.

Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu na odporcov
na základe zmluvy, žalobca v 1. rade uviedol, že sa stretli na OSBD, bola tam len zástupkyňa pani
A., nemal im to kto vysvetliť. Zdôraznil jej, že chce uviesť, že odporcovia sa o nich postarajú, aby to

tam bolo uvedené, aby sa o nich Jana a syn v starobe postarali. Pokiaľ robil syn na Úrade práce v
Bardejove bol u nich každý deň. Postaral sa o rekonštrukciu bytu od objednania až po vyúčtovanie.
Postaral sa o rekonštrukciu kuchyne, zabezpečenie kuchynského nábytku, chodbového nábytku. Pri
výmene radiátorov bol nápomocný jedine on, keďže ďalší dvaja synovia žijú mimo Bardejova.Na otázku súdu, či spomínané podmienky, že sa o nich žalovaní postarajú sú niekde uvedené a či o tom
existuje písomná dohoda, žalobca v 1. rade uviedol, že bolo to len ústne, navzájom si verili. Nikdy sa

nepohádali. Následne preto aj vznikla dohoda na OSBD.

Na ďalšiu otázku súdu, či má vedomosť o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu k pozemku a či túto zmluvu podpísal, žalobca v 1. rade uviedol, že podpísal túto zmluvu na
mestskom úrade. Je podpísaná len nimi rodičmi, nie odporcami.

Na otázku súdu, prečo podpisovali takúto zmluvu, keď ako nadobúdatelia sú uvedení odporcovia,
žalobca v 1. rade uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť.

Na ďalšiu otázku súdu, kto ich volal k podpisu takejto zmluvy, žalobca v 1. rade uviedol, že ich volali
z mesta.

Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, či ich niekto nútil k tomu, aby uzavreli dohodu
o prevode členských práv v družstve, žalobca v 1. rade uviedol, že nikto ich nenútil, ale nebolo im
vysvetlené, prečo to robia.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, kto dal podnet k uzavretiu dohody o prevode
členských práv, žalobca v 1. rade uviedol, že museli ho dať v OSBD.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, či sa na Mestskom úrade v Bardejove pri
podpisovaní zmluvy o prevode práv k pozemku preukázal občianskym preukazom, žalobca v 1. rade

uviedol, že áno preukázal sa.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne, či si uvedenú zmluvu na meste prečítal a či ju aj napriek tomu,
že ako nadobúdatelia boli uvedení odporcovia, podpísal, žalobca v 1. rade uviedol, že prečítal ju, k
podpisu sa nevyjadruje.

Žalovaný v 1. rade poukázal, že existuje písomná dohoda medzi rodičmi a nimi súrodencami ako
budú deliť ich majetok, akým spôsobom podelia majetok a preto tam bolo tiež uvedené aj to, že byt,
v ktorom bývajú rodičia je zo všetkých nehnuteľností najhodnotnejší a že prípadne jemu z dôvodu, že
sa s manželkou budú o nich spoločne starať. Poukázal na § 24 a § 28a zákona číslo 42/1992. Rodičia

požiadali o prevod vlastníckeho práva k bytu. K zmluve nedošlo. Taktiež poukázal na § 16, § 28 a § 29
zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Nikdy nepožiadal s bývalou manželkou
o prevod vlastníctva bytu OSBD Bardejov. Podpisy sú nepravé. Navrhol vypočuť vo veci jeho dvoch
bratov. Nech sa títo vyjadria k dohode medzi nimi a rodičmi ohľadne podelenia majetku. Bratia sa nebudú
vedieť bližšie vyjadriť k zmluve. Podpis na dohode o prevode členských práv nie je jeho mamy.

Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že to, čo uviedol žalovaný v 1. rade, v podstate uviedol
v ich záujme, teda že nedošlo k porušeniu zákona pri prevode vlastníctva bytu, OSBD ho previedlo na
nájomcov teda na odporcov.

Na otázku súdu, či žalovaní podpísali zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku právna
zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že žalovaná v 2. rade túto zmluvu nepodpísala. Že zmluvu
nepodpísal uviedol aj žalovaný v 1. rade, sú na nej podpisy rodičov.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že boli na OSBD, bola tam prítomná. Ona tam aj podpisovala.

Na otázku súdu na základe akých skutočnosti sa žalobcovia cítia vlastníkmi bytu, žalobkyňa v 2. rade
uviedla, že na základe toho, že odpracovali 30 rokov v JAS - e. Splnili podmienky, na ktoré sa zaviazali a
odpracovaliroky.Ajkeď todalisynovi, takchcetorozhodnutievziaťspäť.Onidvajanesplnilipodmienky,
na ktoré sa zaviazali. Žalobca v 1. rade sa k tejto otázke nevyjadril.

Podaním zo dňa 3.4.2012, ktoré bolo súdu doručené 11.4.2012 spoločnosť J.. B..T..Y.., ktorá zmluvu o
prevode spoluvlastníckeho podielu k pozemku zo dňa 16.1.2002 pripravovala a zabezpečovala podpisy
nadobúdateľov, uviedla že vzhľadom na dlhú dobu, ktorá od času, kedy spoločnosť odpredaj alikvótnychčastí pozemkov k bytom v osobnom vlastníctve realizovala sa nevie vyjadriť na otázku súdu, za akých
okolností sa predmetná zmluva podpisovala, resp. kto zmluvu podpisoval.

Na pojednávaní dňa 19.04.2012 právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na všetkých podaniach a
prejavoch ústnych či písomných. Naliehavý právny záujem odôvodňuje nesúladom reálneho stavu so
stavom v katastri nehnuteľnosti, ktorý tým pádom je daný vždy a ktoré súvisia s vlastníckym právom
k bytu a vlastníckym právom k pozemku. Taktiež sú ohrozené práva žalobcov a to najmä ich ústavné
právo na bývanie a ďalšie práva, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami a súvisia s tým, akým spôsobom boli

prevedené. Taktiež naliehavý právny záujem vyplýva aj od zabezpečenia právnej istoty žalobcov, najmä
kde budú bývať a kto sa o nich postará a to vzhľadom na ich pokročilý vek a aj zdravotný stav. Naliehavý
právny záujem tiež úzko súvisí aj s dobrými mravmi, ktoré už boli spomenuté aj na predchádzajúcom
pojednávaní vo výpovedi žalobcov. Za pomoc, ktorú poskytli synovi nedostali odplatu, ktorú očakávali
vo forme pomoci do konca života. Pomoc sa nenaplnila tak po právnej stránke a ani skutkovej, preto
boli nútení podať túto žalobu týkajúcu sa viacerých vecí, ktoré priamo súvisia a súvisia tiež s konaním

odporkyne v 2. rade v rámci konania o vyporiadanie BSM vedeného na tunajšom súde. Doposiaľ nebolo
rozhodnuté o vyporiadaní BSM žalovaných. Čo sa týka bývania žalobcov toto právo je ohrozené, hrozí
takáto skutočnosť. Vo vzťahu k zmluve o prevode vlastníckeho práva k pozemku poukázal na to, že
zmluvu nepodpísali žalovaní, podpisy nie sú platné, navrhuje preto vykonať znalecké dokazovanie za
účelom zistenia, kto podpísal uvedenú zmluvu a to znalcom grafológom. Táto zmluva je preto absolútne

neplatná, aj z tohto vyplýva naliehavý právny záujem. Žalobcovia v tomto byte bývajú, hradia všetky
služby, starajú sa o byt. Za účelom objasnenia kto podpísal túto zmluvu a za akých okolnosti bola
podpísaná a kde bola podpísaná navrhol vypočuť štatutárneho zástupcu bytového družstva. Vo vzťahu
k zmluve o prevode členských práv je minimálne jeden podpis nie pravý, preto je potrebné dokazovať
za akých okolností boli zmluvy podpísané. Prejav vôle žalobcov bol iný. Je potrebné si tiež vyžiadať

zápisnice ohľadom napadnutých zmlúv a grafologicky preukázať kto zmluvy podpísal. Zmluva o prevode
vlastníctva družstevného bytu je uzavretá v zmysle zákona č. 42/1992 Zb., avšak uvedený právny
predpisnepoznáinštitútkúpnejzmluvy,keďžetátojeinštitútomobčianskehozákonníka.Vtejtosúvislosti
poukazuje na článok 11 ods. 3 Zmluvy.

Žalovaný v 1. rade opätovne uviedol, že súhlasí s podanou žalobou. Manželka klame. Povedala mu, že
ak sa do troch mesiacov z bytu neodsťahuje, tak sa k rodičom presťahuje ona a následne ich vyhodí
na ulicu. Žiadal svojich rodičov, aby mu byt darovali a že oni sa nich postarajú. To sa však radikálne
zmenilo po rozvode manželstva.

Na pojednávaní dňa 19.04.2012 právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že k veci sa už
opakovane vyjadrili, navrhuje žalobu zamietnuť. Ani terajšie vyjadrenie žalobcov ich nepresvedčilo o
oprávnenosti podanej žaloby ani konanie o vyporiadanie BSM neobmedzuje žalobcov v ich bývaní,
nakoľko žalovaná v tomto konaní navrhuje predmetný byt prikázať bývalému manželovi. Taktiež
nesúhlasí s tým, že boli porušené dobré mravy a aby žalobcom hrozil pobyt na ulici. Právny úkon bol

vykonanýdobrovoľne,beznátlaku,slobodne,bezakýchkoľvekpodmienokvovzťahukopaterečipomoci
v starobe. Jedná sa o legálne právne úkony, ktoré spĺňajú náležitosti právnych úkonov. Konštatovala
však vo vzťahu k zmluve o prevode vlastníctva k pozemku, že táto jediná zmluva je sporná, keďže
ju podpísali žalobcovia tak ako to uviedli na predchádzajúcom pojednávaní. Vo vzťahu k ostatným
zmluvám nie je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti zmlúv. Nevidí dôvod na vykonanie znaleckého

dokazovania grafológom z dôvodu, že žalobcovia pri výpovedi uviedli, že zmluvu podpísali. Dohodu o
prevode členských práv urobili sami. Vo vzťahu k dôkazu, ktorý uvádza žalovaný v 1. rade uviedla, že
sa jedná o list z roku 1992, teda bol podaný dávno predtým ako došlo k prevode členských práv. Ak
jej nebolo vyhovené, mohli sa dožadovať na súde uzatvorenia takejto zmluvy. Táto žiadosť je pre toto
konanie nevýznamná.

Podaním doručeným súdu dňa 27.4.2012 žalovaná v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
reagovala na tvrdenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní konanom dňa 19.4.2012, v ktorom
uviedla, že Dohoda o prevode členských práv a povinností bola uzavretá v súlade s ust.čl.18 Stanov
OSBD, v zmysle ktorých prevod práv a povinností spojených s členstvom v družstve na základe dohody

nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva i povinností spojené s členstvom prechádzajú
na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušného družstva
alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode
členstva nastávajú, akonáhle príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena oprevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva čl. 68 (podľa ods. 1 podpisy musia byť
overené). Podľa ods. 2 overenie sa nebude vyžadovať v prípade, ak sa zmluva a dohoda uzatvorili
pred pracovníkom družstva povereným predstavenstvom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dohoda

bola uzatvorená na OSBD, čoho dôkazom je originál podania OSBD. Samotní žalobcovia jednoznačne
potvrdili, že toto bolo ich slobodné stanovisko, toto chceli urobiť, nespochybnili ani podpisy na tejto
dohode.Podpis namietal žalovaný v 1. rade, ktorého postup je evidentný a účelový iba z dôvodu, že sa
chce dopracovať k dvom bytom. Uviedla ďalej, že následne bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva
družstevnéhobytuvsúladesust.z.č.42/1992Zb.oúpravemajetkových,vzťahovavyporiadanínárokov

v družstvách v znení neskorších predpisov a z. NR SR č. 182/1993 Z.z. v znení zákona NR SR č.
151/1995 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Čo sa týka náležitosti zmluvy v rámci z. č.
42/1992 Z.z. platného 21.12.1991 a účinného od 28.02.1992 v zmysle § 24, členovia bytového družstva,
ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov mohli do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
vyzvať bytové družstvo na uzatvorenie zmluvy, ktorou na nich družstvo prevedie vlastníctvo k bytu a
nebytového priestoru. Uplynutím tejto lehoty právo zaniká. V zmysle § 25 obsahom zmluvy podľa § 24

je aj záväzok člena družstva nahradiť družstvu nesplatený investičný úver s prísl. pripadajúci na byt
alebo nebytový priestor a záväzok člena podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním bytu. Tieto
záväzkyprechádzajúajnaprávnehonástupcučlenadružstva.Vzmysle§26spôsobúhradyvyplateného
investičného úveru s jeho prísl. ustanoví členská schôdza bytového družstva do 3 mesiacov po uplynutí
lehoty uvedenej v § 24. V zmysle § 27 vlastníci družstevných bytov v domoch vo vlastníctve družstva sa

stávajú v pomere k veľkosti bytov spoluvlastníkmi spoločných a nebytových priestorov k domu, v ktorom
sa predmetné byty nachádzajú, okrem garaží. V tomto kontexte právna zástupkyňa žalovaných tvrdí,
že zmluva o prevode vlastníctva bytov ani dohoda o prevode členských práv nevykazuje žiadne právne
ani skutkové nedostatky. Ak žalovaný v 1. rade predložil doklad o tom, že dňa 09.06.1992 požiadali
žalobcovia o prevod bytu do osobného vlastníctva, pričom OSBD im oznámilo, že o postupe ich budú

informovať, je v tomto prípade právne nevýznamné, keďže v ďalšom období žalobcovia na tento prevod
nereagovali a ani nepožiadali príslušný súd, aby vo veci rozhodol a výrokom rozsudku vo veci privolil k
predaju bytu (po uplynutí dvoch rokov od účinnosti zákona). Následne žalobcovia v roku 1997 uzatvorili
vyššie uvedenú dohodu. Namietať po toľkých rokoch, aký bol prejav vôle prevodcov je iba účelový
zámer. Čo sa týka námietky právneho zástupcu (zmluva o prevode vlastníctva bytu - kúpna zmluva) k

tomu uviedli, že v súlade s ust. § 5 z.č. 182/1993 Zb. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov ods. 1 Zmluva o prevode vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru musí
byť písomná a okrem všeobecných náležitostí v súlade s ust. § 132 Obč.zákonníka § 43 a násl. a 588 a
násl. Obč. zákonníka má obsahovať náležitosti, ktoré sú popísané v bode a až h, v ods. 2, 3, 4, 5, 6, 7,
8 tohto zákona. Aj v tomto kontexte táto zmluva nie je po obsahovej, formálnej ani právnej stránke, ani

relatívne ani absolútne neplatná a vyvracia tvrdenia právneho zástupcu žalobcov, že na tieto zmluvy sa
nevzťahujú ust. Obč. zákonníka. Uviedli ďalej, že i keď zmluva o prevode vlastníckeho práva k pozemku
je sporná, nemôže to mať vplyv na predchádzajúce právne úkony, keďže aj túto zmluvu žalobcovia
podpísali sami a vedome. Znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva považujú za neefektívne a
spor predlžujúce, preto navrhujú, aby súd tento návrh neakceptoval. Nevidia dôvod ani na vydržanie

vlastníctva bytu, keďže žalobcovia neboli dobromyseľní, vedeli, že k prevodu bytu došlo a že nie sú jeho
vlastníkmi. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla preto žalobu žalobcov zamietnuť v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 15.10.2010 súd pristúpil k výsluchu svedkyne Q. A.j, ktorá uviedla, že Pána B. st.
si pamätá len zbežne, nakoľko vystupoval ako zástupca bytovky, v ktorej býval. Pani B., st. nepozná,

taktiež nepozná ani žalovaných. Keď dochádzalo k prevodu členských práv a povinností udialo sa to
na OSBD za prítomnosti prevádzateľov a nadobúdateľov, konkrétne sa však k tomuto prípadu vyjadriť
nevie. Teoreticky je možné, že bola prítomná pri podpisovaní listín, ale nepamätá sa nato. Svedkyňa
po nahliadnutí do listín: dohode o prevode členských práv a povinností zo dňa 22.5.1007 a zmluve o
prevode členských práv a povinností zo dňa 24.3.1997 udáva, že sa jedná o tlačivá, ktoré v tom čase

užívali. Keď sa prevádzali členské práva a povinnosti, tak zvyčajne hneď dochádzalo k prevodu práv a
povinností bytu. Starší ľudia bežne takto prevádzali členské práva a povinnosti na svoje deti a hneď sa
robili zmluvy o prevode vlastníctva, aby sa vyhlo poplatkom a hneď sa aj zmluvy predkladali na kataster
na vklad.

Na otázku súdu, či si svedkyňa pamätá konkrétne na prevody členských práv a povinností u žalobcov
a žalovaných, svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, ale keď sa prevádzali členské práva a povinnosti
museli tam byť určite všetci štyria osobne aj s občianskymi preukazmi. Inak to nebolo možné.Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či bola svedkyňa členkou predstavenstva a aké mala právomoci
k uzatváraným zmluvám, svedkyňa uviedla, že konanie pri týchto zmluvách vyplývalo zo zápisu z
OR, teda, že zmluvy musí podpisovať predseda predstavenstva a ďalší člen predstavenstva. Ona

podpisovala zmluvy ako ďalší člen predstavenstva OSBD. Bola členom predstavenstva OSBD.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobcov, na základe čoho sa robili prevody vlastníckeho práva
a prevody členských práv, svedkyňa uviedla, že členské práva sa prevádzali na základe stanov OSBD,
kde to bolo upravené. Prevody vlastníctva sa robili na základe zákona o prevodoch bytov, nevie uviesť

presné číslo tohto zákona. Zmluvy vyhotovovali ich právnici.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či sa predával aj pozemok, svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či nadobúdatelia vlastníctva ihneď podpisovali aj zmluvy
o prevode, keď ešte neboli vlastníkmi, svedkyňa uviedla, že tieto zmluvy sa podpisovali súčasne s

prevodom vlastníctva.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či bola vyhotovená nejaká zápisnica, či boli poučení
nadobúdatelia, svedkyňa uviedla, že k tomu sa ja vyjadriť nevie.

Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto bol v tom čase predsedom družstva, svedkyňa uviedla, že
nevie to presne uviesť, v tom čase sa menili.

Na doplňujúcu otázku právneho zástupcu žalobcu, či to mohol byť pán Šoltýs, svedkyňa uviedla, že
je to možné.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či dohoda o členských právach musela predchádzať dohode o
prevode vlastníctva, svedkyňa uviedla, že áno.

Na otázku, právneho zástupcu žalobcov, či byty boli vo vlastníctve OSBD a pozemky mesta, svedkyňa

uviedla, že áno

Na otázku žalovaného v 1. rade, aký bol postup pri žiadostiach o prevod vlastníctva, keď ju jeho rodičia
podali v roku 1992 a žiadnu odpoveď nedostali, svedkyňa uviedla, že ak sa odpovedalo, tak len v
tom zmysle, že žiadosť sa eviduje. V roku 1992 sa určite žiadne žiadosti nevybavovali. OSBD začalo

prevádzať byty až v roku 1996-1997.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov na žalovanú v 2. rade, nech pre nahliadnutí Zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu k pozemku uvedie, či sa tam nachádza jej podpisy, žalovaná v 2. rade uviedla,
že nie. Ale nie je tam podpis ani pani B..

Pr. zástupca žalobcov poukázal na Bod II. Zmluvy o prevode vlastníctva, kde nie vlastník zriaďuje vecné
bremeno k pozemku.

Na otázku právneho zástupcu žalobcov na žalovaného v 1. rade, nech uvedie, či mali s manželkou

nejaký investičný úver pred podpisom zmluvy o prevode práv a povinností, žalovaný v 1. rade uviedol,
že nemali žiaden investičný úver.

Právny zástupcažalobcovuviedol,žeuvedenévyplývazčl.7zmluvy.Jetoviazanénacenubytu,pričom
toodporujevtedyplatnýmcenovýmpredpisom.Jepotrebnétiežzistiť,ktomalpodpisovéprávozaOSBD

v tom čase a z čoho to vyplýva, a tiež zistiť, čo je spomínaný investičný úver. Tiež poukazuje na to, že
bez súhlasu predstavenstva možno uzavrieť len dohodu o prevode členských práv. Súdu predkladá už
v konaní spomínanú dohodu, ktorá svedčí o tom, že vo všetkých zmluvách boli žalobcovia uvedení do
omylu. Oni si myslia, že sú vlastníkmi bytu po právnej stránke a to na základe uvedenej dohody, navrhuje
preto vypočuť ako svedkov V. B. P. W. B., aby sa k tomu vyjadrili.

Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že ak by aj predložená dohoda bola uzatvorená,
žalobcom nič nebránilo, aby si byt odkúpili do svojho vlastníctva a aby ho ďalej previedli na svojho synadarovaním. Táto dohoda bola urobená účelovo, a je presvedčená, že nebola vyhotovená v roku 1997,
ale dodatočne. Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, ponecháva ich na úvahe súdu.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že predložená dohoda nie je z roku 1997, ale je asi spred mesiaca a pol.
Túto informáciu má od oboch švagrín, že asi pred mesiacom a pol za nimi chodili, aby to podpísali. Je
pravdou, že v roku 1997 sa rozdeľoval majetok B., s tým, že oni byt dostali, tak ako to uvádza v tomto
konaní. Ďalší dvaja bratia dostali ostatný majetok a to brat V. E. N. K. P. W. garáž s pozemkom.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že zrejme sa švagriná pomýlila, nakoľko uvedenú dohodu už udávali v
konaní len ju nemohol nájsť. Nakoniec sa tento dokument našiel u brata. Debaty o rozdelení majetku
boli v ich rodine aj predtým. Navrhol tiež vypočuť svojich bratov.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov družstva Okresné stavebné bytové družstvo
Bardejov, IČO: 00 170 330, sídlo : Ťačevská 1660, Bardejov vyplýva, že v čase od 14.08.1996 do

14.01.1998 bol štatutárnym orgánom - predstavenstvom J.. V. Š. ako jeho predseda a v čase od
14.08.1996 do 13.10.1999 bola štatutárnym orgánom - predstavenstvom ako jeho 1. podpredseda Q.
A., na základe voľby na zhromaždení delegátov družstva dňa 16.05.1996. Spôsob konania družstva
v čase od 15.10.1993 do 25.07.2005 je uvedený takto : za družstvo koná predseda alebo iný člen
predstavenstva. Pre právne úkony, kde je potrebná predpísaná písomná forma, vyžaduje sa podpis

predsedu a jedného člena predstavenstva. Uvedené bolo teda zapísané v čase podpisovania dohody
o prevode členských podielov a prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 4.

Do spisu bolo dňa 19.11.2012 doložené Čestné prehlásenie žalobcov, ktorí v ňom prehlásili, že počas
trvaniamanželstvasvojhoB.J..Q.B.B.V..Q.B.imvdobrejvierepriebežneposkytovalinemaléfinančné

prostriedky na zveľaďovanie ich spoločného manželstva a rodiny, ktorých výška a obdobie sú uvedené
v dôkazovom materiáli, ktorý priložili ako prílohu k tomuto prehláseniu. Podľa týchto poznámok, ako
ďalej uvádzajú v tomto prehlásení, rodine syna Q. B. dali počas jeho manželstva približne 260 000
korún. Uviedli, že ich najväčšia pomoc synovi Q. B. spočívala v prevode bytu na ul. X.-X, ale za určitých
prirodzených podmienok, ktoré boli spísané v Dohode, ktorú urobila rodina B., t j. rodiča a synovia, a

ktorú predložili ako dôkaz na prechádzajúcom pojednávaní dňa 15.10.2012. Keďže nepoznali úmysly a
nepredpokladali kroky, ktoré urobí odporkyňa V..Q. B., za podmienok ktorým v danom čase nerozumeli a
vo viere že podpísaná Dohoda byt a vlastnícke práva bude chrániť pred zneužitím, došlo k prevodu bytu,
v ktorom bývajú. K uvedenému predložili aj rukou písaný prehľad výdavkov a finančných prostriedkov
daných žalovaným.

Na pojednávaní dňa 10.01.2013 právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu, tak ako je uvedená v písomnom podaní. Navrhuje vypočuť svedkov a to synov žalobcov a ako
aj synov žalovaných, aby sa vyjadrili, ako chceli žalobcovia naložiť do budúcnosti so svojim majetkom.
Dohoda o prevode členských práv nie je podpísaná overenými podpismi, tak ako to vyžaduje zákon

a Stanovy OSBD - čl. 18, v spojení s článkom stanov č. 68. Z tohto dôvodu je dohoda neplatná.
Vyjadril sa k čl. 18, ods. 1 stanov, kde je uvedené, že prevody práv a povinností v spojení s členstvom
nepodliehajú súhlasu predstavenstva, avšak čl. 68, ods. 1 vyžaduje overené podpisy a čl. 68, ods. 2
hovorí, kedy sa overenie nevyžaduje, pričom uvedený článok je v rozpore so zákonom, nakoľko sa zo
zákona vyžaduje overenie. Taktiež chýba dôkaz o prevode pred pracovníkom družstva a poverenie pre

pracovníka družstva. K takémuto dôkazu sa nedostali. Taktiež úkony majú byť vykonávané v súlade s
dobrými mravmi, v tomto prípade dobré mravy absentujú, čo vyplýva aj z vyjadrení žalobcov. V prípade
žalobcov sa nejedná len o prípadné ich dožitie, ale jedná sa o prostriedok na zabezpečenie právnej
istoty. Opätovne poukazuje, že stanovy družstva sú v rozpore so zákonom.

Na pojednávaní dňa 10.01.2013 Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalobou súhlasí, aj napriek tomu, že
je žalovaný. Keďže neboli dodržané podmienky, za ktorých nadobudli byt. Taktiež opätovne poukazuje,
že rodičia chceli rozdeliť majetok medzi neho a dvoch bratov a za splnenia určitých podmienok, ktoré
oni ako manželia vôbec nesplnili. K vyjadreniu žalovanej v 2 rade na predchádzajúcom pojednávaní,
uviedol, že u švagrín uvedené zisťoval a tieto to popreli, že to nie je pravdou.

Na pojednávaní dňa 10.01.2013 právna . zástupkyňa žalovanej v 2. rade uviedla, že v celom rozsahu
zotrváva na doterajších stanoviskách uvedených na pojednávaní aj na vyjadrení z 25.4.2012. Čo sa
týka návrhov na doplnenie dokazovania, spochybňuje dohodu zo dňa 10.1.1997. Má zato, že bolaantidatovaná a ak by aj bola uzavretá, tak je pre toto konanie právne bezvýznamná, nakoľko existuje
niekoľko zákonných a právnych možností na vyriešenie veci tam uvedených. Dohoda nebola uzavretá
v rozpore so zákonnom ani so stanovami OSBD, v súlade s článkom 18, ods. 2 stanov, odkaz na čl. 68,

ods. 1 sa nevzťahuje na tento prípad. V konaní nebolo nikým a ničím preukázané, žeby boli tieto úkony
neplatné, aby neboli uzavreté v súlade s platnými predpismi. Zmluva obsahovala spôsobilý predmet,
úkony boli urobené jasne, zrozumiteľne, určito. Obsahom neodporovali zákonu ani ho neobchádzali.
Navrhla,abysúdnepripustildokazovanievtomtosmereažalobuzamietol. Trovykonaniasineuplatňujú.

Na pojednávaní dňa 10.01.2013 Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že taký majetok, aký je v žalobe sa
dáva len rodine. Nevesta z rodiny odišla, majetok nadobudli oni, preto trvá na žalobe. Potvrdila tvrdenia
žalovaného v 1. rade.

Na pojednávaní dňa 10.01.2013 žalobca v 1. rade sa vyjadril k vyjadreniu svedkyne pani A.Ň., kde
uviedla, že si nepamätá, či bola prítomná pri podpise. Uviedol, že ju žiadal o vysvetlenie a či tu nie je

prítomný nejaký pr. zástupca, ale žalovaná v 2. rade ho prerušila, že sa o to nemá starať, že netreba
nič dopisovať a že sa o nich postará. Dlhé roky ich však podvádzala, aj keď bol za ňou trikrát, že sa
nemá starať, že sa o nich postará lepšie ako syn. Hrubo porušovala dobré mravy voči ním ako rodičom
a svokrovcom, keďže sa tak nestalo.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C 147/2009 bolo zistené, že je vedené konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo veci navrhovateľky V.. Q. B. proti odporcovi Q. B.
( žalovaní v tomto konaní ) s tým, že predmetom BSM je aj byt č. X N. X W.. M. Č.. X N. L. X. X, A.,
Č..B.. XXX, a pozemku o výmere 1.865m2, v podiele 69/6455, zapísaného na LV XXXX, kat. územie
Bardejov, pričom navrhovateľka - žalovaná v2. rade v tomto konaní ho navrhuje prikázať do výlučného

vlastníctva odporcu, teda žalovaného v 1. rade v tomto konaní. Konanie je prerušené do právoplatného
rozhodnutia v tejto veci.

Podľa čl. 18 Stanov OSBD Bardejov účinných od 24.11.1992 ( ďalej len Stanovy ) prevod práv a
povinností spojených s členstvom v družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva.

Členské práva povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu
predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu, alebo neskorším dňom uvedeným v
tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, akonáhle príslušné
družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas
nadobúdateľa členstva podľa čl. 68. Družstvo členské práva a povinnosti k bytu prevedie na nového

nadobúdateľa, ak spĺňa podmienky čl. 4.

Podľa čl. 4 Stanov členmi družstva môžu byť fyzické a právnické osoby trvale žijúce na území SR a ČR.

Podľa čl. 68 Stanov zmluvy, alebo dohody uzatvárané členom družstva v zmysle týchto stanov s inými

fyzickými osobami ( čl. 18, 19, 56,67 ) musia byť opatrené overenými podpismi zúčastnených strán. To
isté platí aj o podpísaní písomného oznámenia o prevode práv a povinností spojených s členstvom v
družstve a písomného súhlasu nadobúdateľa ( čl. 18 ). Overenie sa nebude vyžadovať v prípadoch, ak
by sa zmluva alebo dohoda uzatvárala pred pracovníkom družstva - povereným predstavenstvom.

V čl. 14 Stanov sú upravené členstvo v družstve pri súčasnom vlastníctve bytu, vrátane povinností
člena pri prevode družstevného bytu do vlastníctva uhradiť náklady s tým spojené, povinností hradiť
náklady na správu a prevádzku bytu, podmienky prenájmu bytu, povinnosti v prípade ďalšieho prevodu
vlastníckeho práva.

V čl. 57 Stanov je upravený postup pri výmene bytov.

Podľa čl. 41 ods. 1 Stanov nájom družstevného bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou družstvo
prenecháva svojmu členovi do užívania družstevný byt. Nájom družstevného bytu sa uzatvára na dobu
neurčitú. Členovi vznikne právo na uzavretie nájomnej zmluvy prevodom členských práva a povinností

podľa čl. 18.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 37 ods. 1 OZ ( v znení účinnom od 01.03.2012 ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1, 3 OZ Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje

inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 46 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré
to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 37 ods. 1 OZ ( v znení účinnom od 1.10.1994 do 19.6.1997 ) právny úkon sa musí urobiť

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1, 3 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 46 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré

to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 37 ods. 1 OZ ( v znení účinnom od 7.2.2002 do 28.02.2002 ) právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 38 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1, 3 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 46 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré
to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k

písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ ( v účinných zneniach vyššie uvedených ) prejav vôle sa môže urobiť konaním
alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona ( zák. č. 162/1995 Z.z. účinného od 24.07.1996 do
31.12.2001 ) podpisy prevodcov na zmluve, dohode, prípadne na zakladateľskej listine obchodnej
spoločnosti musí overiť notár alebo obvodný úrad; ak je prevodcom štátny orgán, Fond národného
majetkuSlovenskejrepubliky,prípadneSlovenskýpozemkovýfondaleboobec,overeniesanevyžaduje.

Podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona ( zák. č. 162/1995 Z.z. účinného od 01.01.2002 do
31.08.2002 ) podpisy prevodcov na zmluve, musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov;
ak je prevodcom štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, prípadne Slovenský
pozemkový fond alebo obec, osvedčenie sa nevyžaduje.

Podľa § 227 ods. 1, ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka ( účinného od 28.12.1996 do 31.01.1998 )
členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným
vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a
dosiahla 15 rokov svojho veku. Po splnení podmienok vyplývajúcich zo zákona a stanov vzniká členstvo

prevodom členstva. Podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vzniku a zániku upravujú stanovy.

Podľa § 230 cit. zák. prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na
základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajúnanadobúdateľavovzťahukdružstvupredloženímzmluvyoprevodečlenstvapríslušnému

družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o
prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena
o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

Podľa § 231 ods. 1 cit. zák. členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením alebo zánikom

družstva.

Podľa § 243 ods. 1, 2, 3, 5 predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo ještatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za
svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo
podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je

potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu
družstva (predstavenstva), prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza.
Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší
členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom.

Podľa 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. ( účinného v čase od 01.08.1995 do 31.05.1998, aj dňa
26.02.2002 ) Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do
vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka
domu.

Podľa § 18a cit. zák. obec je povinná previesť vlastníctvo zastavaného a priľahlého pozemku

nadobudnuté podľa osobitného predpisu 24e) na vlastníka bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z
vlastníctva bytového družstva, ak vlastník bytu požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku,
za cenu určenú podľa odseku 2; veľkosť spoluvlastníckeho podielu pozemku sa určí podľa § 5 ods. 1
písm. b).

Podľa § 19 cit. zák. spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci
inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza
aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj
spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s

vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu a vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku, najmä vecné bremeno
prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru.

Podľa § 23 ods. 5 cit. zák. ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 26) ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 28 cit. zák. nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod

vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 29 ods. 1, 2 cit. zák. ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové
družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, 7) je bytové
družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto

zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom
o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru
v takto dohodnutej lehote. Štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie
a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s
nájomcomateliéruuzatvoriťzmluvuoprevodevlastníctvabytu,garážealeboateliérudodvochrokovodo

dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí
tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Podľa čl. III. cit. zák. tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1993.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového
priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí obsahovaťa) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, 5) vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,

b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí
vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,

f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,

h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú také objekty v dome, po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa 1 § zák. č. 42/1992 Zb. zo dňa 21.12.1991 ( účinného v čase od 01.01.1996 do 12.08.1997 )
tento zákon ustanovuje

a) spôsob úpravy majetkových vzťahov a vyporiadanie majetkových nárokov v družstvách,
b) spôsob prispôsobenia vnútorných právnych pomerov družstva Obchodnému zákonníku, 1)
c) spôsob premeny družstiev na iné podnikateľské formy podľa Obchodného zákonníka, 2)
d) vydanie majetku Komunistickej strany Česko-Slovenska a Socialistického zväzu mládeže získaného
družstvami od 1.januára 1990.

Podľa § 24 cit. zák. členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu
do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou
na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty
toto právo zaniká.

Podľa § 27 cit. zák. vlastníci družstevných bytov v domoch vo vlastníctve družstva sa stávajú v pomere k
veľkosti ich bytov spoluvlastníkmi spoločných priestorov domu, v ktorom sa predmetné byty nachádzajú,
okrem garáží.

Podľa § 35 prvá veta ( po čiarku ) cit. zák. tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je
práve naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právožalobcu,alebokdebybeztohtourčeniasastalojehoprávnepostavenieneistým.Určovaciažaloba

má predovšetkým preventívnu povahu a môže prichádzať do úvahy iba tam, kde by vytvorila pevný
právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predišla by prípadným ďalším žalobám na plnenie,
alebo tam, kde žaloba na plnenie nerieši, ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Žalobca musí nevyhnutne tvrdiť a dokázať skutočnosti, z

ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutnou podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené

v rozsudku o veci meritórne rozhodnúť. Naliehavý právny záujem musí existovať aj v dobe, keď súd
vyhlasuje rozsudok o veci. Žalobca má právny záujem na tomto určení, ak by bez tohto určenia bolo jeho
právo, alebo právny záujem, na ktorom sa zúčastňuje, ohrozený, alebo ak by sa jeho právne postavenie
stalo neistým.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia ako členovia družstva OSBD Bardejov na základe
dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 25.02.1997 previedli svoje práva a povinnosti

vyplývajúce z členstva v OSBD k bytu na X. L.. M. A. ( H.- X) na nadobúdateľov žalovaných ( vtedy ako
manželov, ako zhodne potvrdili účastníci konania ) s tým, že tieto budú prevedené ku dňu 01.03.1997.
Dohoda bola uzavretá v zmysle čl. 18 Stanov OSBD. Ako vyplýva z cit. ust. Obchodného zákonníka
podrobnejšiu úpravu členstva, jeho vznik a zánik ustanovujú stanovy a prevod práv a povinností z
členstva nepodliehajú súhlasu predstavenstva. Nemožno teda súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu

žalobcov a žalovaného v 1. rade, že sa k prevodu nevyjadrili orgány družstva, nakoľko takéto vyjadrenie
sa ani nevyžaduje. Taktiež sa súd nestotožnil s ich tvrdením, že nie je preukázané, že dohodu podpísali
žalobcovia a že sa dohoda podpisovala na OSBD a tým pádom by bolo potrebné overenie podpisov na
dohode podľa čl. 68 Stanov, nakoľko z vyjadrení tak žalobcov ako aj žalovaných vyplýva, že Dohoda bola
nimi podpísaná na OSBD. Z vyjadrení žalobcov vyplýva, že dokonca žiadali p. A. ( svedkyňu )
o pomoc a že bola prítomná pri podpisovaní, keď v tomto namietali jej výpoveď, že si na nich nepamätá.

Uvedený postup, teda účasť všetkých strán, v takýchto prípadoch ( prevodoch členských práv a
povinností ) potvrdila aj vypočúvaná svedkyňa s tým, že iný postup ani neprichádzal do úvahy. Samotní
žalobcovia sa hájili ohľadne vlastníctva len tým, že boli do budúcna oklamaní, že sa o nich žalovaní
postarajú, čo sa rozvodom ich manželstva nemalo naplniť. Preto má súd za preukázané, že Dohoda bola
účastníkmi uzavretá pred orgánom družstva a preto sa nevyžaduje osvedčenie podpisov podľa čl. 68

Stanov. V tomto nemôžu byť Stanovy ani v rozpore so zákonom, nakoľko súdu nie je známe na základe
akého právneho predpisu by mali podpisy účastníkov Dohody podliehať ich osvedčeniu. Na uvedenom
ničnemeníaninamietané,žetentoúkonjeneplatný,žežalobcoviaboliuvedenídoomyluapod.,nakoľko
obaja potvrdili, že uvedené vykonali dobrovoľne, byt chceli ,, dať,, svojmu synovi Q., čo vyplýva ja z
predloženej dohody o delení majetku v rodine B.. Tvrdenie, že sa mali ústne dohodnúť na starostlivosti

zo strany žalovaných ako manželov, nezakladá neplatnosť právneho úkonu. Uvedené je skôr morálnou
stránkou veci, nemajúc vplyv na platnosť úkonu. Žalobcovia boli vedomí toho, čo podpisujú a aké to má
právne následky. Nebola preukázaná ich neschopnosť chápať význam a dôsledky právneho úkonu. Ich
spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená ani jej neboli pozbavení. Taktiež nebolo preukázané
žiadnym relevantným spôsobom, žeby sa žalovaná v 2. rade dopustila konania v rozpore s dobrými

mravmi. Skutočnosť, že došlo k rozvodu jej manželstva so synom žalobcov- žalovaným v 1. rade po
uskutočnení právneho úkonu ( o 14 rokov ) nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu, či konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Uvedené by bolo v príkrom rozpore so zásadou právnej istoty. Rovnako
nemožno prisvedčiť ich tvrdeniu, že byt nemá byť vo vlastníctve cudzej osoby ( žalovanej v 2. rade )
súd dodáva, že v rámci konania o vyporiadanie BSM sp. zn. 1C 147/2009 žalovaná v 2. rade vôbec

nemá záujme o sporný byt, práve naopak navrhuje ho prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného
v 1. rade. V konaní bolo preukázané, že žalobca v 1. rade požiadal ešte dňa 29.06.1992 o prevod
bytu č. 4 ( za účinnosti zák. č. 42/1992 Zb. ) avšak tento sa neuskutočnil, aspoň v konaní to nebolo
preukázané, ani sa nedožadovali na súde uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu v zmysle § 29 ods. 1,2 zák. č. 182/1993 Z.z.. Namiesto toho uzavreli dohodu o prevode členských

práva a povinností na žalovaných. Dohoda takisto neobchádza zákon ani mu neodporuje. Preto je súd
názoru, že uzavretá Dohoda o prevode členských práv a povinností vyplývajúcich z členstva v OSBD
uzavretá dňa 25.02.1997 je platná a preto bola v tejto časti žaloba zamietnutá.

V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že vo vzťahu k návrhu vo veci

samej o vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 4 zo dňa zo dňa 24.03.1997
a zmluvy o prevode podielu 69/6455 k pozemku na, ktorom stojí bytový dom, v ktorom sa nachádza
byt č. 4 a určenia vlastníckeho práva k nim je nutné konštatovať, že žalobcovia neoznačili okruh
účastníkov konania v súlade s ich návrhom vo veci samej, teda neoznačili za účastníkov konania
všetkých tých, ktorých sa neplatnosťou dotknutý právny úkon týka, teda prevodcov vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam a to Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov a Mesto Bardejov. Bez ich účastí
v konaní nemožno vysloviť, že uzavreté zmluvy sú neplatné. Ako účastníci konania boli označení
len nadobúdatelia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - žalovaní. Súd je názoru, že vo vzťahu k
uvedeným návrhom vo veci samej absentuje aj preukázanie naliehavého právneho záujmu v zmysle
§ 80 písm. c) O.s.p.. Ako vlastník bytu vždy vystupovalo Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov a

vlastník pozemku Mesto Bardejov ( samozrejme do prevodu nehnuteľností na žalovaných ). V prípade
vyslovenia neplatnosti uvedených zmlúv by sa postavenie žalobcov žiadnym spôsobom nezmenilo,
ani by sa nestalo neistým, nakoľko by došlo len k navráteniu toho pôvodného stavu, ktorí tu bol
pred prevedením vlastníctva na žalovaných, žalobcovia by automaticky nenadobudli vlastnícke právok nehnuteľnostiam - bytu a pozemku v prislúchajúcom podiele. V tomto prípade však žalobcovia
odvodzovali svoje vlastnícke právo k bytu č. 4 a pozemku od platnosti Dohody o prevode členských práv
a povinností zo dňa 25.02.1997, ktorú však súd považuje za platne uzavretú. Uzavretím tejto platnej

dohody vlastne žalobcovia stratili právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva k bytu a pozemku, bez
ohľadu na skutočnosť, či sa cítia vlastníkmi bytu a pozemku, či v byte bývajú a či za neho platia úhrady.
Z predložených dôkazov jednoznačne ich vlastníkom boli Mesto Bardejov a OSBD, ktorí mohli so svojim
predmetomsvojhovlastníctvanakladať,ajkeďsamozrejme sobmedzeniamipodľaust.zák.č.182/1993
Z.z.. čoho mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu na členov družstva, teda v tomto prípade na

žalovaných na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.03.1997, ktorá podľa názoru súdu
obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti ( zák. č. 182/1993 Z.z., katastrálnym zákonom ), zmluvy
sú podpísané jej účastníkmi, prevádzateľom OSBD Bardejov ( podpisy overené, za OSBD konali dvaja
členovia predstavenstva zapísaní v tom čase v Obchodnom registri, teda konali oprávnené osoby ).
V tomto sa súd nestotožnil s námietkami žalobcov, resp. ich právneho zástupcu ani žalovaného v 1.
rade. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku

( ak nie je predmetom prevodu spolu s bytom ) vzniká zo zákona v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993
Z.z.. Jednoducho platným prevodom členských práv a povinností na žalovaných, žalovaní vstúpili do
práv členov družstva ( nájmu ) a už len s nimi sa mohlo konať ohľadne prevodu vlastníctva k bytu a
pozemku. Iný postup v tomto prípade ani nepripadal k úvahe. Žalovaní sa stali na základe uzavretých
zmlúv o prevode vlastníckeho práva vlastníkmi bytu č. 4 ako aj prislúchajúcemu pozemku. Iný titul

nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu ani pozemku ( napr. vydržaním ) nebol v konaní tvrdený ani
preukázaný. Na základe uvedeného im teda nemôže prislúchať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Taktiež v prípade vyslovenia neplatnosti zmlúv ( aj v rámci prejudiciálnej otázky ) a prípadného určenia
vlastníckeho práva žalobcov ( čo v tomto konaní preukázané nebolo ) by došlo k zásahu do práv iných
osôb ako účastníkov konania ( Mesto Bardejov, OSBD Bardejov ), čo nie je bez ich účasti na konaní

a bránení sa v ňom možné ( najmä vo vzťahu k určeniu vlastníctva k pozemku a neplatnosti zmluvy o
prevode podielu ). Preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

Na základe uvedeného nemožno ani určiť, že sporné nehnuteľnosti nepatria do BSM žalovaných, keďže
ich súd naďalej považuje za bezpodielových spoluvlastníkov bytu, t.j., že patria do ich BSM. Aj v tejto

časti nemôže byť žaloba úspešná.

Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
zo strany žalobcov prezentovaných ich právnym zástupcom aj žalovaného v 1. rade nakoľko aj bez
doplnenia dokazovania bolo možno vo veci rozhodnúť. Súd je názoru, že dostatočne a objektívne zistil

skutkový stav veci.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, že účastníkom

nepriznal ich náhradu z dôvodu, že úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili návrhom na
ich náhradu a žalobcovia mali vo veci plný neúspech a na náhradu trov konania nemajú právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.