Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/54/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899522
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1303899522.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová v právnej

veci navrhovateľa: P.. B.. P. N., bytom E. XXXX/XX, C., zast. AK Kutan, s. r. o., Androsova 1, Bratislava,
proti odporcovi 1: ANCON, s. r. o., Vajnorská 137, Bratislava, zast. JUDr. Ivanom Belákom, advokátom,
Janka Alexyho 1/A, Bratislava, odporcovi 2: P.. B.. R. R., bytom C., E. XXX/X, zast. JUDr. Soňou
Hvožďarovou, advokátkou, Revúcka 1, Bratislava, odporcovi 3: Klub Rustaveliho - Cígeľská, Potočná
13, Bratislava, o ochranu autorského práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom 1, 2, 3 súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.3.2003, následne záväzne korigovaným písomným podaním zo dňa 29.12.2009,

domáhal sa navrhovateľ proti odporcom 1-3, aby im súd zakázal použiť dielo PROJEKT STAVBY Bytový
dom Rustaveliho ul. - Bratislava vypracované navrhovateľom v júni 2002 alebo jeho časť pri stavebnej
činnosti, v stavebnom konaní, vrátane kolaudačného konania týkajúceho sa nehnuteľnosti postavenej
na parc. č. 513/55 v kat. území Rača, okres Bratislava III, ďalej aby im zakázal toto dielo spracovať,
upravovať alebo vyhotoviť rozmnoženinu diela.

Korigovaným návrhom na začatia konania navrhovateľ taktiež žiadal zaviazať odporcu 1 k povinnosti
zaplatiť mu sumu 109 539, 93 €, odporkyňu 2 sumu 33 193, 93 € a odporcu 3 sumu 95 797, 65 €
a zároveň žiadal zaviazať všetkých odporcov k povinnosti spoločne a nerozdielne na vlastné náklady

uverejniť ospravedlnenie v denníku PRAVDA alebo SME na druhej redakčnej strane vo formáte o
veľkosti jednej polovice novinovej strany s veľkosťou písma 16, typ písma: ARIAL, farba textu čierna s
nasledovným znením: V súlade s rozhodnutím súdu sa spoločnosť ANCON, s. r. o. a Klub Rustaveliho -
Cígeľská ospravedlňujú P.. B.. P. N. za neoprávnené a protizákonné použitie jeho architektonického diela
PROJEKT STAVBY Bytový dom Rustaveliho ulica - Bratislava, ktoré vypracoval P.. B.. P. N. v júni 2002,
pri výstavbe bytového domu „Rustaveliho - Cígeľská“ na území Mestskej časti Bratislava - Rača“ spolu s
vyobrazením diela podľa projektu navrhovateľa a textom s veľkosťou písma 16, typ písma ARIAL, farba

textu čierna s nasledovným znením: „Pôvodný projekt P.. B.. P. N.“.

Navrhovateľ taktiež žiadal zaviazať odporcov 1-3 k spoločnej a nerozdielnej náhrade jemu vzniknutých
trov konania.

Návrh na začatie konania upravený vyššie uvedeným písomným podaním oprel o rozhodné skutkové
okolnosti,podľaktorýchprojektkbytovémudomunaRustavelihoulicivBratislavevytvorilsvojoutvorivoučinnosťou, nakoľko pôvodný projekt architektov manželov C. nebol zrealizovaný a bytový dom bol
postavený podľa odlišného projektu navrhovateľa. Má za to, že uňho došlo k porušeniu jeho autorských
práv vo vzťahu k odporcovi 1 tým, že odporca 1 bez súhlasu navrhovateľa ako autora použil projektovú

dokumentáciu a celý bytový dom opäť bez súhlasu navrhovateľa previedol do vlastníctva odporcu 3,
čím odporca 1 získal majetkový prospech v dôsledku porušenia § 16 ods. 5 zákona číslo 383/1997
Z. z. (autorský zákon), ktorý vyčíslil v zmysle cenníka vydavateľstva UNIKA o štandardných cenách
projektových prác.

Vo vzťahu k odporkyni 2 nárok oprel o skutočnosť, že táto v stavebnom konaní predložila dielo

navrhovateľa opatrené svojou pečiatkou architekta napriek skutočnosti, že dielo nevypracovala, čím
porušila ust. § 16 ods. 1 Autorského zákona, pretože došlo k porušeniu práva autora na označenie
svojho diela. Keďže dielo dobrých kvalít bolo opatrené pečiatkou iného architekta, bolo poškodené dobré
meno navrhovateľa ako autora.

Nárok vo vzťahu k odporcovi navrhovateľ uplatnil na základe tej skutočnosti, že odporca 3 nadobudol
bytový dom do vlastníctva prevodom od odporcu 1 a následne bez súhlasu navrhovateľa realizoval

nadstavbu domu, čím došlo k porušeniu práva autora na nedotknuteľnosť diela.

Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na peňažné plnenie jednotlivých odporcov, v zmysle prednesu právneho
zástupcu navrhovateľa žalovaná suma 109 539, 93 € vo vzťahu k odporcovi 1 má byť kombináciou
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v nároku navrhovateľa na zaplatenie
obvyklej ceny projektu a nároku na primerané zadosťučinenie za porušenie autorských práv. Vo vzťahu

k odporkyni 2 má ísť o primerané zadosťučinenie za porušenie autorských práv navrhovateľa, resp.
odporkyňa 2 podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 3.2.2010 získala i
neoprávnený majetkový prospech a podľa vyjadrenia na pojednávaní dňa 15.11.2012 by žalovaná suma
33 193, 92 € vo vzťahu k nej mohla predstavovať i nárok na náhradu škody.

Žalovaná suma 95 797, 65 € vo vzťahu k odporcovi 3 má predstavovať kombináciu náhrady škody,

keďže navrhovateľovi prináleží odplata za projektové práce v rozsahu nadstavby, na ktorej realizáciu
si odporca 3 od navrhovateľa ako autora pôvodného diela i jediného oprávneného k projektovaniu
nadstavby nevyžiadal súhlas, s nárokom na primerané zadosťučinenie poškodeného autora.

V písomnom podaní zo dňa 29.12.2009 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že pri určovaní výšky ujmy, ktorá navrhovateľovi vznikla porušeniami jeho práv a zároveň bezdôvodného

obohatenia na strane poškodzujúcich subjektov je potrebné vychádzať z obvyklej autorskej odmeny
pri projektových prácach, ktorá je určená na základe všeobecne akceptovaného Sadzobníka pre
navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností vydávaného vydavateľstvom
UNIKA. Podľa písomného podania podľa uvedeného Sadzobníka pre rok 2002 pri rozpočtovaných
nákladoch na výstavbu Bytového domu vo výške približne 80 mil. Sk by bola bežná cena projektových

prác v pásme od 2 890 700,- SK do 3 389 100,- Sk.

Odporcovia 1,2,3 žiadali všetci návrh navrhovateľa zamietnuť majúc za to, že za autora diela - projektu
Bytového domu považujú P.. C.Ň., ktorý vypracoval pôvodný projekt a navrhovateľ tento použil a
vychádzal z neho pri zmene stavby pred dokončením, zmeny spočívajú len v zmenách dispozičných
riešení, nejedná sa preto o výsledok samostatnej tvorivej činnosti navrhovateľa. Rovnako žiadali

návrh navrhovateľa pokiaľ ide o finančné plnenia zamietnuť z dôvodu nevyšpecifikovania konkrétnych
častí nároku pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia či náhradu škody a aká je zvyšná výška
zadosťučinenia, majúc za to, že cena v Sadzobníku UNIKA je orientačná, určuje sa dohodou a
podiel navrhovateľa i pri akceptácii jeho autorstva by bol v rozsahu projektovej činnosti t.j. niekoľko
%, keď zvyšok odmeny vždy prináleží osobám zodpovedným za časť statickú kanalizáciu, kúrenie,

zdravotechnickú plynofikáciu, atď. Odporca 1 taktiež vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcov 1, 2, 3, svedkov P.. Z. A., P. B..
E. R., P.. S. Č., P.. A. E., P.. P. Z., P.. A. R., P.. T. C., oboznámil sa s obsahom na vec sa vzťahujúcich
listinných dôkazov (Dokumentácia o predaji bytového domu Rustaveliho ul. V Bratislave spoločnosťou

CS-INVEST ANCON, s. r. o. s pôdorysom 1, 2. a 3. Nadzemného podlažia, Stanovisko MČ BA-Rača
zo dňa 07.06.2002 k architektonickej štúdii na výstavbu predmetného bytového domu, Výpis z LV č.
5859 k. ú Rača, Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III - odbor všeobecnej vnútornej správy zo
dňa 29.10.2002 o súhlase štátneho okresného hygienika so zmenou funkčného využitia stavby pred
dokončením, Výpis z obchodného registra odporcu 1, prehlásenie P.. X. C. a P.. T. C. zo dňa 05.02.1997

medzi ANCON, s. r. o. a P.. T. C. a jeho funkčná a pracovná náplň, Projektová dokumentácia na zmenu
stavby pred jej dokončením zo dňa 31.05.1999 a z júna 2002, objednávka odporcu 1 voči odporcovi
2 zo dňa 14.01.2003 na zameranie skutkového stavu, Stavebné povolenie vydané Okresným úradom
Bratislava III - odbor životného prostredia dňa 11.01.1999 a jeho rozhodnutie zo dňa 17.08.1999 o
povolení zmeny rozostavanej stavby, zmluva o dielo č. 1 medzi CS - INVEST ANCON, s. r. o. a
záujemcom o byt o výstavbe bytu v budúcom obytnom dome na Rastaveliho ulici v Bratislave, Stavebné

povolenie MÚ MČ Bratislava - Rača- stavebného oddelenia zo dňa 10.11.2003 ohľadom zmeny stavby
pred dokončením, čestné prehlásenie P.. X. C. a P.. T. C. zo dňa 22.10.2003, Kolaudačné rozhodnutie
Okresného úradu Bratislava III - odbor životného prostredia zo dňa 18.01.2001, Sadzobník poplatkov
vydavateľstvaUNICAprenavrhovanieponukovýchcienprojektovýchprácainžinierskychčinností,Výpis
z obchodného registra spoločnosti ICB INVEST, s. r. o., rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k.

10C 54/2003 - 550 zo dňa 18.05.2007, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 173/2008 - 754 zo
dňa 28.01.2010, Uznesenie NS SR č. k. 1 Cdo93/2010 zo dňa 08.06.2011, Projektová dokumentácia na
zmenu stavby pred jej dokončením z 9/2002, súhlas P.. T. C. zo dňa 14.09.2003 na zmenu diela - stavby
adresovaný ateliéru Tursonov & Rajnic, vyjadrenie Slovenskej komory architektov zo dňa 01.10.2012 a
zápis o prejednaní sťažnosti navrhovateľa), ako i s obsahom ostatného spisového materiálu, pričom na

základe takto vykonávaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je architekt, ktorý vytvára architektonické diela. V Bratislave na pozemku nachádzajúcom
sa na Rustaveliho ul. č. 36 v Rači, bola vybudovaná hrubá stavba v štádiu po skelet k projektu
nadzemných hromadných garáží podľa projektovej dokumentácie P.. B.. T. C. a jeho manželky P.. X.
C. vypracovanej v roku 1997. Následne v roku 2002 navrhovateľ vypracoval projektovú dokumentáciu

na zmenu stavby pred jej dokončením k obytnému domu s garážami na danom pozemku. Táto bola
použitá pre účely stavebného konania pre povolenie zmeny stavby pred dokončením. Túto projektovú
dokumentáciu opatrila pečiatkou hlavného inžiniera odporkyňa 2, a to na základe požiadavky svedka E.
A. nepracujúceho v pozícii hlavný inžinier, ktorý vykonal zameranie stavby.

Stavebníkomstavbybolodporca1vzmyslerozhodnutiaOkresnéhoúraduBratislavaIII,odborživotného

prostredia, zn. 99/10198-150/151 IMA zo dňa 17.08.1999 s právoplatnosťou ku dňu 23.08.1999, ktorý
svoje práva stavebníka postúpil v 1. polovici r. 2003 na odporcu 3, ktorý zrealizoval nadstavbu bytového
domu a jednotlivé byty odpredal. Dňa 05.08.2003 došlo k prevodu vlastníctva k stavbe na odporcu 3,
a to povolením vkladu pod č. V-2413/2003.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.05.2007, č. k. 10C 54/2003-550, potvrdeným

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2010, č.k. 6Co 173/08-754, došlo k zamietnutiu
návrhu na určenie, že vlastníkom rozostavanej stavby je spoločnosť ICB INVEST, s. r. o., ktorej
pôvodným konateľom bol v čase rozhodnom navrhovateľ, z ktorej iniciatívy došlo k vypracovaniu
projektovej dokumentácie navrhovateľom. V technickej správe k nej je uvedené, že navrhovateľ
vychádza z projektu P.. C..

Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania vyplynulo, že k jeho vypracovaniu projektovej
dokumentácie došlo na podnet konateľa odporcu 1, ktorý nebol spokojný s rozostavanou stavbou podľa
projektu manželov C. pre je neekonomičnosť, s požiadavkou zachovania pôdorysu stavby, aby nedošlo
k nutnosti nového územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Na vypracovanie projektu vypísal
súťaž, ktorej sa okrem navrhovateľa mal zúčastniť P.. R. a P.. C..Pôvodná hrubá stavba podľa projektu manželov C. bola zbúraná a stavbu podľa projektu navrhovateľa
realizovala firma TAT, s. r. o., Žilina. Uviedol, že oproti projektu manželov C. došlo k zmene počtu
garážových státí, počtu bytov, podlaží, vchodov, zmenený bol systém zakladania nosného skeletu,

výška, druh strechy a rozloženie terás.

Z výpovede P.. O. - predsedu občianskeho združenia odporcu 3 vyplynulo, že relevantný bytový dom s
garážami nadobudli do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 28.07.2013 spolu s prevodom všetkých práv
stavebníka - odporcu 1 a s prevodom prác k projektu stavby. Za autorov projektu považovali manželov
C., ktorí sa v zmysle ich písomného vyhlásenia vzdali autorských práv k projektu v prospech odporcu 1.

Následne na základe zadania odporcu 3 bol vypracovaný projekt k nadstavbe bytového domu, s tým, že
k zmene stavby dali súhlas pôvodní autori manželia C. dňa 14.09.2003. Má za to, že došlo k zachovania
tvaru, pôdorysu, hmoty, výšky i funkčného využitia oproti pôvodnému projektu manželov C..

Svedok A. vo svojej výpovedi uviedol, že vypracoval projektovú dokumentáciu - zakreslenie skutkového
stavurozostavanejstavbynazákladeobjednávkyP..E.-konateľaodporcu1,ktorýmuodovzdalpôvodný
projekt P.. C., s tým, že zakreslenie malo slúžiť pre povolenie zmeny stavby. Rozostavaná stavby

zodpovedala projektu P.. C. hmotou, pôdorysom, tvarom a štýlom, zmenené bolo čiastočne funkčné
využitie, keď určité garážové státia boli zmenené na byty, čo považoval za bežnú vec zrealizovanú na
základe pokynu investora. Svedok A. nedisponoval autorizačnou pečiatkou stavebného inžiniera, preto
požiadal podľa zaužívanej a bežnej praxe odporkyňu 2, aby projektovú dokumentáciu takouto pečiatkou
opustila. Odporkyňa 2 sa s vecou neoboznamovala, len poskytla svoju pečiatku hlavného inžiniera a

podpis. Projektová dokumentácia bola zaslaná na stavebný úrad pre účely zmeny pôvodného projektu
P.. C., nebol na nej uvedený žiaden autor diela.

Odporkyňa 2 uviedla zhodné skutočnosti ako svedok A. s doplnením, že svedok A. disponoval i
potvrdením P.. C. o tom, že na stavbe nebude ďalej pracovať. Projektovú dokumentáciu vypracovanú
svedkom A. opatrila pečiatkou zodpovedný projektant a hlavný inžinier projektu, nevypĺňali kolonku

autora.

Konateľ odporcu 1 P.. E. uviedol, že pôvodný projekt P.. C. bol projektom na polyfunkčný objekt - bytový
dom s garážami a navrhovateľ prejavil záujem o odfinancovanie stavby a zároveň navrhol určité zmeny
dispozičného riešenia za účelom lepšej využiteľnosti a predajnosti spočívajúce napr. v zmenách veľkostí
bytov. Nedošlo k zmene funkčného využitia, objemu, hmoty, pôdorysu a vjazdov do garáží, došlo k

zmene dispozičného riešenia, k zmene strechy, k zvýšeniu počtu bytov oproti počtu garáží.

Svedok P.. R. uviedol, že cca v roku 2003 bol oslovený za účelom vypracovania skice na relevantnom
pozemku, čo svedok zrealizoval v pracovnej verzii, bez jej ďalšieho využitia. Nezúčastnil sa súťaže.

Svedok P.. Č. uviedol, že navrhovateľa a P.. R. požiadal o vypracovanie pracovných štúdií, nešlo o
splnenie kritérií súťaže a formálnych požiadaviek projektu. Následne bola stavba realizovaná podľa

štúdie navrhovateľa s dodržaním situačného a výškového osadenia podľa pôvodného územného
rozhodnutia a stavebného povolenia, došlo k zmene v dispozícii bytov, k zmene schodísk a chodbových
priestorov. Zachovaný bol pôdorys a výška, hmota a objem, zmenený bol tvar a vnútorné riešenie bytov.
Má za to, že navrhovateľ vytvoril nový projekt.

Svedok E. spolupracoval s navrhovateľom, realizoval výkresy k predmetnému domu, za autora považuje

navrhovateľa, o projekte P.. C. nemá vedomosť.

Svedok Z. bol zodpovedným projektantom stavby, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia realizovala podľa
projektu navrhovateľa. Svedok projekt P.. C. nepoznal.Svedok P.. R. bol statikom stavby, k autorstvu sa vyjadriť nevedel, uviedol, že podklady i projekt mal
od navrhovateľa.

Svedok C. uviedol, že po vypracovaní svojho projektu dostal od konateľa firmy ANCON, s. r. o. P.. E.

informáciu o lepšom dispozičnom riešení navrhovateľa, odkedy sa svedok na projekcii nezúčastňoval.
Po zrealizovaní stavby túto obhliadol zvonka, podľa jeho názoru je rozdielna vzhľadom, má inú strechu,
zvýšený je počet podlaží s bytmi oproti počtu podlaží s garážami. S jeho projektom ostalo zhodné len
zasadenie do prostredia.

Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 383/1997 Z.z (autorský zákon) architektonickým dielom je najvšeobecnejšie
architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora,

najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického
usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného
dizajnu.

Podľa § 6 ods. 1, písm. h) autorského zákona je predmetom autorského práva literárne dielo,
vedecké dielo alebo umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora,

najmä: architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a
interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu.

Podľa § 11 ods. 1 autorského zákona predmetom autorského práva je aj nové pôvodné dielo, ktoré
vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela.

Podľa § 16 ods. 1 autorského zákona má autor právo na ochranu svojho autorstva, najmä má právo

a) označiť menom svoje dielo, a aby sa uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým
spôsobom, pri každom verejnom použití tohto diela, a to podľa povahy tohto použitia,

d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek zásahom do svojho diela alebo
pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním s jeho dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a
dobrej povesti.

Podľa § 16 ods. 5 autorského zákona má autor právo na odmenu za každé použitie svojho diela;
tohto práva sa nemožno vopred vzdať. Použitím architektonického diela je jeho zhmotnenie vo forme
projektovej dokumentácie alebo územnoplánovacej dokumentácie alebo vo forme zhotovenia stavby,
záhrady, interiéru alebo scény.

Podľa § 44 ods. 1 autorského zákona autor, ktorého právo bolo porušené, môže sa domáhať najmä toho,

aby sa porušovanie jeho práva zakázalo, následky porušenia odstránili a aby sa mu poskytlo náležité
zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva autorovi závažná ujma nemajetkovej povahy, má autor
právonazadosťučinenievpeňažnejsume,aksapriznanieinéhozadosťučinenianejavíakopostačujúce;
výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliada najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na
okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva.

Podľa § 44 ods. 2 autorského práva na nárok autora na náhradu škody, ktorá vznikla porušením jeho
práv, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovený (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda

vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2012 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o právnu
kvalifikáciu uplatnených peňažných nárokov voči jednotlivým odporcom, túto upresní a špecifikuje.
Pojednávanie bolo odročené s uložením povinnosti právnemu zástupcovi navrhovateľa založiť do spisu

v 4 vyhotoveniach ( za účelom doručenia odporcom 1, 2, 3 po 1 exemplári) písomné podanie ohľadom
právnej kvalifikácie a tejto kvalifikácii zodpovedajúcej špecifikácii uplatnených peňažných nárokov
presným uvedením ceny diela, od ktorej nárok odvíja, a to v lehote 15 dní.

Požadované písomné podanie založené do spisu do termínu pojednávania nebolo, taktiež nebolo
doručené žiadnemu z odporcov.

Mailovým podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 28.01.2013 doručeným na súd v
poobedných hodinách a do spisu založeným až dňa 29.01.2013 tento žiadal odročiť pojednávanie
stanové na deň 29.01.2013 z dôvodu zlého zdravotného stavu navrhovateľa, o ktorej skutočnosti sa
právny zástupca navrhovateľa dozvedel až dňa 28.01.2013. Pojednávanie žiadal odročiť vzhľadom
na odborný charakter sporu, pre ktorý navrhovateľ považuje svoju osobnú účasť na pojednávaní za

potrebnú. K mailovému podaniu bolo pripojené potvrdenie o PN navrhovateľa od 25.01.2013 vystavené
všeobecným lekárom.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez jeho zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedysa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie

sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd konštatuje, že mailové ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa a žiadosť o odročenie
pojednávania spĺňalo všetky náležitosti § 119 ods. 2 O.s.p, absentovalo však vyjadrenie ošetrujúceho
lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p, nedošlo teda k naplneniu zákonom požadovaných náležitostí

potrebných pre vyhovenie žiadosti na odročenie pojednávania. Bolo povinnosťou právneho zástupcu
navrhovateľa na pojednávanie sa dostaviť a hájiť záujmy klienta, pretože súd predpokladá, že advokáta
o nesplnených náležitostiach pre odročenie pojednávania vedieť rozhodne mal. Nemožno sa taktiež
stotožniť s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa, že odročenie pojednávania je namieste z dôvodu,
že ide o skutkovo odborný prípad, keďže predmetom a úlohou stanoveného pojednávania mala byť

práve len právna kvalifikácia nároku navrhovateľa k jednotlivým odporcom už po vykonanom dokazovaní
a vyjadrenie sa odporcov k nej.

Rovnako súd prihliadol ku skutočnosti, že právny zástupca navrhovateľa nesplnil povinnosť právnej
špecifikácie nárokov uloženú mu súdu v zmysle uznesenia o odročení pojednávania.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25
ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky

a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje ( § 25 ods. 2 O.s.p). Advokát
je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a
v ich medziach príkazmi klienta (§ 2 ods. 2 zák. o advokácii). Advokát je povinný pri výkone advokácie
chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Podľa § 18 ods. 1 Zákon o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito,
dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko čo podľa svojho
presvedčenia pokladá za prospešné.

Podľa § 79 ods. 1 O.s.p Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a

telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti, že táto nevyhnutnosť musí vplývať z hmotného práva.

Aktuálnym zástupcom bol navrhovateľ zastúpený od roku 2009, bolo preto jeho úlohou už od tohto
obdobia označiť, čoho sa navrhovateľ voči jednotlivým odporcom domáha, t. j. špecifikovať peňažné
nároky, v akej výške ide o bezdôvodné obohatenie a titulom čoho, v akej výške ide o náhradu škody
a či ide o škodu priamu a či ušlý zisk a v akej výške ide primerané finančné zadosťučinenie. Navyše
táto povinnosť so zreteľom na § 101 ods. 1 O.s.p vyplynula i z ostatného pojednávania. K takto

špecifikovaným nárokom bolo potom pre dosiahnutie úspechu vo veci priložiť či navrhnúť dôkazy t.j. o
výške škody a príčinnej súvislosti, o konkrétnej výške odmeny vyplývajúcej zo Sadzobníka cien UNIKA,
o podiele projektových prác na celkovej autorskej odmene a pod. Pokiaľ ide o prvú časť petitu, pre
jednoznačný úspech navrhovateľa vo veci bolo potrebné navrhnúť dokazovanie za účelom odstránenia
rozporov vo svedeckých výpovediach, keď svedeckými výpoveďami nebolo nad všetku pochybnosť

ustálené, či navrhovateľ v určitej miere nepoužil myšlienky projektu P.. C. a keď aj, či ide o spracovanie
diela požívajúce ochranu v zmysle § 11 autorského zákona a teda či jeho projekt požíva alebo nepožíva
ochranu autorského zákona, a to napr. znalecké dokazovanie, keďže súd považuje túto otázku za
otázku odbornú. Taktiež bolo povinnosťou navrhovateľa označiť dôkazy na preukázanie opodstatnenosti
požadovanej časti petitu pokiaľ ide o uloženie zákazu porušovania autorských práv počas stavebnej

činnosti, v stavebnom a kolaudačnom konaní, keďže v súčasnosti takéto konania neprebiehajú.

Účastník má právo, aby sa jeho vec prejednala v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 1úUstavy SR). Nie je však
vylúčené, aby súd prejednal a rozhodol vec i bez prítomnosti účastníka. Súd musí posudzovať žiadosť
účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť
zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti. Keďže účastníkovi konania,

resp. právnemu zástupcovi zákon nedáva oprávnenie posúdiť potrebu neprítomnosti, resp. prítomnosti
na pojednávaní, a ak zváži, že sa na nadriadené pojednávanie nedostaví, musí prípadné nepriaznivé
následky znášať. Nemožno tomuto svojvoľnému postupu priznať právnu ochranu a rozhodnutie v
neprítomností navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa v takomto prípade rozhodne nemožno
považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, navyše keď súd ani mailom neinformoval právneho

zástupcu navrhovateľa, že jeho žiadosť posúdil kladne (čo z časového hľadiska ani nebolo reálne,
pretože žiadosť bola sudcovi predložená bezprostredne pred pojednávaním).

Je potrebné mať totiž na zreteli, že každý účastník konania má právo na prejednanie veci plynulo a bez
zbytočných prieťahov, a teda i strana odporcu. V danej súvislostí súd poukazuje už na vyššie uvedené,
že k žiadosti o odročenie pojednávania nebolo pripojené zákonom požadované potvrdenie lekára,

nebolo doložená písomná špecifikácia peňažných nárokov navrhovateľa s návrhom na dokazovanie za
účelom preukázania konkrétnej výšky takto špecifikovaných nárokov, nebolo navrhnuté napr. znalecké
dokazovanie za účelom odstránenia rozporov vo vykonanom dokazovaní ohľadom pôvodností tvorivej
myšlienky navrhovateľa a taktiež stanovenia podielu projektovej činnosti na cene diela a ohľadom
opodstatnenosti prvej časti petitu, t. j. o zákaze porušovania autorských práv navrhovateľa počas

stavebného a kolaudačného konania.

Pokiaľ ide o posledný požadovaný petit, a to uverejnenie ospravedlnenia v denníku SME alebo
PRAVDA, v tejto súvislosti súd taktiež považuje nárok za nepreukázaný bez doplnenia dokazovania
napr. dokazovaním znaleckým na posúdenie autorstva navrhovateľa a navyše skutočnosť, že táto časť
petitu v samotnom znení ospravedlnenia ako jeho súčasti hovorí len o ospravedlnení odporcov 1 a

3, nekorešponduje s okruhom účastníkov na strane odporcu a s formuláciou petitu, že táto povinnosť
ospravedlnenia má byť uložená všetkým trom odporcom, čo samo o sebe je taktiež postačujúcim
dôvodom pre zamietnutie tejto časti návrhu.V súvislosti s dikciou § 44 ods. 1 Autorského zákona je potrebné tiež pripomenúť, že právo autora
na zadosťučinenie v peňažnej sume nastupuje až v prípade, ak autorovi vznikla závažná ujma
nemajetkovej povahy (t. j. iná ako neprijatie odmeny za použitie diela a zásah doň) a ak sa priznanie

iného zadosťučinenia nejaví ako postačujúce, existenciu ktorých zákonom požadovaných kritérií je
taktiež povinný preukazovať účastník na strane navrhovateľa. Súd rozhoduje len o výške finančného
zadosťučinenia. V danom prípade však nemohol, keďže do rozhodnutia nepoznal výšku škody či
bezdôvodného obohatenia ako časti uplatnených nárokov k jednotlivým odporcom. Bolo povinnosťou
navrhovateľa preukázať existenciu takých skutočností a existenciu takej ujmy u navrhovateľa, pre ktorú

sa požadované ospravedlnenie v tlači nejaví ako postačujúce, t. j. preukázaná mala byť závažnosť ujmy
ako vyšší stupeň ujmy bežnej.

Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa proti odporcovi 1 vznesenú odporcom
1, súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu skutočnosti, že odporca 1
previedol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti na odporcu 3 dňom 05.08.2003 a rozhodnutím č.
V-2413/2003 došlo k povoleniu vkladu a následne k zápisu odporcu 3 do LVč. XXX k. ú. Q.. O

tejto skutočnosti navrhovateľ mal vedomosť, čo vyplynulo z dokazovania v predmetnej veci ( výsluch
účastníkov i svedkov) a vyplýva to i zo skutočnosti, že navrhovateľ padaním zo dňa 16.09.2003
žiadal procesnú zmenu v okruhu účastníkov práve z dôvodu prevodu vlastníctva na odporcu 3.
Vznik bezdôvodného obohatenia odporcu 1 navrhovateľ vidí práve v skutočnosti odplatného prevodu
relevantnej nehnuteľnosti na odporcu 3, t. j. začiatok plynutia premlčanej lehoty rozhodne neplynie

neskôr ako od 16.09.2003. Zmenu petitu, podľa ktorého procesného návrhu žiada navrhovateľ
proti odporcovi 1 vydať bezdôvodné obohatenie, realizoval navrhovateľ písomným podaním zo dňa
24.03.2006, t. j. rozhodne po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne výšku celého nároku a teda i výšky bezdôvodného
obohatenianavrhovateľrozšírilpodanímzodňa29.12.2009,t.j.ešteneskôr.Pretoakodporca1vzniesol

námietku premlčania nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd bol povinný na
ňu v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka prihliadnuť a návrh proti odporcovi 1 v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo potrebné zamietnuť. Keďže však zo strany navrhovateľa nedošlo k
vyšpecifikovaniu výšky bezdôvodného obohatenia ako časti uplatneného nároku navrhovateľa voči
odporcovi 1 vo výške 109 539,93 €, bolo toto i jedným z dôvodov zamietnutia návrhu voči odporcovi

1 v celosti.

Ohľadom náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods.
1 O.s.p. V konaní hoci úspešnému odporcovi 3 právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže tento
vzhľadom na skutočnosť, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, si právo na ich náhradu ani neuplatnil.

Odporcom 1 a 2 súd ako úspešným účastníkom konania priznal v ústnom vyhlásení rozsudku proti

neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozhodnutie vo veci bolo vyhlásené dňa 29.01.2013. lehota v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p uplynula dňom

01.02.2013. Právny zástupca odporcu 1 vyčíslil trovy konania písomným podaním podaným osobne
dňa 05.02.2013, právny zástupca odporcu 2 vyčíslil trovy písomným podaním podaným poštou dňa
05.02.2012, obaja si teda vyčíslili trovy konania po márnom uplynutí zákonnej lehoty od vyhláseniarozhodnutia. Keďže zo spisu im iné trovy ako trovy právneho zastúpenia ku dňu rozhodnutia nevyplynuli,
súd im právo na náhradu trov konania postupom podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).