Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200676
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Milana Končeka a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu HaRT spol. s r. o. (resp. s.r.o.),
Košice, Hrnčiarska 12, zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Košice, Szakkayho 1, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, o žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.05.2012 č. 1020503/1/532724-997686/2012/5309, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Košice dodatočným platobným výmerom zo dňa 06.02.2012 č. 9800304/1/1351/2012
vyrubil žalobcovi na základe výsledkov kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január

- december 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 vo výške 3.547,46
eur. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím z 24.05.2012 č. 1020503/1/532724-997686/2012/5309
zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice tak, že v dôsledku chybného výpočtu znížil
vyrubený rozdiel dane zo sumy 3.547,46 eur na sumu 2.981,18 eur.

Žalobca žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.06.2012 žiadal, aby súd po preskúmaní
rozhodnutia žalovaného toto rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vo výške 389,49 eur s DPH.

V žalobe žalobca uviedol, že Daňový úrad Košice svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemok, ktorý
v zdaňovacom období júl 2007 predal (išlo o pozemok parc.č. 1214/37 - orná pôda o výmere 750 m2

zapísaný na LV č. 3119 katastrálneho územia Č. v zmysle územno-plánovacej dokumentácie spĺňa
podmienky stavebného pozemku v zmysle stavebného zákona, ktorý nie je oslobodený od dane z
pridanej hodnoty v zmysle § 38 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Sumu, za ktorú uvedené pozemky predal, neuviedol
vo svojom daňovom priznaní, a preto daňový úrad túto vyrubil dodatočným platobným výmerom ako
rozdiel dane.

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a
jeho rozpor s platnými právnymi predpismi. V odvolaní poukázal na to, že v čase predaja pozemok

nebol stavebným pozemkom, a teda jeho predaj nepodliehal dani z pridanej hodnoty, pretože žalobca
odpredal pozemok ako ornú pôdu a predaj takýchto druhov pozemkov je oslobodený od dane z pridanejhodnoty. Poukázal tiež na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku z 24.11.2011 č.k.
5Sžf/47/2011, ktorý pri riešení obdobného prípadu vo svojom odôvodnení poukázal na to, že stavebnými
pozemkami môžu byť iba pozemky s konkrétnymi parcelnými číslami, ktoré sú takto uvedené v územno-

plánovacej dokumentácii, čiže v územnom pláne obce, resp. v územnom pláne zóny.

Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu a napadnutým rozhodnutím prvostupňové
rozhodnutiesprávnehoorgánuzmeniltak,ževyrubenýrozdieldaneznížilzosumy3.547,46eurnasumu
2.981,18 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zásadne stotožnil s dôvodmi, ktoré boli uvedené v
prvostupňovom správnom rozhodnutí.

Žalobca rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z týchto dôvodov: predmetný pozemok, ktorý

bol predmetom prevodu v zdaňovacom období júl 2007, nebol v čase predaja, resp. v čase povolenia
vkladu do katastra nehnuteľností stavebným pozemkom v zmysle § 43h stavebného zákona, pretože:

- nejde o pozemok zastavaný stavbou,

- na jeho zastavanie nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie,

- v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by riešil

predmetné pozemky parc.č. 1214/37 kat. územia Č. vedené na LV č. 3119,

- územný plán obce Č. dané územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov,
teda aj týchto pozemkov,

- predmetné pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že územno-plánovacie informácie, ktoré boli podané prvostupňovému

správnemu orgánu, mali iba charakter informatívny, a nie záväzný. Z dikcie § 43h stavebného zákona
jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť iba časť územia s konkrétnym parcelným
číslom, a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a schválenej územno-plánovacej dokumentácii
príslušnej obce, resp. zóny. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že obidva správne orgány vychádzali z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávne aplikovali príslušnú zákonnú normu. Vzhľadom

na to, že podľa § 38 ods.2 zákona o DPH je dodanie pozemku, resp. jeho predaj, ktorý nie je stavebným
pozemkom v zmysle § 43h stavebného zákona oslobodený od dane, žalobca má za to, že žalovaný
svojím rozhodnutím porušil citované právne predpisy, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nezákonné.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobezodňa02.08.2012navrhol,abysúdžalobuzamietolanepriznal

žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január -
december 2007, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol zo dňa 15.12.2011 č. 695/321/116732/2011/
TOM. Protokol o daňovej kontrole bol podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru
DaňovéhoúraduKošicezo06.02.2012č.9800304/1351/2012/Pav,ktorýmžalobcovivyrubilrozdieldane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 vo výške 3.547,46 eur. Kontrolou bolo zistené, že
žalobca predal podľa predloženej kúpnej zmluvy pozemok v kat. území Č. zapísaný na LV č. 3119 ako
parc.č. 1214/37 orná pôda o výmere 750 m2. Pozemok bol predaný za dohodnutú kúpnu cenu spolu
v sume 562.500,-- Sk bez dane z pridanej hodnoty. Žalobca neuplatnil ku kúpnej cene daň z pridanej
hodnoty z dôvodu, že v čase predaja bol pozemok vedený v katastri nehnuteľností ako orná pôda, a

preto žalobca mal za to, že na predaj takého pozemku sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 38
ods.2 zákona o DPH.

V daňovom konaní bolo sporné, či tento pozemok, ktorý bol vedený v katastri nehnuteľností ako
orná pôda, je pre účely aplikácie zákona o dani z pridanej hodnoty stavebným pozemkom. Žalovaný
konštatoval, že zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje pojem stavebný pozemok, ale odkazujena ustanovenie § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej iba „stavebný zákon“).

Podľa § 43h ods.1 stavebného zákona sa stavebným pozemkom rozumie časť územia určená územným

plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok
zastavaný stavbou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne
zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území. To znamená, že

poľnohospodárska pôda sa môže použiť na nepoľnohospodárske, teda stavebné účely len na základe
rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy.

Správca dane za účelom správneho právneho posúdenia, či v prípade prevodu vlastníctva k pozemku
ide o stavebný pozemok, požiadal o súčinnosť Katastrálny úrad Košice - okolie, od ktorého vyžiadal
kúpne zmluvy, požiadal o súčinnosť Obec Č., ktorej adresoval niekoľko výziev, vypočul konateľa

žalobcu a vykonal miestne zisťovanie na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach. Uvedenými zisteniami
jednoznačne preukázal, že pozemky zapísané na LV č. 3119 kat. územia Č. boli už v čase predaja
stavebnými pozemkami. K tomuto záveru dospel predovšetkým na základe územného plánu Obce Č.
z roku 2004, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004.
Lokalita Juhovýchod, v ktorej sa pozemok nachádza, je v územnom pláne obce zaznačená vnútri

riešeného územia, a tiež vnútri hranice zastavaného územia podľa zákona č. 237/2000 Z.z. Starosta
obce vo svojom vyjadrení uviedol, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva
pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov, ale toto jeho vyjadrenie nezodpovedá samotnému
územnému plánu. Žalovaný poukázal na to, že na strane 7 v územnom pláne obce sú popísané
zóny bývania a v časti na strane 8 územného plánu v časti priestorové usporiadanie nových lokalít

bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne označená ako lokalita na umiestnenie bytových jednotiek. V
tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny počet bytových jednotiek v danej lokalite má byť 140. Teda z
územného plánu obce je jednoznačné, že lokalita Juhovýchod nebola označená ako rezerva, ale bola v
územnom pláne riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov. Tomuto záveru zodpovedá
aj zistenie správcu dane na krajskom stavebnom úrade zo dňa 19.12.2011, o čom bola spísaná

zápisnica. Krajský stavebný úrad pri miestnom zisťovaní potvrdil, že Obec Č. schválila územný plán obce
uznesením č. 4/2004/d zo dňa 28.05.2004. V predmetnom územnom pláne obce bola riešená aj lokalita
Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Predmetná lokalita v územnom pláne
obce nebola riešená ako územná rezerva, ale bola riešená v návrhu, t.z. na výstavbu, ktorú schválilo
obecné zastupiteľstvo. Z uvedeného vyplýva, že keďže sú jednotlivé pozemky územným plánom obce

určené na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona stavebnými pozemkami. Z miestneho zisťovania
ďalej vyplynulo, že krajský pozemkový úrad pred schválením územného plánu dňa 02.03.2004 udelil
súhlasnabudúcemožnévyužitiepozemkovprenepoľnohospodárskeúčely.Obvodnépozemkovéúrady
dali súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účely výstavby rodinných domov pri jednotlivých
parcelách, na základe ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky.

Žalovaný ďalej uviedol, že ďalšia skutočnosť, ktorá preukazuje, že pozemky zapísané na LV č. 3119 v
kat. území Č. boli stavebnými pozemkami v čase predaja, vyplýva zo samotných stavebných povolení, v
ktorých sa konštatuje, že vzhľadom na to, že Obec Č. má spracovanú a schválenú územno-plánovaciu
dokumentáciu uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004, stavebný úrad podľa § 39a ods.4 stavebného
zákona spojil konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Týmto vyjadrením obec potvrdila,

že lokalita Juhovýchod, v ktorej sa predmetná parcela nachádza, bola už v roku 2004 schválená na
výstavbu rodinných domov. V neposlednom rade aj zo samotného obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že
pozemok zapísaný na LV č. 3119 bol už v čase predaja stavebným pozemkom nachádzajúcim sa v
obytnom súbore.

Žalovaný ďalej konštatoval, že z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že obec si môže určiť

časťúzemianazastavaniealternatívnetromispôsobmi,atobuďúzemnýmplánomobcealeboúzemnýmplánom zóny, alebo územným rozhodnutím. Stavebným pozemkom je aj pozemok zastavaný stavbou. V
danom prípade Obec Č. schválila územný plán obce, v ktorom označila lokalitu Juhovýchod na funkčnú
výstavbu rodinných domov. Náležitosti územného plánu obce upravuje vyhláška Ministerstva životného

prostredia č. 55/2001 Z.z. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie.

Podľa § 12 ods.4 písm.a) tejto vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného
územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností) a
jeho geografický opis. V zmysle citovanej vyhlášky územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne
označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len

územný plán zóny, ktorý však Obec Č. nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvoláva na
územný plán obce z 28.05.2004. S poukazom na citovanú právnu úpravu a územný plán obce pozemok
vedený na LV č. 3119 nachádzajúci sa v lokalite Juhovýchod kat. územie Č.Ň. bol už v čase predaja,
t.j. v roku 2007 stavebným pozemkom napriek tomu, že v katastri nehnuteľností bol zapísaný ako orná
pôda. Žalobca teda porušil ustanovenie § 19 ods.1 zákona o DPH, keď k cene pozemku nevyčíslil daň
z pridanej hodnoty.

K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné, že pozemky zapísané na LV
č. 3119 neboli zastavané stavbou, že na pozemky neboli vydané právoplatné územné rozhodnutia,
a tiež nebolo sporné, že v čase predaja pozemkov nebol vypracovaný územný plán zóny, pretože
obec ho nevypracovala vôbec. Sporné nebolo ani to, že predmetné pozemky sa nachádzajú mimo
zastavaného územia. Za nepravdivé žalovaný považuje tvrdenie žalobcu, že územný plán obce dané

územie kvalifikuje ako plošnú rezervu bez uvedenia konkrétnych pozemkov. Územný plán obce takúto
kvalifikáciu neobsahuje a krajský stavebný úrad potvrdil, že lokalita Juhovýchod bola riešená v návrhu,
t.z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo.

Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.11.2011 č.k. 5Sžf/47/2011 žalovaný
uviedol, že v prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné ako v prípade, o ktorom

rozhodoval Najvyšší súd SR. Správca dane pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal z územného
plánu obce schváleného obecným zastupiteľstvom uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004, podľa
ktorého je lokalita Juhovýchod, v ktorej sa nachádzajú pozemky zapísané na LV č. 3119 určená na
funkčnú výstavbu rodinných domov. Územný plán zóny, ktorý by územný plán obce konkretizoval,
obec nevypracovala ani ku dňu prevodu pozemkov, ani následne. V stavebných povoleniach sa obec

odvoláva len na územný plán obce, ktorý sa tak stal základným územno-plánovacím dokumentom
na komunálnej úrovni. Aj ďalšie zistenia správcu dane, a to súhlas krajského pozemkového úradu
daný pred schválením územného plánu na budúce možné využitie pozemkov pre nepoľnohospodárske
účely, obsah kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi, preukazuje že
pozemky už v čase prevodu boli stavebnými pozemkami, a preto právny názor Najvyššieho súdu SR

vyslovený v spomínanom rozsudku nie je možné aplikovať na daný prípad. Pretože žalobca postupom
správcudaneažalovanéhonebolukrátenýnasvojichprávach,žalovanýpovažuježalobuzanedôvodnú.

Súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,
oboznámil sa s rozhodnutím Daňového úradu Košice, administratívnym spisom vzťahujúcim sa na vec
a so súhlasom účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods.1 O.s.p. rozsudkom,

ktorý verejne vyhlásil dňa 24.01.2013.

Žalobca žiadal preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia žalovaného z 24.05.2012 č.
1020503/1/532724-997686/2012/5309, ktorým v odvolacom konaní zmenil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Košice zo 06.02.2012 č. 9800304/1351/2012/Pav, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b)
bod 1 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2007 v sume 3.547,46 eur tak, že vyrubený rozdiel dane znížil na sumu 2.981,18 eur.
Podkladom pre vydanie dodatočného platobného výmeru bol protokol o výsledku zistenia daňovej
kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2007 z 15.12.2011 č.j.
695/321/116732/2011/TOM, ktorú vykonal u žalobcu Daňový úrad Košice I. Pri daňovej kontrole správca
dane zistil, že žalobca v zdaňovacom období júl 2007 uzavrel kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol

pozemok vedený na LV č. 3119 v kat. území Č. parc.č. 1214/37. Uvedený pozemok bol v čase uzavretiakúpnej zmluvy vedený v katastri nehnuteľností ako orná pôda, a preto žalobca v domnení, že sa na
tento predaj vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 38 ods.2 zákona o DPH, pri kúpnej cene neuplatnil
daň z pridanej hodnoty. Pretože z obsahu kúpnej zmluvy bolo zrejmé, že išlo o odpredaj pozemkov

za účelom výstavby rodinných domov, pričom žalobca predával pozemok s technickou vybavenosťou
na hranici pozemku a predmetný pozemok bol odpredávaný bez DPH, správca dane požiadal žalobcu
o vyjadrenie k tejto skutočnosti. Konateľ žalobcu do zápisnice správcovi dane uviedol, že pozemoky
kúpil od reštituentov bez DPH, projekčne sa rozčlenili na chodníky a komunikácie, na ktorých sa mala
realizovaťtechnickávybavenosťaotietožalobcadarovalObciČ..Pozemky,ktoréostalivdržbežalobcu,

sa predávali bez technickej vybavenosti, prípojky sa nachádzajú 1 - 2 metre od jednotlivých pozemkov,
t.j. v ceste. Kupujúci boli upozornení, že jednotlivé prípojky si musia realizovať na svoje náklady, riadiť sa
predpismi jednotlivých majiteľov sietí a pozemky pod budúcou zástavbou musia sami požiadať o vyňatie
z pôdneho fondu.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že Obecné zastupiteľstvo Obce Č. dňa 28.05.2004
schválilo územný plán Obce Č. uznesením č. 4/2004/b. Z územného plánu zistil, že preverované

pozemky nachádzajúce sa v lokalite Juhovýchod sú v územnom pláne obce zaznačené vnútri riešeného
územia, a tiež vnútri hranice zastavaného územia podľa zákona č. 237/2000 Z.z. Starosta Obce Č.
sa správcovi dane vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva pre
možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Správca dane ďalej v priebehu daňovej kontroly zistil, že
vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom preverovaných kúpnych zmlúv, boli vydané v spojenom

územnom a stavebnom konaní stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov.

Správca dane vykonal miestne zisťovanie na krajskom stavebnom úrade, zápisnicu o miestnom
zisťovaní č. 695/321/117042/TOM sa konštatuje, že územný plán obce bol schválený uznesením
miestneho zastupiteľstva č. 4/2004 zo dňa 28.05.2004 a v tomto územnom pláne bola zahrnutá aj
lokalita Juhovýchod, ktorá riešila funkčne výstavbu rodinných domov. Táto lokalita nebola riešená

ako územná rezerva, ale bola navrhovaná na zástavbu rodinných domov. Krajský pozemkový
úrad pred schválením územného plánu udelil súhlas na budúce možné využitie pozemkov pre
nepoľnohospodárske účely, a to rozhodnutím zo dňa 02.03.2004. Obvodné pozemkové úrady vydali
súhlas na vyňatie poľnohospodárskej pôdy na účel výstavby rodinných domov pri jednotlivých parcelách,
na ktorých boli vydané stavebné povolenia na jednotlivé rozparcelované pozemky. Správca dane z

týchto zistení dospel k záveru, že pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale
je územným plánom obce, resp. zóny určenej na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným
pozemkom a je preto stavebným pozemkom aj pre účely zákona o DPH.

Podľa § 19 ods.1 prvá, druhá a tretia veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri

prevode alebo prechode nehnuteľnosti je v dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 38 ods.2 prvá veta zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania
stavebného pozemku.

Podľa § 43h ods.1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným

plánom obce, alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok
zastavaný stavbou.

Podľa § 43h ods.2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho
pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne
zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.Podľa § 12 ods.1 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej
dokumentácie dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje
smernú časť a záväznú časť.

Záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja a s presne formulovanými zásadami
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov
obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a
umiestnenia stavieb (§ 12 ods.6 prvá veta citovanej vyhlášky).

Podľa § 7 ods.2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení
neskorších predpisov možné využitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely sa

posudzuje spravidla pri návrhoch územno-plánovacej dokumentácie, územno-plánovacích podkladov a
pri návrhoch projektov pozemkových úprav.

Dokumenty uvedené v odseku 2 musia byť pred schválením podľa osobitných predpisov odsúhlasené
orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Súhlas sa vydáva podľa zásad uvedených v
odseku 1 a môžu v ňom byť určené podmienky na jej zabezpečenie. Pre vydanie súhlasu a určení

podmienok je rozhodujúci celkový konečný rozsah zamýšľaného odňatia poľnohospodárskej pôdy z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu (§ 7 ods.3 zákona č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).

Medzi účastníkmi je sporné, či pozemok, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi v zdaňovacom období júl 2007 bol stavebným
pozemkom, a preto podliehal dani z pridanej hodnoty a žalobca bol povinný z kúpnej ceny túto daň

odviesť, alebo sa na ne vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 38 ods.2 zákona o DPH.

Zákon o DPH sa v ustanovení § 38 ods.1 v súvislosti s definíciou stavebného pozemku odvoláva v
poznámke č. 19 na ustanovenie § 43h stavebného zákona. Z tohto ustanovenia vyplýva, že stavebným
pozemkom je okrem iného aj časť územia určená územným plánom obce na zastavanie. Nezastavaný
pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, možno

v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok, ak sú splnené
podmienkynajehotrvalévyňatiezpoľnohospodárskehopôdnehofondualebozlesnéhopôdnehofondu,
alebo ak je v zastavanom území.

Je nepochybné, že pozemok parc.č. 1214/37 vedený na LV č. 3119 kat. územia Č. sa nachádza v
lokalite Juhovýchod územného plánu Obce Č., ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva

č. 4/2004/b z 28.05.2004. V záväznej časti územného plánu sa v bode 1.3. uvádza okrem iných plochy
v lokalite Juhovýchod zabezpečiť na funkciu bývania. V bode 7.1. záväznej časti územného plánu
je vymedzené zastavané územie obce v zmysle zákona č. 152/1996 Z.z. rozšírené o nové lokality
bývania v rodinných domoch v južnej, západnej a východnej časti obce. V tabuľkovej časti priestorového
usporiadanianovýchlokalítbývaniasaprelokalituJuhovýchodvúzemnomplánepočítaso140bytovými

jednotkami.

Z ustanovenia § 43h ods.2 stavebného zákona vyplýva, že nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce určiť zastavaný pozemok, ak
sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo ak je v
zastavanom území. Bolo preukázané, že pred schválením územného plánu Obce Č. Krajský pozemkový

úrad v Košiciach dňa 02.03.2004 pod č. 2004/00005 udelil podľa § 7 zákona č. 307/1992 Z.z. súhlas
na budúce možné použitie poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodárske účely v rozsahu návrhu
územného plánu Obce Č. spolu vo výmere 75-47-00h, z toho 65-76-00h mimo zastavaného územia a
07-71-00h v zastavanom území, celkovo vrátane nepoľnohospodárskej pôdy 97-03-00h v kat. území Č.v okrese F. - S. s navrhovaným obdobím platnosti územného plánu obce do roku 2015 podľa tabuľkových
prehľadov, ktoré sú súčasťou udeleného súhlasu.

Vzhľadom na to, že stavebný zákon v ustanovení § 43h ods.1 obsahuje alternatívne štyri definície

stavebného pozemku, stavebným pozemkom je preto časť územia, ktoré je určené na zastavanie
územným plánom. V prípade, že nezastavaný pozemok je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, pred schválením územného plánu je potrebné, aby príslušný špeciálny orgán štátnej správy
súhlasil s využitím takého pozemku na nepoľnohospodárske účely. Pretože v preskúmavanom prípade
tietopodmienkysplnenéboli,niejemožnépovažovaťžalobnénámietkyžalobcu,žepredmetnépozemky
v čase predaja neboli zastavané stavbou, že nebolo na ne vydané právoplatné územné rozhodnutie na

jeho zastavanie, v relevantnom čase nebol vypracovaný a ani schválený územný plán zóny, ktorý by
predmetné pozemky riešil a že tieto pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia, za dôvodné.
Ako to vyplýva z ustanovenia § 43h ods.1 a 2 stavebného zákona stavebným pozemkom je časť územia
určená na zastavanie územným plánom obce, a preto nemusí spĺňať aj ďalšie znaky charakterizujúce
stavebný pozemok alternatívnym spôsobom.

Žalobná námietka žalobcu, že územný plán Obce Č. územie Juhovýchod kvalifikuje ako plošnú rezervu
bez uvedenia konkrétnych pozemkov, ktoré sa opiera o vyjadrenie starostu Obce Č., súd taktiež
nepovažuje za opodstatnenú, pretože záväzná časť územného plánu obce upravuje funkčné využitie
územia Juhovýchod na bývanie. Ani textová časť územného plánu obce neobsahuje údaj o tom, že
lokalita Juhovýchod je považovaná za územnú rezervu pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov.

Za takúto rezervu územný plán považuje lokalitu Sever. Súd preto považuje záver žalovaného, že ak
sú predmetné pozemky určené územným plánom obce na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona
stavebným pozemkom, sú stavebným pozemkom aj pre účely zákona o DPH, za správny. Súd zistil,
že správca dane, ako aj žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods.6 zákona o správe daní
a poplatkov, pretože bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, eventuálne inej skutočnosti,

ktorá je rozhodujúca pre určenie alebo vybratie dane. Správca dane zabezpečil dôkazy v spolupráci
s inými správnymi orgánmi a tieto dôkazy vyhodnotil každý samostatne a potom všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti. Záver správcu dane, ako aj žalovaného že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods.1
zákona o DPH, súd považuje na základe zistení v daňovom konaní za správny a súladný so zákonom.

PokiaľžalobcavžalobepoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRč.k.5Sžf/47/2011zodňa24.11.2011

s tým, že riešil skutkovo aj právne obdobný prípad, súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nie je
možné sa opierať o právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v spomínanom rozsudku, pretože
v ňom riešil skutkovo iný prípad, v ktorom správca dane rozhodol o tom, že ide o stavebný pozemok iba
na základe informácie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava. Preto právny názor Najvyššieho súdu
SR vyslovený v spomínanom rozsudku nie je relevantný pre túto preskúmavanú vec.

Keďže žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a v rámci ktorého sa súd podľa § 250j ods.1 O.s.p.
žalobu žalobcu zamietol.

Pretože žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol
v zmysle ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.