Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111231028
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111231028.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Kandrikovou v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: Ľ. V., Z..
XX.XX.XXXX,Z.B.X.,A.XXXX/X,zastúpenémuopatrovníčkouElenouOrokockou,súdnoutajomníčkou
Okresného súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.263,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 373,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne od 26.05.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2011 domáhal zaplatenia 1.263,56 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 1.259,- Eur odo dňa 26.05.2009 až do

zaplatenia, a to všetko titulom nesplateného úveru.

Tunajší súd žalobe žalobcu vyhovel a dňa 20.01.2012 vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/335/2011 - 14,
ktorýsavšaknepodarilodoručiťžalovanémudovlastnýchrúk.Zuvedenýchdôvodovbolplatobnýrozkaz
uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C 53/2012 - 26 zo dňa 10.04.2012 zrušený.

Nakoľko pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, bola mu postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
ustanovená opatrovníčka.

Žalobca a opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie konané dňa 15.01.2013 nedostavili, pričom
svoju neúčasť ospravedlnili. Preto súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti
žalobcu a opatrovníčky žalovaného.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímžaloby,výpisuzobchodnéhoregistražalobcu,Úverovejzmluvy

č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2007 spolu s Úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkového
kalendára zmluvy, oznámenia o splatení celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 25.05.2009, poštového
podacieho hárku, písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 23.04.2012 a zo dňa 23.11.2012, ostatného
spisového materiálu a zistil, že:Žalobca, ako veriteľ uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom dňa 15.08.2007 Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 829,85 Eur
(25.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 28,51 Eur (859,- Sk).

Celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa predstavovali sumu 880,97 Eur (26.540,- Sk). Žalovaný
bol tak povinný zaplatiť žalobcovi titulom poskytnutého úveru celkovo sumu 1.710,81 Eur (51,540,- Sk).
Súčasťou tejto zmluvy sú aj Úverové zmluvné podmienky žalobcu.

Z obsahu splátkového kalendára vzťahujúceho sa na túto úverovú zmluvu vyplýva, že žalovaný zaplatil
žalobcovi v období od 22.10.2007 do 31.12.2008 iba 15 splátok v plnej výške 28,51 Eur a 16. splátku

splatil iba vo výške 23,95 Eur, čo predstavuje celkové splátky v sume 456,21 Eur. Žiadne ďalšie splátky
dohodnuté v Úverovej zmluve už žalovaný žalobcovi neuhradil.

Z písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 23.04.2012 a zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že ním žalovaná istina
vo výške 1.263,56 Eur pozostáva zo zostatku 16. mesačnej splátky vo výške 4,56 Eur, z neuhradených
17. - 60. mesačnej splátky (44 splátok) a z neuhradenej zmluvnej pokuty vo výške 4,56 Eur (4,56 Eur
+ 969,34 Eur + 4,56 Eur).

Nakoľko žalovaný nesplácal tento úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 25.05.2009 žalovanému
oznámil, že v nadväznosti na obsah úverových podmienok využil svoje právo na splatenie celého
čerpaného úveru. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie zostávajúcej časti úveru spolu
so zmluvnou pokutou, čo v čase zosplatnenia úveru predstavovalo sumu 1.263,56 Eur. Žalobca
nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých

na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca na základe Úverovej zmluvy č. 3708123253 poskytol
žalovanému, ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 829,85 Eur, ktoré bol žalovaný povinný
žalobcovi vrátiť v 60 mesačných splátkach po 28,51 Eur, teda spolu 1.710,06 Eur. Napriek tomu,
že v ustanovení Zmluvy je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 38,80 %, z vyššie

uvedeného je zrejmé, žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi viac ako jeden násobok tých finančných
prostriedkov, ktoré mu boli na základe Zmluvy poskytnuté (predmet úveru predstavuje len 48,52
% z celkovej ceny úveru). Uvedenú skutočnosť považuje súd za neprijateľnú podmienku, pretože
vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného,
ako spotrebiteľa. Z obsahu Zmluvy nie je zrejmé, z akého dôvodu celková cena úveru (1.710,06 Eur)

prevyšuje v tak výraznej miere peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému (829,85 Eur),
resp., či tento rozdiel je tvorený len úrokmi, alebo sú v tomto veľkom rozdielne zahrnuté aj rôzne poplatky,
prípadne plnenia, ktoré si žalobca zahrnul do ceny úveru predikujúc potencionálne neplnenie úveru
zo strany dlžníka (odporcu) už v čase podpísania Zmluvy. Akokoľvek, súd tieto ustanovenia Zmluvy
týkajúce sa výšky a počtu splátok považuje v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné.

V zostávajúcej časti je Zmluva platná s tým, že úver je tak bezúročný.

Z vykonaného dokazovania ďalej súdu nepochybne vyplynulo, že peňažné prostriedky vo výške 829,85
Eur boli žalovanému vyplatené a žalovaný z týchto peňažných prostriedkov splatil sumu v celkovej výške
456,21 Eur. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 497 Obchodného zákonníka uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovi373,64Eur,čopredstavujerozdielmedziposkytnutýmúveromajehosplatenoučasťou

(829,85 Eur mínus 456,21 Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Žalobca poukazoval na skutočnosť, že mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 3

Hlavy 14 úverových zmluvných podmienok, nakoľko žalovaný tým, že nezaplatil úver riadne a včas,
porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z Úverovej zmluvy. Dojednanie o zmluvnej pokute však nie je
súčasťou Úverovej zmluvy č. 3708123253, ktorá je oboma účastníkmi podpísaná. Z uvedených dôvodov
nebolo možné akceptovať tvrdenia žalobcu o dojednaní zmluvnej pokuty, a preto súd žalobu v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol.Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.05.2009, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v

dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.05.2009, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Žalovaný nezaplatil žalobcovi úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku, a preto súd v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním uplatnenej výške 0,024 % denne

(8,76 % ročne) z dlžnej sumy 373,64 Eur počnúc od 26.05.2009 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru)
do zaplatenia. Žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania zodpovedá výške určenej v zmysle § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.05.2009.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, pričom jeho úspech a neúspech reprezentovaný
zamietavým výrokom súdu je približne rovnaký. Preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O.sp. rozhodol o trovách
konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.