Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200574
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200574.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: W. Z., W. XXX, P. I. E., zast. advokátkou
JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova
2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020504/1/938802/2012 zo dňa
20.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1020504/1/938802/2012 zo dňa 20.04.2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Šurany č. 633/230/16722/11/Dan zo dňa 28.11.2011. Predmetným rozhodnutím
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 75.461,26 eura za obdobie I.
štvrťrok 2008.

Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. V
protokole ani v dodatočnom platobnom výmere nie je vykonaný výpočet údajnej dane, ktorú mal pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu žalobca odviesť, ale je uvedený len zoznam
faktúr a zrejme súčet súm, ktoré sú na faktúrach. Na základe takéhoto postupu žalovaného, ako aj

správcu dane nemožno overiť správnosť výšky dane, ktorú správca pri nákupe z iného členského štátu
údajne dodanil a následne údajne zohľadnil a odpočítal, čím sa tieto neoveriteľné položky navzájom mali
vynulovať. Žalovaný si svoje tvrdenia o tom, že žalobca mal postupovať podľa § 69 ods. 6 v nadväznosti
na § 11 citovaného zákona založil na údajoch, ktoré si žalobca nemôže overiť a to na akomsi šetrení
vykonanom rakúskou daňovou správou pri predmetných dodávkach a na základe „informácii zo systému
VIES“ (systém nie je prístupný daňovým subjektom) a podľa ktorej táto inštitúcia vykonala šetrenie, z
ktorého údajne vyplynulo, že tovar žalobcovi nebol dodaný osobou uvedenou v § 66 ods. 2 citovaného

zákona. Žalobca nemal možnosť overiť si tieto získané údaje z informačného systému, ani nahliadnuť
do evidencie dodávateľa. Sám žalovaný i správca dane zistil nezrovnalosti len na základe informácii
dodaných rakúskou stranou, nie z predložených faktúr. Predložené faktúry a údaje uvedené na týchto
faktúrach ani pre žalovaného a ani pre správcu dane nevykazovali znaky nesprávneho postupu žalobcu
a len po dodaní informácii, resp. údajných podkladov zo strany rakúskych orgánov a systému VIES
žalovaný dospel k tomu, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o DPH. Takto získané
informácie žalovaným, resp. správcom dane nemôžu ísť na vrub žalobcu. Žalobca je toho názoru, žepokiaľ na faktúre zo strany dodávateľa nebol uvedený údaj o tom, že daňovú povinnosť má on ako
odberateľ z dôvodu prenesenia daňovej povinnosti, resp. zamedzenia dvojitého zdanenia, ale práve
naopak,nafaktúrebolouvedenéoslobodenieoddane,nemôžeísťnavrubodberateľa,t.j.žalobcuto,že

bol uvedený do omylu, resp. dodávateľ neuviedol presný a úplný údaj, ktorý mu ukladá uviesť príslušná
smernica, poťažne vnútroštátny predpis. Žalobca tým, že dodávateľ uviedol vnútroštátne ustanovenie
dospel k záveru, že ide o uplatnenie osobitnej úpravy na použitý tovar. Dodaný tovar bez akýchkoľvek
pochybností bol tovarom použitým a otázne je iba to, či tento použitý tovar mal byť zaradený do režimu
zdaňovania podľa § 66 alebo § 11 zákona o DPH. Žalovaný pochybil aj tým, že potvrdil rozhodnutie

správcu dane aj v tej časti, v ktorej bol vyrubený dodatočný platobný výmer žalobcovi s označením
v napadnutom rozhodnutí ako Martin Burkuš, DIČ: 1035165230, IČO: 40058549, M.R.Štefánika 115,
941 03 Úľany nad Žitavou. Takto označený daňový subjekt nemá spôsobilosť byť účastníkom konania
podľa § 19 OSP, pretože živnostenské oprávnenie žalobcu zaniklo dňa 31.12.2010. Žalobca preto žiadal
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a konanie zastaviť, resp. vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že Daňový úrad Šurany ako správca dane vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu okrem iného i na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok
2008.Nazákladevýsledkovtejtokontrolyvydalsprávcadanedňa28.11.2011dodatočnýplatobnývýmer,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume
75.461,26 eura z dôvodu porušenia § 19 ods. 1 v náväznosti na § 22 ods. 1 z. č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel nakúpených od rakúskej spoločnosti
BCA Autoaktionen GmbH, nesprávne určil základ dane a odviedol daň z pridanej hodnoty (DPH) v nižšej
sume, ako bol povinný platiť. Pri nadobudnutí tovaru žalobca uplatnil osobitnú úpravu dane podľa §
66 ods. 3 zákona o DPH, pričom správne mal postupovať podľa § 69 ods. 6 citovaného zákona, t. j.
tovar nadobudnutý v tuzemsku z iného členského štátu mal zdaniť v tuzemsku (tzv. samozdanenie)

a následne si mohol v tom istom zdaňovacom období odpočítať daň za tých istých podmienok, ako
pri prijatí plnenia v tuzemsku. Správca dane tovar deklarovaný v došlých faktúrach v kontrolovanom
zdaňovacom období zdanil a následne odpočítal daň, na ktorú by mal žalobca nárok v zmysle § 49 ods.
2 písm. c/ zákona o DPH. Z takto nadobudnutého tovaru z iného členského štátu bol žalobca povinný
pri jeho ďalšom predaji určiť základ dane z celkovej ceny predaného auta (§ 22 ods. 1 zákona o DPH)

a nie iba z rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou auta (§ 66 ods. 3 zákona o DPH). Z uvedených
dôvodov správca dane vyčíslil DPH za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 vo výške 75.461,26 eura.
Zo šetrení, ktoré vykonala rakúska daňová správa vyplynulo, že v prípade predmetných dodávok tovaru
tieto neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 zákona o DPH. Preto pri ďalšom predaji tohto
tovaru nemohla byť uplatnená osobitná úprava dane a základ dane určený podľa § 66 ods. 3 citovaného

zákona. Keďže žalobca pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nesprávne použil
osobitnú úpravu dane stanovenú v § 66 zákona o DPH, nesprávne stanovil základ dane, žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov

žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho
orgánu súd zistil, že Daňový úrad Šurany ako správca dane listom zo dňa 11.11.2010 oznámil žalobcovi
výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2008. Daňová
kontrola sa začala dňa 22.11.2010. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol

č. 633/320/14442/2011/Agh zo dňa 05.10.2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 18.11.2011.
Následne správca dane začal vyrubovacie konanie, v rámci ktorého vydal dodatočný platobný výmer
č. 633/230/16722/11/Dan zo dňa 28.11.2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 75.461,26 eura. Tento rozdiel vznikol tým, že žalobca
pri predaji ojazdených vozidiel uplatňoval osobitnú úpravu dane podľa § 66 z. č. 222/2004 Z. z. o

DPH, pričom daň odviedol zo základu dane, ktorý predstavoval kladný rozdiel medzi predajnou cenou a
kúpnou cenou, znížený o daň, hoci mal priznať a odviesť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu a pri predaji vozidla použiť bežný režim, t. j. uplatniť daň z celej predajnej ceny. Takýmtopostupom žalobca neuviedol a nezaplatil daň z predaja ojazdených motorových vozidiel v celkovej výške
75.461,26 eura.

Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom

žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že tento dodatočný platobný výmer potvrdil.

Podľa § 66 ods. 2 z č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji diel, zberateľských predmetov, starožitností
a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať
osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a/ osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,

b/ osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte a dodanie tovaru

bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v
inom členskom štáte,

c/ iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného
v inom členskom štáte.

Podľa § 66 ods. 3 citovaného zákona, základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel

medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň.

Dodatočný platobný výmer č. 633/230/16722/11/Dan zo dňa 28.11.2011 bol vydaný v náväznosti na
nesprávny postup žalobcu v súvislosti s nákupom ojazdených motorových vozidiel v Rakúsku a ich
následným predajom, pričom žalobca nesprávne použil osobitnú úpravu dane stanovenú v § 66 zákona
o DPH, v dôsledku čoho nesprávne stanovil základ dane ako rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou

cenou zníženou o daň. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z faktúr rakúskeho dodávateľa, na ktorých
je uvedené, že dodávka je oslobodená od dane podľa čl. 6(1) o dani z predaja, resp., že ide o nezdanenú
dodávku v rámci EÚ podľa čl. 6(1) UStG. Išlo teda o tovar v štáte dodania - Rakúsko oslobodený od
dane, ktorý však v tuzemsku mal žalobca zdaniť postupom podľa § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11 a §
22, § 23 zákona o DPH. Tento právny názor súdu podporuje i čl. 226 Smernice rady 2006/112/ES, podľa

ktorého v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar musia faktúry obsahovať
odkaz na články 313, 326 alebo 333, alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia alebo iný odkaz, ktorý
uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav. Dodávateľské faktúry však neobsahujú odkaz na osobitnú
úpravu dane. Žalobca bol preto povinný tovar zdaniť v bežnom režime zdanenia. V tomto smere sa súd
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Z dodatočného platobného výmeru správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 v sume 75.461,26 eura, ako z písomnej, tak
i tabuľkovej časti tohto výmeru jednoznačne vyplýva akým spôsobom, na základe akých podkladov a
z akých právnych dôvodov bol tento rozdiel DPH žalobcovi vyrubený, pričom správnosť jeho výpočtu
je matematicky ľahko overiteľná. Ostatne, žalobca v podanej žalobe voči výške dodatočne vyrubeného

rozdielu dane z pridanej hodnoty ani nič konkrétne nenamietal.

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný svoje rozhodnutie (vrátane správcu dane) založil na údajoch, ktoré si
žalobca nemôže overiť a to na akomsi šetrení vykonanom rakúskou daňovou správou súd uvádza, že
toto tvrdenie považuje súd za účelové. Súd bez nejakého konkrétneho tvrdenia žalobcu, napr. v čom
sú tieto údaje nepravdivé so skutočnosťou, nemá dôvod upodozrievať a spochybňovať pravdivosť ich

vypovedacej hodnoty a preto pre súd nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a
nezrozumiteľné.

K námietke žalobcu, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane aj v časti
označenia žalobcu ako: Martin Burkuš, DIČ: 1035165230, IČO: 40058549, M.R.Štefánika 115, 941 03
Úľany nad Žitavou i napriek zániku jeho živnostenského oprávnenia dňa 31.12.2010 je súd toho názoru,že táto námietka vzhľadom na kontrolované obdobie nie je právne významná. Bezpochyby žalobca v
tomto kontrolovanom období náležitosti takéhoto označenia spĺňal.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup

žalovaného v súvislosti s vydávaním tohto rozhodnutia sú v súlade so zákonom. Súd preto žalobu podľa
§ 250j ods. 1 OSP zamietol.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§250kods.1OSPtak,žežalobcovi,ktorývkonanínemalúspech,
ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).