Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203164
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111203164.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK, s. r. o., so sídlom Cesta na Senec 2/A, 821

04 Bratislava, IČO: 35 978 881, zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom
Ružinovská 42, 821 02 Bratislava, IČO: 36 862 169, proti odporcovi: R. U., narodený XX.XX.XXXX,
bytom N. XXXX/X, XXX XX R., o zaplatenie 1.269,45 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 670,24 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 970,24 eur od 5.4.2008 do 29.10.2012, zo sumy 870,24 eur od 30.10.2012 do
30.11.2012, zo sumy 770,24 eur od 1.12.2012 do 17.12.2012, zo sumy 670,24 eur od 18.12.2012 do
zaplatenia, čo mu súd povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy

do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou od kalendárneho mesiaca január 2013, pod stratou výhody splátok.

Súd konanie v časti istiny 300 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 eur od
30.10.2012 do zaplatenia, z sumy 100 eur od 1.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 18.12.2012
do zaplatenia z a s t a v u j e.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 464,22 eur, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.269,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne
zo sumy 1.520,67 eur od 5.4.2008 do 26.9.2008, zo sumy 1.405,78 eur od 27.9.2008 do 29.10.2008,

zo sumy 1.269,45 eur od 30.10.2008 do zaplatenia a to titulom uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s odporcom dňa 1.3.2007.

Uznesením č. k. 19C/60/2011 - 89 zo dňa 21.9.2012 súd konanie z dôvodu čiastočného späťvzatia
návrhu v časti úroku z omeškania vo výške 28 % ročne zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu, oboznámením
sa s predloženými listinnými dôkazmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ po čiastočnom zastavení konania na
podanom návrhu trvá a žiada súd, aby na základe vykonaného dokazovania zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.269,45 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.520,67 eur od

5.4.2008 do 26.9.2008, zo sumy 1.405,78 eur od 27.9.2008 do 29.10.2008 a zo sumy 1.269,45 eur od
30.10.2008 do zaplatenia. Nárok vznikol zo zmluvy účastníkov konania o spotrebiteľskom úvere zo dňa
1.3.2007, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver, išlo o voľný úver bez účelu a to vo výške 50.000,-
Sk, zmluva odkazovala na obchodné podmienky navrhovateľa. Nárok predstavuje 244,85 eur ako dlžné
mesačné splátky úveru za kalendárny mesiac december 2007 - február 2008 a časť splátky za mesiac

november 2007 sumu 1.275,82 eur ako úverovú istinu k účinnosti odstúpenia od zmluvy, 22,98 eur ako
zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru za mesiac december 2007, január a február 2008
sumu 24,12 eur ako úroky z omeškania naúčtované ku dňu odstúpenia od zmluvy za mesiace november
2007 - február 2008 a sumu 127,58 eur ako poplatok za odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ navrhovateľ
uvádza v návrhu, že mu vznikol nárok aj na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 59,26
eur, táto suma nie je súčasťou istiny pohľadávky, pretože na túto sumu bolo započítané plnenie odporcu

konkrétne ako súčasť úhrady zo dňa 26.9.2008 a 29.10.2008, kedy odporca neplnil 136,34 eur ako
je uvedené v návrhu na začatie konania, ale plnil 165,97 eur, teda rozdiel bol započítaný na tieto dve
sumy. Pokiaľ ide o započítanie plnení odporcu po odstúpení od zmluvy, odkazuje na písomné podanie
zo dňa 28.9.2012, pričom pokiaľ v tomto podaní uvádza aj nárok na zaplatenie poplatku za zaslanie
upomienky, tento vznikol podľa sadzobníka poplatkov, a na neho odkazuje zmluva, článok I zmluvy o

úvere. Pokiaľ ide o poplatok za odstúpenie od zmluvy, ten taktiež vyplýva zo sadzobníka, pokiaľ ide o
vyčíslené úroky z omeškania, na ktoré boli započítavané plnenia odporcu, táto vychádza z výšky 0,1 %
denne, čiže vychádza zo všeobecných obchodných podmienok, je to uvedené aj v sadzobníku. Pokiaľ
ide o úrok jeho výška je 25 % ročne, nie je v zmluve uvedený, zákon o spotrebiteľských úveroch to
nepredpisoval, ale predpisoval, že musí byť uvedené len RPMN. Splátka úroku a iných poplatkov je

súčasťou jednej splátky, v ktorej je zahrnutá aj splátka istiny, čo z tejto splátky predstavuje splátku istiny,
čo v splátke úroku a iných poplatkov v zmluve definované nie je. Pokiaľ ide o vyčíslenie RPMN, jeho
súčasťou je aj zahrnutie poistenia, teda je tam uvedené zvlášť RPMN pre prípad poistenia úveru, aj pre
prípad, že by úver nebol poistený. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s úhradou dohodnutých
splátok, navrhovateľ s odkazom na článok VI bod 2 obchodných podmienok odstúpil od zmluvy listom

zo dňa 3.3.2008, ktorý doručoval odporcovi do vlastných rúk na adresu jeho bydliska, ktorá je totožná
aj s jeho súčasnou adresou, zásielku neprevzal, táto sa však dostala do jeho dispozície, teda považuje
odstúpenie od zmluvy ku dňu 26.3.2008 s odkazom na článok VI bod 9 obchodných podmienok za
účinné. Pokiaľ ide o poistenie úveru, súdu bolo zdokladované ako súčasť posledného podania, teda že
poistenie bolo skutočne zabezpečené. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňoval len z dlžných splátok

do odstúpenia od zmluvy a z nesplatenej istiny, čo spolu predstavovalo sumu 1.520,67 eur a následne
boli zohľadnené započítanie plnenia odporcu po odstúpení od zmluvy na tieto nároky, teda nezaplatené
splátky do odstúpenia od zmluvy a nesplatenej istiny. Navrhovateľ žiada akceptovať písomné späťvzatie
návrhu vzhľadom na čiastočné plnenie odporcu po podaní návrhu na súd, kedy čiastočne plnil sumu
100 eur 22.10.2012 a ďalšiu sumu 100 eur dňa 30.11.2012. Rovnako pred otvorením pojednávania mu

prítomný odporca oznámil, že aj ďalej čiastočne plnil, keď mal poukázať navrhovateľovi sumu 100 eur
aj v kalendárnom mesiaci december, ktorú skutočnosť si u navrhovateľa overil a bolo mu potvrdené,
že odporca dňa 17.12.2012 skutočne plnil a poukázal navrhovateľovi sumu 100 eur, vzhľadom na čo
prednáša na pojednávaní aj ďalšie čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu tohto plnenia, teda sumy 100
eur a jej prislúchajúceho príslušenstva, to znamená, že berie návrh späť aj v časti zaplatenia ďalšej

sumy 100 eur a úroku z omeškania 8,5 % z tejto sumy od 18.12.2012 do zaplatenia. Žiada, aby súd aj
v tejto časti konanie zastavil a navrhovateľovi tak priznal pohľadávku v sume 969,45 eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.520,67 eur od 5.4.2008 do 26.9.2008, zo sumy 1.405,78
eur od 27.9.2008 do 29.10.2008, zo sumy 1.269,45 eur od 30.10.2008 do 29.10.2012, zo sumy 1.169,45
od 30.10.2012 do 30.11.2012 zo sumy 1.069,45 od 1.12.2012 od 17.12.2012 a zo sumy 969,45 eur od

18.12.2012dozaplatenia.Vostatnomzotrvávanasvojichdoterajšíchprednesochapohľadávkutakýmto
spôsobom uplatnenú po zohľadní čiastočných späťvzatí žiada priznať. Nemá výhrady v prípade, že by
súd na žiadosť protistrany povolil splácať pohľadávku v splátkach 100 eur pod stratou výhody týchto
splátok v prípade ich neplnenia, ponecháva to však na zvážení súdu. Je však nepochybné, že odporca
v týchto splátkach skutočne plní.

Odporca v konaní uviedol, že je si vedomý pohľadávky navrhovateľa, keďže s ním uzatvoril zmluvu o
úvere, na základe tejto zmluvy čerpal spotrebný úver 50.000,- Sk, spočiatku ho riadne splácal, neskôrsa dostal do omeškania, prestal ho splácať podľa toho ako to súdu uviedol navrhovateľ, rovnako
nespochybňuje tvrdené plnenia do odstúpenia od zmluvy ako aj po odstúpení od zmluvy vo výškach, na
ktorépoukázalnavrhovateľ,jepravdou,žemunebolodoručenéodstúpenie,nevylučujevšakskutočnosť,

že si zásielku neprevzal na pošte, mohlo sa to stať, odstúpenie od zmluvy však nespochybňuje,
akceptuje ho. Pohľadávku je ochotný navrhovateľovi splácať v pravidelných splátkach po 100,- eur. Po
oboznámení sa s písomným čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 14.12.2012 a čiastočným späťvzatím
predneseným na pojednávaním právnym zástupcom navrhovateľa s týmto súhlasí, potvrdzuje súdu
čiastočné plnenie po podaní návrhu na súd, trikrát po 100 eur. Akceptuje tvrdenie protistrany, že po

podaní návrhu na súd poukázal navrhovateľovi 100 eur 29.1.02012, 100 eur 30.11.2012, 100 eur
17.12.2012, rovnako nespochybňuje ani tvrdenú skutočnosť o jeho čiastočnom plnení do odstúpenia od
zmluvy a tým do podania návrhu na súd v sume 689,46 eur.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 9100030101 zo dňa 1.3.2007 súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a odporca ako dlžník uzavreli zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 50.000
Sk. Odporca sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 36. mesačných splátkach po 2.308

Sk spolu s poistením s tým, že termín splatnosti mesačnej splátky bol určený na 15. deň v mesiaci.
Ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 43,44 %. Úverová zmluva odkazovala aj na
všeobecné obchodné podmienky.

Podľa článku VI, bod 2 obchodných podmienok navrhovateľa, na ktoré úverová zmluva účastníkov
odkazovala navrhovateľ bol oprávnený písomne odstúpiť od zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy

a to okrem iného aj v prípade ak dlžník je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky po dobu dlhšiu ako
30 dní alebo je v omeškaní s úhradou dvoch splátok.

Písomným podaním navrhovateľa zo dňa 3.3.2008 adresovaného odporcovi navrhovateľ s odkazom
na článok VI, bod 2, 3 obchodných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpil od úverovej
zmluvy č. 9100030101 a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy z tejto zmluvy v odstúpení bližšie

špecifikovanej.

Podľa ustanovenia § 879l Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 písm. b Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu

vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v
časeuzatvoreniazmluvyPredávajúcijepovinnývovzťahukspotrebiteľovidodržiavaťzásadurovnakého
zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom.7b) Predávajúci najmä

nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj,
alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať
predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb,
pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v
prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. 7b)

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ, na ktorého bola pohľadávka, ktorá je predmetom
konania postúpená, túto uplatňuje titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 1.3.2007.
Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, v danej

veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, ktorým
odporca bezpochyby je a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a to i vo vzťahu
k úverom ako tzv. absolútnym obchodno - právnym vzťahom. Zmluvný vzťah, z ktorého navrhovateľ
nárok odvodzuje je tak z hľadiska právneho posúdenia vzťahom, na ktorý sa aplikuje právna úprava
platnáprespotrebiteľskýúver,čímsazároveňdosiahnevyváženývzťahmedziveriteľomaspotrebiteľom

v postavení dlžníka.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku, pod definícii spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale
nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb.

v znení platnom od 25.11.2004, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle
právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie

spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanoveniao spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na
spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym

predchodcomnavrhovateľaakododávateľom.Onurčil,čovšetkovzmluvebudeuvedené,vakomznení,
a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie
neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by
nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal,
že obchodné podmienky zmluvy boli s odporcom individuálne dojednané.

Vykonaným dokazovaním je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe

ktorej navrhovateľ ako veriteľ odporcovi, ktorý bol dlžníkom zo zmluvy plnil a poskytol mu úver vo výške
50.000 Sk, ktorý bol odporca povinný dohodnutým spôsobom splácať. Nesporným je porušenie zmluvnej
povinnosti odporcom, ktorý dohodnuté splátky úveru prestal splácať, ako aj odstúpenie od úverovej
zmluvy účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti odporcu.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a

povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už
vykonané plnenie (§457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho

postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. To znamená, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Nemožno prehliadnuť, že je to práve dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol

využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu
komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody splátok a pod.).

UstanoveniečlánkuVIbod4všeobecnýchobchodnýchpodmienokzmluvy,podľaktoréhomáspotrebiteľ
plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti
úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka.

Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu
uplatnenému právu. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, teda podľa názoru súdu o
taký prípad pôjde aj v prípade použitia nekalej obchodnej praktiky (konanie v rozpore s dobrými mravmi).
V citovanom ustanovení § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa je okrem iného uvedené, že konaním v

rozpore s dobrými mravmi sa rozumie aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe.

Súd preto postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol odmietnuť ochranu
navrhovateľovi v časti úrokov, ktorých výška (sadzba) v zmluve nebola definovaná. Aj napriek
argumentácii navrhovateľa, že tento údaj nebol podstatnou náležitosťou zmluvy podľa príslušnej právnej

úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy je súd názoru,
že ide o dôležitý údaj a uvedenú prax súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, pretože ide o jeden z
najdôležitejších údajov spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa smerujúce k jeho rozhodnutiu. Zo znenia zmluvy
spotrebiteľovi tak nemohla byť zrejmá výška úrokovej sadzby pokiaľ bol úrok súčasťou dohodnutej
splátky úveru, ktorou splátkou sa splácala zároveň aj istina, rovnako aj poistenie úveru. Takýto postup

podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi.Vychádzajúc z uvádzaného vyššie dospel súd k záveru aj o nedôvodnosti návrhu v časti týkajúcej
sa ceny poistenia, keď podľa názoru súdu spôsob kontrahovania poistenia nebol v súlade s právnymi
predpismi, to znamená, že pokiaľ na vznik poistného vzťahu postačí nekonanie spotrebiteľa ide rovnako

o nekalú obchodnú praktiku, pretože právny úkon je prejav vôle a aj so vznikom poistenia je treba vôľu
v tomto smere prejaviť. V rámci uzatvorenia poistného vzťahu spôsobom podľa uzatvorenej zmluvy, t.
j. výber služby je spojený s alternatívami nemožno vychádzať zo vzniku právneho úkonu spojeného s
aktívnym konaním spotrebiteľa, pretože tu existuje riziko, že zmluva vznikne aj za stavu, že spotrebiteľ
vôľu ju uzavrieť nemal.

Podľa uvádzaného tak posúdil súd dôvodnosť nároku navrhovateľa len do výšky priznanej istiny

pohľadávky 670,20 eur ako čerpaného, ale nevráteného úveru (výška čerpaného úveru a plnenie
odporcu do rozhodnutia súdu sporné medzi účastníkmi nebolo) spolu so zákonnými úrokmi z omeškania
vo výške 8,5 % ročne v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka (výška diskontnej sadzby určená NBS
bola k prvému dňu omeškania 4,25 %, to znamená, že jej dvojnásobok je 8,5 %, na ktorú výšku úroku
z omeškania má podľa platnej právnej úpravy navrhovateľ nárok) od 5.4.2008 do zaplatenia, teda od

nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na vrátenie istiny úveru podľa výzvy navrhovateľa adresovanej
odporcovi zo dňa 3.3.2008 ako súčasť odstúpenia od zmluvy, keď súd vychádzal z toho, že táto výzva
sa dostala do dispozície odporcu 25.3.2008 podľa znenia článku VI bod 9 všeobecných obchodných
podmienok, keďže výzva skutočne bola doručovaná do vlastných rúk odporcu na jeho adresu ním v
úverovej zmluve uvedenú, v časti istiny 100 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

100 eur od 30.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 1.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 100 eur
od 18.12.2012 do zaplatenia súd konanie zastavil so súhlasom odporcu v súlade s § 96 Občianskeho
súdneho poriadku pre čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom v tejto časti akceptujúc tak dispozičné
právo navrhovateľa k návrhu na začatie konania, a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Priznanú pohľadávku súd povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 100 eur mesačne

pod následkom straty ich výhody v prípade omeškania s ich úhradou s odkazom na § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, keď voči povoleniu splátok právny zástupca odporcu nemal námietky,
napokon odporca v nich aj počas konania plnil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (dôvod čiastočného

späťvzatia návrhu súd posúdil ako správanie sa odporcu, ktorý v priebehu konania plnil), keď v konaní
úspešnejšiemu odporcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania a to do výšky ich 52% (76%
úspešnosť navrhovateľa vo vzťahu k výške uplatnenej istiny pohľadávky a jej priznanej výške súdom,
potom neúspech v 24%-tách, teda celková úspešnosť 76% - 24%, t.j. 52%), teda sumu 464,22 eur
ako 52% zo zaplateného poplatku za návrh v sume 39,52 eur a 52% z trov právneho zastúpenia v

sume 424,70 eur, keď tieto trovy predstavovali odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť na
pojednávaní dňa 7.7.2011- odročené bez otvorenia - nárok na 1 odmeny, účasť na pojednávaní dňa
19.9.2012- odročené bez otvorenia - nárok na 1 odmeny, účasť na pojednávaní dňa 31.10.2012 a
19.12.2012, písomné podanie na súd zo dňa 17.9.2012, 28.9.2012, 14.12.2012, keď odmena za jeden
úkon právnej služby je 61,41 eur, 2krát režijný paušál 7,41 eur, 6 krát 7,63 eur, spolu s 20% DPH tak

uvádzané trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 551,71 eur, 52% z nich 286,88 eur, náhradu
straty času v súvislosťou s účasťou právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach dňa 7.7.2011
pri ceste Bratislava - Trnava a späť vo výške 49,40 eur - 4x12,35 eur ako strata za 2 hodiny t.j. 4 účtované
polhodiny, v súvislosťou s účasťou právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach dňa 19.9.2012,
31.10.2012,19.12.2012 rovnako pri ceste Bratislava - Trnava a späť vo výške 152,52 eur - 24x12,71 eur

ako strata za 2 hodiny t.j. 12 účtovaných polhodín, spolu s 20% DPH tak uvádzaná náhrada straty času
predstavuje sumu 242,30 eur, 52% z nej 126 eur, náhradu cestovných výdavkov v súvislosťou s účasťou
právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach dňa 7.7.2011, 19.9.2012, 31.10.2012,19.12.2012
v cene cestovného lístka pri použití hromadnej dopravy za cesty Trnava-Bratislava a späť v sume
22,73eur, 52% z nej 11,82 eur, ktorú súd zaviazal odporcu zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa

s odkazom na § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.