Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/71/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215285
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111215285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky T. K., nar.

XXXX, bývajúcej v A. - Ť., Na O. XX, proti odporcovi Ministerstvu financií Slovenskej republiky, IČO: 00
121 742, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o zaplatenie 1.327,76 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Košice I dňa 21.9.2010, neskôr na
námietku miestnej príslušnosti tohto súdu, postúpeným na tunajší súd, domáhala voči odporcovi
zaplatenia sumy 1.327,76 Eur, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Slovenskej
sporiteľne, a.s. Dôvodila, že asi pred 22 rokmi v pobočke Slovenskej sporiteľne so sídlom v

Ťahanovciach založila (výhernú) vkladnú knižku na doručiteľa, na ktorej mala vklad vo výške 1.991,64
Eur(60.000,-Sk).Zvkladnejknižkyuskutočnilaniekedyvroku1999výbersumy663,88Eur(20.000,-Sk),
neskôr sumy 232,36 Eur (7.000,-Sk) a 331,94 Eur (10.000,-Sk), pričom titulom výhry jej bola na vkladnú
knižku pripísaná suma 564,30 Eur (17.000,-Sk), čím zostatok na vkladnej knižke predstavoval sumu
1.327,76 Eur. Navrhovateľka uložila vkladnú knižku na neznáme miesto, nemohla ju nájsť, z dôvodu
ktorého nemohla pri uplatňovaní nároku na výplatu náhrady zo zrušeného vkladu na doručiteľa túto
predložiť, pričom pred zrušením vkladných knižiek na doručiteľa vkladnú knižku nepredložila banke na
výber zostatku, ktorého výplaty sa voči odporcovi v konaní domáhala.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

- 2 -

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, ktorý
namietal svoju účasť v konaní z dôvodu nedostatku právneho záujmu na výsledku konania, keďže
rozhodnutím vo veci samej nebude dotknuté jeho právne postavenie. Vzhľadom na skutočnosť, že
s názorom vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa plne stotožnil odporca, súd rozhodoval o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní a uznesením zo dňa 30.7.2012, č.k. 25C 71/2011-46,
rozhodol tak, že vstup Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripustil. Mal za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s.

nemá právny záujem na výsledku konania v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p., keďže podľa § 879i ods. 2
Občianskeho zákonníka právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879 ods.1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr
do 31. decembra 2006, prešlo 31. decembra 2006 na štát, vrátane práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5

Občianskeho zákonníka a vykonaním týchto prevodov zanikol záväzok Slovenskej sporiteľne, a.s. na
výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 7. novembra 2012, ktoré viedol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti riadne a včas predvolanej navrhovateľky, ktorá ani nežiadala o nariadenie pojednávania
v zmysle § 115a ods. 1 O.s.p. a po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie, keď sa oboznámil so žalobným návrhom navrhovateľky a jeho prílohami,

s ústnymi prednesmi splnomocneného zástupcu odporcu, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Z návrhu na začatie konania, ako i z listu navrhovateľky zo dňa 16.1.2008 adresovaného odporcovi súd
zistil, že navrhovateľka, označujúc sa za vlastníčku výhernej vkladnej knižky na doručiteľa, v ktorej bolo
uvedené jej meno, sa obrátila na odporcu z dôvodu, že vkladnú knižku stratila a chcela si vybrať uložené

peňažné prostriedky. Odporca navrhovateľke v reakcii na jej žiadosť listom zo dňa 24.1.2008 oznámil,
že pokiaľ navrhovateľka nepredloží vkladnú knižku na doručiteľa, nemá právo na výplatu zostatku tohto
vkladu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní súdu vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie odporcu v konaní. Zároveň považoval žalobný návrh navrhovateľky za nedôvodný pre

nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie žalovanej istiny podľa § 879d Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľka nepreukázala a ani nepredložila vkladnú knižku, z ktorej vyplatenia vkladu sa
domáhala, ktorá okolnosť je pre priznanie žalovanej istiny nevyhnutnosťou.

Podľa § 879e ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník")
vkladový vzťah pri vklade na doručiteľa, ktorý bol uložený pred 1. januárom 2003, sa zrušuje 31.

decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatniť počas premlčacej lehoty
podľa § 101.

- 3 -

Podľa § 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa
podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a

nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát vrátane práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d
ods. 1 a § 879e ods. 5, ako aj práva na úroky a iné majetkové výhody patriace k týmto vkladom a
zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky v
prípade využívania týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na

tento účel považujú priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka
alebo pobočka zahraničnej banky povinná previesť k 31. decembru 2006 podľa pokynov Ministerstva
financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív, pričom sa nepoužije § 458
ods. 3; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom Ministerstvom financií
Slovenskej republiky.

Podľa § 879i ods. 4 Občianskeho zákonníka okamihom prevodu aktív podľa odsekov 2 a 3 a v rozsahu
prevodu týchto aktív zaniká záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky na výplatu zostatkov
zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a vzniká záväzok štátu na výplatu náhrad
osobám, ktoré do prevodu týchto aktív mali právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d
ods. 1 a § 879e ods. 5, a to náhrad vo výške zostatkov zrušených vkladov, najviac však vo výške

prevedených aktív zo zostatkov zrušených vkladov. Nárok na výplatu týchto náhrad si oprávnené osobymôžu uplatniť najneskôr 31. decembra 2011; márnym uplynutím tejto lehoty zaniká záväzok štátu na
výplatu týchto náhrad. Na účely vyplácania týchto náhrad a preukazovania práva na ich výplatu sa
rovnakopoužijúustanovenia§879dods.1štvrtejvetyavšeobecnépredpisyoochranepredlegalizáciou

príjmov z trestnej činnosti; vyplácanie týchto náhrad zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky
alebo ním poverená právnická osoba.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Predtým ako súd pristúpil k skúmaniu vecnej stránky žalobného návrhu navrhovateľky, musel sa
vysporiadať s námietkou odporcu ohľadne nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.

Predpokladom úspešnosti každej žaloby je, okrem iného, aj preukázanie vecnej legitimácie v spore.
Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje,
ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie
otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie
konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane

odporcu),znamená,ženiekto,ktoosebetvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaalebookom
navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo
povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa
navrhovateľdomnieva,žesubjekt,protiktorémunávrhsmeruje,jeúčastníkomurčitéhohmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.

- 4 -

Je zrejmé, že navrhovateľka sa v konaní domáhala výplaty zostatku vkladu na zrušenej vkladnej knižke
na doručiteľa, a to s poukazom na ustanovenia § 879e a 879i Občianskeho zákonníka.

Zo súdom vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že do 31. decembra 2006
boli povinné všetky peňažné ústavy, banky, pobočky zahraničných bánk previesť všetky zostatky

zrušených vkladov na vkladných knižkách na doručiteľa, na ktoré si buď samotní vkladatelia alebo iné
oprávnené osoby neuplatnili a zároveň ani nepreukázali právo na výplatu na štát a okamihom prevodu
týchto vkladov zanikli záväzky týchto peňažných ústavov a vznikol záväzok štátu na ich výplatu. Je teda
zrejmé, že subjektom povinným na výplatu zrušených vkladov bol štát, t.j. Slovenská republika, ktorej
priamo zo zákona vznikol taký záväzok voči oprávneným osobám. Navrhovateľka v konaní, v ktorom sa

domáhalavýplatyzostatkuužzrušenéhovkladunavkladnejknižkenadoručiteľa,označilaakoúčastníka
konania vystupujúceho na strane odporcu, a teda ako subjekt povinný na výplatu zostatku vkladu -
Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Navrhovateľka tak za odporcu označila subjekt odlišný od
toho, ktorý disponoval právami a povinnosťami z titulu výplaty zrušených vkladov, a teda subjektu,
ktorý bol nositeľom tvrdenej povinnosti, a nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na

túto skutočnosť neostalo súdu iné ako návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, bez toho, aby sa vôbec zaoberal vecnou stránkou
samotnej žaloby, a tým aj ostatnými námietkami odporcu voči nároku navrhovateľky.

Súd pre úplnosť dodáva, že nemohol navrhovateľku ako účastníčku konania poučovať o otázke vecnej
legitimácie v spore, nakoľko táto otázka vyplýva z hmotného práva a v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p.

súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia len o ich
procesných právach a povinnostiach, za predpokladu, že účastník konania nie je zastúpený advokátom.
Ustanovenie § 5 O.s.p. je reflexiou ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý proces, najmä so
zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Poučovacia povinnosť súdu sa teda dotýka len oblasti procesného
práva, a preto poučovanie o hmotnom práve nemôže byť a ani nie je súčasťou obligatórnej a ani

fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu. Nie je totiž úlohou súdu určovať koho a akým spôsobom má
navrhovateľ žalovať, prípadne ho v rozpore so zásadou rovnosti strán navádzať akým spôsobom mánavrhovateľ správne uplatniť svoj nárok. Naviac, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom
konaní nemôže súd odstrániť ani z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť
podľa § 5 O.s.p., pričom tento nedostatok nemožno považovať ani za vadu návrhu zhojiteľnú postupom

podľa § 43 O.s.p., ktoré je aplikovateľné len v prípadoch, ak podanie účastníka nespĺňa základné
predpoklady, ktoré zákon pre všeobecné podanie alebo podanie konkrétneho druhu ustanovuje (k tomu
aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2012, sp. zn. 7Co 103/2010, rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 78/2004, sp. zn. 3Cdo 309/2008, 3Cdo 38/2009, 6Cdo 132/2010).

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

- 5 -

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 7. novembra 2012 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť:

Henčeková A.