Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 30C/15/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300899495
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1300899495.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci navrhovateľky

V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Š. XX proti odporcovi D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, P. Q.,
P., P. X Z., B. o určenie otcovstva k A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Š. XX takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 10.02.2000 domáhala, aby súd určil, že odporca je
otcom, v tom čase mal. A. L., nar. XX.XX.XXXX z matky V. L., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala, aby
súd zveril maloletého do výchovy opatery matke a otca zaviazal platiť výživným v sume 1.000,- Sk od
narodenia dieťaťa. V návrhu poukazovala na to, že s odporcom sa zoznámila v máji 1990 vo Viedni.

Viac krát ho navštívila a začali sa i intímne stýkať. V septembri 1990 zistila, že je tehotná, chcela túto
skutočnosť odporcovi oznámiť, avšak už sa jej s ním nepodarilo skontaktovať. Až začiatkom novembra
1990 mu oznámila, že je tehotná. Po tomto oznámení sa jej odporca začal vyhýbať a po narodení
dieťaťa mu túto skutočnosť ani nevedela oznámiť, pretože už sa nenachádzal v Rakúsku. Až neskôr sa
dozvedela, že žije v Kanade.

Žalobný návrh bol odporcovi doručený dňa 25.06.2007 (č.l. 79).

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu, nakoľko tento sa nedostavil ani
na jedno z pojednávaní, napriek tomu, že predvolanie mal riadne doručené.

Dňa 16.10.2007 sa bez predvolania dostavila na Okresný súd Bratislava III pani Ľ. U., bytom Q. XX, P.
Q., P., P. X Z., B., ktorá ako manželka odporcu uviedla stanovisko odporcu podľa, ktorého

odporca uviedol, že sa stretol s navrhovateľkou iba jeden krát v roku 1991 na hraniciach medzi
Rakúskom a Slovenskom. Odporca popiera akýkoľvek intímny styk s navrhovateľkou a popiera i
otcovstvo k maloletému A. L..

Súd uznesením podľa § 114 ods. 3 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 125 O.s.p. uložil odporcovi
vo forme prísažného prehlásenia (affidavitu), aby sa vyjadril k otázkam uvedením v uznesení. Odporca
uznesenie prevzal dňa 02.11.2011. K uzneseniu sa písomne prostredníctvom svojej manželky vyjadriltak, že poprel svoje otcovstvo k maloletému A. L.. Poprel, že by mal intímny styk s navrhovateľkou a
žiadal, aby súd návrh na určenie otcovstva zamietol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s písomným vyjadrením odporcu

napísaným prostredníctvom manželky a doručeným na súd dňa 22.12.2011 (č.l. 194). Ďalej sa súd
oboznámil s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. Nc 89/91 a rodným listom
A. L..

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že sa zoznámila s odporcom na inzerát vo februári 1990,
pričom reagovala na inzerát, ktorý podal odporca. Uviedla, že odporca bol pôvodne česko - slovenským
občanom, ktorý v roku 1969 emigroval. Prvý krát sa stretla s odporcom koncom júna 1990 na hraniciach

v Bergu. Dovtedy si iba dopisovali. Na otázku súdu uviedla, že momentálne korešpondenciu nemá k
dispozícii. Začali sa stretávať od júna 1990 asi každý druhý týždeň, väčšinou chodievala za ním do
Rakúska. Niekedy od júna 1990 začali spolu intímne žiť. O nich vzťahu vedel iba jeden jeho priateľ,
ktorého meno nevie uviesť. O skutočnosti, že má známosť vedeli jej príbuzní, avšak odporcu nikdy
nevideli. Keď odporcovi oznámila, že je tehotná, tento ju nabádal na interupciu, čo ona odmietla. V tejto

súvislosti sa rozišli a odporca sa jej viac krát neozval. Keď sa maloletý A. narodil, tak mu ani nevedela
oznámiť túto skutočnosť, nakoľko nevedela jeho adresu, keď odporca sa odsťahoval z Rakúska do
Kanady. Niekedy v roku 1996 sa odporca jej ozval listom. Vo svojej korešpondencii svoje otcovstvo nikdy
neuznával ani nepopieral.

Podľa § 114 platného zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2005 sa

posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti s
ním vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.05.1991 sa matke - navrhovateľke narodil
syn A. L..

Z uvedeného dôvodu súd pre vznik otcovstva v zmysle citovaného ustanovenia aplikoval zákon platný

v roku 1991, to znamená zákon o rodine č. 94/1963 Z.z..

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
ak dieťa tak aj matka navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase,
od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

Základným predpokladom určenia otcovstva podľa domnienky v zmysle ustanovenia § 54 Zákona
o rodine je preukázaná súlož medzi v danom prípade navrhovateľkou a odporcom v rozhodnom
období. Pokiaľ takáto súlož medzi účastníkmi nie je preukázaná, tak táto domnienka otcovstva nie je
založená. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že až na základe preukázanej súlože sa ďalej súd

zaoberáotázkou,čiotcovstvonevylučujúinézávažnéokolnosti,čospravidlasúdskúmaprostredníctvom
znaleckého dokazovania, či už krvnou skúškou, alebo skúškou DNA.

Uvedené znalecké dokazovanie v zmysle dikcie citovaných ustanovení je spôsobilé vylúčiť otcovstvo,
ktorému svedčí preukázaná súlož.

Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo

k rozhodnom období k dokonanej súloži. Jediným dôkazom, ktorý tomu nasvedčoval bola výpoveď
navrhovateľky. Odporca však túto skutočnosť popieral. Navrhovateľka vo svojej výpovedi nevedelapresne identifikovať miesto, kde malo dochádzať k intímnym stykom. Jej vyjadrenie, že to bolo niekde
v Rakúsku je nekonkrétne a neurčité a nie je možné ho overiť. Rovnako súd prihliadol na to, že
navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že o intímnych stykoch medzi ňou a odporcom vedel iba

priateľ odporcu, ktorého však rovnako nevedela identifikovať. Navrhovateľka ďalej uviedla, že napriek
tom, že medzi nimi dochádzalo k písomnej korešpondencii, tak vo výpovedi uviedla, že túto nevie založiť
a takýto dôkaz ani nenavrhla vykonať. Súd prihliadol i na to, že k narodeniu dieťaťa došlo v roku 1991,
pričom žalobný návrh bol podaný až v roku 2000, čo navrhovateľka zdôvodňovala tým, že nevedela
nájsť adresu odporcu.

Jediným dôkazným prostriedkom, ktorý svedčil, že došlo medzi účastníkmi k súloži je teda jediné
výpoveď navrhovateľky, ktorú však odporca poprel. Navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadne
ďalšie dôkazy, ktoré by svedčili o preukázaní intímnych vzťahov medzi účastníkmi konania a preto
súd vyhodnotil skutkové okolnosti tak, že nemal za preukázané, že by došlo k rozhodnom období k
súloži medzi účastníkmi konania a preto z tohto vyvodil právny záver, že odporcovi nesvedčí domnienka
otcovstva v zmysle § 54 ods. 2 Zákona o rodine a z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. avšak náhradu trov konania
odporcovi nepriznal, nakoľko odporcovi žiadne trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15

dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu

Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 O.s.p..