Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/52/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202331
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4310202331.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: G. D., T..

XX.X.XXXX, H. R. XX, XXX XX Ž., proti žalovanému: Mesto Želiezovce, SNP 2, 937 01 Želiezovce, IČO:
00307696, v konaní zast. JUDr. Ritou Tóth, advokátkou, Advokátska kancelária JUDr. Nyúl & Partners
so sídlom Kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, o nedodržanie zásad rovnakého zaobchádzania a zaplatenie
finančných náhrad,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd určil, že žalovaný porušil princíp rovnakého zaobchádzania
so žalobkyňou a priznáva žalobkyni finančné náhrady: 532 eur, ako rozdiel medzi odmenou vyplývajúcou

z Kolektívnej zmluvy pre rok 2007 za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca a
sumou,ktorúžalovanýžalobkynivyplatil,170eurakodoplatokodmenyzaII.polrok2008,50.000eurako
nemajetkovú ujmu za spôsobené príkoria v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. V
žalobe uviedla, že u žalovaného pôsobila v čase od 1. septembra 1991 vo funkcii hlavného kontrolóra
až do odvolania Mestským zastupiteľstvom Želiezovce uznesením č. 57/2007 zo dňa 29. marca 2007.
Od dňa 1. apríla 2007 bola referentkou referátu školstva a kultúry s miestom výkonu práce Mestský
úrad Želiezovce na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej dňa 5. apríla 2007. Žalovaný v
období rokov 2007 - 2009 nedodržiaval zásadu rovnakého zaobchádzania v súlade s ustanoveniami

Antidiskriminačného zákona č. 36/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý novelizoval viaceré
zákony vrátane Zákonníka práce. Žalobkyňa poukázala na základné zásady Zákonníka práce, v
ktorých je stanovené, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania,
na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva
im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa
pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu,
viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odbornej činnosti, národného alebo sociálneho

pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s
výnimkou prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon práce vecný dôvod, ktorý spočíva
v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnávateľ vykonávať. Výkon
práce a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi;
nikto nesmie tieto práva a povinnosti (§ 13 ods. 3 Zák. práce) zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Žalobkyňa v priebehu konania zmenila petit
žaloby a žiadala, aby súd rozhodol takto: Súd určuje, že žalovaný v rokoch 2007 - 2010 porušil princíp

rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou, najmä rozhodnutiami volených orgánov územnej samosprávy
bez kompetenčného oprávnenia a nad rámec zákonných ustanovení mestským zastupiteľstvom vŽeliezovciach, ktoré následne primátor Mesta Želiezovce realizoval voči žalobkyni ako štatutárny orgán
v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle § 13 ods. 3 bez využitia práva veta podľa § 13 ods. 4 zákona
č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré v konečnom dôsledku

naplnilo skutkovú podstatu priamej a nepriamej diskriminácie podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 365/2004
Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni finančnú náhradu 578,24 eur ako rozdiel medzi odmenou, ktorú bol žalovaný
povinný poskytnúť žalobkyni v zmysle článku 24 odsek 3, ktorý určuje výšku odmeny za pracovné

zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca podľa kolektívnej zmluvy Mesta Želiezovce na rok
2007,atopridosiahnutíživotnéhojubilea50rokovvekuzamestnancaasumou,ktorúžalovanýžalobkyni
skutočne vyplatil, finančnú náhradu 170 eur ako doplatok odmeny za druhý polrok 2008, ktorá vyplýva
z poriadku odmeňovania a čl. 24 odsek 2 kolektívnej zmluvy Mesta Želiezovce na rok 2008 a náhradu
nemajetkovej ujmy za spôsobené príkoria v súvislosti s priamou diskrimináciou a nedodržaním zásady
rovnakéhozaobchádzaniavovýške66216,16eurvzmysle§9ods.3zákonačíslo365/2004Z.z.,všetko

dotrochdníodprávoplatnostirozsudku. Žalobkyňauviedla,žežalovanýakozamestnávateľvjejprípade
nezohľadnil špecifiká, ktoré platia v pracovnoprávnych vzťahoch v územnej správe pri rozhodovaní o
priznaní odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca. Kolektívna zmluva
vo všeobecných ustanoveniach uvádza, že sa vzťahuje na všetkých zamestnancov zamestnávateľa.
Kolektívna zmluva pre rok 2007 odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca

vyjadrila nárok zamestnanca tým, že použila slovíčko poskytne. Podmienku pre priznanie odmeny
vo výške 100 % funkčného platu žalobkyňa splnila a zo zákona č.369/1990 Zb. v platnom znení je
nesporné, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce. Žalovaný v januári 2007 postupoval najprv
tak, že predložil Mestskému zastupiteľstvu v Želiezovciach uvedenú záležitosť na rozhodnutie. Na
verejnom rokovaní mestského zastupiteľstva sa doslova licitovalo o výške tejto odmeny za pracovné

zásluhy. V konečnom dôsledku sa neschválil žiadny variant vrátane hlasovania o tom, že Mestské
zastupiteľstvoneschvaľujeodmenuprehlavnúkontrolórkuMestaŽeliezovce. Uznesenímboloodročené
prerokovanie tejto otázky (uzn. č. 6/2007). K opätovnému zaradeniu tohto programového bodu na
rokovanie Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach primátor mesta nepristúpil ani v neskoršom období.
Nezohľadnením jej práv ako zamestnanca mesta žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania

ustanovenú v § 13 Zák. práce a spôsobil priamu diskrimináciu podľa veku a funkčného postavenia
s účinkom ponižujúceho správania k ľudskej dôstojnosti. Konanie žalovaného malo za následok aj
finančnú ujmu, keď na jej písomnú sťažnosť v decembri 2007 rozhodol a poskytol odmenu za pracovné
zásluhy podľa zák.č. 553/2003 Z.z. vo výške 100 % výške funkčného platu, avšak ako vyplývala z
následnej zmeny pracovnej zmluvy po odvolaní z funkcie hlavnej kontrolórky mesta. K nerovnakému

zaobchádzaniu a k diskriminácii došlo aj v súvislosti s hlasovaním o dôvere hlavnej kontrolórke. Mestské
zastupiteľstvo v Želiezovciach na svojom rokovaní dňa 1.3.2007 schválilo hlasovanie o dôvere hlavnej
kontrolórke formou tajného hlasovania a vzalo na vedomie Správu o priebehu a výsledku hlasovania
o dôvere hlavnej kontrolórky s výsledkom nedôveruje. Konanie mestského zastupiteľstva nemá oporu
v zákone. V duchu diskriminačného správania pokračovalo rokovanie zastupiteľstva programovým

bodom č.11 Správa o výsledkoch následnej finančnej kontroly v príspevkovej organizácii VEPOS
Mestské zastupiteľstvo neopodstatnene a svojvoľne skonštatovalo o svojich získaných poznatkoch na
základe upozornenia občanov o nesprávnom nakladaní s majetkom mesta organizáciou VEPOS a
túto časť schválilo uznesením a uložilo kontrolnému orgánu vykonať kontrolu, ako je to uvedené v
uznesení MsZ č.29/2007. Z uvedeného konania kolektívneho orgánu jasne vyplýva cieľ zámerného

preháňania osoby, kladenie prekážok na ukončenie rozpracovaných následných finančných kontrol na
Meste Želiezovce , ktoré bez zavinenia kontrolného orgánu pre nevytvorenie zákonom stanovených
podmienok na výkon kontroly začatej v roku 2006 podľa schváleného plánu práce kontrolnej činnosti
bývalým zastupiteľským zborom v júni 2006 a v decembri 2004, boli v štádiu rozpracovanosti. V
očiach laickej verejnosti bez znalosti okolností pôsobilo toto konanie zmätočne a formovalo atmosféru

spochybňovania objektívnosti prezentovaných výsledkov z kontrolnej činnosti hlavného mesta i v širších
súvislostiach. Mestské zastupiteľstvo sa zasadilo o to, aby si vytvorilo zázemie na vytvorenie všeobecne
akceptovateľnej mienky legitímnosti následného konania Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach, pri
odvolávaní jej osoby z postu hlavnej kontrolórky mesta. Určením termínu uložených úloh na vykonanie
kontroly vo VEPOS, nadradilo Mestské zastupiteľstvo túto kontrolu nad rozpracované štádiá kontrolného

procesu. Legitímna požiadavka uložená kontrolnému orgánu obecným zastupiteľstvom nemôže byť
uplatňovaná na úkor druhého účastníka, nesmie odporovať iným právnym normám a neadekvátne
zasahovať do objektívnosti a nezávislosti vykonávania kontrolnej činnosti, ktorú zákonodarca vyjadril v §
18 ods.1 zák.č.369/1990 Zb. Časovú nereálnosť na vykonanie zadaných úloh obecným zastupiteľstvomdokumentujú fakty, že účinnosť uznesenia obecného zastupiteľstva je viazaná na akt podpísania
uznesení prijatých mestským zastupiteľstvom primátorom mesta. Zákon o obecnom zriadení starostovi
umožňuje primeranú lehotu 10 dní, vlastne až parafovaním zo strany primátora mesta sa platné

uznesenie obecného zastupiteľstva stáva vykonateľným t.j. nadobúda účinnosť. Zákon č.502/2001 Z.z.
stanovuje vykonanie kontroly bez oznámenia kontrolovanému subjektu iba vo výnimočných prípadoch,
za predpokladu, že oznámením by sa zmaril účel kontroly. Zákon ukladá kontrolným orgánom povinnosť
kontrolu oznámiť kontrolovanému subjektu vopred. Pri dodržovaní zákonmi stanovených lehôt je
evidentné , že reálny čas na výkon a dodržanie pravidiel kontrolnej činnosti pre hlavného kontrolóra

bol značne obmedzený aj v kontexte s pravidlami predkladania a doručovania písomných materiálov
poslancom Mestského zastupiteľstva podľa rokovacieho poriadku, bol v zjavnom nepomere práva
volených orgánov územnej samosprávy na úkor práv a povinností zamestnanca vo funkčnom postavení
hlavného kontrolóra mesta. Charakteristické rysy takého diskriminačného konania potvrdzuje fakt,
že ide o nátlak zo strany skupiny - poslaneckého zboru na osobu, ktorá sa nemôže tejto situácii
vyhnúť a nie je za daných okolností schopná sa účinne brániť. Ide o preťažovanie zamestnanca

prácou. Intenzita a nebezpečnosť takého konania, pri ktorom je obmedzovaná sloboda rozhodovania
a zároveň ponižovaná ľudská dôstojnosť a profesionálna vážnosť je z konania žalovaného evidentná.
Závažnosť konania je nutné posudzovať v kontexte, že k nerovnakému zaobchádzaniu prichádza
zdanlivo na základe priznaných kompetenčných práv volených orgánov obce, ale vo verejnej správe
navodzuje nepriateľské prostredie pre diskriminovanú osobu nielen na pracovisku, bydlisku, ale aj v

širšom spádovom okolí. Na pozadí mediálnej kampane nezávislého a objektívneho informovania o
práci volených orgánov a ich predstaviteľov sa úspešne viedla neprístojná kampaň profesionálnej a
osobnej diskreditácie jej osoby v mesačníku samosprávy v Želiezovskom spravodajcovi s regionálnou
pôsobnosťou. Následne tieto zdroje prinášali aj iné týždenníky a denníky i s celoštátnou pôsobnosťou.
Tieto zdanlivo oddelené, nezávislé a objektívne konania spája spoločná črta personálneho prepojenia

volených orgánov mesta a pracovnoprávnych postavení zamestnancov mesta, redakčnej rady a
ich konformita v súvislosti s diskriminačným konaním žalovaného. Je samozrejme odstupňovaná
pripravenosťou ľudí podriadiť sa tlaku skupiny a autority, v danom prípade volených orgánov a ich
priamej a nepriamej kompetenčnej ingerencie v daných spoločenských vzťahoch, pracovnoprávne
nevynímajúc. Takéto konanie považuje žalobkyňa za diskrimináciu podľa spoločenského postavenia a

rodinného stavu i pre vulgarizmy, ktoré na jej adresu odzneli na verejných zasadnutiach mestského
zastupiteľstva zo strany niekoľkých poslancov zastupiteľského zboru Mesta Želiezovce. Samotný akt
odvolávania z postu hlavného kontrolóra a jeho načasovanie poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
nekonal v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi. Táto skutočnosť je zjavná prijatím uznesenia, v
ktorom si mestské zastupiteľstvo bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s predkladanou ročnou správou

o kontrolnej činnosti za rok 2006, ktorú predkladá hlavný kontrolór mestskému zastupiteľstvu v
zmysle § 18 písm. f zák.č.369/1990 Zb. v lehote 60 dní za predchádzajúci rok, vyjadril svoj názor.
Mestské zastupiteľstvo prezentovalo svoj neobjektívny názor, pretože výsledky kontrolnej činnosti boli
predkladané priebežne počas roka 2006 zastupiteľskému zboru, týmto orgánom vzaté na vedomie,
prípadne schválené. Prejav vôle sformulovaný do uznesenia mestského zastupiteľstva v konštatačnej

časti uvádza, že v práci hlavnej kontrolórky sa sústavne vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť
vykonávaná z jej strany je neúčinná a neefektívna. Mestské zastupiteľstvo následne s poukazom na
tieto skutočnosti v súlade s ustanovením § 18a ods.9 zák.č.396/1990 Zb. v znení neskorších zmien
skonštatovalo, že hlavná kontrolórka mesta svoju prácu opakovane zanedbáva a svoje povinnosti
vyplývajúce jej z funkcie neplní dôsledne, pretože v rozpore s § 18f ods.1 písm. b zák.č.396/1990 Zb.

v znení neskorších zmien nepredložila za obdobie od 1.januára 2007 návrh plánu kontrolnej činnosti
na rokovanie 1.,2.,3. riadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva. Zároveň schváleným uznesením
stanovilo lehotu na odstránenie nedostatku s dôrazným upozornením, že žiada nápravu do 10 dní a
požiadalo o písomné stanovisko hlavného kontrolóra ku vzniknutej situácii. Šesťmesačná lehota od
predloženia návrhu plánu kontrolnej činnosti bývalému mestskému zastupiteľstvu na II. polrok 2006

uplynula v decembri 2006. Z jej strany nezanedbala svoju povinnosť, pretože v decembri 2006 sa
vzhľadom k termínu volieb 2.12.2006 zastupiteľstvo nekonalo. Dňa 2.1.2007 sa konalo ustanovujúce
zasadnutie novozvolených orgánov. V písomnom stanovisku rozviedla aj otázku časovej aktuálnosti
predkladaného zámeru kontrolnej činnosti, nakoľko lehoty na vykonanie kontroly sú dané aj inými
zákonmi a úlohy kontrolnej činnosti prebiehali. Správa o výsledkoch kontroly sťažností a petícií za

rok 2006 bola predmetom rokovania mestského zastupiteľstva už dňa 25.1.2007. Následný výrok
zastupiteľstva je v rozpore s dobrými mravmi, lebo nevykazuje známky jednoznačnosti a zrozumiteľnosti
(uzn.5/2007 zo dňa 25.1.2007). Neschválením predloženého zamerania kontrolnej činnosti mestské
zastupiteľstvo si vyhradilo právomoc na retroaktivitu svojho rozhodnutia, čo právny poriadok nepripúšťa.Vo všetkých súvislostiach išlo o zámer žalovaného znemožniť hlavnej kontrolórke mesta ukončenie
kontrolných akcií v štádiu rozpracovanosti pre nepochopenie fungovania princípu a účelu kontroly,
na ktorých je založená. Predsudky a ignorancia platnej právnej úpravy vyústila potom dňa 29.3.2007

do aktu odvolania z postu hlavnej kontrolórky, ktorá získala potrebné kvórum na platnosť uznesenia.
Nekonaním najvyššieho výkonného orgánu mesta v osobe Ing. arch. C. H., primátora mesta Želiezovce
prizjavnomrozporesozákonnýmiúpravaminevyužitímprávavetarozhodnutíschválenýchuzneseniami
mestského zastupiteľstva, spôsobil ich vykonateľnosť v rozpore s právnymi princípmi a dobrými
mravmi na úkor jednotlivca. Toto jeho konanie jednoznačne smerovalo k nedodržaniu zásady

rovnakého zaobchádzania a štátom garantovanej ochrane proti nezamestnanosti podľa Zák. práce
a Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to vyplynie z ďalšieho konania žalovaného. Žalovaný jej pri
stanovovaní odmeny za II. polrok 2008 podstatne znížil výšku odmeny. Za I. polrok 2009 jej odmenu
bez zdôvodnenia nepriznal vôbec. Žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť o písomné vyjadrenie sa
a o oznámenie kritérií hodnotenia jej pracovného nasadenia v II. polroku 2008. Odpoveď žalovaného
na jej žiadosť neobsahovala kritériá hodnotenia pri priznávaní konkrétnej odmeny, odvoláva sa na

všeobecné formulácie a žalovaný vyzdvihol, že priznaná výška odmeny zohľadňovala kvalitu ňou
vykonanej práce v sledovanom období. Toto tvrdenie je nejednoznačné, nezrozumiteľné, pretože v
sledovanom období nebola oboznámená ani s pozitívnym ani s negatívnym hodnotením a úlohy si plnila
riadne, včas a kvalitne a vykonávala práce aj nad stanovený rámec pracovnej pozície. Diskriminačné
konanie v prejave žalovaného nachádza v tom, že upiera právo zamestnanca na prípadnú korekciu

neúplného hodnotenia práce a kvality ním vykonanej práce vo všeobecnosti. Konanie žalovaného
zaslanou odpoveďou utvrdilo v nej presvedčenie, že žalovaný opätovne nedodržiava zásadu rovnakého
zaobchádzania. Žalovaný vo svojej odpovedi naznačil, že dostal návrh na priznanie odmeny od
príslušných vedúcich zamestnancov a po prehodnotení ich návrhu primátor mesta rozhodol o priznaní
odmeny. Bez konkretizácie osôb príslušných vedúcich zamestnancov nemohla svoje presvedčenie

zmeniť v prospech objektívneho hodnotenia zo strany zamestnávateľa. Neadekvátny autoritatívny
štýl a neschopnosť jednoznačne odôvodniť priznanú odmenu vníma žalobkyňa ako popretie práva
zamestnanca domáhať sa svojich práv a právom chránených záujmov v prípade ich poškodzovania
kýmkoľvek. Zamestnávateľ opätovne s ňou zaobchádzal nepriaznivejšie než zaobchádzal alebo by
bol zaobchádzal s ostatnými zamestnancami v porovnateľnej situácii. Ďalším aktom žalovaného bola

výpoveď zo strany zamestnávateľa. Žalovaný rozviazal s ňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm.b Zák. práce v znení neskorších predpisov, ktorá jej bola doručená 21.7.2009. Svoju
výpoveď žalovaný zdôvodnil tým, že schválil organizačnú zmenu organizačnej štruktúry Mestského
úradu Želiezovce uznesením Mestského zastupiteľstva Želiezovce č.123/2009, v zmysle ktorého bolo
okrem iných zmien zrušené aj funkčné miesto referenta referátu školstva a kultúry s dôrazom na lepšie

využitie existujúceho potenciálu. Túto výpoveď napadla žalobou o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru. Nerovnaké zaobchádzanie podľa pohlavia zo strany žalovaného vidí v tom, že zamestnávateľ
nehodnotil v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi dôvody rezerv v pracovnej vyťaženosti, pretože
sám spôsobil rezervy v pracovnej vyťaženosti zamestnanca konaním v rozpore s platnou legislatívou.
Nižšia pracovná vyťaženosť bez konkretizácie a spôsobu určenia tohto výroku nie je zrozumiteľne a

jednoznačne vymedzená a organizácia ju použila účelovo už pri rozhodovaní o zmene organizačnej
štruktúry. Zamestnávateľ prideľoval práce z jej pracovnej náplne aj iným zamestnancom bez opory v
kompetenčných náplniach jednotlivých referátov už v čase pred schválením organizačnej zmeny. Ďalšiu
rezervu v pracovnej vyťaženosti zamestnávateľ spôsobil sám nezabezpečením zákonných povinností
zriaďovateľa nefunkčnosťou Mestskej školskej rady do 27.9.2010 i tým, že mestské zastupiteľstvo

zvolilo za člena Mestskej školskej rady Mgr. C. R., koordinátora referátu školstva a kultúry v rozpore
s platnou právnou úpravou. Priama a nepriama diskriminácia zo strany priameho nadriadeného je
významná, pretože prenáša vinu na jej osobu, a tým získania výhod vo vlastný prospech. Žalovaný
vystupňoval porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania tým, že na jej nesúhlas s výpoveďou s
písomne doručenými námietkami nereagoval, zvolil formu nepriamej diskriminácie vo forme ignorovania.

Je to zdanlivo neutrálny pokyn, ktorý je v príkrom rozpore s princípom rovnoprávneho postavenia
v pracovnoprávnych vzťahoch a prejav vôle týmto spôsobom zo strany žalovaného nie je konaný v
dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi. Z právneho hľadiska rovnosti pred zákonom nie je dôležité,
či znevýhodňovanie je cieľom alebo účinkom. Dňa 14.1.2010 Mestské zastupiteľstvo v Želiezovciach
uznesením č.15/2010 schválilo podmienky voľby hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce v rozpore so

zákonom 369/1990 Zb. v platnom znení. Medzi podmienkami boli zadefinované kvalifikačné podmienky,
kde Mesto Želiezovce vyžadovalo od uchádzačov vysokoškolské vzdelanie II. stupňa zameranie
ekonomického alebo právnického smeru. Žalobkyňa sa prihlásila na voľbu hlavného kontrolóra a
hoci nemá vysokoškolské vzdelanie, jej prihláška spĺňala zákonné kvalifikačné kritériá, ktoré odkandidáta vyžaduje zákon č.369/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov. Vyhlásená voľba
hlavného kontrolóra nezodpovedá zásade rovnakých príležitostí, ktoré ponúkajú rovnaké možnosti
na sebarealizáciu. Rovnaké možnosti sú definované v právnej úprave ako podmienky prístupu k

zamestnaniu, vrátane výberových kritérií. Poslanci svojimi vystúpeniami konštatovali, že svojím konaním
diskriminovali potencionálnych uchádzačov o tento post. Jej prihlášku akceptovali, napriek tomu sa
domnieva, že takéto konanie poslaneckého zboru znaky diskriminačného konania naplnilo svojim
hlasovaním tak, že obaja prihlásení kandidáti nezískali ani jeden hlas z prítomných 11 poslancov
mestského zastupiteľstva. Následne poverený člen návrhovej komisie z radov poslancov predniesol,

že vzhľadom k tomu, že ani jeden z kandidátov na tento post nezískal žiadny počet hlasov, zo zákona
nie je splnená podmienka na druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja uchádzači s najväčším
počtom získaných hlasov. V druhom kole, pre zvolenie kandidáta sa už nevyžaduje kvalifikovaná
väčšina hlasov, ale zvolený je ten, kto získa väčší počet hlasov. Z formálneho hľadiska akt voľby
prebehol, ale účelové hlasovanie poslancov nevybrať si z prihlásených kandidátov spĺňajúcich kritériá
na voľby hlavného kontrolóra žiadneho, je úplne identickým hlasovaním zjavná. Diskriminácia bola

spôsobená hlavne tým, že hlasovanie poslancov v takomto duchu širokej verejnosti dáva signál , že
je neakceptovateľná kandidátka na tento post, nie na základe zákonných kritérií, ktoré by nespĺňala,
ale z osobných dôvodov. Toto nerovnaké zaobchádzanie vníma ako nespravodlivé a diskriminačné,
pretože ju ponižuje v jej identite. Diskriminácia vedie k spoločenskému zostupu po špirále, vedie k
slabo platenej práci a klesá jej spoločenské postavenie. Týmto konaním žalovaný nedodržal ústavné

princípy rovnakého prístupu k zamestnaniu a zároveň uprel právo na ochranu pred zamestnanosťou.
Nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť,
spoločenskávážnosťaspoločenskéuplatnenie.Pokiaľideovyčíslenienemajetkovejujmyzaspôsobené
jej príkoria v súvislosti s priamou diskrimináciou a nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania,
vychádzala z údajov o priemernej mzde v národnom hospodárstve a z počtu mesiacov, počas ktorého

toto konanie zo strany žalovaného trvalo. Požadovaná náhrada je vo výške 66 216,16 eur. Nemajetkovú
ujmu vyčíslila žalobkyňa nasledovne: za rok 2007 7473, 02 eur (priemerná mzda v NH za rok 2006
-18.761 Sk, obdobie 12 mesiacov, 18.761 Sk x 12 mesiacov = 225.132 Sk, t.j. v prepočte konverzným
kurzom 7473,02 eur), za rok 2008 8024,70 eur (priemerná mzda v NH za rok 2007 - 20.146 Sk, obdobie
12 mesiacov, 20.146 Sk x 12 mesiacov = 241.752 Sk, t.j. v prepočte konverzným kurzom 8024,70 eur),

za rok 2009 8676,36 eur (priemerná mzda v NH za rok 2008 - 21.782 Sk, obdobie 12 mesiacov, 21.782
Sk x 12 mesiacov = 261384 Sk, t.j. v prepočte konverzným kurzom 8676,36 eur), za rok 2010 8934
eur (priemerná mzda v NH za rok 2009 - 744,50 eur, obdobie 12 mesiacov, 744,50 eur x 12mesiacov
= 8934 eur). Celkom za roky 2007 - 2010: 33.108,08 eur. Požadovaná náhrada: vo výške dvojnásobku
priemernej mzdy v hospodárstve SR, t.j. 66.216,16 eur. Žalovaný v rokoch 2007 a 2010 konal voči nej v

rozpore so zásadami rovnakého zaobchádzania v tých prípadoch, ako boli uvedené v žalobe a podrobne
rozpísané a podložené dôkaznými písomnými prostriedkami a dokumentmi. Žalovaná strana na svoju
obhajobu predniesla iba vyjadrenia a písomné vyhlásenia, že tak konali aj voči iným zamestnancom a
že konali dobromyseľne a to je zdokumentované v spise a zápisniciach z pojednávania. Žalovaná strana
v priebehu konania pred súdom neuviedla také skutočnosti, ktoré by zásadným spôsobom spochybnili

resp. vyvrátili tvrdenia žalobkyne o nerovnakom zaobchádzaní v zmysle platnej legislatívy. Z uvedených
dôvodov žalobkyňa žiadala, aby súd vo všetkých významných skutočnostiach a súvislostiach prihliadol
na okolnosť účelovej obrany žalovaného v predmetnom spore a zvážil napriek neúspechu v spore o
neplatnosť výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorá stroskotala na jej hmotnej núdzi, že k takému
porušovaniu princípov rovnakého zaobchádzania došlo, ktoré spôsobili prepad životnej úrovne pod

životné minimum a že konanie orgánov obce spôsobilo takú závažnú ujmu v spoločenskom postavení,
že v preddôchodkovom veku za hospodárskej krízy je tento prepad životnej úrovne veľmi závažný.

Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť. K hmotno-právnej stránke uviedol, že zo strany žalobkyne
ide zrejme o nárok, ktorý je uplatňovaný podľa zákona 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v
niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 9 ods.

2citovanéhozákonavýslovneuvádza,ževprípadeopodstatnenostitakejtožalobyjemožnésadomáhať
toho, aby ten, kto túto zásadu porušuje, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny
stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Prvá časť petitu žaloby týmto zásadám citovaného
zákona nezodpovedá. Žalobkyňa presne neuvádza, od akého konania sa má upustiť. Všeobecne
uvádza, že bola porušená zásada na základe neidentifikovaných rozhodnutí rôznych orgánov Mesta

Želiezovce v období rokov 2007 až 2010. Takýto výrok nezodpovedá citovanému ustanoveniu
antidiskriminačného zákona, je nejasný, nevykonateľný, nezrozumiteľný a právne neopodstatnený.Navyše tento výrok obsahuje citácie z rôznych iných právnych predpisov, najmä zákona o obecnom
zriadení, ktorý v podstate s touto problematikou bezprostrednú súvislosť nemá. Keďže ide o určovaciu
žalobu, s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c O.s.p. je potrebné s takouto určovacou žalobou

preukázať naliehavý právny záujem na takomto petite. Takýto záujem preukázaný v tomto konaní nie
je. Po stránke procesno-právnej prvá časť petitu absolútne neobstojí. Žalobkyňa diskrimináciu vidí v
piatich oblastiach, ktoré uviedla v písomnej žalobe. K jednotlivým častiam týchto tvrdení zaujal žalovaný
stanovisko písomne a poukazuje na obsah vyjadrenia zo dňa 16.12.2010. V čase dovŕšenia vekovej
hranice žalobkyne bola hlavnou kontrolórkou Mesta Želiezovce. Právne postavenie hlavnej kontrolórky

bližšie upravuje zák.č. 369/1990 Zb v znení neskorších zmien a doplnkov. Hlavný kontrolór obce je
odmeňovaný v súlade s ust.§ 18c citovaného zákona. Hlavný kontrolór obce môže dostať odmenu iba
podľa §18c ods. 5 citovaného zákona, ak to schváli obecné zastupiteľstvo. Citovaný zákon odmenu
z titulu dovŕšenia veku 50 rokov nepozná. Ide o kogentnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na výkon
uvedenej funkcie so zreteľom na špecifické postavenie osoby zastávajúcej funkciu hlavného kontrolóra.
Žalovaný si vyžiadal aj odborné stanovisko od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré

potvrdilo právne stanovisko mesta a vyslovilo názor, že „odmeňovanie hlavného kontrolóra je upravené
osobitným predpisom, v zmysle ktorého hlavný kontrolór nemá nárok na odmenu pri životnom jubileu 50
rokov v zmysle § 20 zák.č. 553/2003 Z.z. a kolektívnej zmluvy. V súvislosti s nepriznaním žalobkyňou
požadovanej odmeny z dôvodu dovŕšenia jej životného jubilea počas výkonu funkcie hlavnej kontrolórky
žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a takýto postup nie je diskrimináciou osoby

žalobkyne. Od 1.4.2007 žalobkyňa zastávala funkciu referentky na referáte školstva a kultúry. S
účinnosťou od 1.4.2007 jej bol priznaný mesačný funkčný plat vo výške 15 690 Sk a od 1.7.2007 jej bol
plat upravený v zmysle zákona č. 553/2003 a nariadenia vlády č. 238/2007 Z.z. na sumu 16.780 Sk.
Po ukončení výkonu funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný odmenu v zmysle § 20 ods.1 zák.č. 553/2003
Z.z. a podľa platnej kolektívnej zmluvy žalobkyni vyplatil v súvislosti s dovŕšením jej životného jubilea

50 rokov vo výške jedného funkčného platu sumu 16 780 Sk. Postupom žalovaného žalobkyňa nijakým
spôsobom nebola diskriminovaná, odmena jej bola priznaná v súlade s platným zákonom a ustanovením
čl. 24 ods.3 kolektívnej zmluvy platnej v roku 2007.Výkon funkcie hlavného kontrolóra môže zaniknúť aj
odvolaním z funkcie podľa § 18a ods. 8 písm b zák.č. 369/1990 Zb. Obecné zastupiteľstvo môže odvolať
hlavného kontrolóra z funkcie podľa § 9 citovaného zákona. Žalobkyňa bol upozornená mestským

zastupiteľstvom na nedostatky v práci v súvislosti s prerokovaním ročnej správy o výsledkoch kontroly
a bola vyzvaná vykonať nápravu v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva č. 34/2007 zo dňa
1.3.2007. V práci žalobkyne mestské zastupiteľstvo zistilo ďalšie a opakované nedostatky. Z týchto
dôvodov žalobkyňa bola z funkcie hlavnej kontrolórky odvolaná uznesením mestského zastupiteľstva
pod č.57/2007 zo dňa 29.3.2007 Odvolanie z funkcie hlavnej kontrolórky je vo výlučnej právomoci

mestského zastupiteľstva. Ide o originálnu právomoc zastupiteľstva, ktorú upravuje zákon o obecnom
zriadení.Postuppodľazákonaarozhodovanievolenéhokolektívnehoorgánupodľazákonaniejepredsa
diskrimináciou.Neobstojítvrdeniežalobkyne,ževolenýkolektívnyorgán-mestskézastupiteľstvokonalo
nad rámec svojich právomocí. Toto tvrdenie žalobkyne nemá oporu v žiadnom právnom predpise a
žalobkyňa ani žiadny konkrétny všeobecne záväzný predpis, ktorý mal byť porušený, vo svojom podaní

výslovne neuvádza. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne z funkcie hlavnej kontrolórky, je pravdou, že
zákon o obecnom zriadení nepozná vyslovenie dôvery, avšak mestské zastupiteľstvo v zmysle tohto
zákona rozhoduje o všetkých otázkach, čo sa týka občanov mesta, pričom príkladmo uvádza „najmä“.
Ak niektorý člen zastupiteľstva vznesie požiadavku, že chce, aby aj ostatní členovia zastupiteľstva
vyjadrili názor na prácu hlavného kontrolóra, tak takéto právo má. Nejde tu o žiadne porušenie zákona.

Nedochádza tu k žiadnemu právnemu aktu. Ide len o zisťovanie odborného názoru na prácu hlavného
kontrolóra. Toto platí bez ohľadu na to, kto túto prácu hlavného kontrolóra vykonáva, či je to žalobkyňa
alebo niekto iný. To, že boli vznesené vážne námietky proti práci žalobkyne ako hlavnej kontrolórky,
nemôže byť predmetom posúdenia súdom. Posúdenie tejto otázky patrí len do právomoci mestského
zastupiteľstva. Nie je možné odňať právo poslancovi, aby vyjadril svoj názor, aby dal podnet na

odvolanie. Ak mestské zastupiteľstvo je toho názoru, že hlavný kontrolór nekoná kvalitne, nikto iný
to hodnotiť nemôže. Mestské zastupiteľstvo teda môže rozhodovať o odvolaní hlavného kontrolóra, k
čomu aj vo vzťahu k žalobkyni v roku 2007 došlo. Odvtedy žalobkyňa žiadne konanie v súvislosti s jej
odvolaním neiniciovala. Nie je diskrimináciou ani to, že primátor mesta uvedené rozhodnutie mestského
zastupiteľstva nevetoval podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Podľa § 13 ods.

7 zákona o obecnom zriadení ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia sa nevzťahuje na uznesenie
mestského zastupiteľstva o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra. Primátor mesta nemal zákonnú
možnosť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva pozastaviť, ak by to urobil, konal by zrejme v
rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o to, že by niektorý z poslancov individuálne konal proti osobnej integritežalobkyne, ak to tak bolo, mohla podať žalobkyňa návrh proti konkrétnej osobe. Čo sa týka odvolania z
funkcie hlavnej kontrolórky, ide o proces, ktorý patrí do kompetencie mestského zastupiteľstva. Zákon
o obecnom zriadení upravuje právnu možnosť odvolania hlavnej kontrolórky. Mestské zastupiteľstvo

konalo v súlade s týmto zákonom, žalobkyňa žiadnym spôsobom právne kroky voči takémuto konaniu
neuplatnila, hoci mala možnosť. Odmeňovanie zamestnancov Mesta Želiezovce v roku 2008 právne
upravoval poriadok odmeňovania Mesta Želiezovce schválený uznesením Mestského zastupiteľstva
pod č.22/2007 zo dňa 1.3.2007 a kolektívna zmluva na rok 2008. Citovaný poriadok odmeňovania v
čl. X ods.1 pri odmeňovaní zamestnancov mesta odkazuje na platný zákon č.553/2003 Z.z. Právomoc

rozhodovať o odmene podľa čl. X ods. 2 poriadku odmeňovania prináleží primátorovi mesta. Plat
zamestnanca sa skladá z právne nárokovateľných zložiek, ktoré sú vymedzené v čl. X ods. 5 poriadku
odmeňovania a z právne nenárokovateľných zložiek, ktoré sú vymedzené v čl. X ods. 7 poriadku
odmeňovania. Nenárokovateľnými zložkami sú osobný príplatok, odmena. Nenárokovateľné zložky
platu môže zamestnávateľ poskytovať v závislosti od splnenia určených alebo dohodnutých kritérií
a v závislosti od disponibilných finančných zdrojov (čl. X ods.6 poriadku odmeňovania). Podľa čl. X

ods. 9 poriadku odmeňovania odmena sa môže poskytnúť. Žalobkyňa uvádza, že jej odmena bola
za II. polrok 2008 podstatným spôsobom znížená. Poriadok odmeňovania ani citovaný zákon pojem
zníženie odmeny nepozná. Odmena sa neznižuje, odmena sa priznáva. Po vyhodnotení jej práce za
sledované obdobie odmena jej bola primátorom mesta priznaná vo výške 2000 Sk a v tejto výške jej
bola aj vyplatená pri zúčtovaní mzdy za mesiac december 2008. Takýto postup je v súlade s citovanými

ustanoveniami zákona ako aj poriadku odmeňovania, rovnako sa uplatňuje ku všetkým zamestnancom
mesta, preto o diskriminačnom postupe žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nemožno hovoriť. Neobstojí
ani tvrdenie žalobkyne, že pre priznanie odmien nie sú u žalovaného vypracované jednotlivé pravidlá
a kritériá. Tieto sú uvedené v čl. X ods. 9 poriadku odmeňovania a platia rovnako pre všetkých
dotknutých účastníkov pracovno-právnych vzťahov. Žalovaný nemá právny dôvod zmeniť hodnotenie

práce žalobkyne za II. polrok 2008. Nevykonanie korekcie hodnotenia podľa požiadavky žalobkyne
nemožno považovať za diskriminačné konanie voči nej, za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
Žalobkyňou požadovaná výška doplatku odmeny za II. polrok 2008 jej právne relevantným spôsobom
nebola priznaná, preto jej nevznikol ani právny nárok na vyplatenie takejto odmeny. Ak žalovaný v tejto
požadovanej výške odmenu nevyplatil, postupoval v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi,

pretože žalobkyni na vyplatenie takejto odmeny nevznikol právny nárok. Postup žalovaného podľa
zákona a vlastných interných právnych noriem rovnako uplatňovaný voči všetkým zamestnancom nie
je diskrimináciou žalobkyne. Ide o subjektívny názor žalobkyne, ak si myslí, že jej mala byť priznaná
vyššia odmena a nejde tu o žiadnu diskrimináciu voči nej. Zamestnávateľ ukončil so žalobkyňou
pracovný pomer výpoveďou zo dňa 20.7.2009 z právneho dôvodu § 63 ods l písm. b Zákonníka

práce, keďže na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva Mesta Želiezovce č.123/2009 zo dňa
25.6.2009 došlo k zmene organizačnej štruktúry mestského úradu, v zmysle ktorého okrem iných
zmien bolo zrušené aj miesto referenta referátu školstva a kultúry z dôvodu vykazovaných rezerv
pracovnej vyťaženosti a v záujme zvýšenia produktivity práce referátu školstva a kultúry s dôrazom
na lepšie využitie existujúceho pracovného potenciálu. Toto rozhodnutie nadobudlo účinnosť dňom

15.7.2009. Z dôvodu zániku funkčného miesta zastávaného žalobkyňou a z dôvodu, že zamestnávateľ
nemal možnosť ponúknuť pre žalobkyňu inú vhodnú prácu v zmysle ust.§ 63 ods. 2 Zák. práce sa
žalobkyňa stala nadbytočnou, preto mesto pristúpilo k výpovedi v súlade s ust. § 61 ods.1 Zák. práce.
Skončenie pracovného pomeru v súlade s § 74 Zák. práce zamestnávateľ prejednal so zástupcami
zamestnancov v súlade s písomnou žiadosťou zo dňa 20.7.2009. Výbor odborovej organizácie SLOVES

pri MsÚ v Želiezovciach žiadosť prejednal dňa 20.7.2009 v súlade s pripojeným záznamom s tým,
že nemal námietky proti zamýšľanému postupu zamestnávateľa. Pracovný pomer žalobkyne skončil
uplynutím 4-mesačnej výpovednej doby dňom 30.11.2009. Žalobkyňa využijúc svoje zákonné právo,
podala na súd žalobu o neplatnosť výpovede, konanie vedené pod sp.zn. 14C/23/2010. Čo sa týka
ukončenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť, v tomto smere prebiehalo uvedené súdne konanie,

kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu súd prvého i
druhého stupňa zhodne konštatoval, že žalovaný v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žiadny
právny predpis neporušil. Skončenie pracovného pomeru sa uskutočnilo v súlade so zákonom a podanú
žalobu o neplatnosť výpovede zo strany žalobkyne súdy zamietli. Žalovaný poukázal v tomto smere na
podrobné a rozsiahle odôvodnenie oboch súdnych rozhodnutí v pripojenom súdnom spise. V súvislosti

s výpoveďou žalovaný postupoval v súlade so Zákonníkom práce, uplatnenie zákonom garantovaného
práva na výpoveď zo strany zamestnávateľa nemôže byť samo o sebe diskrimináciou vo vzťahu k
žalobkyni. Mestské zastupiteľstvo v Želiezovciach uznesením pod č. 15/2010 zo dňa 14.1.2010 na
uvoľnené miesto hlavného kontrolóra v súlade s ust. § 18a ods. 4 zákona o obecnom zriadení vyhlásilovoľby. Do výberového konania sa prihlásila aj žalobkyňa. Napriek tomu, že podľa vypísaných podmienok
nemala spĺňať podmienku vzdelania, mestské zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a bola riadne
zaradená do procesu volieb spolu s ostatnými uchádzačmi. Mestským zastupiteľstvom ustanovená

komisia na otváranie obálok uchádzačov na funkciu hlavného kontrolóra zasadala 18.2.2010 a
konštatovala, že všetci uchádzači predložili požadované doklady a doporučila mestskému zastupiteľstvu
všetkých uchádzačov, vrátane žalobkyne, pripustiť do procesu volieb. Voľby prebehli na zasadnutí
mestského zastupiteľstva dňa 25.2.2010. Žalobkyňa do funkcie hlavného kontrolóra zvolená nebola.
Právo voliť majú poslanci mestského zastupiteľstva. Výkon volebného práva poslancov zastupiteľstva

je prejavom ich názoru na prerokúvanú vec. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje vždy v zbore (§ 12 ods. 2
zákona o obecnom zriadení). Voľby hlavného kontrolóra prebehli tajne v súlade s rokovacím poriadkom
mestského zastupiteľstva. Žalobkyňa vo voľbách nebola úspešná. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola
zvolená za hlavnú kontrolórku, nie je diskrimináciou jej osoby. Podanie prihlášky zo strany žalobkyne
ako uchádzačky o funkciu hlavného kontrolóra nie je totiž spojené s povinnosťou zastupiteľstva do tejto
funkcie voliť práve ju. Aj sama žalobkyňa v podaní uvádza, že komunálne voľby prebehli správne. V

podstate namieta ich výsledok. Tvrdí, že bola diskriminovaná tým, že „hlasovanie poslancov v takomto
duchu širokej verejnosti dáva signál, že je neakceptovateľná kandidátka na tento post“. Z uvedeného
nie je celkom zrozumiteľné, v čom vidí žalobkyňa diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie a prečo
by mali voľby, ktoré prebehli v súlade so zákonom, ponižovať ju v jej identite. Žiadnym konaním
žalovaného neboli porušené ústavné princípy rovnakého prístupu k zamestnaniu . Podaním prihlášky

do volieb žalobkyni nevzniklo ústavné právo na to, aby bola ona zvolená do funkcie hlavného kontrolóra.
Mala právo podať prihlášku, mestské zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a žalobkyňu zaradilo
do zoznamu uchádzačov, ktorí sa volieb zúčastnili . Týmto postupom zaručilo žalobkyni účasť na
voľbách a akceptovalo jej právo zúčastniť sa volieb. Neúspešnou voľbou žalobkyne žiadnym spôsobom
nebolaporušenázásadarovnakéhozaobchádzaniasovšetkýmiuchádzačmioposthlavnéhokontrolóra.

Zo strany žalovaného v sledovanom období 2007 - 2010 k žiadnemu diskriminačnému konaniu vo
vzťahu k žalobkyni nedošlo. Aj po odvolaní z funkcie hlavnej kontrolórky, žalobkyni bolo poskytnuté
pracovné miesto a pracovala naďalej vo funkcii referentky. Zhodou okolností po uplynutí necelých
troch rokov z dôvodu potreby vykonania organizačných zmien a s poukazom na potrebu šetrenia,
došlo k prijatiu niektorých rozhodnutí mestského zastupiteľstva smerujúcich k tomu, aby sa zefektívnila

práca mestského úradu a v súvislosti s tým boli zrušené niektoré funkčné miesta, niektoré pracovné
náplne boli zmenené, upravené, spojené a podobne. Do tejto kategórie pripadlo aj funkčné miesto
žalobkyne. V tomto predsa nie je možné vidieť žiadnu diskrimináciu. Žiadne nové pracovné miesta sa
nevytvorili, došlo k zmene iba pracovných náplní niektorých zamestnancov, ktoré náplne boli rozšírené
na nové činnosti práve s úmyslom, aby sa nové funkčné miesta z dôvodu šetrenia nevytvárali. Čo

sa týka ostatných častí výroku, tieto smerujú k pracovnoprávnym nárokom, keď žalobkyňa uplatňuje
finančnú náhradu z titulu údajne nevyplatenej odmeny, údajne nevyplatenej odmeny pri príležitosti
životného jubilea a z titulu nemajetkovej ujmy. Všetky tieto nároky postrádajú akýkoľvek právny základ
jednak z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol a jednak z dôvodu, že náhrada finančná z titulu diskriminácie
postráda právny základ, nakoľko k žiadnej diskriminácii nedošlo, pretože v súlade s citovaným zákonom

neprichádza do úvahy „primerané zadosťučinenie“. Žalovaný uviedol, že k žiadnej priamej diskriminácii
osoby žalobkyne nedošlo. Poukázal na to, že odmenu pri príležitosti životného jubilea žalobkyne a po
splnení zákonných predpokladov v súlade s kolektívnou zmluvou obdržala tak, ako aj iní zamestnanci
spĺňajúci podmienky na výplatu tejto odmeny. Odvolanie z funkcie hlavnej kontrolórky sa uskutočnilo
platným a zákonným spôsobom rozhodnutím mestského zastupiteľstva, pričom pri zistení rovnakých

pochybení v činnosti hlavného kontrolóra inej osoby mestské zastupiteľstvo by zrejme postupovalo
rovnako. Odmeny v roku 2008 boli priznané žalobkyni po vyhodnotení pracovných výsledkov žalobkyne
tak, ako ostatným zamestnancom žalovaného. Výpoveď z pracovného pomeru obdržala žalobkyňa
v súlade so Zákonníkom práce, žalovaný by postupoval pri zrušení jej funkčného miesta rovnako
voči každému, kto by toto pracovné miesto zastával v čase rozhodnutia mestského zastupiteľstva

ohľadne organizačných zmien v štruktúre mestského úradu. Voľba hlavného kontrolóra prebehla
zákonným spôsobom, žalobkyňa bola zaradená do volieb na základe podanej prihlášky ako všetci
ostatní uchádzači. Ani v jednom prípade postup žalovaného voči žalobkyni nebol v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:Z pracovnej zmluvy z 28.2.2003 uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako
zamestnankyňou vyplýva, že žalobkyňa bola od 1.3.2003 prijatá do funkcie hlavnej kontrolórky, s
miestom výkonu práce Mesto Želiezovce a na dobu určitú 6 rokov do 28.2.2009.

Z pracovnej zmluvy z 1.4.2007 uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako
zamestnankyňou vyplýva, že táto pracovná zmluva nahradila v celom rozsahu pracovnú zmluvu z
1.3.2003 a od 1.4.2007 vznikol pracovný pomer žalobkyne na dobu neurčitú vo funkcii referentky 5K/R/2
referátu školstva a kultúry, s miestom výkonu práce Mestský úrad Želiezovce. Na základe Dodatku č.1 k
pracovnej zmluve z 30.4.2007, ktorý bol účastníkmi uzavretý 22.10.2007 došlo k zmene textu pracovnej

zmluvy tak, že žalobkyňa bude vykonávať prácu referenta referátov školstva a kultúry s pracovnou
činnosťou popísanou v internom dokumente „Popis pracovnej činnosti“ v zmysle čl. 5 ods. 2 Pracovného
poriadku Mesta Želiezovce.

Z Kolektívnej zmluvy na rok 2007 v súlade s ust. § 31 Zák. č. 553/2003 Z.z., § 231 Zák. práce a
zák.č. 2/1991 Zb. uzavretej medzi Mestom Želiezovce a Základnou organizáciou zväzu SLOVES pri
MsÚ v Želiezovciach zo dňa 6.11.2006, z Článku 24 bodu 1 vyplýva, že odmeňovanie zamestnancov

je stanovené v súlade so zákonom 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a poriadku odmeňovania, ktorý je súčasťou tejto kolektívnej zmluvy. V Článku 24
bode 3 uvedenej kolektívnej zmluvy sa ustanovuje, že zamestnávateľ poskytne zamestnancom odmenu
podľa § 20 ods. 1 písm. c za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do výšky jeho funkčného
platu, výška odmeny je závislá od počtu odpracovaných rokov vo verejnej službe, pričom nad 15 rokov

je vo výške 100 % funkčného platu. V článku 3 bode 1 uvedenej Kolektívnej zmluvy, táto kolektívna
zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov horeuvedeného zamestnávateľa.

Podľa Poriadku odmeňovania Mesta Želiezovce zo dňa 9.3.2007, podľa čl. IX bodu 1, odmeňovanie
hlavného kontrolóra mesta sa riadi zákonom o obecnom zriadení. Podľa bodu 4 Poriadku odmeňovania,
mestské zastupiteľstvo môže hlavnému kontrolórovi mesta schváliť mesačnú odmenu až do výšky 30

% mesačného platu. Podľa čl. X bodu 1 Poriadku odmeňovania, odmeňovanie zamestnancov Mesta
Želiezovce okrem hlavnej kontrolórky mesta pri výkone práce vo verejnom záujme sa spravuje zákonom
č.553/2003 Z.z. Podľa čl. X bod 7 Poriadku odmeňovania, nenárokové zložky platu zamestnanca sú
osobnýpríplatokaodmena.Podľačl.Xbodu10Poriadkuodmeňovania,odmenasamôžeposkytnúťza:
a) kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec pracovných

činností ustanovených v popise pracovných činností zamestnanca, b) splnenie mimoriadnej pracovnej
úlohy alebo vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy, c) pracovné zásluhy
pri dosiahnutí 50 rokov veku zamestnanca až do sumy jeho funkčného platu, d) poskytnutie osobnej
pomoci pri zdolávaní požiaru alebo mimoriadnej udalosti, pri likvidácii a odstraňovaní ich následkov, pri
ktorých môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku.

Žalovaný si vyžiadal stanovisko k odmeňovaniu hlavného kontrolóra od Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, odboru pracovných vzťahov. V ňom Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny uvádza, že je správne stanovisko žalovaného, že hlavný kontrolór je v zmysle § 1
ods. 4 písm. a zák. č. 553/2003 Z.z. vylúčený z odmeňovania; to znamená, že tento zákon sa
vzhľadom na osobitnú úpravu odmeňovania hlavného kontrolóra ustanovení v zákone o obecnom

zriadení, na hlavného kontrolóra nevzťahuje a preto sa aj ustanovenia kolektívnej zmluvy týkajúce sa
odmeňovania hlavného kontrolóra na neho nevzťahujú. V zmysle vyššieuvedeného nemožno považovať
za diskrimináciu hlavnej kontrolórky to, že je odmeňovaná iným systémom odmeňovania ako ostatní
zamestnanci obce. Odmeňovanie hlavného kontrolóra je upravené osobitným predpisom, v zmysle
ktorého hlavný kontrolór nemá nárok na odmenu pri životnom jubileu 50 rokov v zmysle § 20 zák.č.

553/2003 Z.z. a kolektívnej zmluvy.

Žalobkyňa podala listom zo dňa 21.12.2007 žalovanému sťažnosť, v ktorej uviedla s poukazom na §
13 Zákonníka práce, že za diskrimináciu svojej osoby považuje fakt, že do dňa napísania listu nebol
uplatnený zákon o kolektívnej zmluve v plnom rozsahu v súvislosti s jej životným jubileom. Nakoľko
odmenu možno vyplatiť do kalendárneho roka, v ktorom sa zamestnanec dožil životného jubilea,

neutrálny pokyn zamestnávateľa považuje za konanie napĺňajúce svojím obsahom diskrimináciu napracovisku. V prípade, že zamestnávateľ nevykoná nápravu do 31.12.2007, bude sa domáhať svojich
práv súdnou cestou.

Primátor mesta na sťažnosť žalobkyne reagoval listom z 27.12.2007, v ktorom okrem iného uviedol, že

žalobkyni poskytnutie odmeny v súvislosti s dožitím životného jubilea žalobkyni prináleží a že jej bude
poskytnutá odmena vo výške jedného funkčného platu.

Primátor mesta v zmysle § 20 ods. l písm. c zák.č.553/2003 Z.z. a platnej kolektívnej zmluvy žalobkyni
pri životnom jubileu priznáva odmenu za pracovné zásluhy vo výške jedného funkčného platu v sume
16.780 Sk. Uvedené vyplýva z listu primátora mesta zo dňa 27.12.2007 adresovaného žalobkyni.

Z obsahu Zápisnice z 2. riadneho zasadnutia Mestského zasadnutia Mestského zastupiteľstva v

Želiezovciach zo dňa 25.1.2007 vyplýva, že na zasadnutí boli uskutočnené hlasovania o výške odmeny
hlavnej kontrolórky na základe viacerých návrhov, ktoré prijaté hlasovaním neboli. Hlasovalo sa aj o
návrhuhlavnejkontrolórky,abyposlancihlasovaliotom,žeodmenužalobkyninepriznávajú, ktorýprijatý
hlasovaním nebol. Z obsahu zápisnice vyplýva, že Správu o vybavovaní sťažností podaných na orgány a
organizácie v pôsobnosti MsZ za rok 2006 predložila na zasadnutie žalobkyňa, ku ktorému sa vyjadrovali

prítomní poslanci a k práci žalobkyne sa vyjadril aj primátor. V uznesení č. 5/2007 pod bodom B bola
vyslovená nespokojnosť s obsahom Správy o vybavovaní sťažností podaných na orgány a organizácie v
pôsobnosti MsZ za rok 2006. V uznesení č. 6/2007 pod bodom A Mestské zastupiteľstvo v Želiezovciach
po prerokovaní programového bodu č. 6 Návrh na priznanie odmeny pre hlavnú kontrolórku mesta pri
príležitosti životného jubilea tento odročuje na nasledujúce rokovanie mestského zastupiteľstva.

Plat hlavnej kontrolórky od 1.1.2007 činil 34.200 Sk. Funkčný plat žalobkyne vo funkcii referentky od
1.4.2007 činil 15.690 Sk.

Zo zápisnice z 3. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 1.3.2007 vyplýva, že jedným
z bodov programu zasadnutia bolo aj hlasovanie o dôvere hlavnej kontrolórky. O dôvere hlavnej
kontrolórky sa hlasovalo tajným hlasovaním. Tajným hlasovaním sa hlasovalo aj o dôvere riaditeľa

rozpočtovej organizácie Vepos m.p., o dôvere náčelníka poriadkového útvaru MsP, o dôvere riaditeľky
mestskej príspevkovej organizácie Mestská knižnica. Hlasovanie prebehlo s výsledkom nedôveruje. V
uznesení č. 21/2007 sa schvaľuje hlasovanie o dôvere hlavnej kontrolórky formou tajného hlasovania
a MsZ berie na vedomie Správu o priebehu a vyhodnotení výsledku hlasovania o dôvere hlavnej
kontrolórky s výsledkom nedôveruje. Na zasadnutí bolo prijaté aj uznesenie č. 29/2007, ktorým pod

bodom B bolo uložené hlavnej kontrolórke mesta vykonať kontrolu so zvereným majetkom mesta vo
VEPOS, s.r.o. podľa platnej legislatívy a/ zákonnosť, účinnosť, hospodárnosť a efektívnosť s nakladaním
zvereného majetku za obdobie od 1.1.2006 - 28.2.2007, b/ dodržiavanie uzatvárania zmlúv o prenájme
a iných spôsobov nakladania s majetkom, c/ hospodárnosť a nakladanie s kukavozidlom, d/ stav a
postup prác súvisiacich s vyhotovením diela „ul. Hronská“, c/ spôsob a zákonnosť nadobudnutia majetku

„Kozub“. Správu o výsledku kontroly jej bolo uložené predložiť na najbližšie zasadnutie MsZ. Termín
marec 2007. V uznesení č. 34/2007 MsZ v Želiezovciach po prerokovaní programového bodu č. 16
Ročná správa o kontrolnej činnosti v zmysle § 18f zák.č. 369/1990 Zb. konštatuje: V práci hlavnej
kontrolórky mesta sa sústavne vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany
je neúčinná a neefektívna. MsZ s poukazom na tieto skutočnosti v súlade s ustanovením § 18a ods. 9

zák.č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien, že svoju prácu opakovanie zanedbáva a svoje povinnosti
vyplývajúce z jej funkcie neplní dôsledne, pretože v rozpore s § 18f ods. 1 písm. b zák.č. 369/1990 Zb.
v znení neskorších zmien nepredložila za obdobie od 1. januára 2007 návrh plánu kontrolnej činnosti
na rokovanie 1., 2., 3. riadneho zasadnutia MsZ. MsZ na tieto nedostatky hlavnú kontrolórku dôrazne
upozorňuje a žiada vykonať nápravu do 10 dní a podať písomné stanovisko na najbližšie MsZ. Zo

zápisnice vyplýva, že poslanci sa k Správe o výsledku následnej finančnej kontroly, ako aj k Ročnej
správe o kontrolnej činnosti vyjadrili a hlavná kontrolórka sa vyjadrila aj k ich pripomienkam.

Zo zápisnice zo 4. riadneho zasadnutia MsZ zo dňa 29. marca 2007, z uznesenia č.56/2007 vyplýva,
že po prerokovaní zamerania kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta Želiezovce na I. polrok2007 a písomného stanoviska hlavnej kontrolórky mesta MsZ konštatuje, že a/ hlavnou kontrolórkou
predložený materiál po obsahovej a formálnej stránke nespĺňa náležitosti plánu kontrolnej činnosti na
I. polrok 2007 podľa § 18f ods. 1 písm. b zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, b/ že

hlavná kontrolórka napriek písomnému upozorneniu zo dňa 5.3.2007 a v rozpore s uznesením MsZ
č. 34/2007 zo dňa 1.3.2007 včas nepredložila plán kontrolnej činnosti na 1. polrok 2007 podľa § 18
písm. f ods. 1 písm. b zák.č. 369/1990 Z.z. v znení neskorších predpisov c/ nesystematickú a neodbornú
prácu hlavnej kontrolórky a z dôvodov uvedených v písmenách a/ a b/ považuje za hrubé a opakované
zanedbávanie povinností vyplývajúcich z jej funkcie. Pod bodom B neschvaľuje hlavnou kontrolórkou

predložené Zameranie kontroly činnosti na I. polrok 2007, nakoľko nespĺňa náležitosti plánu kontrolnej
činnosti hlavnej kontrolórky. Z uznesenia č. 57/2007 vyplýva, že MsZ konštatuje, že a/ v práci hlavnej
kontrolórky mesta sa sústavne vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany je
neúčinná a neefektívna, ktoré skutočnosti boli konštatované poslancami MsZ na 2. a 3. zasadnutí MsZ
v Želiezovciach, b/ hlavná kontrolórka napriek písomnému upozorneniu zo dňa 5.3.2007 a v rozpore s
uznesením MsZ č. 34/2007 zo dňa 1.3.2007 včas nepredložila plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2007

podľa § 18 písm. f ods. 1 písm. b zák.č. 369/1990 Z.z., čo mestské zastupiteľstvo považuje za opakované
zanedbávanie povinností vyplývajúce z jej funkcie. V bode B uznesenia v súlade s ustanovením §
18a odsek 9 písm. b/ zák.č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov odvoláva žalobkyňu z funkcie
hlavnej kontrolórky mesta Želiezovce. Žalobkyňa sa vyjadrila k pripomienkam poslancov a k poslancom
Ing. K. I. uvedeným dôvodom, pre ktoré podal návrh na odvolanie hlavnej kontrolórky. K zápisnici

zo 4. riadneho zasadnutia z 29. marca 20007 sú pripojené okrem iných Zameranie kontrolnej činnosti
hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce v I. polroku 2007.

PodľaRokovaciehoporiadkuMestskéhozastupiteľstvavŽeliezovciach§9bodu5,hlasovaniejeverejné
alebo tajné, podľa § 9 bodu 13, mestské zastupiteľstvo sa môže uzniesť, že bude o určitej veci hlasovať
tajne v prípade, ak to nebude v rozpore so zákonom NR SR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k

informáciám.

Žalobkyňa predložila text stanoviska k vysloveniu nedôvery na zverejnenie v mesačníku samosprávy
Mesta Želiezovce Želiezovský spravodaj z 18.4.2007.

Návrh zo dňa 21.12.2008 na priznanie odmeny za obdobie II. polroku 2008 pre žalobkyňu bol predložený
koordinátorkou referátu Bc. Z. Y. a primátor mesta Ing. arch. C. H. s vyplatením odmeny v navrhnutej

výške udelil súhlas v zmysle § 20 ods.1 písm. a zák.č. 533/2003 Z.z. s použitím bodu 7 písm. a čl. V
Poriadku odmeňovania mesta Želiezovce.

Z písomného vyjadrenia - odpovede primátora mesta Ing. arch. C. H. na list žalobkyne z 12.1.2009
vo veci priznania odmeny za II. polrok 2008 vyplýva, že primátor mesta okrem iného uvádza kritériá
pre priznanie odmeny podľa článku 10 ods. 16 Poriadku odmeňovania Mesta Želiezovce, ktorý bol

schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach pod č. 22/2007 zo dňa 1.3.2007 a
podľa § 20 ods. 1 zák.č. 553/2003 Z.z. Návrh na priznanie odmeny obdržal od príslušných vedúcich
zamestnancov a po prehodnotení ich návrhu rozhodol o priznaní odmeny žalobkyni vo výške 2000
Sk. Priznaná výška odmeny zohľadňuje kvalitu ňou vykonanej práce v sledovanom období. Keďže
odmena nie je nárokovateľná zložka mzdy, ako štatutárny orgán rozhoduje o priznaní odmeny na

základe hodnotenia práce zamestnanca príslušným vedúcim zamestnancom. Z týchto zásad vychádzal
pri priznaní jej odmeny.

Žalovaný dal žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b Zák. práce listom zo dňa 20.7.2009, s čím
žalobkyňa vyslovila nesúhlas listom zo dňa 27.11.2009.

Pokiaľ ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa, žalobkyni bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1

písm. b Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca. Z výpovede vyplýva, že žalobkyňa sa
stala nadbytočnou v zmysle uznesenia č. 123/2009 Mestského zastupiteľstva z 25.6.2009, ktorým bola
schválená zmena organizačnej štruktúry Mestského úradu Želiezovce, v zmysle ktorého okrem iných
zmienbolozrušenéajfunkčnémiestoreferentareferátuškolstvaakultúryzdôvoduvykazovanýchrezervpracovnej vyťaženosti a v záujme zvýšenia produktivity práce referátu školstva a kultúry s dôkazom na
lepšie využitie existujúceho potenciálu. Z uvedeného dôvodu funkčné miesto referenta referátu školstva
a kultúry zastávané žalobkyňou na základe pracovnej zmluvy vzniklo dňom 15.7.2009. Zároveň sa vo

výpovedi uvádza, že Mesto Želiezovce nemá možnosť ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu v zmysle §
63ods.2Zákonníkapráce,keďžestakoutomožnosťounedisponujeažalovanýpretonemôžežalobkyňu
ďalej zametnávať.

Z rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13.6.2011 č.k. 14C/23/2010-287 vyplýva, že súd návrh
žalobkyne na určenie neplatnosti právneho úkonu „Výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b zákona č.

311/2011 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov“ zo dňa 20.7.2009 č.j. 8212/2009, ktorý
bol doručený Mestu Želiezovce žalobkyni dňa 21.7.2009 zamieta a o zostatku uplatneného nároku
vrátane trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v Nitre rozsudkom
zo dňa 15.2.2012 č.k. 25Co/211/2011-325 rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 13.6.2011 č.k.
14C/23/2010-287 potvrdil.

Uznesením Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach č. 3/2010 zo dňa 14.1.2010 vyplýva, že MsZ

vyhlasuje voľbu hlavného kontrolóra a schvaľuje kvalifikačné predpoklady na obsadenie funkcie
hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce, vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa ekonomického alebo
právnického smeru.

Žalobkyňa si podala dňa 16.2.2010 prihlášku na voľbu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce. Žalobkyňa
nezdokladovala vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa ekonomického alebo právnického smeru, ale

predložila doklad o získaní úplného stredného ekonomického vzdelania.

Komisia na otvorenie obálok uchádzačov na funkciu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce dňa
18.2.2010 rozhodla, že u žalobkyne bude doporučovať mestskému zastupiteľstvu zaradenie uchádzača
do volieb, z dôvodu, že podľa zákona na výkon tejto funkcie je postačujúce aj splnenie tejto podmienky
úplného stredného vzdelania s maturitou.

Zo zápisnice z 36. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Želiezovciach zo dňa 25.2.2010
vyplýva, že poslanci MsZ odhlasovali zaradenie dvoch uchádzačov, vrátane žalobkyne do procesu
volieb na funkciu hlavného kontrolóra mesta. Z uznesenia č. 21/2010 bodu 2 písm. b vyplýva, že
MsZ konštatuje, že na základe výsledkov volieb verejným hlasovaním ani jeden uchádzač v prvom
kole nezískal počet hlasov potrebných pre voľbu na funkciu hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce a

vzhľadom na výsledok hlasovania, podľa ktorého v prvom kole ani jeden z uchádzačov nedostal platný
hlas „za“, neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie druhého kola volieb podľa § 18a ods. 3
zák.č. 369/1990 Zb.

Podľa čl. 1 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 28.2.2010, fyzické osoby majú právo na
prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu

proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie
alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti,
jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, viery a náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak

to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo
požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.

Podľa § 13 ods. l Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).Podľa § 13 ods.3 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom do 28.2.2010, výkon práva povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo

spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov
prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa
sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

Podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce v znení platnom a účinnom od 1.1.2007 do skončenia pracovnému
pomeru žalobkyne u žalovaného, zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním

podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej
osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že
je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol
primerané zadosťučinenie.

Podľa § 9 ods. 3 zák.č. 365/2004 Z.z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä
ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť,
spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z., konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého
zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že
porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa § 2 a zák.č. 365/2004 Z.z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia,

obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na
diskrimináciu.

Podľa § 2a zák.č. 365/2004 Z.z., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom
sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2007 do

31.3.2008 - § 2 ods. 4, v znení platnom a účinnom od 1.1.2007 do 31.8.2007 - § 2 ods. 2 citovaného
zákona).

Podľa § 2a zák.č. 365/2004 Z.z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie,
pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je,
ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného

záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. (v znení platnom a účinnom od
1.9.2007 do 31.3.2008 - § 2 ods.5, v znení platnom a účinnom od 1.1.2007 do 31.8.2007 - § 2 ods. 3
citovaného zákona).

Podľa § 1 ods. 4 písm. a zák.č. 553/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce
a hlavného kontrolóra vyššieho územného celku.Podľa § 20 ods. 1 písm. c zák.č. 553/2003 Z.z., zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu
za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a zák.č. 2/1991 Zb., neplatná je kolektívna zmluva v tej časti, ktorá je v rozpore

so všeobecne záväznými predpismi.

Žalobkyňa žalobu podala podľa § 9 ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého sa môže každý domáhať
svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo slobodách nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania.

Ustanovenie §9ods.2vetydruhejzák.č.365/2004Z.z. lenpríkladmouvádza,čohosamôžeoprávnená
osoba domáhať, ak sa domnieva, že je alebo bola dotknutá na svojich právach, právom chránených

záujmoch alebo slobodách nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Nie je preto vylúčené
podanie žaloby podľa § 9 ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z., v ktorej žiada žalobkyňa určiť, že žalovaný porušil
zásadu rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou.

Žalobkyňa súdu uviedla, že žalovaný vo vzťahu k nej porušil zásadu rovnakého zaobchádzania pri
rozhodovaní o priznaní odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku 50 rokov, v súvislosti s

hlasovaním o dôvere hlavnej kontrolórke, s odvolávaním z funkcie hlavnej kontrolórky, so stanovením
odmeny za II. polrok 2008, s výpoveďou zo strany zamestnávateľa, s voľbou hlavného kontrolóra.
Žalovaný preukázal, že žalobkyňou namietané konanie žalovaného bolo objektívne odôvodnené a že
nie sú dôvody pre určenie, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
so žalobkyňou tak, ako je to v žalobe uvedené.

Žalobkyňa uviedla, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania ustanovenú v § 13 Zák.
práce a spôsobil priamu diskrimináciu podľa veku a funkčného postavenia s účinkom ponižujúceho
správania k ľudskej dôstojnosti, v súvislosti s rozhodovaním o priznaní odmeny za pracovné zásluhy pri
dosiahnutí veku 50 rokov. Žalobkyňa uviedla, že splnila podmienku na priznanie odmeny za pracovné
zásluhy vo výške 100 % funkčného platu podľa kolektívnej zmluvy pre rok 2007. Kolektívna zmluva sa

vzťahuje na všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Zo zákona č. 369/1990 Zb. je hlavný kontrolór
zamestnancom obce a vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti, ako na iných zamestnancov obce,
s výnimkou osobitnej úpravy zákona o obecnom zriadení. Na právne vzťahy hlavného kontrolóra sa
aplikujúprednostnešpeciálneustanoveniazákonaoobecnomzriadeníaažvtedy,akvnichniejeodlišná
úprava, použijú sa ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. Žalovaný predložil v januári 2007 Mestskému

zastupiteľstvu v Želiezovciach záležitosť tejto odmeny na rozhodnutie. Prerokovanie tejto otázky bolo
uznesením odročené. K opätovnému rokovaniu tohto bodu programu nedošlo ani neskôr. Žalovaný v
decembri 2007 poskytol žalovanej odmenu za pracovné zásluhy podľa zák.č. 553/2003 Z.z. v 100 %
výškefunkčnéhoplatu,avšakvovýškeakonevyplývalaznáslednejzmenypracovnejzmluvypoodvolaní
z funkcie hlavnej kontrolórky. Žalovaný uviedol, že v súvislosti s nepriznaním žalobkyňou požadovanej

odmeny z dôvodu dovŕšenia jej životného jubilea počas výkonu funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný
postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a takýto postup nie je diskrimináciou osoby žalobkyne.
Po ukončení výkonu funkcie hlavnej kontrolórky žalovaný žalobkyni odmenu vyplatil v zmysle § 20
ods.l písm.c zák.č.553/2003 Z.z. vo výške 16 780 Sk. Postupom žalovaného žalobkyňa nebola nijakým
spôsobom diskriminovaná, odmena jej bola priznaná v súlade s platným zákonom a ustanovením čl.24

ods.3 kolektívnej zmluvy platnej v roku 2007.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase dovŕšenia 50. roku veku žalobkyne, žalobkyňa
vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce podľa § 18 ods. 1 zák.č.
369/1990 Zb. Kolektívna zmluva na rok 2007 podľa článku 3 sa vzťahuje na všetkých zamestnancov
Mesta Želiezovce. Zároveň v článku 24 bodu 1 kolektívnej zmluvy sa uvádza, že odmeňovanie

zamestnancov je stanovené v súlade so zákonom 553/2003 Z.z. a v poriadku odmeňovania, ktorý je
súčasťou kolektívnej zmluvy. V článku 24 bodu 3 sa uvádza, že zamestnávateľ poskytne zamestnancom
odmenu podľa § 20 ods. 1 písm. c za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do výšky jeho
funkčnéhoplatu-nad15rokovvovýške100%funkčnéhoplatu.Vtejtočasti,pokiaľsakolektívnazmluvavzťahuje aj na poskytnutie odmeny podľa § 20 ods. 1 písm. c (zák.č. 553/2003 Z.z.) za pracovné zásluhy
pri dosiahnutí 50 rokov veku až do výšky funkčného platu - nad 15 rokov vo výške 100 % funkčného platu
aj na hlavného kontrolóra obce ako zamestnanca obce, je kolektívna zmluva v tejto časti neplatná. (§ 4

ods. 2 písm. a zák.č. 2/1991 Zb.). Poskytnutie odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku podľa §
20ods.1písm.czák.č.553/2003Z.z.neprichádzadoúvahy,pretožezák.č.553/2003Z.z.oodmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce s poukazom na § 1 ods. 4 zák.č. 553/2003 Z.z.
Pokiaľ žalobca neposkytol žalobkyni odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov do výšky

100 % jej funkčného platu, v čase, keď vykonávala funkciu hlavnej kontrolórky, podľa ustanovenia § 20
ods. 1 písm. c zák.č. 553/2003 Z.z., na ktoré ustanovenie odkazuje článok 24 bod 3 kolektívnej zmluvy,
nemožno to považovať za priamu diskrimináciu podľa veku a funkčného postavenia, keď žalovaný
postupoval v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný by bol povinný pri posudzovaní nároku na odmenu
za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku iného zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra
tiež postupovať v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyni napokon odmena za pracovné zásluhy bola

priznaná, po ukončení funkcie hlavnej kontrolórky vo výške 100 % funkčného platu referentky na referáte
školstva a kultúry s poukazom na § 20 ods. 1 písm. c zák.č. 553/2003 Z.z., a to vo výške 16.780 Sk,
t.j. v čase, keď na odmeňovanie žalobkyne ako referentky sa vzťahovalo toto zákonné ustanovenie.
Nemožno považovať za diskrimináciu žalobkyne, ak jej bola odmena za pracovné zásluhy priznaná vo
výške 100 % jej platu, ktorý dosahovala vo funkcii referentky a nie vo výške platu, ktorý dosahovala vo

funkcii hlavnej kontrolórky, keď priznanie odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí veku podľa zákona
č.553/2003 Z.z. sa nevzťahovalo na zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra a preto sa ani výška
odmeny žalobkyne pri jej priznaní, v čase keď vykonávala funkciu referentky, nemohla sa vzťahovať
na funkčný plat zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra. Žalovaný by bol povinný pri posudzovaní
nároku ktoréhokoľvek zamestnanca v obdobnej situácii postupovať pri priznaní odmeny za pracovné

zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku v súlade s právnymi predpismi.

Žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila nárok na zaplatenie 532 eur ako rozdielu medzi odmenou
vyplývajúcou z Kolektívnej zmluvy pre rok 2007 za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku
zamestnanca a sumou, ktorú žalovaný žalobkyni vyplatil. S poukazom na vyššieuvedené zdôvodnenie,
žalobkyni nevznikol nárok, aby jej bola ako hlavnej kontrolórke priznaná odmena za pracovné zásluhy

pri dosiahnutí 50 rokov vo výške 100 % funkčného platu počas funkcie hlavnej kontrolórky a nevznikol jej
ani nárok, aby jej odmena priznaná za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov v čase, keď vykonávala
funkciu referentky, bola priznaná vo výške presahujúcej výšku 100 % funkčného platu referentky, t.j.
sumu 16.780 Sk. Žalobkyni preto nevznikol nárok, aby jej žalovaný zaplatil podľa § 20 ods. l písm. c
zák.č. 553/2003 Z.z. sumu 532 eur.

Žalobkyňa poukazovala na nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu pri schválení hlasovania o
dôvere na svojom zasadnutí 1.marca 2007, čím mestské zastupiteľstvo prekročilo svoje kompetencie.
Uviedla, že v diskriminačnom správaní mestské zastupiteľstvo pokračovalo aj pri prerokovávaní Správy
o výsledkoch následnej finančnej kontroly v príspevkovej organizácii Vepos. Došlo k znevažovaniu
schopností hlavného kontrolóra. Správy boli spochybnené, pričom nedošlo k rozoznávaniu medzi

správami predkladanými mestskému zastupiteľstvu a správami o výsledku finančnej kontroly. Bolo jej
uložené vykonať kontrolu v príspevkovej organizácii Vepos, pričom jej bola uložená úloha v krátkom
čase, pritom došlo už v minulosti k časovým posunom kontrolných úloh, ktoré mala predtým vykonať.
Žalobkyňa poukázala na časovú nereálnosť na vykonanie zadaných úloh obecným zastupiteľstvom.
Charakteristické rysy diskriminačného konania podľa žalobkyne potvrdzuje fakt, že ide o nátlak zo strany

skupiny - poslaneckého zboru na osobu, ktorá sa nemôže tejto situácii vyhnúť a nie je za daných
okolností schopná sa účinne brániť. Ide o preťažovanie zamestnanca prácou. Intenzita a nebezpečnosť
takého konania , pri ktorom je obmedzovaná sloboda rozhodovania a zároveň ponižovaná ľudská
dôstojnosť a profesionálna vážnosť je z konania žalovaného evidentná Závažnosť konania je nutné
posudzovať v kontexte, že k nerovnakému zaobchádzaniu prichádza zdanlivo na základe priznaných

kompetenčných práv volených orgánov obce, ale vo verejnej správe navodzuje nepriateľské prostredie
pre diskriminovanú osobu nielen na pracovisku, bydlisku, ale aj v širšom spádovom okolí. Žalovaný
uviedol, že je pravdou, že zákon o obecnom zriadení nepozná vyslovenie dôvery, avšak mestské
zastupiteľstvo v zmysle tohto zákona rozhoduje o všetkých otázkach, čo sa týka občanov mesta, pričom
príkladmo uvádza „najmä“. Ak niektorý člen zastupiteľstva vznesie požiadavku, že chce, aby aj ostatní

členovia zastupiteľstva vyjadrili názor na prácu hlavného kontrolóra, tak takéto právo má. Nejde tu ožiadne porušenie zákona. Nedochádza tu k žiadnemu právnemu aktu. Ide len o zisťovanie odborného
názoru na prácu hlavného kontrolóra. Toto platí bez ohľadu na to, kto túto prácu hlavného kontrolóra
vykonáva, či je to žalobkyňa alebo niekto iný.

Je preukázané, že schválenie hlasovania o dôvere hlavnej kontrolórky tajným hlasovaním nie je v
rozpore s ustanoveniami zák.č.369/1990 Zb. a nemožno ho považovať za prekročenie kompetencií
mestského zastupiteľstva. Podľa § 11 ods. 4 tohto zákona obecné zastupiteľstvo rozhoduje o
základných otázkach života obce, pričom v tomto zákonnom ustanovení je uvedené, čo je obecnému
zastupiteľstvu najmä vyhradené. Obecnému zastupiteľstvu je vyhradené aj rozhodovanie o iných, než

v uvedenom zákonnom ustanovení vymenovaných veciach. Hlasovanie o dôvere hlavnej kontrolórke,
nie je v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Hlasovanie mestského zastupiteľstva podľa § 9
ods. 5 Rokovacieho poriadku je verejné aj tajné. Podľa § 9 ods.13 Rokovacieho o poriadku MsZ sa
mestské zastupiteľstvo môže uzniesť, že bude o určitej veci hlasovať tajne v prípade, ak to nebude v
rozpore so zákonom NR SR č.211/2010 Z.z. Hlasovanie o dôvere tajným hlasovaním nie je v rozpore
s týmto ustanovením Rokovacieho poriadku MsZ. Zo zápisnice z tohto zasadnutia MsZ vyplýva, že

na MsZ hlasovali poslanci tajným hlasovaním aj o dôvere riaditeľa rozpočtovej organizácie Vepos m.p.,
o dôvere náčelníka poriadkového útvaru MsP, o dôvere riaditeľky mestskej príspevkovej organizácie
Mestská knižnica. Hlavný kontrolór je podľa § 18f ods.1písm.h zák.č. 369/1990 Zb. povinný vykonať
kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo. Žalobkyňa predložila čiastkovú správu o výsledku
následnej finančnej kontroly Verejnoprospešné služby m.p. Želiezovce z 23.3.2007, ktorú žalobkyňa

vykonala podľa uznesenia MsZ č.29/2007 včas a túto správu MsZ vzalo na vedomie. Z uvedeného
nevyplýva, že došlo konaním žalovaného k menej priaznivému zaobchádzaniu so žalobkyňou ako s
inými zamestnancami. Nemohlo byť diskriminačným konaním voči žalobkyni ako hlavnej kontrolórke
ak jej bolo mestským zastupiteľstvom uložené vykonať kontrolu v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že došlo k diskriminácii podľa spoločenského postavenia a

rodinnéhostavui prevulgarizmy,ktoréodznelinajejadresu,žalobkyňa.Zaindividuálnevýrokyposlanca
nie je daná zodpovednosť žalovaného.

Žalobkyňa uviedla, že samotný akt odvolávania z postu hlavného kontrolóra a jeho načasovanie
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nekonal v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi. Táto
skutočnosť je zjavná prijatím uznesenia, v ktorom si mestské zastupiteľstvo bez akejkoľvek príčinnej

súvislosti s predkladanou ročnou správou o kontrolnej činnosti za rok 2006, ktorú predkladá hlavný
kontrolór mestskému zastupiteľstvu v zmysle § 18 písm. f zák.č.369/1990 Zb. v lehote 60 dní za
predchádzajúci rok, vyjadril svoj názor. Mestské zastupiteľstvo prezentovalo svoj neobjektívny názor,
pretože výsledky kontrolnej činnosti boli predkladané priebežne počas roka 2006 zastupiteľskému
zboru, týmto orgánom vzaté na vedomie, prípadne schválené. Prejav vôle sformulovaný do uznesenia

mestského zastupiteľstva v konštatačnej časti uvádza, že v práci hlavnej kontrolórky sa sústavne
vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany je neúčinná a neefektívna.
Mestské zastupiteľstvo následne s poukazom na tieto skutočnosti v súlade s ustanovením § 18a
ods.9 zák.č.396/1990 Zb. v znení neskorších zmien skonštatovalo, že hlavná kontrolórka mesta
svoju prácu opakovane zanedbáva a svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie neplní dôsledne,

pretože v rozpore s § 18f, ods.1 písm.b zák.č.396/1990 Zb. v znení neskorších zmien nepredložila za
obdobie od 1.januára 2007 návrh plánu kontrolnej činnosti na rokovanie 1.,2.,3. riadneho zasadnutia
mestského zastupiteľstva. Zároveň schváleným uznesením stanovilo lehotu na odstránenie nedostatku
s dôrazným upozornením, že žiada nápravu do 10 dní a požiadalo o písomné stanovisko hlavného
kontrolóra ku vzniknutej situácii. Obecné zastupiteľstvo nadraďovaním svojich kompetencií nad

normotvorné akty s vyššou právnou silou (zákon o obecnom zriadení, ústava a pod.) konalo nad rámec
svojej kompetencie. Šesťmesačná lehota od predloženia návrhu plánu kontrolnej činnosti bývalému
mestskému zastupiteľstvu na II. polrok 2006 uplynula v decembri 2006. Z jej strany nezanedbala
svoju povinnosť, pretože v decembri 2006 sa vzhľadom k termínu volieb 2.12.2006 zastupiteľstvo
nekonalo. Dňa 2.1.2007 sa konalo ustanovujúce zasadnutie novozvolených orgánov. Predsudky a

ignorancia platnej právnej úpravy vyústili potom dňa 29.3.2007 do aktu odvolania z postu hlavnej
kontrolórky, ktorá získala potrebné kvórum na platnosť uznesenia. Žalobkyňa uviedla, že nekonaním
najvyššieho výkonného orgánu mesta v osobe Ing. arch. C. H., primátora mesta Želiezovce pri
zjavnom rozpore so zákonnými úpravami nevyužitím práva veta rozhodnutí schválených uzneseniami
mestského zastupiteľstva, spôsobil ich vykonateľnosť v rozpore s právnymi princípmi a dobrými mravmi

na úkor jednotlivca. Toto jeho konanie jednoznačne smerovalo k nedodržaniu zásady rovnakéhozaobchádzania a štátom garantovanej ochrane proti nezamestnanosti podľa Zák. práce a Ústavy
Slovenskej republiky tak, ako to vyplynie z ďalšieho konania žalovaného. Žalovaný poukázal na to,
že výkon funkcie hlavného kontrolóra môže zaniknúť aj odvolaním z funkcie podľa § 18a ods. 8 písm

b. zák.č. 369/1990 Zb. Poukázal na dôvody uvedené podľa ods.9 citovaného ustanovenia. Žalobkyňa
bola upozornená na nedostatky v práci v súvislosti s prerokovaním ročnej správy o výsledkoch kontroly
a bola vyzvaná vykonať nápravu v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva č.34/2007 z 1.3.2007.
V práci žalobkyne mestské zastupiteľstvo zistilo ďalšie a opakované nedostatky. Z týchto dôvodov
bola žalobkyňa z funkcie odvolaná uznesením mestského zastupiteľstva pod č. 57/2007 z 29.3.2007.

Žalovaný poukázal na to, že odvolanie z funkcie hlavnej kontrolórky je vo výlučnej právomoci mestského
zastupiteľstva. Postup podľa zákona nie je diskrimináciou. Nie je podľa žalovaného diskrimináciou
to, že primátor mesta uvedené rozhodnutie mestského zastupiteľstva nevetoval podľa ustanovenia
§ 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení. Podľa § 13 ods.7 zákona o obecnom zriadení ods.6
citovaného zákonného ustanovenia sa nevzťahuje na uznesenie mestského zastupiteľstva o voľbe a
odvolaní hlavného kontrolóra. Primátor mesta nemal zákonnú možnosť výkon uznesenia mestského

zastupiteľstva pozastaviť. Ak by toto právo bol uplatnil, nekonal by v prípade voľby a odvolania hlavného
kontrolóra v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o to, že by niektorí z poslancov individuálne konali proti
osobnej integrite žalobkyne, ak to tak bolo, mohla podať žalobkyňa návrh proti konkrétnej osobe To, že
boli vznesené vážne námietky proti práci žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nemôže byť predmetom
posúdenia súdom. Posúdenie tejto otázky patrí len do právomoci mestského zastupiteľstva. Nie je

možné odňať právo poslancovi, aby vyjadril svoj názor, aby dal podnet na odvolanie. Ak mestské
zastupiteľstvo je toho názoru, že hlavný kontrolór nekoná kvalitne, nikto iný to hodnotiť nemôže. Mestské
zastupiteľstvo teda môže rozhodovať o odvolaní hlavného kontrolóra, k čomu aj vo vzťahu k žalobkyni
v roku 2007 došlo. Odvtedy žalobkyňa žiadne konanie v súvislosti s jej odvolaním neiniciovala.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nekonanie primátora mesta, spočívajúce v nevyužití práva

primátora mesta zastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorým došlo k odvolaniu
žalobkyne ako hlavnej kontrolórky, nepredstavuje nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo
vzťahu k žalobkyni, pretože právo primátora mesta na pozastavenie výkonu uznesenia mestského
zastupiteľstva sa na uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra nevzťahuje s poukazom na ustanovenie
§ 13 ods.7 zák. č. 369/1990 Zb. I v prípade odvolania iného zamestnanca vo funkcii hlavného kontrolóra,

nemal by oprávnenie pozastaviť výkon uznesenia mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného
kontrolóra. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo podľa § 18 zák.č.369/1990 Zb.
Obecné zastupiteľstvo podľa § 18a ods. 9 zák.č. 369/1990 Zb. môže odvolať hlavného kontrolóra
z funkcie, ak a)opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo
vedúceho zamestnanca, b)hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a

bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom
vyhlásení podávanom podľa § 18 ods.1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch. Z uznesenia
č. 57/2007 zo 4.zasadnutia mestského zastupiteľstva vyplýva, že MsZ konštatuje, že a) v práci hlavnej
kontrolórky mesta sa sústavne vyskytujú nedostatky, preto kontrolná činnosť vykonávaná z jej strany je
neúčinná a neefektívna, ktoré skutočnosti boli konštatované poslancami MsZ na 2. a 3. zasadnutí MsZ

v Želiezovciach, b) hlavná kontrolórka napriek písomnému upozorneniu zo dňa 5.3.2007 a v rozpore s
uznesením MsZ č. 34/2007 zo dňa 1.3.2007 včas nepredložila plán kontrolnej činnosti na I. polrok 2007
podľa § 18 písm. f ods. 1 písm. b zák.č. 369/1990 Z.z., čo mestské zastupiteľstvo považuje za opakované
zanedbávanie povinností vyplývajúce z jej funkcie. V bode B uznesenia v súlade s ustanovením § 18a
odsek 9 písm. b/ zák.č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov odvoláva žalobkyňu z funkcie hlavnej

kontrolórky Mesta Želiezovce. Nie je preukázané, že by mestské zastupiteľstvo konalo nad rámec svojej
právomoci.

Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej za II. polrok 2008 podstatne znížil výšku odmeny, ktorá jej bola
priznávaná pred uvedeným obdobím . Za I. polrok 2009 jej odmenu bez zdôvodnenia nepriznal vôbec.
Žalobkyňa doručila žalovanému žiadosť o písomné vyjadrenie sa a o oznámenie kritérií hodnotenia

jej pracovného nasadenia v II. polroku 2008. Odpoveď žalovaného na jej žiadosť neobsahovala
kritériá hodnotenia pri priznávaní konkrétnej odmeny, odvoláva sa na všeobecné formulácie a žalovaný
vyzdvihol, že priznaná výška odmeny zohľadňovala kvalitu ňou vykonanej práce v sledovanom období.
Toto tvrdenie je nejednoznačné, nezrozumiteľné, pretože v sledovanom období nebola oboznámená
ani s pozitívnym ani s negatívnym hodnotením a úlohy si plnila riadne, včas a kvalitne a vykonávala

práce aj nad stanovený rámec pracovnej pozície. Diskriminačné konanie v prejave žalovanéhonachádza v tom, že upiera právo zamestnanca na prípadnú korekciu neúplného hodnotenia práce
a kvality ním vykonanej práce vo všeobecnosti. Konanie žalovaného zaslanou odpoveďou utvrdilo v
nej presvedčenie, že žalovaný opätovne nedodržiava zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaný vo

svojej odpovedi naznačil, že dostal návrh na priznanie odmeny od príslušných vedúcich zamestnancov
a po prehodnotení ich návrhu primátor mesta rozhodol o priznaní odmeny. Bez konkretizácie osôb
príslušných vedúcich zamestnancov nemohla svoje presvedčenie zmeniť v prospech objektívneho
hodnotenia zo strany zamestnávateľa. Neadekvátny autoritatívny štýl a neschopnosť jednoznačne
odôvodniť priznanú odmenu vníma žalobkyňa ako popretie práva zamestnanca domáhať sa svojich práv

a právom chránených záujmov v prípade ich poškodzovania kýmkoľvek. Zamestnávateľ opätovne s ňou
zaobchádzal nepriaznivejšie než zaobchádzal alebo by bol s ostatnými zamestnancami v porovnateľnej
situácii.

Žalovaný uviedol, že odmeňovanie zamestnancov Mesta Želiezovce upravoval Poriadok odmeňovania
Mesta Želiezovce a kolektívna zmluva platná na rok 2008. Právomoc rozhodovať o odmene prináleží
primátorovi mesta podľa čl. X ods. 2 Poriadku odmeňovania. Odmena je právne nenárokovateľná zložka

platu, ktorú môže zamestnávateľ poskytovať v závislosti od splnenia určených alebo dohodnutých
kritérií a v závislosti od disponibilných finančných zdrojov (čl. X ods. 6 Poriadku odmeňovania). Žalovaný
poukázal na ustanovenie čl. X ods.9 Poriadku pre odmeňovanie, v zmysle ktorého sa môže odmena
poskytnúť, v ktorom sú uvedené kritériá pre priznanie odmeny. Po vyhodnotení práce žalobkyne
za sledované obdobie bola žalobkyni priznaná primátorom mesta odmena vo výške 2000 Sk a v

tejto výške aj vyplatená pri zúčtovaní mzdy za mesiac december 2008. Takýto postup je v súlade s
citovanými ustanoveniami zákona ako aj Poriadku odmeňovania, rovnako sa uplatňuje vo vzťahu ku
všetkým zamestnancom mesta, preto o diskriminačnom postupe žalovaného vo vzťahu k žalobkyni
nemožno hovoriť. Žalobkyňou požadovaná výška doplatku odmeny za II. polrok žalobkyni nebola
právne relevantným spôsobom priznaná, preto jej nevznikol právny nárok na vyplatenie takejto odmeny.

Postup žalovaného podľa zákona a vlastných interných noriem rovnako uplatňovaný proti všetkým
zamestnancom nie je podľa žalovaného diskrimináciou žalobkyne. Žalovaný nemá právny dôvod
meniť hodnotenie práce žalobkyne podľa jej požiadavky a nevykonanie korekcie hodnotenia nemožno
považovať za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Je preukázané, že žalobkyni bola priznaná odmena za II. polrok 2008 v sume 2000 Sk. Odmena je

nenárokovateľnou zložkou platu. Nárok na doplatok odmeny , ktorý požaduje žalobkyňa zaplatiť v sume
170 eur jej nebol priznaný a žalovaný uviedol, že nemá dôvod meniť hodnotenie práce žalobkyne
podľa jej požiadavky. Nie sú preto dané dôvody, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 170 eur. Z Poriadku odmeňovania (čl. X bod 8) vyplýva, že návrh na poskytnutie
odmeny zamestnancovi MsÚ vrátane jej výšky písomne odôvodnia koordinátori referátov a predkladajú

prednostovi MsÚ na vyjadrenie Prednosta MsÚ predkladá návrh na schválenie primátorovi mesta. Z
Poriadku odmeňovania tiež vyplýva, aké sú kritéria pre priznanie odmeny (čl. X bod 10). Postup pri
odmeňovaní je zamestnávateľom na základe Poriadku odmeňovania rovnako uplatňovaný vo vzťahu aj
k iným zamestnancom.

Pokiaľ ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa, žalobkyni bola daná výpoveď podľa § 63 ods.1

písm. b Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti a žalobkyni bola doručená 21.7.2009. Nerovnaké
zaobchádzanie podľa pohlavia zo strany žalovaného vidí žalobkyňa v tom, že zamestnávateľ
nehodnotil v dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi dôvody rezerv v pracovnej vyťaženosti,
pretože sám spôsobil rezervy v pracovnej vyťaženosti zamestnanca konaním v rozpore s legislatívou.
Nižšia pracovná vyťaženosť bez konkretizácie a spôsobu určenia tohto výroku nie je zrozumiteľne a

jednoznačne vymedzená a organizácia ju použila účelovo už pri rozhodovaní o zmene organizačnej
štruktúry. Zamestnávateľ prideľoval práce z jej pracovnej náplne aj iným zamestnancom bez opory v
kompetenčných náplniach jednotlivých referátov už v čase pred schválením organizačnej zmeny. Ďalšiu
rezervu v pracovnej vyťaženosti zamestnávateľ spôsobil sám nezabezpečením zákonných povinností
zriaďovateľa nefunkčnosťou Mestskej školskej rady do 27.9.2010 i tým, že mestské zastupiteľstvo

zvolilo za člena Mestskej školskej rady Mgr. C. R., koordinátora referátu školstva a kultúry v rozpore
s platnou právnou úpravou. Priama a nepriama diskriminácia zo strany priameho nadriadeného je
významná, pretože prenáša vinu na jej osobu, a tým získania výhod vo vlastný prospech. Žalovaný
vystupňoval porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania tým, že na jej nesúhlas s výpoveďou spísomne doručenými námietkami nereagoval, zvolil formu nepriamej diskriminácie vo forme ignorovania.
Je to zdanlivo neutrálny pokyn, ktorý je v príkrom rozpore s princípom rovnoprávneho postavenia v
pracovnoprávnych vzťahoch a prejav vôle týmto spôsobom nie je konaný v dobrej viere a v súlade s

dobrými mravmi.

Žalovaný poukázal na to, že čo sa týka skončenia pracovného pomeru pre nadbytočnosť, v tomto smere
prebiehalo osobitné súdne konanie a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a na základe skutkového
stavu súd prvého a druhého stupňa zhodne skonštatoval, že žalovaný v súvislosti s ukončením
pracovného pomeru žiaden právny predpis neporušil. Skončenie pracovného pomeru sa uskutočnilo v

súlade so zákonom a podanú žalobu o neplatnosť zo strany žalobkyne súd zamietol.

Neplatnosť výpovede bola predmetom konania na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 14C/23/2010.
Okresný súd Levice medzitýmnym rozsudkom zo dňa 13.6.2011 č.k. 14C/23/2010-287 zamietol žalobu
žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 20.7.2009. Krajský
súd v Nitre rozsudkom zo dňa 15.2.2012 č.k. 25Co/211/2011-325 rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Rozhodovanie o organizačnej zmene patrilo do právomoci obecného zastupiteľstva v zmysle

§ 11 ods. 4 písm. i zák.č. 369/1990 Zb. v znení účinnom do 31.3.2010 a súd nemá oprávnenie
preskúmavať rozhodnutie orgánu obce. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne
zamestnávateľ a v kompetencii zamestnávateľa je aj rozhodnutie o zrušení pracovného miesta. V
osobitnom konaní začatom na návrh žalobkyne o neplatnosť výpovede boli posudzované dôvody a
platnosť skončenia pracovného pomeru, ktorý bol skončený pre nadbytočnosť žalobkyne. Pri splnení

zákonných predpokladov pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou , nejde o diskrimináciu vo
vzťahu k žalobkyni.

Žalobkyňa uviedla, že dňa 14.1.2010 Mestské zastupiteľstvo v Želiezovciach uznesením č.15/2010
schválilo podmienky voľby hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce v rozpore so zákonom 369/1990
Zb. v platnom znení. Medzi podmienkami boli zadefinované kvalifikačné podmienky, kde Mesto

Želiezovce vyžadovalo od uchádzačov vysokoškolské vzdelanie II. stupňa zameranie ekonomického
alebo právnického smeru. Žalobkyňa sa prihlásila na voľbu hlavného kontrolóra a hoci nemá
vysokoškolské vzdelanie, jej prihláška spĺňala zákonné kvalifikačné kritériá, ktoré od kandidáta vyžaduje
zákon č. 369/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov. Vyhlásená voľba hlavného kontrolóra
nezodpovedá zásade rovnakých príležitostí, ktoré ponúkajú rovnaké možnosti na sebarealizáciu.

Žalobkyňa diskrimináciu vidí v tom, že výberové kritériá vylučovali jej účasť na voľbe, ako aj na to, že
sa znovu vytvorilo voči nej nepriateľské prostredie Jej prihlášku akceptovali, napriek tomu sa domnieva,
že takéto konanie poslaneckého zboru znaky diskriminačného konania naplnilo svojim hlasovaním
tak, že obaja prihlásení kandidáti nezískali ani jeden hlas z prítomných 11 poslancov mestského
zastupiteľstva. Následne poverený člen návrhovej komisie z radov poslancov predniesol, že vzhľadom

k tomu, že ani jeden z kandidátov na tento post nezískal žiadny počet hlasov, zo zákona nie je splnená
podmienka na druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja uchádzači s najväčším počtom získaných
hlasov. V druhom kole, pre zvolenie kandidáta sa už nevyžaduje kvalifikovaná väčšina hlasov, ale
zvolený je ten, kto získa väčší počet hlasov. Z formálneho hľadiska akt voľby prebehol, ale účelové
hlasovanie poslancov nevybrať si z prihlásených kandidátov spĺňajúcich kritériá na voľby hlavného

kontrolóra žiadneho, je úplne identickým hlasovaním zjavná. Diskriminácia bola spôsobená hlavne
tým, že hlasovanie poslancov v takomto duchu širokej verejnosti dáva signál , že je neakceptovateľná
kandidátka na tento post, nie na základe zákonných kritérií, ktoré by nespĺňala, ale z osobných dôvodov.
Toto nerovnaké zaobchádzanie vníma ako nespravodlivé a diskriminačné, pretože ju ponižuje v jej
identite. Diskriminácia vedie k spoločenskému zostupu po špirále, vedie k slabo platenej práci a klesá

jej spoločenské postavenie. Týmto konaním žalovaný nedodržal ústavné princípy rovnakého prístupu
k zamestnaniu a zároveň uprel právo na ochranu pred zamestnanosťou. Nedodržiavaním zásady
rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť, spoločenská vážnosť a
spoločenské uplatnenie.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa podľa vypísaných podmienok nemala spĺňať podmienku vzdelania,

Mestské zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a bola riadne zaradená do procesu volieb spolu s
ostatnými uchádzačmi. Mestským zastupiteľstvom ustanovená komisia na otváranie obálok uchádzačovna funkciu hlavného kontrolóra zasadala 18.2.2010 a konštatovala, že všetci uchádzači predložili
požadované doklady a doporučila mestskému zastupiteľstvu všetkých uchádzačov, vrátane žalobkyne,
pripustiť do procesu volieb. Voľby prebehli na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 25.2.2010.

Žalobkyňa do funkcie hlavného kontrolóra zvolená nebola. Právo voliť majú poslanci mestského
zastupiteľstva. Výkon volebného práva poslancov zastupiteľstva je prejavom ich názoru na prerokúvanú
vec. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje vždy v zbore (§ 12 ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Voľby
hlavnéhokontrolóraprebehlitajnevsúladesrokovacímporiadkommestskéhozastupiteľstva.Žalobkyňa
vo voľbách nebola úspešná. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola zvolená za hlavnú kontrolórku, nie je

diskrimináciou jej osoby. Podanie prihlášky zo strany žalobkyne ako uchádzačky o funkciu hlavného
kontrolóra nie je totiž spojené s povinnosťou zastupiteľstva do tejto funkcie voliť práve ju. Aj sama
žalobkyňa v podaní uvádza, že komunálne voľby prebehli správne. V podstate namieta ich výsledok.
Tvrdí, že bola diskriminovaná tým, že „ hlasovanie poslancov v takomto duchu širokej verejnosti dáva
signál, že je neakceptovateľná kandidátka na tento post“. Z uvedeného nie je celkom zrozumiteľné, v
čom vidí žalobkyňa diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie a prečo by mali voľby, ktoré prebehli v

súlade so zákonom, ponižovať ju v jej identite. Žiadnym konaním žalovaného neboli porušené ústavné
princípy rovnakého prístupu k zamestnaniu . Podaním prihlášky do volieb žalobkyni nevzniklo ústavné
právo na to, aby bola ona zvolená do funkcie hlavného kontrolóra. Mala právo podať prihlášku, mestské
zastupiteľstvo jej prihlášku akceptovalo a žalobkyňu zaradilo do zoznamu uchádzačov, ktorí sa volieb
zúčastnili Týmto postupom zaručilo žalobkyni účasť na voľbách a akceptovalo jej právo zúčastniť

sa volieb. Neúspešnou voľbou žalobkyne žiadnym spôsobom nebola porušená zásada rovnakého
zaobchádzania so všetkými uchádzačmi o post hlavného kontrolóra.

Uznesením mestského zastupiteľstva č. 3/2010 zo dňa 14.1.2010 boli schválené kvalifikačné
predpoklady na obsadenie funkcie hlavného kontrolóra Mesta Želiezovce, vysokoškolské vzdelanie
2. stupňa ekonomického alebo právnického smeru. V porovnaní s kvalifikačnými predpokladmi vo

funkcii hlavného kontrolóra ustanovenými v § 18a ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb., išlo o znevýhodnenie
potencionálnych uchádzačov s úplným stredným vzdelaním o výkon tejto funkcie, keďže podľa § 18a
ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb. kvalifikačným predpkladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené
minimálne úplne stredné vzdelanie. Napriek tejto okolnosti, žalobkyňa si podala písomnú prihlášku
na voľbu hlavného kontrolóra. Poslanci MsZ napriek schváleniu kvalifikačných predpokladov dňa

25.2.2010 odhlasovali aj zaradenie žalobkyne do voľby na funkciu hlavného kontrolóra, čím akceptovali
kvalifikačné predpoklady žalobkyne, ktoré spĺňala podľa § 18a ods. 1 zák.č. 369/1990 Zb. Nedošlo
tým k znevýhodneniu žalobkyne a k diskriminácii pri výbere kandidátov na voľbu hlavného kontrolóra.
Nemožno hodnotiť ako diskrimináciu jej osoby, keď výsledok voľby vyplynul z hlasovania poslancov.
Za diskriminačné konanie voči žalobkyni nemožno považovať to, že ani jeden z poslancov mestského

zastupiteľstva nezahlasoval pri voľbe hlavného kontrolóra za žalobkyňu a že žalobkyňa v tejto voľbe
neuspela. Takýto výsledok voľby vzhľadom na možnosti hlasovania (za, proti, zdržal sa) každého
jednotlivého poslanca môže nastať u ktoréhokoľvek iného kandidáta.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa nepreukázalo porušenie zásady rovnakého zaobchádzania
zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni rozhodnutiami mestského zastupiteľstva Želiezovce a

primátora Mesta Želiezovce v období rokov 2007-2010, na ktoré žalobkyňa poukazovala v podanej
žalobe.

Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu v jej určujúcej časti zamietol. Pre nepreukázanie porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nie je daný právny základ
pre priznanie nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy. Súd preto zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie

nemajetkovej ujmy 66.216,16 eur.

Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie 532 eur a 170 eur z dôvodov, ktoré súd vyššie uviedol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.