Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/16/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202624
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7112202624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. F. Q., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: M. P., Z.. XX.X.XXXX, B. A., T. XX za
účasti otca: F. Q., Z.. X.X.XXXX, B. Č., Q. XX v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. F. Q., Z.. XX.X.XXXX zo sumy 33 € na 80 € mesačne od
1.2.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.2.2012 do 30.9.2012 vo výške 376 € p o v o ľ u j e
otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody

splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 13C/308/01 zo dňa 7.2.2002.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 1.2.2012 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. F. zo
sumy 33 € na 80 € mesačne od 1.2.2012 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného na sumu 80 € mesačne súhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 11.9.2012 navrhol zvýšiť výživné zo strany otca podľa jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice okolie pod sp. zn.
13C/308/01 zo dňa 7.2.2002, ktorým rozviedol manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Na čas po rozvode bol

mal. syn zverený do osobnej starostlivosti metke a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou
1.000,- Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.4.2002.Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná ako rehabilitačná sestra v Domove dôchodcov
a domove sociálnych služieb Košice s príjmom vo výške 6.511,- Sk. Otec bol zamestnaný ako
elektromechanik vo V. Š..X.. A. s priemerným mesačným príjmom v sume 13.837,- Sk. Rodičia inú

vyživovaciu povinnosť nemali. Výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne zodpovedalo odôvodneným
potrebám mal. dieťaťa ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa.

Mal. F. má 16 rokov. Dňom 1.9.2012 je žiakom strednej školy v prvom ročníku. Matka musela zaplatiť
učebné pomôcky, knihy 40 €, v mesiaci september 2012 10 €, cestovné 20 € čipová karta, školské
potrebyapomôckyod5-10€.Nakoľkosanestravujevškolskejjedálni,stravavdomácomprostredí100€

mesačne, oblečenie 50 € mesačne s prihliadnutím na jeho vek, nákup zimného oblečenia, zimnej obuvi.
Mal. F. je sledovaný u alergológa, vakcíny 3-4 € mesačne, okrem toho v prípade choroby antibiotiká
5 €. Okrem toho mama mu platí internet, ktorý potrebuje v súvislosti s návštevou školy, zabezpečenie
prednášok a učebných osnov 32 € mesačne, sporenie, poistka 16 € mesačne.

Matka je zamestnaná v L. L., P. K. X, A., ktorý spravuje T. C. A.. Od 1.11.2012 bude nezamestnaná.

Príjem matky je vo výške od 320-350 € mesačne. Spolu so synom býva v byte, za ktorý platí nájomné
285 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Otec na výživu syna prispieva podľa potreby, v predchádzajúcom období mu kúpil botasky, oblečenie,
obuv, prípadne mu poskytol svoje veci, ktoré nepotrebuje. Pri príležitosti sviatkov ho obdaruje darčekmi,
prípadne peňažnou hotovosťou.

Z výpovede otca súd zistil, že okrem výživného, ktoré platil 33 € mesačne syn od neho dostáva všetko,
čo potrebuje. V minulosti mu zabezpečil aj iné potreby, kupoval mu hračky, počítačové hry, ktoré si
vyberalo dieťa podľa vlastného záujmu. So synom má dohodu, že pokiaľ niečo potrebuje, tak mu to
oznámi, pričom zabezpečí tieto potreby, či už nákupom šatstva, obuvi, letného alebo zimného oblečenia,
košele, tričká, nohavice, vetrovky, čižmy, šortky, plávky, topánky, školský vak. Okrem toho mu prispieval

na nabíjanie mobilu tzv. kreditu. V škole, keď navštevoval basketbalový krúžok, kúpil mu basketbalovú
loptu. Ďalej mu kúpil aj kolieskové korčule. Synovi kúpil náramkové hodinky v hodnote 2.000,- Sk, hrubú
striebornúretiazkuvhodnote2.000,-Sk,horskýbicykelvhodnote8.000,-Sk.Okremtýchtomateriálnych
vecí synovi dáva menšie vreckové 5-10 €. Pokiaľ bol syn F. menší pravidelne na narodeniny mu kupoval
hračky. V súčasnosti mu poskytuje finančné prostriedky. Keď má meniny od 10-15 €, Vianoce 50 €.

Pravidelne každý rok je na prázdninách u starých rodičov. Pokiaľ je s ním prispieva mu na vreckové.
Počas letných prázdnin mu organizuje výlety.

U otca došlo k zmene pomerov v tom, že vo februári 2012 uzavrel nové manželstvo. Dňa 2.6.2012
sa mu narodila dcéra. Okrem toho v roku 2009 začal s výstavbou rodinného domu, na ktorý si zobral
hypotekárny úver vo výške 32.150 €, ktorý spláca vo výške 233,06 € mesačne. Rodinný dom, ktorý si

zobral na hypotekárny úver ešte nie je dokončený, pretože úver už prakticky vyčerpal, práce na ňom boli
vykonané svojpomocne, ďalšie práce ešte treba urobiť, ako sú potery, podlahy, dlažby, kúpelňa, WC,
kuchynská linka, prípojky, plynové a kanalizačné, vonkajšia fasáda domu. Ďalšie výdavky má v súvislosti
s narodením mal. A. a to jednorázové plienky, oblečenie, kočiar, postieľka, perinky a iné náklady na
výživu dieťaťa. Manželka je nezamestnaná, v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá materský

príspevok vo výške 190 € mesačne. V súčasnosti býva v rodinnom dome svokry, ktorá je vdovou. Z
uvedeného príjmu prispieva na spoločný chod domácnosti vo výške 200 € mesačne.

Z oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za
obdobie 9/2011 do 8/2012 bol vo výške 748 € netto.Z oznámenia zamestnávateľa matky zo dňa 19.9.2012 bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem
za obdobie 9/2011 do 8/2012 bol vo výške 392,86 € mesačne.

Otec aj matka predložili súdu listinné doklady preukazujúce výdavky.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri

rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním

a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi

existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. F. zo sumy 33 € mesačne na 80 € mesačne od
1.2.2012 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností
oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený počet vyživovacích
povinností na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že

takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia
svojich potrieb a domácností. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom podania návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa už navštevuje strednú školu, vzrástli náklady na jeho výchovu,
výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Na
strane matky aj otca došlo k miernemu zvýšeniu ich príjmu. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel
k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 € mesačne pre mal. dieťa vzhľadom na zákonné ustanovenia

citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým
schopnostiam a možnostiam otca, ktorý má aj inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj odôvodnené
potreby mal. dieťaťa. Súd poznamená, že výživné vo výške 80 € mesačne predstavuje výživné na jeden
deň 2,60 € zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z § 75
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným

kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim
kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp

potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné
uspokojovanieodôvodnenýchpotriebmal.dieťaťa,apretomatkaosobnoustarostlivosťouaspontánnym
zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne

v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa,
ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelania
a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne
plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80 €

mesačne od 1.2.2012 do budúcna je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa
do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.2.2012 do 30.9.2012 došlo na strane otca
k vzniku dlžného výživného vo výške 376 €, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 €
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi
doterajším výživným a zvýšeným výživným za uvedené obdobie 80 € - 33 € = 47 € x 8 mesiacov = 376 €.O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové pomery,
schopnosti a výdavky otca.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.