Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. október 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 6Cb/40/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211205421
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6211205421.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa
Leasing Slovenskej sporiteľne a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 35 865 491, zastúpenej JUDr.
Marekom Furdom, bytom Michalovce, M. Rázusa 11, proti odporkyni Z.. J. N., bytom T. X., T. XX,
zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, o určenie
neúčinnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 24. 09. 2008, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Veľký Krtíš dňa 25. 09. 2008 pod č. T., ktorou dlžník Y. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, T. X.
ako darca previedol na odporkyňu ako obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v katastrálnom území R., okres T. X. zapísaných pôvodne na S. Č.. XXX, v súčasnosti na S.
Č.. XXXX, vedenou Správou katastra Veľký Krtíš a to stavba súpisné č. XXX, popis stavby: výrobná
hala nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X a stavba súpisné č. XXX, popis stavby: nadstavba - sklad
nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ sa domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou
dlžník navrhovateľa Y. N., bytom T. XX, T. X. previedol na odporkyňu darovacou zmluvou zo dňa
24. 09. 2008 nehnuteľnosti zapísané predtým na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. ako stavby -
výrobnej haly súpisné č. XXX a nadstavby - skladu súpisné č. XXX situovaných na pozemku parc.
č. XXXX/X vo vlastníctve prevodcu, Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 20. 05. 2009,
č. k. 7Cb/64/2008-90 návrh navrhovateľa zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie
navrhovateľ a krajský súd ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30. 09. 2009, č. k. 41Cob/240/2009-125
potvrdil odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok prvostupňového, teda Okresného súdu vo Veľkom
Krtíši. Proti týmto rozsudkom podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a
navrhol rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši na ďalšie konanie. Keďže podľa názoru
generálneho prokurátora sa okresný súd s krajským súdom, ktoré v predmetnej veci rozhodovali neriadili
ustanoveniami zákona zmenkového a šekového a napriek tomu, že z vykonaného dokazovania súdy
ustálili skutkový stav, že právny predchodca odporkyne nebol záložcom nehnuteľností vedených na
liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. R., ktoré tvorili predmet zálohu zo záložnej zmluvy 26. 11. 2007
na zabezpečenie záväzku primárneho dlžníka navrhovateľa zo zmluvy o splátkovom predaji, ale aj
zmenkovým ručiteľom vystaviteľa vlastnej zabezpečovacej zmenky - primárneho dlžníka navrhovateľa,
neposúdili správne dôsledky tejto jeho právnej pozície.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd po vecnom prejednaní mimoriadneho dovolania
dospel k názoru, že mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora je treba vyhovieť. Preto
potom rozhodnutia okresného súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil
rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2011, č. k. 5Mobdo/7/2010. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukázal na tú skutočnosť, že predmetom sporu sú právne úkony Y. N., nar. XX.
XX. XXXX, ktorým previedol na odporkyňu Z.. J. N. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v k. ú. R., Obec R., okres Veľký Krtíš zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Veľký
Krtíš a to stavba súpisné č. XXX, druh stavby: iná budova, označená súpisným číslom a nadstavby -
skladu súpisné č. XXX, situovaných na pozemku parc. č. XXXX/X a to darovacou zmluvou zo dňa 24.
09. 2008. Návrh navrhovateľa na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu bol podaný navrhovateľom
na súde prvého stupňa 16. 12. 2008. Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej
uviedol, že súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd správne zistili skutkový stav veci, ale na daný
skutkový stav nesprávne aplikovali iný právny predpis než, ktorý mali použiť, pričom došlo zo strany
súdov aj k nesprávnemu vyloženiu Zákona č. 191/1950 Zb.. Totižto Y. N. bol jediným spoločníkom a
konateľom právnickej osoby ROS s. r. o. Pôtor. Zároveň bol ako fyzická osoba záložným ručiteľom
a bol aj zmenkovým ručiteľom dlžníka v prospech veriteľa - navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že ani okresný súd a ani krajský súd k tejto skutočnosti
neprihliadli vzhľadom na rozdielne postavenie ručiteľa podľa ustanovenia § 546 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorý ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník) a zmenkovým ručením (podľa § 32 ods. 1 Zmenkového
a šekového zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový ručiteľ je zaviazaný ako ten za koho sa zaručil v spojení
s ustanovením § 47 vyššie uvedeného zákona (všetci), ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa na
nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou s čím súvisí právo majiteľa podľa
§ 43 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a inými osobám
zmenečne zaviazaným, ak zmenka nebola zaplatená). Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol,
že súdy rozhodujúce v predmetnej veci nevzali do úvahy ani skutočnosť, že zmenkovým platobným
rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava V 20. 02. 2009 pod č. k. 1Zm/600/08-51 boli ROS spol.
s r. o. Pôtor a Y. N., T. XX, T. X. zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zmenkovú
sumu 364 202,70 Eur s príslušenstvom do troch dní od doručenia. Tento zmenkový platobný rozkaz sa
stal právoplatným dňom 30. 03. 2009. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na ustanovenie §
42a Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého možno odporovať právny úkonom, ktoré urobil ten voči,
ktorému mal veriteľ pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím. Zákonnému pojmu vymáhateľná
pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
mal takúto pohľadávku voči právnickej osobe ROS s. r. o., ako aj voči fyzickej osobe - pánovi Y. N..
Zároveň dovolací súd poukázal aj na vzťah dcéry a otca, odporkyňa je dcérou Y. N., zmenkového
ručiteľa a konateľa s. r. o. ROS Pôtor, pričom v súdnych konaniach nebolo ničím objektívne preukázané,
že odporkyňa, teda obdarovaná úmysel svojho otca a konateľa ROS s. r. o. ukrátiť uspokojenie
veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky za daných okolností pri náležitej starostlivosti nepoznala. Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatoval, že v konaní na súde prvého stupňa, ako aj na odvolacom súde
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - omyl v aplikácii práva (§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.),
a preto rozsudok Okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu zrušil, vec vrátil Okresnému
súdu vo Veľkom Krtíši na ďalšie konanie, pričom úlohou súdu prvého stupňa, teda okresného súdu
bude, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere, vo veci znova rozhodol a to aj o trovách
dovolacieho konania.

Súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Súd doplnil
dokazovanie výsluchom odporkyne, svedkov Y. N. a D. N., Z. O., oboznámením sa s výpismi z LV č.
XXX pre obec a k. ú. R., LV č. XXX pre obec a k. ú. R., rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici
6T/122/2010 zo dňa 28. 02. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v 4To/41/12
zo dňa 13. 06. 2012.

Svedok Y. N. na pojednávaní dňa 16. 05. 2012 uviedol, že odporkyňa je jeho dcérou, ku ktorej má
vytvorený vzťah aký je medzi otcom a dcérou, pričom v súvislosti s darovacou zmluvou uviedol, že v
lete v roku 2008 ho požiadala odporkyňa, teda jeho dcéra o darovanie tejto nehnuteľnosti keďže už
v minulom období jej túto nehnuteľnosť sľúbil a aj vzhľadom na to, že spolu s priateľom, ktorého v
tom čase mala chcela začať podnikať a spolu s priateľom vyrábať plastové hadice, pričom svedok s
týmto súhlasil, odporkyňa sa následne mala dostaviť na kataster kde si niektoré skutočnosti zisťovala a

následne potom 24. 09. 2008 jej svedok túto nehnuteľnosť daroval. Neskôr keď sa s priateľom rozišla
túto nehnuteľnosť predala a finančné prostriedky z predaja spotrebovala. Svedok pri svojom výsluchu
ďalej uviedol, že v čase keď prevádzal uvedené nehnuteľnosti mal záväzky voči navrhovateľovi a
nehnuteľnosť, ktorú daroval odporkyni nebola predmetom záložného práva a preto ani podľa jeho názoru
nemal byť obmedzený pri disponovaní s touto nehnuteľnosťou. Svedok ďalej uviedol, že odporkyňa je
ich jedinou dcérou. V súčasnej dobe majú také neformálne odmerané vzťahy. Dcéra je samostatná,
pracuje. O jeho podnikateľských aktivitách ona nemala informácie, pričom o nehnuteľnosti, ktorú jej
daroval odporkyňa hovorila vlastne s ním ako s otcom a aj s matkou od svojich študentských čias,
nakoľko on jej sľúbil, že keď bude chcieť podnikať, že jej túto nehnuteľnosť daruje a keďže je to jeho
jediná dcéra, kto iný by to mal dostať.

Svedkyňa D. N. pri svojom výsluchu uviedla, že odporkyňa je jej dcérou, má s ňou dobrý vzťah ako
medzi matku a dcérou, srdečný, úprimný. Uviedla, že s dcérou komunikovala. Dcéra sa jej zdôverovala
s niektorými vecami, avšak nie so všetkými a pokiaľ došlo k prevodu nehnuteľnosti na odporkyňu bolo
to najmä z toho dôvodu, že predtým dcéra dlhodobejšie žila v Bratislave, chcela sa vrátiť do Veľkého
Krtíša kde mala priateľa a chceli spolu podnikať. Preto potom oslovila svojho otca, aby on jej poskytol
priestory, lebo už v minulom období sa o tejto možnosti rozprávali, pričom bola aj ona prítomná. V
roku 2008 keď prišla z Bratislavy oslovila otca, že s priateľom Z. by chceli podnikať a že tento priateľ
bude mať na starosti technologickú stránku a mali by vyrábať PVC hadice a dcéra, teda odporkyňa
by mala zabezpečiť priestory, teda každý z nich by mal vniesť určitý ten svoj vklad, nejaký podiel do
spoločnej firmy. Následne jej potom otec túto nehnuteľnosť daroval. Ďalej pri svojom výsluchu uviedla, že
s odporkyňou komunikovali, keď študovala prispievali jej na štúdium a jej potreby. Keď bola mimo domu si
telefonovali, boli v kontakte, domov chodievala sporadicky a tiež uviedla, že ani ona samotná nevedela,
že jej manžel má nejaké finančné problémy. Potvrdila tú skutočnosť, že odporkyňa predala nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom tohto sporu v decembri toho istého roku ako ju nadobudla do vlastníctva za 800
000 Sk.

Svedok Z. O. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 18. 06. 2012 uviedol, že s odporkyňou mal
partnerský vzťah v minulom období, dlhšiu dobu spolu chodili a plánovali aj spoločnú domácnosť a to
potom ako obidvaja ukončia vysokoškolské štúdium. Mali záujem spolu podnikať a keďže odporkyňa
pracovala v Bratislave a tam aj bývala a oni rozmýšľali o spoločnom podnikaní vo výrobe PVC hadíc,
keďže on už asi dva - tri roky predtým v tomto odbore pôsobil navrhol odporkyni spoločné podnikanie
s tým, aby prišla domov z Bratislavy. O spoločnom projekte sa rozprával aj s otcom odporkyne, pričom
svedok ďalej uviedol, že on nemal žiadne vedomosti o pozemkoch, ktoré sa nachádzali pod halou kde
mali prevádzkovať svoje živnosti.

Odporkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 18. 01. 2012 trvala na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, ako aj na tom, že o nehnuteľnosti mala záujem keďže v minulosti chcela spolu s
priateľom podnikať a ich zámerom bolo vyrábanie PVC hadíc, pričom nemala k dispozícii a ani jej
priateľ priestory a preto išla za svojim otcom s tým, aby jej nehnuteľnosť daroval a práve predmetná
nehnuteľnosť bola ideálnou na prevádzkovanie jej podnikateľskej činnosti, na výrobu PVC hadíc za
účelom overenia si určitých skutočností týkajúcich sa predmetných nehnuteľností bola i na katastri
nehnuteľností kde zisťovala skutočnosti okolo predmetných nehnuteľností či nie je náhodou zriadené
na týchto nehnuteľnostiach záložné právo. Keďže s otcom mala dohodu z minulosti, že pokiaľ bude
chcieť začať podnikať, ísť vlastnou cestou takže túto nehnuteľnosť jej otec daruje. Poukázala aj na
tú skutočnosť, že v čase prevodu predmetných nehnuteľností nebývala vo Veľkom Krtíši v spoločnej
domácnosti s rodičmi, pracovala v Bratislave kde aj pôsobila. Jednalo sa o rok 2008, avšak jej zámerom
bolo vrátiť sa domov keďže mala známosť a chcela žiť vo Veľkom Krtíši a chcela podnikať a rozbehnúť
výrobu PVC hadíc. Neskôr však s priateľom známosť ukončila a keďže jej táto nehnuteľnosť bola
zbytočná následne ju predala a ostala pôsobiť potom v Bratislave. Uviedla, že študovala vo Zvolene,
v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia v roku 2008 odišla do Bratislavy kde si našla pracovné miesto,
pracovala v spoločnosti CVO Group Slovakia Bratislava a bývala v U. na ulici R., kde pôsobila až do
roku 2009. Následne sa vrátila do okresu a domov. Uviedla, že pokiaľ sa týka otca o jeho podnikaní a
pracovných záležitostiach sa s ním nikdy nerozprávala, nemala vedomosti o tom ako sa financovali jeho
firmy a nemala vedomosti ani sa nikdy o týchto veciach s otcom nerozprávala, ani sa ho nepýtala.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 24. 09. 2008
Y. N., bytom T. XX, T. X., daroval Z.. J. N., bytom T. XX, T. X., teda svojej dcére nehnuteľnosti zapísané

na Správe katastra Veľký Krtíš, pre obec a k. ú. R. vedené na LV č. pôvodne XXX v súčasnosti na LV č.
XXXX, parc. č. XXXX/X, výrobná hala súpisné č. XXX a parc. č. XXXX/X, nadstavba - sklad súpisné č.
XXX, vlastníčkou týchto nehnuteľností sa stala odporkyňa, pričom predmetné nehnuteľnosti odporkyňa,
ktoré nadobudla do vlastníctva na základe darovacej zmluvy, na základe kúpnej zmluvy previedla na
M. Š., rod. H., bytom G.. F.. Š. XXX/XX, T. X. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 01. 2009 č.
T.-T.. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ a spoločnosť ROS s. r. o.
Pôtor, ako predávajúci a kupujúci, uzatvorili dňa 26. 11. 2007 zmluvu o splátkovom predaji č. 9991986,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k linke na výrobu drevenej dlažby, výrobné č. 05003 z
navrhovateľa na kupujúceho, teda ROS s. r. o. Pôtor, pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
kúpnu cenu, vtedy vo výške 16 138 323 Sk, dĺžku splácania účastníci tejto zmluvy si dohodli na 60
mesiacov v mesačných splátkach po 189 838 Sk. Súd zistil, že navrhovateľ ako záložný veriteľ uzatvoril
so Y. N., nar. 23. 06. 1960 ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
mandátnu zmluvu, predmetom ktorých boli jednak nehnuteľnosti záložcu nachádzajúce sa v k. ú. R.,
v Obci R., okres Veľký Krtíš zapísané na LV č. XXX, pričom záložná zmluva bola uzatvorená na
zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa, teda predávajúceho zo zmluvy o splátkovom predaji a to
podľa článku 4 predmetnej zmluvy. Záložca pán Y. N. ako ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku
záložného veriteľa za nájomcu, ak nebude nájomca riadne a včas splácať pohľadávku. Súd mal zároveň
preukázané, že navrhovateľ podal na Okresnom súde Bratislava V návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 10 971 972 Sk s príslušenstvom a to proti kupujúcemu
vystaviteľovi zmenky a proti pánovi N. ako avalistovi, toto konanie sa viedlo pod sp. zn. Zm 600/2008.
Súd mal tiež preukázané, že darovacou zmluvou zo dňa 24. 09. 2008 došlo medzi darcom Y. N. a Z..
J. N., odporkyňou ako obdarovanou k uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej tento ako výlučný
vlastník nehnuteľností zapísaných v Správe katastra vo Veľkom Krtíši pre obec a k. ú. R. vedených na LV
č. XXX na parc. č. XXXX/X, výrobná hala, súpisné č. XXX na parc. č. XXXX/X, nadstavba - sklad súpisné
č. XXX v celosti daroval tieto nehnuteľnosti odporkyni, svojej dcére. Vklad do katastra bol povolený
rozhodnutím zo dňa 25. 09. 2008 pod č. T..

Na pojednávaní dňa 18. 01. 2012 navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu z pôvodného
znenia, že právne úkony, ktorými dlžník Y. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, T.
X. previedol na odporkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
Obec R., okres Veľký Krtíš, zapísaných na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Veľký Krtíš a to
stavba súpisné č. XXX, druh stavby: iná budova označená súpisným číslom, popis stavby: výrobná hala
nachádzajúca sa na parc. XXXX/X a stavba súpisné č. XXX, druh stavby: iná budova označená súpisným
číslom, popis stavby: nadstavba - vklad nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X sú voči navrhovateľovi
právne neúčinné na znenie, že súd určuje, že darovacia zmluva zo dňa 24. 09. 2008,
ktorou dlžník Y. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, T. X. ako darca previedol na odporkyňu
ako obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., okres
Veľký Krtíš zapísaných pôvodne na S. Č.. XXX, v súčasnosti na LV č. XXXX, vedenou Správou katastra
Veľký Krtíš a to stavba súpisné č. XXX, popis stavby: výrobná hala nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/
X a stavba súpisné č. XXX, popis stavby: nadstavba - sklad nachádzajúca sa na parc. č. XXXX/X
je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 18.
01. 2012 pripustil zmenu návrhu v zmysle návrhu navrhovateľa, pričom právny zástupca odporkyne
podaním zo dňa 10. 09. 2012 vzniesol námietku premlčania, pričom v predmetnom písomnom podaní
uviedol, že navrhovateľ zmenil návrh dňa 18. 01. 2012 po uplynutí troch rokov a štyroch mesiacoch
od uzavretia, resp. zavkladovania predmetnej listiny, ďalej uviedol, že za zmenu žaloby je potrebné
považovať aj procesný úkon, ktorým žaloba hoci vyžaduje rovnaké plnenie tak následne činí na základe
iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31. 07. 2008 1Mobdo V19/2007, podľa ktorého pod zmenou žaloby treba
považovať každý procesný úkon s tým, že lehoty, ktoré zákon spája s právami a povinnosťami sa
počítajú odo dňa zmeny. V takomto prípade treba vychádzať aj z otázky premlčania toho ktorého nároku,
pričom pri každej zmene žaloby začína plynúť premlčacia lehota od znovu. V predmetnom podaní
právny zástupca odporkyne uviedol, že podľa ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka možno
namietať neúčinnosť právnych úkonov, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch. Do tejto doby lehoty
darovacia zmluva z pohľadu citovaného rozhodnutia nespadá. Tiež poukázal na zákon č. 191/1950,
ktorý vo štvrtom oddiely upravuje zmenečné ručenie, poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 predmetného
zákona, z ktorého vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie sa vyznačí na zmenku alebo na prívesok. Ručenie
sa vyhlasuje slovami ako ručiteľ per aval alebo inou doložkou rovnakého významu, ručiteľ ho podpíše. O

holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka
alebo vystaviteľa. V tejto súvislosti právny zástupca odporkyne poukázal na tú skutočnosť, že osoba, od
ktorej odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, podpísala zmenku ako priamy dlžník. Pri
vystavovaní zmenky vystupoval prevodca ako konateľ. Ďalej poukázal, že v danom prípade sa jednalo
o tzv. bianco zmenku, ktorej všetky účinky nastali len potom ako bola doplnená chýbajúcimi údajmi, t.
j. dátumom splatnosti, výškou zmenkovej sumy. Až týmto okamihom sa zmenečník a avalista stávajú
dlžníkmi (30. 10. 2008). Poukázal na mimoriadne dovolanie.

Podľa článku 1 § 32 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. v platnom znení zmenkový ručiteľ je zaviazaný ako
ten za koho sa zaručil.

Podľa článku 1 § 47 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. v platnom znení všetci, ktorí zmenku vystavili,
indosovali alebo sa na nej zaručili sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou s čím súvisí
právo majiteľa podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a
iným osobám zmenečne zaviazaný, ak zmenka nebola zaplatená.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi v jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Je nesporné, že právny predchodca
odporkyne nebol iba záložcom nehnuteľností vedených na LV č. 259 pre katastrálne územie Pôtor, ktoré
tvorili predmet zálohu zo záložnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2007 na zabezpečenie záväzku primárneho
dlžníka navrhovateľa zo zmluvy o splátkovom predaji, ale aj zmenkovým ručiteľom vystaviteľa vlastnej
zabezpečovacej zmenky - primárneho dlžníka navrhovateľa. Je tiež nesporné, že v konaní uvedená
skutočnosť bola preukázaná, že k právnemu úkonu a to uzavretiu darovacej zmluvy medzi odporkyňou
a Y. N. došlo v lehote troch rokov v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom bolo tiež nesporné, že Y. N. v postavení konateľa primárneho dlžníka navrhovateľa,
že tento si uplatňuje právo na zaplatenie celej dovtedy nesplatenej sumy kúpnej ceny a že tento záväzok
bol duplicitne pokrytý aj zmenkou vystavenou v prospech navrhovateľa primárnym dlžníkom ROS s. r.
o. Pôtor, na ktorý figuroval ako zmenkový ručiteľ. S poukazom na vyššie citované ustanovenie Zákona
zmenkového a šekového článku 1 § 32 ods. 1 zmenkový ručiteľ sa stáva solidárnym dlžníkom spolu
s vystaviteľom vlastnej zabezpečovacej zmenky alebo so subjektom na rad, ktorého smeruje plnenie.
Platí, že veriteľ má voči každému zo solidárne zaviazaných dlžníkov vymáhateľnú pohľadávku pokiaľ
sa stala splatnou. Záväzok zmenkového ručiteľa sa stáva splatným podľa stanovených podmienok
splatnosti zmenky a zmenkový veriteľ má odvtedy voči nemu vymáhateľnú pohľadávku. V konkrétnom
prípade sa jedná o pohľadávku navrhovateľa ako majiteľa zmenky, ktorá sa stala splatnou dňa 30.
10. 2008, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na vydaný zmenkový platobný rozkaz Okresným
súdom Bratislava V zo dňa 20. 02. 2009 pod č. k. 1Zm 600/08-51, ktorým boli zaviazaní spoločne a
nerozdielne Y. N. a s. r. o. ROS zaplatiť navrhovateľovi 364 202,75 Eur s príslušenstvom. Predmetný
zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 30. 03. 2009, pričom v zmysle ustanovenia
§ 42a Občianskeho zákonníka možno odporovať právnym úkonom, ktoré urobil ten, voči ktorému má
veriteľ pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím. Zákonnému pojmu vykonateľná pohľadávka
zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Aj podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým je Okresný súd vo Veľkom Krtíši viazaný bolo
v konaní preukázané, že navrhovateľ mal takúto pohľadávku voči právnickej osobe ROS s. r. o., ako
aj voči fyzickej osobe pánovi Y. N.. Pokiaľ odporkyňa túto skutočnosť namietala súd teda poukazuje
na predmetné rozhodnutie - rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj na dovolanie
generálneho prokurátora, ktorý vo svojom mimoriadnom dovolaní zo dňa 24. 11. 2010 uviedol, že

navrhovateľ mal voči Y. N. nielen vymáhateľnú pohľadávku, ale aj vykonateľnú pohľadávku a to na
podklade exekučného titulu a bolo potrebné ho považovať za jedného z dlžníkov navrhovateľa, ktorých
úkony mohli byť predmetom posudzovania z hľadiska odporovateľnosti. Ako už bolo uvedené dovolací
súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. 04. 2011 uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
mal voči právnickej osobe ROS s. r. o., ako aj voči fyzickej osobe pánovi Y. N. takú pohľadávku,
ktorá zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 42a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že
v dôsledku podaného návrhu na pripustenie zmeny návrhu, ktorý podal navrhovateľ dňa 18. 01. 2012
došlo k zmene po uplynutí troch rokov a štyroch mesiacov od uzavretia, resp. zavkladovania predmetnej
listiny, preto potom je potrebné podľa jeho vyjadrenia na č. l. 319 vychádzať aj z otázky premlčania
toho ktorého nároku, pričom pri každej zmene žaloby začína plynúť premlčacia lehota od znovu. Podľa
názoru súdu však navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti darovacej
zmluvy, ktorou dlžník navrhovateľa Y. N., bytom T. XX, T. X. previedol na odporkyňu zmluvou z 24. 09.
2008 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. R. ako stavby výrobnej haly súpisné č. XXX a
nadstavby skladu súpisné č. XXX situovaných na pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve Y. N. a v
danom prípade šlo podľa názoru súdu len o upresnenie a presnú identifikáciu nehnuteľností. Je teda
nesporné, že podaným návrhom zo dňa 16. 12. 2008 sa domáhal navrhovateľ neúčinnosti právneho
úkonu a to darovacej zmluvy zo dňa 24. 09. 2008, pričom podľa názoru súdu keďže k tomuto právnemu
úkonu, teda k uzavretiu darovacej zmluvy došlo 24. 09. 2008 a ďalšími predpokladmi na úspešné
uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je to, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať
došlo v posledných troch rokoch, pričom uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonov, ktorým
sa odporuje. Nárok zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu.
Návrh na začatie konania bol podaný dňa 16. 12. 2008, teda k podaniu návrhu došlo včas. Na uplynutie
lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká ex offo.

Súd skúmal i ďalší predpoklad úspešnej odporovateľnosti, ktorým je tá skutočnosť, že právny úkon
bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy, pričom úmysel
ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku
ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb.
V danom prípade ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorá uľahčuje i právnu pozíciu veriteľa, hoci i tu
existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Súd zisťoval uvedenú skutočnosť keďže odporkyňa je v
zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou, je to dcéra Y. N., teda dlžníka
navrhovateľa, pričom v danom prípade bolo zistené, že právny úkon a to darovacia zmluva zo dňa 24. 09.
2008 bola uzavretá medzi dlžníkom navrhovateľa a odporkyňou, teda blízkou osobou a táto skutočnosť
predpokladá vedomosť tejto blízkej osoby o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa. Ako už bolo uvedené
keďže sa jedná o vyvrátiteľnú domnienku je na blízkej osobe, aby preukázala, že uvedená domnienka
neplatí a to z dôvodu, že táto ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať tento úmysel. Dôkazné
bremeno zaťažuje blízku osobu, teda odporkyňu. Navrhovateľovi stačí tvrdiť a takto to bolo i v tomto
konaní, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Podľa názoru súdu však odporkyňa dôkazné
bremeno neuniesla, súdu nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel
svojho otca, keďže z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že odporkyňa je jedinou
dcérou Y. N., táto mala s rodičmi, teda aj s dlžníkom navrhovateľa dobrý vzťah. Je síce pravdou to, že
pracovala v Bratislave a predtým študovala v Banskej Bystrici a vo Zvolene, čo však neznamená, žeby
s rodinou prerušila akékoľvek kontakty. Práve naopak v konaní bolo preukázané (výsluchom svedkov),
že odporkyňa spolu s rodičmi komunikovala, i telefonicky, chodila domov a tvrdenie, že sa o finančných
a podnikateľských záležitostiach svojho otca nerozprávali je len málo pravdepodobné a to najmä v čase
keď mal otec odporkyne problémy a tiež je málo pravdepodobné, že v dobre fungujúcich rodinných
vzťahoch dospelé dieťa nemalo vedomosť o rodinnom hospodárení, resp. o sociálnych pomeroch rodiny,
o finančnom zázemí a okrajovo aj o podnikaní svojho otca a to najmä aj s prihliadnutím na to, že je
jedinou dcérou, počas jej štúdia rodičia prispievali na jej potreby a vzťahy medzi nimi tak ako to už
bolo uvedené boli vzťahmi blízkymi aj keď sa otec odporkyne snažil prezentovať tieto celkom inak.
Neobstojí ani tvrdenie rodičov odporkyne o tom, že odporkyňa doma nebývala, preto ani nemohla mať
vedomosť o stave podnikania svojho otca a vedomosti o úmysle ukrátiť veriteľa, ktorý sa v danom
prípade predpokladá nasvedčuje aj tá okolnosť, že darovacia zmluva medzi prevodcom Y. N., teda
otcom odporkyne a odporkyňou bola uzatvorená dňa 24. 09. 2008, pričom vklad do katastra bol Správou
katastra vo Veľkom Krtíši povolený dňa 25. 09. 2008, teda ihneď na druhý deň, pričom je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že odporkyňa v uvedenom čase nemala ani živnostenské oprávnenie.
Svedok Z. O. síce potvrdil, že mali záujem spolu podnikať, čo súd nevylučuje, avšak celé konanie

nenasvedčuje tomu, že v čase keď sa táto darovacia zmluva uzatvárala boli už pripravené všetky
potrebné podklady pre rozbehnutie podnikania a celé konanie bolo účelové. Práve naopak je potrebné
poukázať na to, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo dňa 24. 09. 2008, pričom dňa 30. 01. 2009, teda
o štyri mesiace neskôr predmetné nehnuteľnosti odporkyňa predala a v uvedenom časovom rozpätí
aj ukončila dlhodobý vzťah so svojim priateľom, ktoré skutočnosti určite vyvolávajú pochybnosti nad
týmto konaním. Súd preto z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že darovacou zmluvou boli
naplnené podmienky ustanovené v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 42a ods. 2a ods. 3 písm. a)
Občianskeho zákonníka, nakoľko sa v konaní nepreukázalo, že odporkyňa prezumovaný úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a preto potom súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s.
p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže navrhovateľ
mal v konaní úspech podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
súd priznaná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.