Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/18/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105230454
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1105230454.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v

právnej veci žalobcu: Ing. M. N., Budyšínska 12, 831 03 Bratislava proti žalovanému: LINEA VERDE
s.r.o., Štefana Majera 2, 841 06 Bratislava, IČO: 36 318 078, v zastúpení Mgr. Juraj Bugala, advokát,
Radvanská 29, 811 01 Bratislava 1 o zaplatenie 8.829,58 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 441,48 € ako aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.271,52 € všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 31.08.2005 doručenou súdu dňa 31.08.2005 sa žalobca domáhal, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 8.829,58 € (266.000,- Sk) s

príslušenstvom, z titulu neuhradenej faktúry číslo 08/2001 v sume 266.000,- Sk za práce vykonané
žalobcom pre žalovaného, pričom splatnosť faktúry bola stanovená na deň 05.10.2001. Žalobca faktúru
vystavil na základe dohody za vypracovanie projektovej dokumentácie - projekt interiéru a projekt na
stavebné povolenie - AUPARK - butik NAF NAF, priestor X.XXX-XX v Bratislave. Žalobným návrhom
sa domáha aj zaplatenia 0,05% úroku za každý deň omeškania zo sumy 266.000,- Sk, počnúc dňom
06.10.2001 do zaplatenia.

Žalobca žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami:

Žalobca je autorizovaný architekt zapísaný v Slovenskej architektonickej komore. Žalovaný si písomnou

objednávkou v auguste roku 2001 objednal u Ing. arch. W. G., člena združenia G., N., Y. F. W.
vypracovanie projektovej dokumentácie nebytového obchodného priestoru s označením X.XXX-XX
umiestnenom v nákupnom centre AUPARK na Einsteinovej ulici v Bratislave. V tom čase išlo o
holopriestor. Žalovaný v uvedenom priestore plánoval prevádzkovať a v súčasnej dobe aj prevádzkuje
obchod so značkovým oblečením NAF NAF. Majiteľom a prenajímateľom nákupného strediska
AUPARK je obchodná spoločnosť HB Reavis. Súčasťou objednávky bol aj návrh ceny za projektovú
dokumentáciu, ktorý bol žalovaným akceptovaný a potvrdený podpisom a pečiatkou.

Dňa 13.09.2001 Ing. arch. W. G. odovzdal zástupcovi spoločnosti HB Reavis projektovú dokumentáciu

interiéru v 6 - tich vyhotoveniach. Dňa 01.10.2001 Ing. arch. W. G. odovzdal zástupcovi spoločnosti HB
Reavis projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie v 12 - tich vyhotoveniach.

Dňa 03.10.2001 vystavil žalobca za vykonané práce faktúru číslo 08/2001 v sume 266.000,- Sk.
Splatnosť faktúry bola stanovená na deň 05.10.2005. Faktúru mala osobne prevziať p. Ľ. Š. akokonateľka žalovaného, čo potvrdila aj podpisom na predmetnej faktúre. Faktúra však aj napriek
urgenciám a sľubom konateľky žalovaného nebola do podania žalobného návrhu uhradená. Vzhľadom
na tieto skutočnosti si žalobca uplatňuje zaplatenie istiny vo výške 266.000,- Sk ako aj 0,05% úrok za

každý deň omeškania zo sumy 266.000,- Sk, počnúc dňom 06.10.2001 až do zaplatenia.

Súdvydalvovecidňa28.10.2005platobnýrozkazč.k.1ROB/1393/2005,protiktorémupodalvzákonnej
lehote žalovaný odpor.

V odpore uviedol, že platobný rozkaz bol vydaný na základe návrhu žalobcu Ing. M. N., ktorý ako
právny dôvod vzniku pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným (obchodnou spoločnosťou F. J., spol.

s r.o.) uvádza objednávku č. ...../2001 na vypracovanie predbežnej výkresovej dokumentácie, kde ako
objednávateľ je uvedená fyzická osoba Andrej N. - ANDREA SEASON a ako zhotoviteľ Ing. arch. W.
G.. Objednávka je zo dňa „08.2001“ (avšak takéto označenie dňa v kalendárnom roku nepoznáme) a je
podpísaná nasledovným spôsobom: ako objednávateľ - odtlačok pečiatky Ing. arch. W. G. a nečitateľný
podpis, ako zhotoviteľ - odtlačok pečiatky právnickej osoby - spoločnosti Andrea´s fashion, spol. s r.o. a
nečitateľnýpodpis.Uviedolďalej,žežalobcasvojžalobnýnárokopieraovystavenúfaktúručíslo08/2001

zo dňa 03.10.2001, splatnú dňa 05.10.2001 na sumu 266.000,- Sk, ktorú žalobca (Ing. M. N.) vystavil
na odberateľa zákazky ANDREA FASHION, avšak takýto subjekt sa nenachádza ani v živnostenskom
registri a ani v obchodnom registri Slovenskej republiky, a to za vypracovanie projektovej dokumentácie
- projekt interiéru a projekt na stavebné povolenie - AUPARK - butik NAF NAF - priestor X.XXX-
XX, Bratislava. Následne dňa 17.10.2001 vystavil Ing. M. N. opätovne faktúru číslo 08/2001, znovu

na neexistujúci subjekt (ANDREA FASHION), tentokrát za vypracovanie projektovej dokumentácie -
elektroinštalácie, zdravotechnika, vzduchotechnika, rozpočet - projekt na stavebné povolenie - AUPARK
- butik NAF NAF - priestor 1.021-02, Bratislava a čiastočne vykonané práce - sadrokartónové priečky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že konanie žalobcu je špekulatívne a
žalobca nie je osobou aktívne legitimovanou na podanie návrhu v žalovanej veci.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by na základe nejakého právneho titulu bol oprávnený
požadovať od žalovaného sumu 266.000,- Sk s príslušenstvom. Nepreukázal ani, z akého dôvodu bola
„údajná“ objednávka uskutočnená u Ing. arch. W. G. a z akého právneho dôvodu fakturuje za údajne
vykonané práce žalobca, teda Ing. M. N..

Žalovaný ďalej v podanom odpore voči platobnému rozkazu sp. zn. 1 ROB/1393/2005 poukázal na tú

skutočnosť, že ustanovenia zákona číslo 138/1992 Z.z. o autorizovaných architektoch a autorizovaných
stavebných inžinieroch uvádzajú možnosť podnikania architektov samostatne vo svojom mene, alebo
je podnikateľom v tejto oblasti právnická osoba, ktorá danú činnosť vykonáva prostredníctvom
oprávnených fyzických osôb, ktoré sú s ňou v pracovnom pomere. Možnosť podnikania v združení (s
právnou subjektivitou) tento zákon nepozná. Aj keby objednávku Ing. arch. W. G. podpísala pani Ľ. Š.

(ako to uvádza žalobca ), takýto právny úkon je absolútne neplatný z dôvodu, že v tomto čase pani Š.
nebola oprávnená konať za objednávateľa (či už za pána N. ako fyzickú osobu, alebo za žalovaného
ako osobu právnickú ). Pani Š. nebola v tomto čase ani v pracovnom pomere so žalovaným a teda takýto
úkon nemôže žiadnym spôsobom podnikateľa - žalovaného nijako zaväzovať.

Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný užíval obchodné priestory v AUPARKU v Bratislave,

číslo 1.021-02. Je pravdou, že mal záujem v priebehu roka 2001 prevádzkovať obchodný priestor v
AUPARKU v Bratislave, kde chcel podnikať so značkou NAF NAF. Za týmto účelom mal žalovaný
uzatvorenú predbežnú zmluvu s prenajímateľom priestorov, ktorá však bola prenajímateľom zrušená,
keďže do novembra roku 2001, t.j. do dátumu otvorenia AUPARKU nemal žalovaný licenciu na
používanie ochrannej známky NAF NAF. Žalovaný dostal sublicenciu až vo februári roku 2002 a v

tom čase mal už predmetný obchodný priestor v nájme iný subjekt. Riadna nájomná zmluva mala
byť podpísaná s prenajímateľom po tom, čo žalovaný nadobudne sublicenciu (najneskôr do 10/2001
- vzhľadom na otvorenie AUPARKU v novembri 2001). Zároveň v tomto čase prebehli predbežné
rokovania o vypracovaní projektovej dokumentácie aj s pánom L. Y. a s pánom W. W. (títo však rozhodne
neboli členmi žiadneho združenia, keďže v tom čase boli iba vysokoškolskými študentmi). Projektová

dokumentácia sa mala realizovať až po tom, čo žalovaný bude mať sublicenciu z Francúzska na
používanie ochrannej známky NAF NAF. O tejto odkladacej podmienke bol žalobca informovaný a bol onej informovaný aj Ing. arch. G.. Strany sa dohodli, že ak žalovaný nenadobudne sublicenciu, práce sa
nemôžu začať realizovať, keďže žalovaný bez sublicencie butik ani nemohol otvoriť.

Žalovaný uviedol, že ak teda údajne aj žalobca vykonal nejaké práce, on o nich nemá žiadnu vedomosť,

nikdy mu práce odovzdané neboli a tieto neprevzal. Žiada preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.01.2007, na ktorom vypočul žalobcu, ktorý okrem iného
uviedol, že spolupráca medzi ním a Ing. arch. G. bola založená na ústnej dohode o voľnom združení a
nešlooformuprávnickejosoby.Uviedoltiež,žefaktúru,ktorejzaplateniasadomáha,odovzdalkonateľke
žalovaného pani Š.. Táto ju prevzala a nevyslovila voči nej žiadne námietky.

Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 19.12.2007 svedok Ing. arch. W. G. uviedol, že so žalobcom a
ďalšími osobami má uzatvorené voľné združenie architektov. Uviedol, že objednávku, ako i návrh ceny
za dokumentáciu projektu butiku NAF - NAF v AUPARK-u potvrdil on, pretože bol autorizovaný architekt.
Za žalovaného objednávku podpísala pani Š., pri podpise objednávky ako aj cenovej dokumentácie bol
prítomnýokremžalobcuapaniŠ.T.ajpánY..Uviedoltiež,žezavyhotoveniediela,ktorébolopredmetom

objednávky si nepýtal finančnú odmenu ani od žalobcu a ani od žalovaného, pretože na predmetnej
objednávke „robil“ iba žalobca. Uviedol tiež, že spolupráca so žalobcom je ústna a takýmto spôsobom
spolupracujúodroku1995.Jetiežpravdou,žedňa01.07.2002sapokúšaluzatvoriťzmiersožalovaným,
a to z dôvodu, že on opečiatkoval objednávku.

Svedok Mgr. arch. L. Y. uviedol, že v inkriminovanom čase bol ešte študentom architektúry, ale

spolupracoval s Ing. arch. G.Í. a žalobcom. So žalobcom nemal uzatvorenú nijakú zmluvu, bol ešte
študentom a medzi ním a žalobcom neexistoval žiaden písomný dokument, avšak v ich profesii je bežná
takáto forma spolupráce. Uviedol, že cenová ponuka bola odovzdaná pani Š. a boli v nej uvedené aj
časové nadväznosti. Dizajn materiál sa pravdepodobne nachádza u žalovaného a čo sa týka odovzdania
diela, toto bolo odovzdané pánovi E., tento dielo prevzal.

V liste obchodnej spoločnosti AUPARK a.s., Prievozská 2/A, Bratislava zo dňa 30.10.2007 sa uvádza, že
medzi spoločnosťou HB Reavis Group a.s. a spoločnosťou AUPARK a.s. nebol v súvislosti so zábavno-
obchodným centrom AUPARK žiadny právny vzťah. Rokovania so zástupcami spoločnosti Andrea´s
Fashion, spol. s r.o. ohľadom nájmu priestoru s označením 1.021-02 sa v kalendárnom roku 2001
uskutočnili. Ing. E. nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou AUPARK a.s., podľa informácií

od generálneho dodávateľa bol v určitom čase ich zamestnancom. V archíve spoločnosti sa nachádza
projektová dokumentácia na priestor 1.021.02 Butik NAF NAF s označením:

Investor: F. N., Andrea Fashion, Bielická 66, 958 04 Partizánske

Projektant: Ing. arch. W.. G., Ing. M.. N., Bc. arch. L.. Y., Bc. Arch. W.. W.

Stupeň: realizačný projekt

Dátum 09.2001

Na pojednávaní konanom dňa 19.04.2012 súd vypočul pani Ľ. V., rodenú Š.. Táto uviedla, že v
inkriminovanom období pracovala pre obchodnú spoločnosť Gallo shop, oslovila investora Galloshop-
u a tento prejavil záujem otvoriť v AUPARK-u butik značky NAF NAF. Investor sa skontaktoval s HB
Reavisom a ona vystupovala výlučne ako sprostredkovateľ a tlmočník. V žiadnom prípade nikoho

nezastupovala, nič nepodpisovala, nemala plnú moc, bola iba sprostredkovateľom stretnutí. Na študenta
architektúry pána Y. ju nakontaktovala kolegyňa, pán Y. povedal, že by vedel pomôcť s projektom,
ale môže ho robiť výlučne pod dohľadom autorizovaného architekta. Zmluva o prenájme nebytových
priestorov v AUPARK-u sa mala podpísať až keď bude vybavená licencia na uvedenú značku a o tejto
skutočnosti vedel aj žalobca. Pokiaľ ide o cenovú ponuku, táto bola podľa investora nadsadená, investor

ju namietal, ale žalobca nereagoval, napokon investor ani nedostal licenciu, butik neotvoril. Uviedla tiež,že nie je pravdou tvrdenie pánov N. a Y., že by nevedeli, že v tom období nebola konateľom žalovaného
a nemala žiadne právo za žalovaného podpisovať, nemala ani žiadne rozhodovacie právo, jej úlohou
bolo tlmočiť. Uviedla tiež, že Ing. arch. G. videla iba jedenkrát v živote a nie je vôbec pravdou, čo tvrdí

žalobca, že investora nikdy nevidel. K podpisu na faktúre uviedla, že podpis na faktúre je jej, avšak
podpísala iba prevzatie faktúry ako sprostredkovateľ. V závere výpovede uviedla, že žiadnu výkresovú
dokumentáciu nikdy nevidela a o skutočnosti, že táto bola zo strany žalobcu odovzdaná HB Reavisu
nevie, nevie prečo žalobca dokumentáciu odovzdal HB Reavisu a nie žalovanému, resp. investorovi. V
roku 2001 bol oprávneným konať za žalovaného výlučne pán F. N., čo potvrdzuje aj podpis na zmluve

o budúcej zmluve s HB Reavis. Konateľ žalovaného neodsúhlasil nikdy žiadnu cenovú ponuku.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 17.09.2012 súd vypočul svedka Ing. W., ktorý uviedol, že v danom
čase bol oslovený na návrh interiéru NAF NAF, spolu s pánom Y., s ktorým boli v danom čase študentmi.
Uviedol,ževdanomčasenemalipečiatkuautor.arch.,nakoľkobolištudentmi.Všetkyveci,ktorésariešili
ohľadne faktúr a objednávok riešil pán N.. Svedok vyvrátil tvrdenie žalovaného, že nemal informáciu o
tom, že na projekte sa pracuje. Svedok uviedol, že žalovaný bol informovaný o odovzdaní projektu a že

žalovaný mal záujem o stavebné práce aj keď nemal pridelenú licenciu. Svedok uviedol, že bol v danom
čase presvedčený o tom, že za žalovaného je oprávnená konať pani Š..

Na pojednávaní súdu konanom dňa 17.09.2012 súd vypočul svedka pána N., ktorý uviedol, že bol
konateľom žalovaného od jeho založenia až do decembra 2012. Svedok zároveň uviedol, že chcel
predávať francúzske oblečenie po Bratislave a hľadali sa vhodné priestory. Prvý priestor mal byť v

AUPARKU, ktorý sa nakoniec nerealizoval. Z akého dôvodu sa nerealizoval to si už nepamätá. Potom sa
našli nejaké priestory na Obchodnej ulici, kde však predajňa reálne existovala. Čo sa týka predmetného
sporu raz bol na podpise nejakej predbežnej zmluvy, viac si nepamätá, žalobcu nepozná, nikdy ho
nevidel. Svedok rovnako uviedol, že pani Š. mala mať na starosti prevádzku obchodu a výber tovaru
vo Francúzsku, toto bolo jej náplňou práce a od neho ako konateľa nemala žiadne splnomocnenie na

podpisovanie zmluvy. Svedok si nepamätal, že by si objednal u p. N. alebo p. G. nejakú činnosť, ktorá
by súvisela s priestorom v AUPARKU.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 17.09.2012 súd vypočul svedka pána Ing. arch. G.. Svedok uviedol,
že určite sa raz stretol so žalovaným za účelom podpísania objednávky za účasti pani Š. a študenta
Y.. Svedok uviedol, že nevedel o odkladacej podmienke na začatie projektových prác, to znamená že

pokiaľ nebude pridelená licencia NAF NAF na projekte sa pracovať nemá. V AUPARKU svedok robil
ďalšie 2 butiky, tie projekty boli pre neho prvoradé, projekt bol nutný, aby sa s HB Reavisom dalo ďalej
pracovať. Svedok rovnako uviedol, že na danom projekte nepracoval, ale vykonával iba konzultačnú
činnosť. Svedok uviedol, že všetky práce vykonával žalobca, on to iba fyzicky opečiatkoval, ale žalobca
si „to“ riešil vo vlastnej réžii.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 17.09.2012 súd vypočul svedkyňu W. T., ktorá uviedla, že pracovala
pre spol. Gallo shop, konateľom bol vtedy p. J., spadali pod neho 2 obchody NAF NAF a Elisabeh
Stuart, bola poverená ako manažér obchodu, p. Š. bola jej spolupracovníčka a podriadená. V roku
2001 dochádzalo k ukončeniu Gallo shopu a vytvárala sa nová spoločnosť, jej náplňou práce bolo
preklopenie licencie z Gallo shop na Andreas fashion. Zn. NAF NAF zostala otvorená a k preklopeniu

nedošlo, pretože Francúzi to naťahovali, licencia nebola prevedená na spol. Andreas fashion, v čase,
kedy prevedená mala byť. Svedkyňa tam už nepracovala, ale vie, že v roku 2002 došlo k prevedeniu
licencie. Čo sa týka Gallo shopu nemohla podpisovať nič, podpisovať mohol iba p. J. a už vôbec nie p. V.,
vtedy Š., nemala vôbec oprávnenie niečo podpisovať a čo sa týka financií, nemohli ani jedna podpisovať
vôbec nič. V tom období bola oslovená spol. HB Reavis, paralelne aj Avion, ktorý ešte neexistoval, a tam

boli zadané také podmienky, že pokiaľ nebude prevedená licencia, nemôže sa realizovať žiadny projekt,
žiadne prerábanie, a vtedy neboli zadané miesta, kde by sa ten obchod mohol nachádzať a ako by ten
obchod mohol vyzerať. Svedkyňa sa domnieva, že tam bola taká nejaká klauzula, že pokiaľ nebude
licencia prevedená na novú spoločnosť, tak predbežná zmluva s HB Reavis sa končí, a tým pádom sa
nebude realizovať. Takže podľa svedkyne nebolo možné, aby p. Š. - V. zadávala nejaké vykonanie prác

pre butik NAF NAF v tomto období.Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2012 súd vypočul svedka L. Y., ktorý uviedol, že v danom čase
bol študentom a bol oslovený pani Š. na zabezpečenie alebo práce architekta, realizačného projektu
butiku zn. NAF NAF v AUPARK-u. Došlo k stretnutiu s pani Š. ktorá zastupovala Andreas fashion,

ktorá rokovala s HB Reavis o priestoroch v AUPARK-u, kde mali mať zriadenú prevádzku. V tom čase
svedok oslovil pána G., ktorý celú akciu zastrešoval. Nakoľko on mal v tom čase v AUPARKU svoje
aktivity, v tom období prevzal jeho praktickú úlohu zastrešenia Ing. N. - žalobca, a ten zabezpečoval
a postupoval na základe zadania žalovaného. Vypracovala sa cenová ponuka, dostali objednávku od
p. Š., aby spracovali cenový návrh, voči ktorému nemala námietky, vypracovala sa štúdia budúceho

priestoru, ktorú robil svedok s kolegom W.Ň.. Projekt mal paušálnu kolaudáciu, ktorá bola pre všetkých
záväznou, dostatočnú súčinnosť a kroky tak, aby boli priestory spoločne skolaudované, preto p. Š.
požadovala, aby sa sledovali termíny a hájili jej záujmy. Projekt sa odovzdal v požadovanom množstve a
kvalite Ing. E., ktorý bol zodpovedný za nájomný priestor, ktorý bol pridelený Andreas fashion a následne
sa prikračovalo k jednotlivým krokom pre realizáciu. Dokumentácia musela byť odsúhlasovaná v HB
Reavise. Investorka bola informovaná o tom, že dokument bol odovzdaný, stihli sa všetky termíny.

Bolo treba realizovať priestor s dodávateľmi, na to pani Š. oslovila p. N. či pozná firmu - dodávateľa,
ktorý by vedel v požadovanom čase zvládnuť dielo. Ing. N.Á., dostal kontakt na pána H., ktorý v tom
čase realizoval niekoľko zákaziek v AUPARK-u ako dodávateľ stavebných prác. Neskôr bol informovaný
žalovaný o tom, že „máme“ realizátora, je potrebné mu zaplatiť zálohu na stavebné práce, a na základe
stavebných prác bolo potrebnú uzavrieť stavebný priestor fyzicky. Takže bolo nutné, aby nájomca toto

zabezpečil na svoje náklady. Svedok si nepamätá koľko vtedy zaplatil, chcel si to uplatňovať u investora
pani Š.. Ďalej vypovedal, že po týchto krokoch sa dozvedeli, po začiatku realizácie, že firma Andreas
fashion dostala výpoveď z nájmu od HB Reavisu. V danom priestore začala realizovať iná firma svoj
zámer, a to čo sme „my začali budovať oni rozobrali a došlo k znehodnoteniu našej práce. Následne Ing.
N. vystavil faktúru za dielo a ďalej už sú známe všetky okolnosti“. Svedok vyvrátil tvrdenie, že žalovaný

nevedel o realizácii projektu, nakoľko svedok niekoľkokrát musel prácu konzultovať s investorom - pani
Š., je to súčasť bežného postupu. Svedok uviedol, že vedel, že v danom čase bol konateľom Andreas
fashion pán N.. Na otázku, či mal v tom čase nejaké plnomocenstvo od pána N., že pani Š. môže konať
za Andreas fashion, uviedol, že nemal na toto dôvod, lebo pani Š. podpisovala dokumenty, jednala s
firmou HB Reavis, pre svedka boli práve tieto jej kroky neklamné signály, že je oprávnená konať za

spoločnosť. V tom období bol svedok študentom 6 ročníka architektúry.

V rámci záverečnej reči žalobca na pojednávaní súdu konanom dňa 17.09.2012 uviedol, že jeho práva
v tomto spore sú založené na ústnej dohode v Zmluve o združení, pričom legislatíva neupravuje, že by
to mala byť iba písomná forma, preto na objednávke figuruje Ing. arch. G., ktorý „to“ zastrešoval. Zvyšok
projektu bol v réžii žalobcu, a preto on vystavil faktúru. Zmluva o združení nemá právnu subjektivitu,

činnosť sa vykonáva len v mene konkrétnych účastníkov združenia, ak sa objavila faktúra na meno G.
v neskoršom čase, tak preto lebo žalovaný nereagoval na faktúru vystavenú pod menom žalobcu. O
projekte bol preukázateľne informovaný žalovaný, vedel že sa na ňom pracuje, mal informáciu aj o jeho
ukončení. Práce prebiehali pod časovým tlakom jednak projektanta, jednak užívateľa, toto riziko išlo na
vrub objednávateľa projekt. prác. Je podľa žalobcu záhadou, že napriek tomu, že projekt údajne nebol

urobený, stav. práce neboli začaté a výsledný projekt žalovaný fyzicky nevidel, prečo podpísal faktúru
za vykonanie týchto prác.

Žalovaný na pojednávaní súdu konanom dňa 17.09.2012 uviedol, že z písomných podkladov, ktoré sú
založené v súdnom spise doložil objednávku, ktorú vyhotovil p. G.Í., a ktorú odovzdali pani Š. s návrhom
cien za projekt. Túto objednávku vystavil Ing. arch. G. ako autorizovaný architekt a ako sa žalovaný

dozvedeli v priebehu celého konania, všetky práce boli vykonané inými osobami ako je pán G. a v
podstate práce nevykonal autor. arch. G., preto je nesúlad v objednaní si služby a samotnej realizácii
služby a následne jej fakturácia. Žalovaný má za to, že p. Š. ako osoba, ktorá nebola v tom období
štatutárnou zástupkyňou Andreas fashion, uvedenú objednávku ani činnosti relevantne neodsúhlasila,
iba podpísala ich prevzatie a má za to, že v tomto konaní nebola preukázaná ani dohoda o cene ani

dohoda o prípadných termínoch samotného projektu. Taktiež je „záhadou“, že výsledky alebo údajné
výsledky svojej činnosti nikdy neboli odovzdané žalovanému, ale iba spoločnosti HB Reavis, a to Ing.
E., ktorý bol v HB Reavis zamestnaný. Žalovaný uviedol, že nikdy nevidel finálne výsledky tejto činnosti
a taktiež projekt. dokumentáciu odovzdával pán G. ako architekt HB reavis, pričom ani pán G., ani
HB Reavis, nie sú účastníkmi tohto konania. Taktiež z výpovede p. Y. je zrejmé, že projekčnú činnosť

vykonávali najmä na základe pokynov a informácii, ktoré mali z HB Reavis aj ohľadne termínov. Vspise nie je jediný doklad, že by žalovaný zadal z termínového hľadiska pokyn na realizáciu diela, resp.
projektu, nakoľko žalovaný v tom čase mal uzavretú iba predbežnú zmluvu s HB Reavis. Preto žalovaný
nemohol mať žiadny relevantný záujem na takejto veľkej investícii do priestorov, keď ešte mal neistotu

s licenciou a následne aj s uzavretím riadnej nájomnej zmluvy. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu
žalobcu v predmetnom spore.

Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu, odporom žalovaného a vyjadreniami účastníkov na
pojednávaniach súdu a vykonal vo veci dokazovanie výsluchmi účastníkov a svedkov a listinnými
dôkazmi založenými v spise, a to Objednávkou č. ....../2001 z 08.2001, Návrhom za projektovú

dokumentáciu butiku NAF NAF pre OC AUPARK z 08/2001, Návrhom ceny za projektovú dokumentáciu
interiéru butiku NAF NAF pre OC AUPARK z 08/2001, zaslaním projektovej dokumentácie HB REAVIS
(dňa 13.09.2001), prevzal Ing. E., zaslaní, projektovej dokumentácie na stavebné povolenie (dňa
01.10.2001) prevzal Ing. E., faktúrou číslo 08/2001 splatnou dňa 05.10.2001 na sumu 266.000,- Sk
(vystavil navrhovateľ), výpisom z obchodného registra žalovaného, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2005 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým
zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 8.829,58 € (266.000,- Sk) s príslušenstvom, z titulu
neuhradenej faktúry číslo 08/2001 v sume 266.000,- Sk za práce vykonané žalobcom pre žalovaného,
pričom splatnosť faktúry bola stanovená na deň 05.10.2001. Žalobca faktúru vystavil na základe dohody
za vypracovanie projektovej dokumentácie - projekt interiéru a projekt na stavebné povolenie - AUPARK

- butik NAF NAF, priestor 1.021-02 v Bratislave. Žalovaný v rámci konania namietol pasívnu legitimáciu
žalobcu v predmetnom spore.

Súd sa pri vykonaní dokazovania v prvom rade zameral na preukázanie vecnej legitimácie účastníkov
konania.

Súd konštatuje, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v

občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia
vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom

vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky medzi žalobcom a
žalovaným má byť objednávka „č. ....../2001“ na vypracovanie predbežnej výkresovej dokumentácie,
v ktorej je ako objednávateľ uvedená fyzická osoba - F. - ANDREA SEASON a ako zhotoviteľ Ing.

arch. W. G.. Objednávka je zo dňa „08.2001“, čo je podľa súdu označenie nepresné a z účtovného
hľadiska neakceptovateľné. Objednávka je podpísaná za objednávateľa - odtlačok pečiatky Ing. arch. G.
a nečitateľným podpisom za zhotoviteľa - odtlačkom pečiatky právnickej osoby - obchodnej spoločnosti
Andrea´s fashion, spol. s r.o. a nečitateľným podpisom.Z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne vyplýva, že objednávku, na základe ktorej mali
byť vykonané projektové práce, za ktoré si žalobca uplatňuje odmenu v predmetnom konaní voči
žalovanému, mala podpísať pani Š.. Uvedené nespochybnil ani samotný žalobca, ktorý uviedol, že

nemal dôvod v danom pochybovať o tom, že pani Š. nemá oprávnenie konať za žalovaného. Z
výpisu z obchodného registra žalovaného však súd zistil, že pani Š. bola konateľkou žalovaného až
v období od 19.02.2004 do 10.04.2006, a teda že v danom čase (čase podpisu objednávky) nebola
osobou oprávnenou objednávku za žalovaného podpísať. Súd poukazuje na to, že ak by objednávku
podpísala,takýtoprávnyúkonbybolabsolútneneplatnýzdôvodu,ževpredmetnomčasenebolaosobou

oprávnenou konať za objednávateľa. Súd nemal preukázané, že by pani Š. disponovala akýmkoľvek
oprávnením konať za žalovaného, resp. že jej zo strany konateľa žalovaného, ktorým bol v danom čase
pán N., jej bolo dané splnomocnenie na jeho zastupovanie za žalovaného.

V zmysle ustanovení § 13-16 Obchodného zákonníka sa konaním za podnikateľa rozumie konanie
prostredníctvom zástupcu, štatutárneho orgánu, prokuristu, osoby, ktorá je poverená pri prevádzkovaní
podniku určitou činnosťou, osoby, ktorá sa nachádza v prevádzkarni podnikateľa, a to za splnenia

určitých zákonných podkladov.

Podľa ustanovenia § 43 odsek 1 Občianskeho zákonníka „prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že objednávku, na ktorú sa žalobca odvoláva, nemožno

považovať za relevantný právny titul vzniku pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v predmetnom konaní
voči žalovanému. Súd má za to, že objednávka sa považuje za úplnú, ak obsahuje úplne, správne,
pravdivo všetky požadované náležitosti, čo o objednávke, o ktorú žalobca opiera svoj žalobný návrh
rozhodne nemožno tvrdiť. Súd rovnako poukazuje na to, že táto je za objednávateľa podpísaná osobou,
ktorá v čase podpísania nemala oprávnenie za objednávateľa konať. Taktiež je potrebné poukázať na to,

že zhotoviteľom na základe tejto objednávky mal byť Ing. arch. W. G., teda subjekt odlišný od žalobcu, a
teda nemožno dospieť k záveru, že objednávka by zakladala žalobcom uplatnené právo na zaplatenie
odmeny, a teda preukazovala jeho aktívnu legitimáciu v predmetnom spore.

Zo skutkového stavu veci rovnako vyplýva, že žalobca svoj nárok opiera tiež o vystavenú faktúru číslo
08/2001 zo dňa 03.10.2001, splatnú dňa 05.10.2001, na sumu 266.000,- Sk. Z faktúry vyplýva, že bola

vystavená Ing. M. N., autorizovaným stavebným inžinierom, za vypracovanie projektovej dokumentácie -
projekt interiéru a projekt stavebné povolenie - AUPARK - butik NAF NAF priestor 1.021-02 v Bratislave,
pre odberateľa zákazky, ktorým má byť podľa vystavenej faktúry spoločnosť ANDREA FASHION,
Bielická 66, Partizánske. Súd konštatuje, že odberateľ uvedený na predmetnej faktúre sa však v
dotknutom čase nenachádzal a sa ani nenachádza v registri živnostenskom a ani v obchodnom. Súd

rovnako konštatuje, že uvedený odberateľ nie je vo faktúre označený tak, aby bolo možné jednoznačne
dospieť k záveru, že ide o žalovaného. Súd rovnako konštatuje, že vystaviteľ faktúry ako dodávateľ
zákazky je opätovne subjekt odlišný od žalobcu. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ani táto faktúra
jednoznačne nepreukazuje žalobcom uplatnené právo na zaplatenie odmeny, a teda ani jeho aktívnu
legitimáciu v predmetnom spore.

Zo skutkového stavu veci taktiež vyplýva, že dňa 17.10.2001 bola už zo strany žalobcu vystavená nová
faktúra č. XX/XXXX, opätovne na neexistujúci subjekt ANDREA FASHION, v tomto prípade však za
vypracovanie projektovej dokumentácie - elektroinštalácie, zdravotechniky, vzduchotechniky, rozpočet
- projekt na stavebné povolenie - AUPARK - butik NAF NAF - priestor 1.021-02, Bratislava a čiastočne
vykonané práce (sadrokartónové priečky).

Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca si opiera svoj nárok o faktúru č. 8/2001 na sumu
266.000,- Sk, pričom existujú dve takéto faktúry, obidve sú vystavené pre neexistujúci subjekt, pričom
každá z faktúr má iného vystaviteľa. Žalovaný v súvislosti s rozličnými vystaviteľmi faktúry uviedol, že aksa objavila faktúra na meno G., tak preto, lebo žalovaný nereagoval na faktúru vystavenú pod menom
žalobcu.

Súd poukazuje na to, že faktúra je účtovným dokladom, ktorý musí obsahovať presné zákonom

stanovené náležitosti, a preto nie je možné meniť jej vystaviteľa tak, ako sa to v danej situácii hodí
vystaviteľovi tohto dokladu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona číslo 431/2002 Z.z. o účtovníctve:

1 účtovný doklad je preukázateľne účtovný záznam, ktorý musí obsahovať

a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva

d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu

e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia

f) podpisový záznam osoby (§32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej

jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho účtovanie

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách

účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového

vybavenia.“

Súd poukazuje na chyby žalobcu v jeho účtovných dokladoch, nakoľko v danej veci vystavil dve faktúry
s totožným číslom a to 08/2001, avšak s uvedením rôzneho zhotoviteľa, to je vystaviteľa, a s uvedením

odberateľa, ktorý sa v dotknutom čase nenachádzal a ani sa nenachádza v registri živnostenskom a ani
v obchodnom, a rovnako nie je vo faktúre označený tak, aby bolo možné jednoznačne dospieť k záveru,
že sa jedná o žalovaného.

Súd má za potrebné poukázať na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v čase
keď mali byť pre žalovaného vykonávané projektové práce, za vykonanie ktorých si žalobca uplatňuje

odmenu, tieto práce mal vykonávať pod menom Ing. arch. W. G., ktorý bol v danom čase autorizovaným
stavebným inžinierom. Súd poukazuje na to, že Ing. arch. W. G. figuruje aj na žalobcom predloženej
objednávke, ako aj na faktúre č. 08/2001. Z uvedeného je zrejmé, že ak by tieto dva doklady aj boli
riadnymi právnymi titulmi vzniku pohľadávky vo výške 266.000,- Sk uplatnenej voči žalovanému ako
dlžníkovi, veriteľom tejto pohľadávky by bol na základe nich jednoznačne Ing. arch. W. G. a nie žalobca.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom spore, teda že
je nositeľom práva na zaplatenie sumy 266.000,- Sk voči žalovanému.

Súd konštatuje, že aktívnu legitimáciu žalobcu nemal jednoznačne preukázanú ani na základe výpovede
jednotlivých svedkov v predmetnej veci.

Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne aktívnej

legitimácie na podanie žaloby v danej veci, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.O trovách konania žalovaného rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 151 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku súd vo výroku o náhrade trov konania vyjadrí
osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca žalovaného vyčíslil v podaní doručenom súdu dňa
24.09.2012 v celkovej výške 2.500,06 EUR za 8 úkonov právnej služby, každý po 253,94 EUR bez DPH.

Súdvyčíslenétrovyprávnehozastúpeniapreskúmalavsúladesvyhláškouč.655/2004Z.z.oodmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal žalovanému náhradu trov právneho

zastúpenia nasledovne:

Tarifná odmena za úkony právnej služby:

1.) rok 2005- prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl.
MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 4,98 EUR ( režijný paušál)

2.) 16.11.2005 - odpor - v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 4,98 EUR ( režijný paušál)

3.) 26.01.2007 - účasť na pojednávaní súdu - v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1
vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 5,91 EUR ( režijný paušál)

4.) 19.12.2007 - účasť na pojednávaní súdu - v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1
vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 5,91 EUR ( režijný paušál)

5.) 19.09.2011 - účasť na pojednávaní súdu odročenom bez prejednania veci v zmysle § 14 ods. 5 písm.
b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.

- 63,49 EUR + 7,41 EUR ( režijný paušál)

6.) 06.12.2011 - stanovisko odporcu k veci, návrh dôkazov - v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s
§ 10 ods. 1 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 7,41 EUR ( režijný paušál)

7.) 19.04.2012 - účasť na pojednávaní súdu - v zmysle § 14 ods. 1 písm. c v spojení s § 10 ods. 1 vyhl.

MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 7,63 EUR ( režijný paušál)

8.) 17.09.2012 - účasť na pojednávaní súdu - v zmysle § 14 ods. 1 písm. c v spojení s § 10 ods. 1 vyhl.
MS SR 655/2004 Z.z.

- 253,94 EUR + 7,63 EUR ( režijný paušál)

To je spolu suma 1.892,93 EUR.Súd mal preukázané, že právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, na základe čoho mu súd v
súlade s ustanovením § 18 odsek 3 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. priznal náhradu 20% DPH z tarifnej
odmeny, to je sumu 378,59 EUR.

Výšku základnej sadzby tarifnej odmeny určil súd v zmysle ustanovením § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhl.
MS SR 655/2004 Z.z.. Za tarifnú hodnotu veci považoval súd výšku navrhovateľom uplatnenej istiny
8.829,58 EUR.

Za jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní súdu dňa 19.09.2011, priznal súd navrhovateľovi
nárok na zaplatenie iba 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, a to v súlade s ustanovením § 14 ods. 5
písm. b) vyhlášky, nakoľko predmetné pojednávanie súdu bolo odročené bez prejednania veci.

V rámci náhrady iných trov konania priznal súd žalovanému náhradu ním zaplateného súdneho poplatku
za odpor vo výške 441,48 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený: to neplatí ak
senát rozhodol namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3 prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.