Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2012

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21C/42/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610216397
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2012:6610216397.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci žalobcov 1/ L. Y. U.., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, V., občan SR 2/ L. Y. F.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, V., občan SR a 3/ U.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F.. XX, XX XX G., E., občianka E. E., všetci traja právne zastúpení JUDr.
Milanom Franekom, advokátom, AK Lučenec, Komenského 17, proti žalovaným 1/ Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, 2/ Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava a 3/ Slovenská
republika-GenerálnaprokuratúraSlovenskejrepubliky,Štúrova2,81285Bratislava,vkonaníonáhradu
škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu takto

r o z h o d o l :

žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ z a m i e t a .

Žalobcovia 1/ - 3/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej 2/ Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky trovy konania vo výške 56 Eur a žalovanej 3/ Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky trovy konania vo výške 222,34 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa podaným návrhom na začatie konania domáhali rozhodnutia, ktorým by
boli žalované 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2/ Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a 3/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra

Slovenskejrepublikyzaviazaníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcom7714,96Eurspríslušenstvom.

Svoj návrh žalobcovia opierali o odôvodnenie, že uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ
Banská Bystrica zo dňa XX. XX. XXXX, ČVS: M.-XX/OVK-XXXX bolo začaté trestné stíhanie proti
žalobcovi 1/ pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 246 ods.
1, 3 písmeno a), b), c), ods. 4 písmeno b), ods. 5 Trestného zákona, pričom žalobca 1/ bol aj stíhaný

počas výkonu trestu v inej veci. Trestné stíhanie voči žalobcovi 1/ bolo zastavené uznesením Krajského
prokurátora v Banskej Bystrici M. XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX, nakoľko bolo nepochybné, že
žalobca skutok nespáchal. Po vzatí do väzby žalobcu 1/ za právneho zástupcu v trestnom konaní pre
žalobcu 1/ zvolili žalobcovia JUDr. Milana Franeka, advokáta z AK Lučenec. V priebehu obdobia od 21.
02. 2003 do 31.08.2004 žalobcovia 2/ a 3/ ako rodičia stíhaného žalobcu 1/ postupne vyplatili zvolenému
právnemu zástupcovi odmenu vo výške 232 421,-Sk, t. j. 7. 714,96 Eur. Nakoľko z vyššie uvedeného
uznesenia Krajskej prokuratúry M. XX/XXXX o zastavení trestného stíhania je zrejmé, že žalobca 1/

nespáchal skutok, pre ktorý sa proti nemu viedlo trestné stíhanie, dňa XX. XX. XXXX podali žalobcovia
na Ministerstvo spravodlivosti SR ako aj na Generálnu prokuratúru SR návrh na predbežné prejednanie
škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č.58/1969 Zb.“) a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), pretože škoda vznikla pred aj po účinnosti
zákona č. 514/2003 Z. z.. Ministerstvo spravodlivosti sa k veci vyjadrilo, že návrh nebude vybavený pre

množstvo iných, prv došlých žiadostí, Generálna prokuratúra SR žiadosť žalobcov odmietla. Samotná
škoda, ktorej náhradu si v tomto konaní žalobcovia uplatnili, spočíva z uhradenej odmeny advokáta v
celkovej výške 7. 714,96 Eur.

Následne podaním zo dňa 16. 09. 2011 žalobcovia žiadali zmeniť petit žaloby tak, že žiadali pripustiť

zmenu návrhu v tom znení, že súd pripúšťa zámenu poradia žalovaných nasledovne: 1/ Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra SR, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, 3/ Slovenská
republika - Generálna prokuratúra SR. Tiež žiadali pripustiť alternatívny petit žaloby nasledovne, že
žalovaná 1/ Slovenská republika - zastúpená Ministerstvo vnútra SR je povinná uhradiť žalobcom
spoločne a nerozdielne 7.700,69 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2008 do zaplatenia
a nahradiť trovy právneho zastúpenia tak, ako budú neskôr vyčíslené, na depozitný účet právneho

zástupcu žalobcov JUDr. Milana Franeka vedený vo VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXXXX/XXXX. Ďalší
alternatívny petit žaloby mal znieť, že žalovaná 2/ Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR je povinná uhradiť žalobcom spoločne a nerozdielne 7.700,69 Eur s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od 16. 02. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia tak, ako
budú neskôr vyčíslené, na depozitný účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Milana Franeka vedený vo

VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXXXX/XXXX. V prípade nedostatku aktívnej legitimácie predchádzajúcich
žalovaných žiadali žalobcovi pripustiť ďalší alternatívny petit, v zmysle ktorého žalovaná 3/ Slovenská
republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je povinná uhradiť žalobcom spoločne a nerozdielne
7.700,69 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. 02. 2008 do zaplatenia a nahradiť
trovy právneho zastúpenia tak, ako budú neskôr vyčíslené, na depozitný účet právneho zástupcu

žalobcov JUDr. Milana Franeka vedený vo VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXXXX/XXXX. Nakoľko neboli
dané dôvody, aby súd zámenu poradia žalovaných alebo znenie alternatívneho petitu nepovolil, súd
uznesením č. j. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX pripustil aj zámenu poradia účastníkov aj
znenie alternatívneho petitu v zmysle návrhu.

Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k podanému návrhu žiadala konanie zastaviť. Podľa jej právneho
názoru žalobcovia pred podaním nesplnili zákonnú požiadavku zakotvenú v ustanovení § 9 ods. 1
zákona č. 58/1969 Zb., ktorou je predchádzajúce prerokovanie žiadosti o náhradu škody s ústredným
orgánom. Táto podmienka je v zmysle citovaného zákona obligatórna a jej nesplnenie je dôvodom
na zastavenie konania podľa § 103 O.s.p.. Žalovaná 1/ ďalej namietala nedostatok svojej pasívnej

legitimácie v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., kedy v danej veci prislúcha pasívna legitimácia
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. prvá a druhá veta, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo

treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým
súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni.

Žalovaná 1/ namietla aj splnenie podmienok podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.. Predpoklady na
plnenie z dôvodov zodpovednosti štátu v zmysle cit. zákona sú kumulatívne: 1/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím alebo postupom
a vznikom škody. Podľa názoru žalovanej 1/ nie je možné konanie vyšetrovateľa Policajného zboru
považovať za nesprávny úradný postup. V zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 58/1969 Zb. sa právo

na náhradu škody zakladá na podmienke, že rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, je zrušené
z dôvodov svojej nezákonnosti, pričom toto rozhodnutie musí zrušiť a za nezákonné označiť k tomu
kompetentný orgán, kedy rozhodnutie o nezákonnosti nie je možné posudzovať ako predbežnú otázku v
konaní o náhradu škody. V tomto prípade nedošlo k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia v dôsledku jeho
nezákonnosti, ale z iného dôvodu. Žalovaná je preto toho názoru, že neboli splnené všetky tri podmienky

na vznik zodpovednosti za škodu štátu, a preto žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť. V prvom rade namietala svoju pasívnu
legitimáciu, nakoľko nevykonáva metodický dozor nad činnosťou policajného zboru ani nad činnosťou
prokuratúryatrestnékonanieprotižalobcovi1/bolozastavenéeštepredpodanímobžalobyrozhodnutím
krajského prokurátora. Odmieta uznania právneho nárok žalobcu 1/ na náhradu škody podľa zákona

č. 58/1969 Zb. za trovy obhajoby v Trestnom konaní. V zmysle zákona č. 58/1969 sú základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny postup, 2/
príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody a 3/ vznik škody. Pod
pojmom škoda je tu treba chápať reálne vzniknutú škodu, t.j. skutočné zmenšenie majetku poškodeného
spôsobené škodovou udalosťou. Z obsahu žaloby a dôkazov, ktoré navrhovatelia predložili však
nevyplýva, že by u žalobcu 1/ došlo k takémuto zmenšeniu majetku.

V prípade žalobcov 2/ a 3/ žalovaná 2/ namietala ich aktívnu legitimáciu z dôvodu, že neboli účastníkmi
trestného konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

Žalovaná 2/ namietala aj priznanie úrokov z omeškania. Zdôraznila, že nejde o vzťah veriteľa a dlžníka

v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je
zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu.

Žalovaná 3/ žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázala na svoje stanovisko
zo dňa 13. 02. 2009, lebo samotné trestné stíhanie, resp. vzatie žalobcu 1/ do väzby, nebolo konaním v

rozpore so zákonom. Na takýto postup boli v danom čase zákonné dôvody a prokuratúra, ktorá trestné
stíhanie dozorovala, v ničom nepochybila. Čo sa týka samotných nákladov vynaložených na úhradu
odmeny a trov advokáta žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobcovi 1/ bol dňa 10. 04. 2003
ustanovený obhajca ex offo a že k zmene na zvoleného obhajcu došlo až 25. 04. 2003 na základe
žiadosti žalobcu 1/. Ak žalobca považoval za výhodnejšie a efektívnejšie, aby ho vo veci zastupoval

konkrétny ním zvolený advokát, mal právo sa tak rozhodnúť, musel však počítať s vyššou finančnou
náročnosťou tohto postupu.

Žalovaná 3/ zároveň poukázala na absenciu svojej pasívnej legitimácie, nakoľko trestné stíhanie bolo
začatépred01.07.2004,čobyvzmyslezákonač.58/1969Zb.,aleajzákonač.514/2003Z.z.zakladalo

pasívnu legitimáciu výlučne pre Slovenskú republiku - Ministerstvo spravodlivosti SR.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý zákon nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004,
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak: 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

Na pojednávaní dňa 06. 07. 2011 právny zástupca žalobcov zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to,
že žalobcom vznikla škoda z dôvodu nesprávneho úradného postupu a čo sa týka návrhu na vznesenie
obvinenia, tam šlo o nezákonné rozhodnutie. Návrh smeruje proti SR Ministerstvu spravodlivosti a

to z dôvodu opatrnosti, nakoľko výklad príslušných predpisov nie je jednotný. Čo sa týka aktívnej
legitimácie SR Ministerstva vnútra a SR Generálnej prokuratúry poukázal na skutočnosť, že plnú moc
na zastupovanie žalobcu 1/ v trestnom konaní podpísali všetci traja (žalobca 1/ a jeho rodičia) a aj trovy
hradili všetci traja. Návrh na prejednanie predmetu žaloby v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.
podali dňa 16. 12. 2008 na Ministerstvo vnútra aj na Generálnu prokuratúru, pričom vyjadrenie k podaniu

obdržali iba od žalovanej 3/.

Na pojednávaní dňa 23. 08. 2012 právny zástupca žalobcov poukázal na to, že plnenie titulom
náhrady škody žiada poukázať na svoj depozitný účet právneho zástupcu žalobcov. Samotné platbytrov právneho zastúpenia boli počas obhajoby žalobcu 1/ v trestnom konaní na jeho účet poukazované
striedavo žalobcami 2/ a 3/ a na jednotlivých dokladoch o zaplatení, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu, je presne špecifikované, ktorý z nich platil, koľko a kedy. Žalobca 1/ neplatil nič, nakoľko v

čase, kedy bol jeho obhajcom, bol vo výkone väzby a nič platiť nemohol. Žalobca 1/ je aj v súčasnej dobe
vo výkone trestu, ale v inej, nesúvisiacej veci. Svojím rodičom (žalobcom 2/ a 3/) zatiaľ nič nezaplatil, je
však garantom zaplatenia týchto trov. Žiada preto, aby priznaná náhrada škody bola poukázaná na jeho
depozitný účet s tým, že ďalšie delenie medzi jednotlivých žalobcov si títo upravia na základe vzájomnej
dohody, pravdepodobne po 1/3 pre každého z nich. So žalobcom 1/ bol právny zástupca v kontakte

06. 07. 2012 pri príležitosti návštevy vo výkone trestu odňatia slobody, kde mu žalobca 1/ potvrdil, že
vysúdená čiastka bude takýmto spôsobom rozdelená medzi všetkých žalobcov. Záverom pojednávania
právny zástupca žalobcov zdôraznil, že už dlhší čas nebol s klientmi v kontakte, takže je možné, že
medzičasom došlo aspoň k čiastočnej úhrade zaplatených advokátskych trov zo strany žalobcu 1/ v
prospech jeho rodičov.

Splnomocnená zástupkyňa žalovanej 1/ na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť, pričom zotrvala na
dôvodoch svojho písomného prednesu.

Splnomocnená zástupkyňa žalovanej 2/ na pojednávaní tiež žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov
popísaných v písomnom stanovisku, na ktorých zotrvala.

Splnomocnený zástupca žalovanej 3/ poukázal na nesprávne určenú pasívnu legitimáciu. V zmysle §
27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. by mala byť pasívne legitimovaná iba Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR. Toto stanovisko vychádza zo skutočnosti, že sa žaloba opiera o údajne
nezákonné rozhodnutie. V takom prípade je zo zákona daná pasívna legitimácia pre SR Ministerstvo

spravodlivosti zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. s poukázaním na skutočnosť, že rozhodnutie
bolo vydané pred 01. 07. 2004. Žalobcovia opomenuli žiadať o prejednanie ich nároku na náhradu
škody pred subjektom, ktorý bol na takéto prejednanie oprávnený, t. j. pred Ministerstvom spravodlivosti.
Na tom nič nemení ani povinnosť ostatných žalobcov postúpiť nesprávne adresovanú žiadosť o
predbežné prejednanie subjektu na to oprávnenému, nakoľko povinnosť poškodeného prejednať vec

pred Ministerstvom spravodlivosti vyplýva z kogentného ustanovenia zákona.

Ďalej splnomocnený zástupca žalovanej 3/ zdôraznil, že nie každé rozhodnutie v konaní, kde v
konečnom dôsledku došlo k zastaveniu trestného stíhania, je automaticky možné považovať za
nezákonné. Žalobcovia podľa neho nepreukázali, že ku vzniku škody došlo v dôsledku nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, nešpecifikovali, ktorý predpis a ako bol týmto
rozhodnutím porušený, rovnako ani príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím a vznikom škody a v
neposlednom rade nie je preukázaný ani samotný vznik škody ako takej a nie je presne určená jej výška
s ohľadom na predložené listinné dôkazy. Najmä potvrdenia o zaplatení sú imperfektné a nie je možné
vylúčiť, že tieto prostriedky do pokladne, resp. účtovníctva advokáta, neboli vnesené. Čo sa týka znenia

petitu poukázal tiež na fakt, že žalobcovia musia presne špecifikovať proti komu smeruje ich návrh,
nakoľko žalovaným subjektom je tu stále Slovenská republika v zastúpení troch rôznych ústredných
orgánov, ktoré sú žalované spoločne a nerozdielne.

Záverom konania žalovaná 3/ zdôraznila, že prevedeným dokazovaním sa stalo zrejmé, že v prípade

žalobcu 1/ nie je preukázaný vznik majetkovej škody, nakoľko nie je preukázané, žeby žalobca niečo
svojim rodičom uhradil. V každom prípade o tom nebol súdu predložený dôkaz. Z tohto dôvodu žiadala
žalobu zamietnuť, keďže v prípade žalobcu 1/ v skutočnosti ku škode vôbec nedošlo. Je síce možné,
že škoda mu v budúcnosti vznikne, keď svojim rodičom uhradí sumu, ktorú títo zaplatili jeho advokátovi,
ide však o škodu, ktorá v momente rozhodovania súdu v tejto veci ešte nevznikla, a preto nie je možné

priznať jej náhradu. Čo sa týka žalobcov 2/ a 3/, títo nemajú aktívnu legitimáciu. Je síce zrejmé, že v
prospech žalobcu 1/ platili trovy advokáta, v trestnom konaní však nemali postavenie účastníka konania,
a teda nespĺňajú podmienky na priznanie náhrady škody v zmysle § 2 zákona č. 58/1969 Zb. Jedná sa
o nenaplnenie kumulatívnej podmienky, kde by žalobcom musela vzniknúť škoda a zároveň by museli
byť účastníkmi konania, čo ani jeden z troch žalobcov nespĺňa.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom (ďalej len OZ).

Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, návrhom na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej žalovaným 1/ a 3/, pokladničnými
dokladmi, vyúčtovaním odmeny advokáta, oznámením o ukončení právneho zastúpenia, uznesením
o zastavení trestného stíhania, uznesením o začatí trestného stíhania, vyjadrením žalovanej 3/ súdu,
vyjadrením žalovanej 3/ žalobcom na výzvu o predbežné prerokovanie nároku, vyjadrením žalovanej

2/ súdu, vyjadrení žalovanej 1/ súdu, potvrdením žalovanej 2/ o postúpení žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, potvrdením obvineného o konzultáciách s právnym zástupcom, zápisnicami o
vrátení vecí žalobcom 1/ a 2/, zápisnicou o konfrontácii a podstatným obsahom spisu Okresného súdu
Banská Bystrica 1T/88/2007.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že proti žalobcovi 1/ bolo vedené trestné

stíhanie uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Banská Bystrica zo dňa XX.XX.XXXX, ČVS: M.-
XX/OVK-XXXX pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej
skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 246 ods.
1, 3 písmeno a), b), c), ods. 4 písmeno b), ods. 5 Trestného zákona. V súvislosti so vzatím žalobcu 1/
do väzby z dôvodu nutnej obhajoby mu bol ustanovený advokát ex offo. Následne si žalobca 1/ zvolil

za obhajcu v trestnom konaní JUDr. Milana Franeka, advokáta z AK Lučenec, ktorému žalobcovia 2/
a 3/ postupne zaplatili odmenu a náhradu trov v celkovej výške 217 853,- Sk, t. j. 7.231,40 Eur podľa
priložených účtovných dokladov, z toho žalobca 2/ zaplatil sumu 132 545,-Sk a žalobkyňa 3/ 99 876,-
Sk. V priebehu dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalobcovia 2/ a 3/ neboli trestne stíhaní a
teda neboli účastníkmi trestného konania v zmysle ustanovenia § 2 zák. č.58/1969 Zb., kedy účastníkom

bol iba žalobca 1/.

Žalobcovia nepreukázali, že v prípade žalobcu 1/ došlo k akejkoľvek úhrade trov advokáta v prospech
žalobcov 2/ a 3/. Z účtovných dokladov ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu je zrejmé, že trovy platili
rodičia žalobcu 1/ v čase, kedy žalobca 1/ bol vo výkone trestu odňatia slobody za inú trestnú činnosť,

a teda nemal možnosť trovy uhradiť. Z prednesu právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.08.2012
vyplýva, že k takejto úhrade podľa jeho vedomostí nedošlo, kedy komunikoval naposledy so žalovaným
1/ dňa 06. 07. 2012 vo výkone trestu.

Súd teda dospel k záveru, že neboli naplnené kumulatívne podmienky podľa § 2 zákona č. 58/1969

Zb., v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby u subjektu nárokujúceho si náhradu škody išlo o účastníka
konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a zároveň u toho istého subjektu musí dôjsť ku
vzniku škody v dôsledku tejto vady.

V prípade žalobcu 1/ je zrejmé, že bol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie, nie je však preukázaná škoda, ktorá by mu v tejto súvislosti vznikla. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na to, že škoda ako kategória občianskeho práva, sa chápe ako ujma, ktorá
sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
teda peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia. Skutočnou škodou (na rozdiel od ušlého zisku) sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. V zmysle odkazu § 20 zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom na Občiansky zákonník ( ďalej len OZ) je teda nutné škodu charakterizovať práve s poukazom
na OZ. V prípade žalobcov 2/ a 3/ je situácia opačná. Je síce preukázané, že im vznikla škoda, ktorá

sa prejavila v zmenšení ich majetku v súvislosti so zaplatením trov právneho zastúpenia, neboli však
účastníkmi konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

Samostatným dôvodom rozhodnutia o zamietnutí žaloby je to, že žalobcovia nesplnili ďalšiu zo
zákonných podmienok, ktorou je povinnosť, aby sa pred súdnym uplatnením škody poškodený účastník

obrátil na príslušný ústredný orgán so žiadosťou o prejednanie náhrady škody. Žalobcovia sa v zmysle
spisového materiálu so žiadosťou o prejednanie nároku obrátili na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky a na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, v zmysle § 9 ods. 1 písmeno zákona č.
58/1969Zb.savšakmaliobrátiťnaMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,čoneurobili.Navecinič nemení ani fakt, že ústredné orgány na ktoré bola doručená nesprávne adresovaná žiadosť, mali túto
ex offo postúpiť orgánu príslušnému na jej prerokovanie. V tomto bode je podstatná tá skutočnosť, že
k prejednaniu pred príslušným orgánom nedošlo, čo znamená že nebola splnená zákonná podmienka

na priznanie náhrady škody.

Súd o zamietnutí žaloby rozhodol teda z toho dôvodu, že ani jeden z navrhovateľov nespĺňal zákonné
podmienky podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. a ani jeden z nich teda nemal aktívnu legitimáciu. Na
priznanie náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. je potrebné preukázať, že v konaní došlo k

nesprávnemu postupu alebo že v ňom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, že došlo v dôsledku takejto
vady ku škode u účastníka tohto konania a že sa pred súdnym uplatnením tejto škody poškodený
účastník obrátil na príslušný ústredný orgán so žiadosťou prejednanie náhrady škody. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobcovia nepreukázali vznik škody u účastníka konania v súvislosti s
konaním a nárok na náhradu škody pred podaním žaloby neprejednali na orgáne na to príslušnom.

Čo sa týka otázky predbežného prerokovania nároku ústredným orgánom, súd konštatuje rozpor medzi
návrhom na začatie konania a priloženými listinnými dôkazmi, nakoľko v podanom návrhu žalobcovia
uvádzajú, že o predbežné prejednanie nároku požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálnu
prokuratúru SR, podaním zo dňa 16.02.2008. Z listinných dôkazov, ktoré navrhovatelia pripojili však
vyplýva, že o predbežné prejednanie požiadali podaním zo dňa 16.12.2008 a že toto bolo smerované

Ministerstvu vnútra SR a Generálnej prokuratúre SR, pričom v tomto ohľade sa súd riadil listinným
dôkazom a rozpor s podaným návrhom čo do dátumu podania návrhu a adresáta žiadosti o predbežné
prejednanie nároku považoval za omyl v písaní.

Nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazného bremeno toho, že splnili podmienky na priznanie náhrady

škody v zmysle osobitného predpisu, súd ich žalobu zamietol.

Výrok o trovách vychádza z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má účastník, ktorý bol v
konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov potrebných pre účelné uplatnenie alebo bránenie práva
voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto súvislosti mali v konaní plný úspech žalovaní, preto

im súd priznal trovy konania vo výške, v akej si ich uplatnili.

Žalovaná 1/ si uplatnila trovy konania vo výške 56 Eur. Tieto pozostávajú náhrady cestovného na
pojednávania dňa 06.07.2011 a 23.08.2012, trasa Bratislava - Lučenec autobusom 2 x 24,20 Eur a
náhrady stravného v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z.z.

vo výške 2 x 3,80 Eur, spolu teda 56,-Eur.

Žalovaná 2/ si náhradu trov neuplatnila, súd jej teda žiadnu náhradu trov nepriznal.

Žalovaná 3/ si uplatnila náhradu trov vo výške 222,34 Eur. Tieto pozostávajú z náhrady stravného

v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z.z. vo výške 5,70 eur
a náhrady spotrebovaných pohonných hmôt na trase Bratislava - Lučenec a späť vozidlami Audi A4 a
Audi A8 dvakrát, v celkovej hodnote 216,64 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods.2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.