Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/24/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205638
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6209205638.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar M. v právnej veci navrhovateľa Provident

Financial s. r. o., Grösslingova 7, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti odporcovi L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Veľký
Krtíš, V. O. XXX/XX, IČO: 41 283 741, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom
vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A o zaplatenie 1 708,69 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 708,23 Eur sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 1 708,69 Eur
s príslušenstvom a to na tom skutkovom základe, že dňa 09. 02. 2005 uzatvoril s odporcom zmluvu
o obchodnom zastúpení, na základe ktorej sa odporca ako obchodný zástupca zaviazal konať v
mene navrhovateľa ako zastúpeného a za podmienok určených navrhovateľom uzatvárať zmluvy o
úvere medzi navrhovateľom a tretími osobami. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení, navrhovateľ listom zo dňa 10. 09. 2007 odstúpil od

zmluvy o obchodnom zastúpení. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že odporca bol v zmysle zmluvy
o obchodnom zastúpení povinný vyúčtovať peňažné prostriedky patriace navrhovateľovi, nakoľko však
odporca v rozpore so zmluvou o obchodnom zastúpení nevyúčtoval tieto peňažné prostriedky vznikla
navrhovateľovi škoda vo výške 1 000,46 Eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na bod 7.3
Zmluvy o obchodnom zastúpení, ako aj na bod 7.4 tejto zmluvy. V návrhu navrhovateľ sa ďalej
domáhal zaplatenia čiastky 708,23 Eur a to na tom skutkovom základe, že odporca uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere 29. 11. 2006 na meno U. E., pričom navrhovateľ túto zmluvu považuje za

fiktívnu, pretože U. E. v čestnom prehlásení 09. 08. 2007 uviedol, že takúto zmluvu s odporcom
neuzatvoril a finančnú hotovosť neprevzal. Týmto konaním odporca porušil ustanovenie bodu 17 Zmluvy
o obchodnom zastúpení. Podaním zo dňa 22. 02. 2011 v spojení s podaním zo dňa 27. 04. 2011
navrhovateľ zobral v časti o zaplatenie 708,23 Eur istiny svoj návrh späť a v tejto časti žiadal, aby súd
konanie zastavil, domáhal sa zaplatenia istiny vo výške 1 000,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % p. a. z dlžnej sumy od 06. 08. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Odporca so späťvzatím
návrhu v časti o zaplatenie 708,23 Eur súhlasil, preto potom súd v tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ na pojednávaní sa pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že žalovanú
sumu si uplatňujú z titulu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinný nahradiť škodu tým spôsobenúdruhej strane. Dôvodom pre aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia je skutočnosť, že odporca
porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ako aj zo záväzných pokynov navrhovateľa pri
výkone svojej podnikateľskej činnosti. Odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým, že postupoval v

rozpore s ustanovením § 655 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodný zástupca je
povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka s vynaložením odbornej
starostlivosti a v dobrej viere je povinný dbať na záujmy zastúpeného konať v súlade s jeho poverením
a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať dostupné informácie a tiež aj tým, že postupoval
v rozpore so zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 04. 02. 2005 konkrétne bodom 7.3 z tejto

zmluvy. V zmysle uvedeného bodu bol odporca povinný navštevovať zákazníkov, vyberať od nich
splátky a tieto následne zaznamenať do karty splátok a odovzdať ich navrhovateľovi. Odporca však
tieto povinnosti porušil, nakoľko peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
266239901 neboli poskytnuté osobe, ktorej meno je uvedené na zmluve, t. j. pánovi V. a ani predmetné
splátky odporca nevyberal priamo od zákazníka, ale od tretej osoby, t. j. od pána M. a tieto peňažné
prostriedky odporca nezaznamenal do karty splátok čím umožnil pánovi M. fingovať splácanie úveru

a tým spôsobil navrhovateľovi škodu, pričom túto skutočnosť podľa vyjadrenia navrhovateľa potvrdil
odporca na pojednávaní dňa 04. 10. 2010. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi tým čo bolo
skutočne zaplatené zo strany zákazníka a tým čo bolo uvedené v karte splátok.

Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Poukázal jednak

na výsluch svedka W. V. na pojednávaní dňa 04. 10. 2010. Zároveň poukázal na to, že nie je v tomto
spore pasívne legitimovaným, nakoľko podľa jeho názoru si škodu, resp. zaplatenie žalovanej sumy
je potrebné uplatniť u G. M., ktorý vlastne uvedené finančné prostriedky prevzal. Tiež poukázal na
jednu z ustanovení zmluvy, ktorým ukladá povinnosť dlžníkovi vrátiť finančné prostriedky nie konkrétne
obchodnému zástupcovi, ale priamo navrhovateľovi. Odporca pri svojom výsluchu dňa 06. 09. 2010

uviedol, že v prípade spotrebiteľského úveru poskytnutého pánovi V. bola dohoda taká, že W. V. uzavrie
úverovú zmluvu na poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom tento úver bude vlastne pre G. M.. Takto
sa to aj stalo, pričom M. mu zaplatil v splátkach asi 2 400 Sk. Tieto splátky zaslal naspäť Providentu,
následne z výzvy navrhovateľa zistil, že úver nie je splácaný, pričom V. odporcovi predložil kartu splátok,
z ktorej vyplývalo, že úver je zaplatený, avšak podpisy na karte splátok nie sú jeho. Ďalej uviedol, že

zmluvu s V. uzatvoril, od Providentu síce peniaze dostal, uvedené finančné prostriedky poskytnuté z
titulu úveru odovzdal V. a následne 2 400 Sk vrátil z titulu zaplatených splátok.

Svedok V. na pojednávaní uviedol, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi navrhovateľom
a ním došlo s tým, že ho navštívil pán G. M., žeby potreboval finančnú hotovosť a či by nebol ochotný si

zobraťúvervobjeme20000Sk,žebehomtýždňavšetkosplatí.Jepravdou,žekuzavretiuzmluvydošlo,
došlo tiež aj k výplate finančných prostriedkov z titulu poskytnutého úveru. Tieto finančné prostriedky on
obdržal, dal ich potom M. a o týždeň na to prišiel M. s tým, že peniaze mu vrátil. Tieto peniaze vlastne mu
ukázal, že peniaze vracia a že pôjdu potom odporcovi a následne pre neho táto vec skončila. Zároveň
svedok V. uviedol, že na zákazníckej karte podpísal G. M. splatenie sumy a tým došlo aj k ukončeniu

zmluvného vzťahu vrátením peňažnej čiastky, pričom uviedol, že peniaze on z titulu poskytnutého úveru
nedostal, ale keď sa peniaze mali vrátiť G. M. ich doniesol a on ich vtedy videl, M. mu tieto peniaze
ukázal.

Svedok G. M. pred dožiadaným súdom Okresným súdom Košice I uviedol, že pre navrhovateľa pracoval

ako obchodný zástupca, pričom odporcu pozná a zoznámil sa s ním pri práci obchodného zástupcu,
nakoľko aj odporca pracoval ako obchodný zástupca pre navrhovateľa. Potvrdil tú skutočnosť, že W.
V. uzatvoril zmluvu s navrhovateľom o spotrebiteľskom úvere na sumu 20 000 Sk, pričom finančné
prostriedky z uvedenej zmluvy boli vyplatené jemu, nevedel sa však vyjadriť či finančné prostriedky
vrátil. Tiež uviedol, že z predmetného úveru dával nejaké splátky, bolo ich len zopár. Toto sa podľa jeho

vyjadrenia dá zistiť z knihy splátok, k podpisu na karte splátok sa vyjadriť nevedel.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov, E., V., F., M. G., oboznámením sa so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi navrhovateľom a W. V. dňa 12. 03. 2007, zmluvou o obchodnom
zastúpení, odstúpením od zmluvy, kartou splátok, prehľadom výberom, zákazníckou kartou Provident,

čestným prehlásením U. E., výzvou na zaplatenie dlhu, odporom odporcu, vyjadrením navrhovateľa k
odporcu, záväznými pokynmi pre obchodných zástupcov, odvolanie plnej moci udelenej obchodnému
zástupcovi, príručkou obchodného zástupcu, zápisnicou o výsluchu svedka G. M..Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca sa na základe zmluvy zo dňa 09. 02.
2005 o obchodnom zastúpení uzavretou medzi navrhovateľom a odporcom, dohodol na konaní v mene
navrhovateľa na základe poverenia navrhovateľa a to na uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere

medzi navrhovateľom a jednotlivcami za podmienok stanovených navrhovateľom. Z odstúpenia od
Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 10. 09. 2007 súd zistil, že navrhovateľ odstúpil s okamžitou
platnosťou od zmluvy o obchodnom zastúpení a to z dôvodu nedodržania podmienok stanovených
zmluvou o obchodnom zastúpení a to z dôvodu fiktívneho úveru pre U. E. (v tejto časti však navrhovateľ
zobral svoj návrh späť). Ďalší dôvod bol uvedený deficit. Súd zároveň zistil, že odporca ako zástupca

navrhovateľa uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s W. V., na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal
poskytnúť W. V. bezúčelový úver v čiastke 20 000 Sk. Dlžník sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v
súvislosti s týmto úverom celkové náklady vo výške 15 200 Sk, celkovú čiastku, ktorú je povinný dlžník
zaplatiť navrhovateľovi na základe tejto zmluvy (úver plus celkové náklady) predstavovala čiastka 35 200
Sk. Ďalej sa dlžník zaviazal zaplatiť túto sumu v 55 týždenných splátkach po 640 Sk so splatnosťou prvej
splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Súd mal zároveň preukázané, že finančné prostriedky

navrhovateľ poskytol v zmysle predmetnej zmluvy v objeme 20 000 Sk, pričom finančné prostriedky
dostal vyplatené G. M.. Nebolo preukázané či finančné prostriedky z tejto zmluvy odovzdal odporca
priamo G. M. alebo dlžníkovi z predmetnej zmluvy W. V., keďže svedok V. uviedol, že finančné
prostriedky potom ako boli poskytnuté navrhovateľom nevidel, videl ich až o týždeň keď mu ukázal
G. M.Á., keď podľa neho mal vracať uvedenú čiastku finančných prostriedkov, pričom však odporca

uviedol, že finančné prostriedky z úveru poskytnutého navrhovateľom dal priamo V.. Z predloženej karty
splátok, teda záznamom zaznamenaných v tejto karte splátok z poskytnutého úveru pre W. V. č. úveru
266239901 s dátumom prvej splátky 19. 03. 2007 boli výbery zaznamenané dňa 19. 03. 2007, splátka
640 Sk, zostatok na úhradu 34 560 Sk, dňa 24. 03. 2007 zaznamenaná úhrada 23 560 Sk a zostatok
na úhradu 11 000 Sk plus 11 000 Sk úhrada ako zľava a zostatok na úhradu 0 Sk. Z fotokópie platobnej

histórie splácania úveru, ktorú predložil navrhovateľ boli zaznamenané splátky úveru a to v 15. a 16.
týždni po 640 Sk, v 19. týždni 50 Sk, v 20. týždni 640 Sk, v 22. týždni 50 Sk, v 23. týždni 300 Sk,
v 24. týždni 50 Sk a v 25. týždni 50 Sk. Podľa tohto predloženého týždenného prehľadu jednotlivých
splátok zostávalo zaplatiť z poskytnutého úveru pre W. V. 30 140 Sk. Súd zistil, že z uvedeného úveru
bolo v jednotlivých splátkach zaplatené týždenne tak ako bolo vyššie uvedené celkom 2 420 Sk. Táto

suma v splátkach, tri splátky po 640 Sk, štyri splátky po 50 Sk a jedna splátka týždenná v sume 300
Sk bola poukázaná na účet navrhovateľa, celkom sa jednalo o sumu 2 420 Sk a toto korešponduje
aj s vyjadrením odporcu, ktorý uviedol, že M. G. mu poskytol na jednotlivé splátky sumu 2 400 Sk. Z
výsluchu svedkov, ale aj odporcu súd zistil, že G. M., ktorému bola odovzdaná suma 20 000 Sk z úveru
poskytnutého navrhovateľom W. V., podľa vyjadrenia W. V. na karte splátok uviedol nepravdivý údaj,

ktorý znamenal to, že úver bol celkom zaplatený bez toho, žeby tieto finančné prostriedky, ktoré on (teda
G. M.) bol vrátil - zadal na účet navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Navrhovateľ si
uplatnil náhradu škody v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Súd však po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že jeho nárok z titulu náhrady škody, ktorú si uplatnil voči odporcovi v

dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o obchodnom zastúpení nie je dôvodný. Totiž
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373 sú jednak protiprávny úkon,
vznik škody a príčinná súvislosti (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Pokiaľ
sa týka protiprávneho úkonu musí ísť o úkon, teda prejav vôle, teda o správanie, ktoré sa prieči právu a
preto je protiprávne. Navrhovateľ vytýka odporcovi to, že postupoval v rozpore so zmluvou o obchodnom

zastúpení, konkrétne bodom 7.3 tejto zmluvy, na základe ktorého sa zaviazal, že bude raz za týždeň
navštevovať súčasných zákazníkov spadajúcich pod jeho poverenie s cieľom vyberať čiastky splatné
spoločnosti a údaje o transakcií každého zákazníka zaznamená do kníh splátok alebo iných dokumentov
alebo na iné médium, ktoré mu poskytla spoločnosť na tieto účely a takého knihy a záznamy a médiá
bude aktualizovať a viesť spôsobom aký požaduje spoločnosť a na požiadanie predloží spoločnosti

záznamyovšetkýchtakýchtotransakciách.Podľanavrhovateľaodporcatietopovinnostiporušil,nakoľko
peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 266239901 neboli poskytnuté osobe,
ktorej meno je uvedené na zmluve. Je však potrebné uviesť, že uvedená skutočnosť nebola preukázaná.
Odporca tvrdí, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ poskytol z titulu predmetnej úverovej zmluvy,odovzdal W. V., W. V. uviedol, že finančné prostriedky boli odovzdané G. M., avšak je nesporné, že
W. V. mal vedomosti o tom keď zmluvu uzatváral, že on z predmetnej úverovej zmluvy bude dlžníkom,
avšak umožnil svojim správaním vlastným súhlasom, aby tieto finančné prostriedky boli vyplatené G.

M.. Zároveň však pokiaľ sa týka výberu jednotlivých splátok je pravdou, že finančné prostriedky, ktoré
odporca obdržal z titulu plnenia z uvedeného úveru obdržal od G. M., avšak nie je pravdivé tvrdenie,
žeby tieto finančné prostriedky, ktoré vybral nezaznamenal do karty splátok, nakoľko v karte splátok
boli zaznamenané výbery ako bolo už uvedené a tieto korešpondovali aj s vyjadrením odporcu o výške
vybraných jednotlivých splátok. Je pravdou i to, že navrhovateľ z titulu poskytnutého úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere kde dlžníkom bol W. V. a následne nesplatením tohto úveru utrpel
majetkovú ujmu, avšak ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť -
kauzálny nexus medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, ktorý tu absentuje a podľa názoru súdu sa
nejedná o škodu, ktorá by vznikla zo záväzkového právneho vzťahu, ktorým v tomto prípade je zmluva
o obchodnom zastúpení. Podľa názoru súdu, pokiaľ navrhovateľ poskytol plnenie z úverovej zmluvy,
mal sa domáhať zaplatenia úveru od dlžníka, alebo od toho kto prevzal tieto finančné prostriedky - teda

buď od W. V. alebo od G. M.. Súd poukazuje i na to, že odporca nemohol splniť a tým teda porušiť svoj
záväzokchodiťvyberaťoddlžníkapodobu55-tichtýždňovjednotlivésplátky,keďženavrhovateľodstúpil
od zmluvy o obchodnom zastúpení v septembri 2007 a výbery jednotlivých splátok mali pokračovať aj
do budúcnosti, aj v roku 2008. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi jeho konaním a samotným vznikom majetkovej ujmy, súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O. s. p. odporcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie práva, keďže odporca mal v konaní úspech a s
prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.