Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. máj 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/56/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808203354
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3808203354.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: R. I.,

narodená XX.X.XXXX, bytom H. W. U. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Zajacom so sídlom
Matice Slovenskej 10, Prievidza proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 5.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.456,05 eur, ktoré je povinný
zaplatiť advokátovi navrhovateľky, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 663,98 eur, ktoré je povinný zaplatiť
Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 300,- eur, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.3.2008 domáhala proti odporcovi zaplatenia
266.020,- Sk a náhrady trov konania. Tvrdila, že jej zdravie bolo poškodené pri dopravnej nehode,
ktorú spôsobil R. T., ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
bola poistená u odporcu, pričom poškodenie jej zdravia bolo obodované na 770 bodov, ktoré boli

ošetrujúcim lekárom zvýšené na 1540 bodov, čo predstavuje 532.040,- Sk, ktoré jej odporca zaplatil.
Ďalej tvrdila, že bola uznaná za invalidnú. Preto pracovať už nemôže, pričom jej poškodenie zdravia sa
negatívne prejavilo v jej rodinnom živote, keď nemôže vykonávať práce v domácnosti, je obmedzená
v intímnom manželskom živote a zároveň má psychické problémy. Ďalej poukázala na pretrvávajúce
zdravotné problémy spočívajúce v zníženej imunite, zažívacích problémoch, obmedzení kapacity pľúc
a pretrvávajúcich bolestiach. Na základe týchto skutočností odporcu žiadala o zvýšenie tejto náhrady o
50%, teda o 266.020,- Sk, no odporca tejto jej žiadosti nevyhovel.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.6.2008 tak, že žiadal návrh zamietnuť,

pričom tvrdil, že odškodnenie spoločenského uplatnenia bolo už zvýšené ošetrujúcim lekárom, a
preto nie je dôvod na ďalšie zvýšenie. Okrem toho tvrdil, že poškodenie zdravia navrhovateľky
bolo spôsobené aj spoluzavinením vodičky motorového vozidla, v ktorom sa pri dopravnej nehode
viezla navrhovateľka, keď táto vodička neprimerane reagovala na vzniknutú dopravnú situáciu a
spoluzavinením navrhovateľky, ktorá nebola pri dopravnej nehode pripútaná.Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 15.5.2006, č.k. 1T/327/2005-218, lekárskym posudkom (čl. 7, 44), oznámením
Sociálnej poisťovne (čl. 8 - 9), listom odporcu (čl. 10), listom navrhovateľky (čl. 11), listom odporcu

(čl. 12), potvrdením zamestnávateľa navrhovateľky (čl. 13), lekárskou správou (čl. 14), odporučením
opatrovateľskej služby (čl. 44), lekárskym posudkom (čl. 44), listinami o likvidácii poistného plnenia (čl.
44), fotografiami (čl. 44), znaleckým posudkom a doplnkom k znaleckému posudku znalca Ing. V. J.
(čl. 62 - 71, 95 - 102), znaleckým posudkom znalca MUDr. N. F. (čl. 104 - 109), znaleckým posudkom
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (čl. 129a), výsluchom navrhovateľky, výsluchom

svedkov R. I., otca manžela navrhovateľky, Ing. T. I., manžela navrhovateľky, výsluchom znalca Ing.
V. J. a výsluchom svedka MUDr. R. Z.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný
skutkový stav:

R. T. bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného
zákona za to, že porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov tým, že dňa 8.6.2005 o 6.10 hodine viedol po ceste číslo

I/50 osobné motorové vozidlo, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou ktorého bola poistená u
navrhovateľa, pričom v 157. km smerom z Dolných Vesteníc do Novák náhle a prudko zmenil smer jazdy
do protismerného ľavého pruhu vtedy, keď už bol v tomto pruhu predchádzaný osobným motorovým
vozidlom U. F., ktorú donútil prudko zabrzdiť, pričom táto dostala šmyk a so svojím motorovým vozidlom
narazila do priekopy pri ľavom okraji cesty, následkom čoho navrhovateľka ako jej spolujazdkyňa na

zadnom sedadle po vymrštení z motorového vozidla utrpela ťažké zranenie, a to poúrazový šok a šok z
vykrvácaniaťažkéhostupňa,penetrujúcutržno-zmliaždenúranubrucha,prasknutieslezinyskrvácaním
do brušnej dutiny, pomliaždenie pravej obličky, zlomeninu dvoch ľavých rebier, pomliaždenie pľúc v
pravo, rozdrvenie dolného laloka ľavých pľúc s krvácaním do ľavej pohrudničnej dutiny, zlomeninu ľavej
pľúcnej kosti, pomliaždenie ľavej sedacej oblasti, zlomeninu nosa a pomliaždenie mozgu.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. V. J. vyplynulo, že U. F., ktorá viedla motorové vozidlo, v ktorom
bola navrhovateľka, pri správnom predchádzaní motorového vozidla R. T. na náhle vybočenie jeho
motorového vozidla reagovala neadekvátne prudkým brzdením a strhnutím riadenia svojho vozidla, aby
zabránila kolízií, no mohla reagovať aj plynulým vybočením k ľavému okraju vozovky pri kontrolovanom
brzdení bez šmyku vozidla, no takýto manéver je veľmi náročný na zvládnutie.

Odporca tvrdil, že navrhovateľka nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom.
Navrhovateľka sa vo svojom výsluchu k tejto skutočnosti vyjadrila tak, že vždy, keď nastupuje do
motorového vozidla, sa pripúta, a preto musela byť pripútaná aj v čase dopravnej nehody. Zo znaleckého
posudku znalca Ing. V. J. vyplynulo, že je možné, že navrhovateľka bola pripútaná bezpečnostným
pásom, a aj napriek tomuto pripútaniu mohla vypadnúť z motorového vozidla. Zo znaleckého

posudku znalca MUDr. N. F. vyplynulo, že navrhovateľka v čase dopravnej nehody nebola pripútaná
bezpečnostným pásom, keďže u nej absentovalo typické pásovité poranenie v oblasti hrudníka, a
to odrenina, podkožná krvná podliatina, resp. zlomenie rebier, tzv. seat belt injury. Zo znaleckého
posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplynulo, že počas dopravnej nehody
mohlo dôjsť k vyvlečeniu tela navrhovateľky z bezpečnostného pásu a opusteniu tela navrhovateľky

z motorového vozidla cez jeho piate okno, pričom v prípade pripútania navrhovateľky bezpečnostným
pásom je pravdepodobnosť jej vypadnutia z motorového vozidla nižšia. Ďalej zo znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vyplynulo, že záver znalca MUDr. N. F. o tom,
že navrhovateľka nemala bezpečnostný pás, keďže nemala typické zranenia, nie je správny, keďže pri
náraze motorového vozidla, v ktorom sa viezla navrhovateľka neboli vytvorené predpoklady pre vznik

takéhoto zranenia. Odporcove tvrdenie o absencii pripútania navrhovateľky bezpečnostným pásom
vyplynulo len zo záveru znaleckého posudku znalca MUDr. N. F., pričom dôvody tohto záveru boli
vyvrátenézáveromznaleckéhoposudkomÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline,podľa
ktorého mechanizmus nehody vylučoval vznik poranenia, ktorého absencia bola základom pre záver
MUDr. N. F. o tom, že navrhovateľka nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Vychádzajúc z toho, že

znaleckým záverom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bola vyvrátená správnosť
jediného dôkazu, ktorý nasvedčoval tvrdeniu navrhovateľa, a to záveru MUDr. N. F., dospel súd k záveru,
že nebolo preukázané tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľka v čase dopravnej nehody nebola
pripútaná bezpečnostným pásom.

Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky v dôsledku dopravnej nehody bolo obodované

lekárskym posudkom zo dňa 18.7.2006 na 770 bodov, a to za obmedzenie hybnosti hrudníka azrasty pľúc následkom poranenia hrudnej steny, stredné ťažké 200 bodov, strata sleziny 150 bodov,
postkomočný syndróm 260 bodov, keloidné jazvy tela po poraneniach a operáciách 160 bodov, pričom
lekár, ktorý vykonal bodovanie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. toto obodovanie zvýšil

na dvojnásobok, a to na základe toho, že navrhovateľka bola v mladom veku uznaná za invalidnú.
Vychádzajúcztohtoposudkuodporcanavrhovateľkezaplatil535.040,-Sk.Navrhovateľkasanaodporcu
obrátila so svojou žiadosťou o zvýšenie náhrady listom zo dňa 1.10.2007, pričom odporca jej odpovedal
listom zo dňa 24.10.2007 tak, že s jej návrhom dohody nesúhlasí.

Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie s maturitou, pričom pred úrazom pracovala ako robotníčka.

V dôsledku úrazu bola navrhovateľka Sociálnou poisťovňou od 8.2.2006 uznaná za plne invalidnú a
rovnako jej bolo v dôsledku, že je ťažko zdravotne postihnutá, priznané poskytovanie opatrovateľskej
služby, ktorú vykonáva za odplatu z verejných zdrojov otec jej manžela, ktorý jej zabezpečuje nákupy,
upratovanie domácnosti a udržiavanie záhrady. Navrhovateľka dni po dopravnej nehode trávi v
domácom prostredí, pričom pri varení jej pomáhajú rodičia jej manžela. Navrhovateľka má jazvy na
celom hrudníku a má deformovaný ľavý bok. Preto má ostych vyzliecť sa do plaviek na plavárni. V

dôsledku následkov úrazu musela užívať antibiotiká, keďže pre stratu sleziny má zníženú imunitu.
Navrhovateľka máva bolesti jaziev, pre ktoré sa v noci budí. Má problémy s močovými cestami. Je
nervovo labilná, pričom navštevuje aj psychologickú poradňu. Pred úrazom navrhovateľka chodila na
letné dovolenky, venovala sa turistike a v zime lyžovala, pričom tieto aktivity v súčasnosti nezvláda.
Rovnako na rozdiel od stavu pred nehodou nie je iniciatívna pri organizovaní rodinných a spoločenských

akcií. Navrhovateľka pred úrazom žila v sporiadanom manželstve, z ktorého pochádzajú dve deti. Po
úraze sa v jej manželskom spolužití prejavili problémy v intímnom živote. Navrhovateľka sa po dopravnej
nehode prepravuje výlučne vtedy, keď motorové vozidlo vedie jej manžel. Z prepravy inou osobou má
strach.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a
ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej

škody.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“) v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %.

Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľke vo vzťahu k odporcovi vznikol nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, a to na základe v konaní

zistených skutočností, keď prevádzkou motorového vozidla, čím bol splnený predpoklad podľa § 427Občianskeho zákonníka, pričom toto vozidlo bolo poistené u odporcu, čím bol splnený predpoklad §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, došlo u navrhovateľky k poškodeniu jej

zdravia, ktoré malo za následok sťaženie jej spoločenského uplatnenia.

Voči takto uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky odporcu postavené na tvrdení, že
navrhovateľka prispela k vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka tým, že nebola pri
dopravnej nehode pripútaná bezpečnostným pásom. Táto odporcom tvrdená skutočnosť z vykonaného
dokazovania nevyplynula.

Nebola dôvodná ani námietka odporcu postavená na právnom posúdení konania vodičky motorového
vozidla, v ktorom sa viezla navrhovateľka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že U. F., ktorá viedla
motorové vozidlo, v ktorom bola navrhovateľka, pri správnom predchádzaní motorového vozidla R. T.
na náhle vybočenie jeho motorového vozidla reagovala neadekvátne prudkým brzdením a strhnutím
riadenia svojho vozidla, aby zabránila kolízií, no mohla reagovať aj plynulým vybočením k ľavému
okraju vozovky pri kontrolovanom brzdení bez šmyku vozidla, no takýto manéver je veľmi náročný na

zvládnutie. Z uvedeného skutkového stavu nemožno dospieť k záveru, ktorý by zakladal použitie § 431
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účasť Jozefa Pánisa na strete motorových vozidiel
vyplynula z nedbalivostného porušenia právnej povinnosti spojenej s vedením motorového vozidla,

pričom nebyť tohto protiprávneho konania R. T. k dopravnej nehode by vôbec nedošlo. Vodička U. F. pri
vedení svojho motorového vozidla žiadnu právnu povinnosť neporušila. Skutočnosť, že nebola schopná
zvládnuť ťažký manéver, nezakladá jej účasť na dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia
navrhovateľky, keďže to, že došlo k stretu dvoch motorových vozidiel vyplynulo primárne z protiprávneho
konania R. T.. To, že U. F. neurobila technicky možný, no na zvládnutie ťažký manéver, nebolo možné

posúdiť ako jej protiprávne konanie, teda konanie, ktoré by sa svojou závažnosťou blížilo konaniu R. T..
Konanie U. F. nezakladá takú jej účasť na dopravnej nehode, ktorá by zakladala jej, čo i len čiastočnú
zodpovednosť na vzniknutej škode navrhovateľky.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade navrhovateľky malo poškodenie jej zdravia za
následok vznik invalidity v produktívnom veku 35 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade

navrhovateľky bol splnený typický predpoklad pre posúdenie jej prípadu ako prípadu hodného
osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Preto aj súd posúdil prípad navrhovateľky
ako prípad hodný osobitného zreteľa, čo vyplýva nielen z toho, že navrhovateľka bola uznaná za
invalidnú, ale aj z ostatných v konaní zistených skutočností, predovšetkým toho, že navrhovateľka je
posudzovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže si sama nedokáže zabezpečiť svoje

základné potreby. Navrhovateľka nielenže nemôže pracovať v zamestnaní, ale ani nemôže vykonávať
pracovné činnosti spojené s jej postavením v rodine ako matky a manželky. Posudzovanie prípadu
navrhovateľky ako prípadu hodného osobitného zreteľa vyplýva aj z toho, že následky poškodenia
zdravia navrhovateľky sa prejavili aj v oblasti jej manželského spolužitia, keď je navrhovateľka vylúčená
z väčšiny činnosti, ktoré vykonávala spolu so svojim manželom.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či v prípade navrhovateľky možno zvýšiť lekárskym posudkom
priznané sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. v akej výške. Odporca na základe skutkového
zistenia, vyplývajúceho z lekárskeho posudku, keď lekár navrhovateľky použil § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. a zvýšil bodové hodnotenie na dvojnásobok základného bodového ohodnotenia z 770
bodov na 1540 bodov s ohľadom na mladý vek navrhovateľky a to, že bola uznaná za invalidnú, dospel

k záveru, že v takomto prípade, nemožno postupovať podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a
že aj pri prípadnom zvýšení treba vychádzať zo základného počtu bodov, nie z počtu bodov, na ktorý
hodnotenie zvýšil ošetrujúci lekár. S takýmto právnym posúdením nemožno súhlasiť. Zo zákona č.
437/2004 Z.z. vyplýva, že zákon presne rozlišuje na strane jednej medzi bodovým hodnotením, ktoré
vykonáva ošetrujúci lekár a na strane druhej zvýšením v prípadoch hodných osobitného zreteľa podľa

§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Z § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je zrejmé, že súd môže
zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom spôsob, akým sa táto náhrada určuje
vyplýva z ostatných ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z, teda aj z § 10 ods. 4 zákona. Preto ak súd zistí,
že v konkrétnom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí pri zvyšovaní vychádzať z
bodového ohodnotenia určeného ošetrujúcim lekárom, a to aj pri jeho prípadnom zvýšení podľa § 10

ods. 4 zákona.Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade navrhovateľky predstavuje 532.040,-
Sk. Preto najvyššia možná hranica zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľky predstavuje čiastku 8.830,25 eur (266.020,- Sk). Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd

posudzoval prípad navrhovateľky ako prípad hodný osobitného zreteľa, súd dospel k záveru, že náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky možno zvýšiť o 5.000,- eur. Súd nevyhovel
návrhu navrhovateľky v časti, ktorej sa domáhala mimoriadneho zvýšenia náhrady na celkom 8.830,25
eur. Z § 5 ods. 5 zákona vyplýva, že v prípade zvyšovania náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia možno túto náhradu zvýšiť v rozmedzí od 1 do 1,5 násobku náhrady podľa lekárskeho

posudku. Súd lekárskym posudkom určenú náhradu zvýšil o približne o 56 % z rozmedzia od 1 do
1,5 násobku náhrady podľa lekárskeho posudku. Vychádzal pritom predovšetkým z toho, že v prípade
navrhovateľky došlo k priznaniu invalidity, no táto je čiastočne odškodnená priznaním invalidného
dôchodku a sociálnych dávok vyplývajúcich z toho, že navrhovateľka je posudzovaná ako zdravotne
ťažko postihnutá osoba. K uvedenému treba uviesť, že k poškodeniu zdravia navrhovateľky došlo v čase
potom, ako boli stabilizované jej rodinné pomery, keďže žila v manželstve, z ktorého sa narodili dve deti.

Táto najpodstatnejšia zložka jej osobného života zostala napriek určitým obmedzeniam zachovaná. Inak
povedané v prípade zdravotných obmedzení, ktoré boli spôsobené navrhovateľke, si možno predstaviť
to, že pri veľkej časti ženskej populácie, predovšetkým vo veku nižšom, aký mala navrhovateľka v
čase dopravnej nehody, by sa obdobné zdravotné ťažkosti, prejavili na životnej realizácii takýchto
osôb omnoho výraznejším spôsobom ako v prípade navrhovateľky. Súd preto musel náhradu zvýšiť v

rozmedzí toho, akým by sa obdobné zdravotné ťažkosti prejavili v priemernej vzorke ženskej populácie.
S ohľadom na zistenia obmedzení navrhovateľky v dôsledku jej zdravotného stavu treba uviesť, že si
možno predstaviť množstvo prípadov, v ktorých by sa rovnaké zdravotné následky prejavili v osobnom
živote postihnutých osôb výrazne negatívnejšie ako v prípade navrhovateľky. Na strane druhej si možno
predstaviť aj také prípady, v ktorých by obdobné zdravotné postihnutie nemalo také negatívne prejavy

ako v prípade navrhovateľky. Preto súd návrhu navrhovateľky v časti o zaplatenie 5.000,- eur vyhovel a
v prevyšujúcej časti o zaplatenie 3.830,25 eur návrh zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľovi vznikli trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia
určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výška základnej sadzby tarifnej
hodnoty predstavuje zo sumy 150.630,- Sk čiastku 5.450,- Sk a po 1.1.2009 zo sumy 5.000,- eur čiastku

180,93 eur. Preto sú trovy právneho zastúpenia tvorené nasledovnými čiastkami: (i) tarifná odmena z
úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia v roku 2007 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
vo výške 5.450,- Sk a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 178,- Sk; (ii) tarifná odmena za úkon
právnej služby - návrh v roku 2008 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo výške 5.450,- Sk a náhrada podľa § 16
ods. 3 vyhlášky vo výške 190,- Sk; (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní

dňa 5.6.2008 bez prejednania veci podľa § 14 ods. 1 písm. d) vo výške 1.362,50 Sk a náhrada podľa § 16
ods.3vyhláškyvovýške190,-Sk;(iv)tarifnáodmenazaúkonprávnejslužby-účasťnapojednávanídňa
8.7.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vo výške 5.450,- Sk a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
190,-Sk,(v)tarifnáodmenazaúkonprávnejslužby-účasťnapojednávanídňa2.9.2008bezprejednania
veci podľa § 14 ods. 1 písm. d) vo výške 1.362,50 Sk a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške

190,- Sk; (vi) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.9.2008 podľa § 14
ods. 1 písm. d) vo výške 5.450,- Sk a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 190,- Sk; (vii) tarifná
odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 8.12.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vo
výške 180,93 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 6,95 eur a (viii) tarifná odmena za úkon
právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 18.4.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vo výške 180,93 eur a

náhradapodľa§16ods.3vyhláškyvovýške7,63eur.Celkomodmenazaúkonyadvokátanavrhovateľky
do konca roka 2008 predstavuje čiastku 24.525,- Sk (814,08 eur), a na náhradách podľa § 16 ods. 3
vyhlášky čiastku 1.128,- Sk (37,44 eur), k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %
zo sumy 24.525,- Sk, čo je 4.659,75 Sk (154,68 eur). Preto trovy právneho zastúpenia navrhovateľky do
konca roka 2008 predstavujú čiastku 1.006,20 eur. Následne trovy právneho zastúpenia v rokoch 2009

až 2012 predstavujú čiastku 376,44 eur, k čomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 35,70
a 37,71 eur. Preto trovy konania navrhovateľky predstavujú celkom čiastku 1.456,05 eur, pričom podľa§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal zaplatiť túto náhradu trov konania advokátovi
navrhovateľky.

Štátu vznikli trovy výplatou znalečného znalcovi MUDr. N. F. vo výške 188,96 eur (čl. 123) a výplatou

znalečného Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo výške 475,02 eur (čl. 131). Trovy
konania štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktoré bolo vykonané na navrhovateľom
tvrdenú skutočnosť, že navrhovateľka nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným
pásom. Táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula, preto bol odporca v časti, konania, v
ktorej vznikli trovy konania výplatou znalečného procesne neúspešný. Preto je podľa týchto výsledkov

konania odporca podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nahradiť štátu trovy konania vo
výške 663,98 eur. Nebolo by správne rozhodovať o náhrade trov konania podľa toho, ako súd rozhodol o
návrhu vo veci samej, keď návrhu v časti o zaplatenie 5.000,- eur vyhovel a v časti o zaplatenie 3.830,25
eur návrh zamietol, keďže pod pojmom výsledky konania podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku nemožno rozumieť len to, akým spôsobom bolo rozhodnuté o návrhu na základe relatívne
neurčitej normy, akou je § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.; pod pojmom výsledok konania treba v

takomto prípade chápať aj výsledok dokazovania, s ktorým bol spojený vznik trov štátu. Takýto princíp
náhrady trov konania je v konečnom dôsledku zrejmý aj z § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľka bola v konaní podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od
platenia súdnych poplatkov. Preto je odporca povinný podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch
zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 300,- eur, teda vo výške 6 % zo sumy 5.000,- eur

podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.