Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Macášková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223181
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2111223181.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľky: I.. F. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom L. XX, Q., zastúpenej Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcom: 1. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. XX, A., 2. Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F.Á. XXX, P., 3. I.. I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, P.,
t.č. bytom F. XX, Q., o zaplatenie 1.280,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1.280,-eur
spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.280,-eur od 16.6.2011 do zaplatenia, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania vo výške 385,52 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám
splnomocneného zástupcu navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2011 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým súd zaviaže odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.280,-eur spolu s 9,25%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.280,-eur od 16.6.2011 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania
z titulu nezaplateného nájomného.

Tunajší súd vydal dňa 16.12.2011 platobný rozkaz č.k. 10Ro/155/2011-37, ktorým návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Odporkyňa v 3. rade podala v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, čím
sa platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vo veci
bolo nariadené pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to

Nájomnou zmluvou zo dňa 2.7.2010; Príjmovým pokladničným dokladom č. 1/2010 zo dňa 2.7.2010,
oboznámením sa s odporom odporkyne v 3. rade, keď konal v neprítomnosti odporcov v 1. až 3. rade
v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď odporcovia v 1. a 2. rade
mali doručenie predvolania riadne vykázané, z neúčasti sa neospravedlnili, odporkyňa v 3. rade sa
ospravedlnila z neúčasti, avšak neuviedla žiadny dôležitý dôvod pre ktorý by sa nemohla dostaviť,
keď ako dôvod uviedla návštevu lekára. Súd bol toho názoru, že odporkyni v 3. rade nebola odňatá
možnosť konať pred súdom ani z dôvodu, že predvolanie jej bolo doručené len 2 dni pred konaním

pojednávania, keď predmetný návrh jej bol doručený spolu s platobným rozkazom už dňa 2.1.2012,
odporkyňa sa vyjadrila k veci podaním odporu proti platobnému rozkazu, teda nemožno mať za to, že by
nemala možnosť kvalifikovane sa pripraviť na pojednávanie v dôsledku časovej tiesne. Vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:Splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka uzatvorila dňa 2.7.2010 s odporcami
v 1. až 3. rade nájomnú zmluvu v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej

prenechala odporcom do užívania 3-izbový byt presne špecifikovaný v nájomnej zmluve. Nájom bol
uzatvorený na dobu určitú od 2.7.2010 do 30.6.2011. Odporcovia v 1. až 3. rade sa zaviazali spoločne a
nerozdielne platiť mesačné nájomné za užívanie predmetu nájmu vo výške 600,- eur, vždy k 15. dňu v
mesiaci na účet navrhovateľky. Okrem nájmu sa odporcovia v 1. až 3. rade zaviazali uhradiť spoločne a
nerozdielne kauciu vo výške 600,- eur, z toho 300,- eur bolo splatných v deň podpisu nájomnej zmluvy.

Táto čiastka v deň podpisu zmluvy zaplatená bola o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa
2.7.2010. Ďalších 300,- eur bolo splatných k 15.7.2010. V zmysle uzavretej zmluvy bolo dojednané, že
za predpokladu, že navrhovateľke nevzniknú žiadne nedoplatky resp. škody na majetku bude kaucia
odporcom v 1. až 3. rade vrátená. Odporcovia v 1. až 3. rade predmet nájmu užívali po dobu stanovenú
v nájomnej zmluve, avšak dohodnuté nájomné neplatili riadne a včas. V podstate riadne bolo zaplatené
len nájomné za prvý mesiac, kedy bola zaplatená dňa 2.7.2010 suma nájomného vo výške 600,-eur a

suma jednej polovice z kaucie t. j. 300,-eur, spolu 900,-eur.
Následne dňa 23.8.2010 bolo zaplatené nájomné za mesiac august 2010 vo výške 600,-eur a čiastočne
bola zaplatená druhá polovica z kaucie a to vo výške 220,-eur (zaplatená mala byť kaucia vo výške
300,-eur). S touto splátkou teda už meškali, keď nájomné za mesiac august 2010 v zmysle zmluvy
malo byť zaplatené do 15.7.2010 spolu s druhou polovicou kaucie. K 15.9.2010 nebola zaplatená

suma nájomného vo výške 600,-eur vôbec. Dňa 4.10.2010 bola poukázaná dvakrát suma 200,-eur
a 30.10.2010 tiež suma 200,-eur. Dňa 8.11.2010 bolo zaplatených 150,-eur, dňa 29.11.2010 bola
zaplatená suma 200,-eur. Dňa 1.12.2010 bola zaplatená suma 100,-eur, dňa 20.12.2010 suma 350,-
eur a dňa 21.12.2010 suma 250,-eur. Dňa 20.1.2011 zaplatili 200,-eur a dňa 21.1.2011 zaplatili sumu
400,-eur. Dňa 3.2.2011 bola zaplatená suma 50,-eur a dňa 25.2.2011 suma 400,-eur. Dňa 2.3.2011 bola

zaplatená suma 170,-eur, 8.3.2011 suma 30,-eur a dňa 30.3.2011 suma 200,-eur. Dňa 1.4.2011 bola
zaplatená suma 400,-eur, dňa 11.4.2011 suma 100,-eur a dňa 29.4.2011 suma 200,-eur. V máji 2011
neboli žiadne platby. Dňa 10.6.2011 bola zaplatená suma 200,-eur a dňa 13.6.2011 suma 200,-eur.
Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia v 1. až 3. rade spolu za uvedené obdobie zaplatili celkovo čiastku
5.920,-eur, v čom je zahrnutá i kaucia vo výške 600,-eur. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy mali

zaplatiť čiastku 7.800,-eur teda nájomné 600,-eur krát 12 mesiacov vo výške 7.200,-eur a kauciu vo
výške 600,-eur. Dlžná suma tak predstavuje sumu 1.880,-eur, od ktorej je odrátaná suma 600,-eur, ktorú
od odporcov nepožadujú, nakoľko neboli dôvody, aby si navrhovateľka kauciu ponechala. Dlžná suma
tak predstavuje sumu 1.280,-eur (1.880,- mínus 600,- eur).
Úrok z omeškania si uplatňujú odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej sumy nájomného, ktorá

bola splatná 15.6.2011.
Čo sa týka podaného odporu považujú za nekorektné tvrdenie, že navrhovateľka konala šikanózne a
jej konanie sa prieči dobrým mravom. Považujú za bezpredmetné tvrdenie odporkyne, že bola uvedená
do omylu, že neporozumeli dostatočne obsahu zmluvy a neboli si vedomí právnych následkov z nich
vyplývajúcich, keď zmluva je dostatočne jasná a určitá, z jej obsahu vyplýva, že zmluvné strany boli

oboznámené s obsahom zmluvy, túto si prečítali, jej obsahu porozumeli a s celým obsahom súhlasia, čo
potvrdili svojim podpisom, takto to v skutočnosti i bolo, mali dostatočný priestor na to, aby sa podrobne
oboznámili s obsahom celej zmluvy. Považujú za neseriózne tvrdenie odporkyne, v ktorom uvádza,
že navrhovateľka mala úmyselne zneužiť ich neznalosť práva, odporkyňa poukazuje na veľmi dobrú
orientáciu sa navrhovateľky v právnej oblasti, tieto tvrdenia sú takisto bezpredmetné a v tejto súvislosti

uvádza, že navrhovateľka študovala ekonómiu, pracuje ako marketingová riaditeľka v spoločnosti Havel,
Holásek a Partners, s.r.o..

Navrhovateľkauviedla,žeosobneakoprenajímateľuzatváralasodporcamipredmetnúnájomnúzmluvu,
túto jej vypracovala známa, ktorá pracuje v realitnej kancelárii. Odporcovia mali návrh tejto nájomnej

zmluvy k dispozícii v časovom predstihu, posielala im ju elektronickou poštou, dokonca mali nejaké
návrhy i na zmeny ohľadom nákladov na vodu, plyn, vlastne ich oslovila či súhlasia s navrhovanou
sumou, ktorú by si uplatňovala, napokon sa dohodli tak ako je to uvedené v zmluve, ohľadom platenia
nájomného žiadne návrhy neboli. Byt dávala do prenájmu na inzerát, odporcov jej doporučila známa,
ktorá ich poznala, odporcovia boli spolupracovníci v zamestnaní, takže sa poznali. Po čase, keď jej

bolo zrejmé, že je problém s platením nájomného, oslovila odporcov, zistila, že je medzi nimi problém
dohodnúť sa ako kto bude uhrádzať nájomné, keď jeden z nich Ľ. P. odporca v 2. rade si povinnosť
neplnil. Odporcom bolo od začiatku zrejmé, že od nich požaduje sumu 600,-eur nájomného a je jej jednoakým spôsobom ju uhradia, nikdy pred uzavretím zmluvy ani následne nepoukazovali na to, že by sa o
platení nájomného mali dohodnúť resp. sa dohodli iným spôsobom.

Odporkyňa v 3. rade v odpore doručenom súdu dňa 13.1.2012 a doplnenom podaním doručeným dňa
17.1.2012 uviedla, že navrhovateľka si bola veľmi dobre vedomá, že odporkyňa v 3. rade bola riadnym
platcomsvojejčastinájomnéhopočascelejexistenciepredmetnéhonájomnéhovzťahuatedajeplatcom
schopným. Rovnako si je vedomá, že celú dlžnú sumu spôsobil a má ju ako jediný aj sám uhradiť p. Ľ.
P. (odporca v 2. rade), čo navrhovateľ aj všetci nájomcovia potvrdili písomnou dohodou pri odovzdávaní

bytu. Táto dohoda bola súčasťou odovzdávacieho protokolu. Má za to, že navrhovateľka zneužila svoje
postavenie z predmetnej nájomnej zmluvy najmä tým, že zneužila nevedomosť ostatných zmluvných
strán a teda aj jej. Navrhovateľka si bola vedomá, že v prípade neplnenia záväzkov ktoréhokoľvek
z nájomcov, nastupuje v zmysle § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka solidárna povinnosť všetkých
plniť spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na okolnosti a postavenie nájomcov je zrejmé, že pri podpise
zmluvy si neboli vedomí právnych následkov z nej vyplývajúcich a teda jej dostatočne neporozumeli.

Nájomcovia by s istotou nesúhlasili so zmluvnou povinnosťou plniť záväzky za iného nájomcu. Má za to,
že všetci nájomcovia pri uzatváraní zmluvy považovali ich povinnosť platiť nájomné za delený záväzok.
Poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého, právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,
ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Vôľou ani jedného z nájomcov nebol súhlas so

solidárnym plnením nájomného v prospech navrhovateľa, čo dokazuje aj fakt, že k pravidelnej úhrade
nájomného nedochádzalo spoločným plnením všetkých nájomcov.

Z Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 2.7.2010 medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporcami
v 1. až 3. rade ako nájomcami súd zistil, že predmetom nájmu bol 3 - izbový byt nachádzajúci sa

na L. ul.č. XX/XXXX na XX.nadzemnom podlaží, č. bytu XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Q. - U..
Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 2.7.2010 do 30.6.2011. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom
vo výške 600,-eur mesačne, ktoré bude nájomca platiť vždy vopred k 15. dňu v mesiaci na bankový
účet prenajímateľa.(čl. V. bod 1 Zmluvy). Nájomné za prvý mesiac nájmu - júl 2010 vo výške 600,-eur
ako aj 1 kaucie na zariadenie bytu vo výške jednomesačného nájomného, t.j. celkom 600+300=900,-

eur je splatné v deň podpisu zmluvy prevodom na bankový účet prenajímateľa alebo v hotovosti proti
príjmovému dokladu. (čl. V. bod 2 Zmluvy).Ďalšia splátka bude nájomcom uhradená k 15.7.2010 za
nájomné za august 2010 vo výške 600,-eur + 300,-eur doplatok II. poloviny z kaucie na zariadenie bytu.
Následné nájomné je splatné vždy vopred k 15.dňu v mesiaci. Podľa čl. IX. bod 7 Zmluvy, zmluvné strany
svojim podpisom potvrdili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a s celým obsahom súhlasia.

Z príjmového pokladničného dokladu č. 1/2010 zo dňa 2.7.2010 súd zistil, že navrhovateľka prijala od
F. S. (odporkyne v 1. rade) sumu 900,-eur ako nájomné 7/2010 + 50% kaucie.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ

prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční

nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu
sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporcovia v 1. až 3. rade na základe nájomnej
zmluvy uzavretej s navrhovateľkou dňa 2.7.2010 užívali 3-izbový byt v Q., nájom bol uzatvorený na dobu
určitú od 2.7.2010 do 30.6.2011. Nájomcovia (odporcovia v 1. až 3. rade) sa zaviazali platiť mesačné
nájomnévovýške600,-eur,vždyk15.dňuvmesiacinaúčetnavrhovateľky.Okremnájmusaodporcoviav 1. až 3. rade zaviazali uhradiť kauciu vo výške 600,- eur, z toho 300,- eur bolo splatných v deň podpisu
nájomnej zmluvy, táto čiastka bola v deň podpisu zmluvy i zaplatená a ďalších 300,- eur bolo splatných k
15.7.2010. V zmysle uzavretej zmluvy bolo dojednané, že za predpokladu, že navrhovateľke nevzniknú

žiadne nedoplatky resp. škody na majetku bude kaucia odporcom v 1. až 3. rade vrátená.
Odporcovia v 1. až 3. rade predmet nájmu užívali po dobu stanovenú v nájomnej zmluve, avšak
dohodnuté nájomné neplatili riadne a včas, nájomné platili tak, ako je to uvedené vo výpovedi
splnomocneného zástupcu navrhovateľky. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy mali zaplatiť čiastku
7.800,-eur (nájomné 600,-eur krát 12 mesiacov = 7.200,-eur + kaucia 600,-eur). Odporcovia v 1. až

3. rade zaplatili celkovo čiastku 5.920,-eur, v čom je zahrnutá i kaucia vo výške 600,-eur. Dlžná suma
tak predstavuje sumu 1.880,-eur, od ktorej je odrátaná suma 600,-eur, ktorú navrhovateľka nežiadala,
nakoľko neboli dôvody, aby si kauciu ponechala. Dlžná suma po odpočítaní kaucie tak predstavuje
čiastku 1.280,-eur.
Uvedený skutkový stav v konaní nebol sporný, keď odporkyňa v 3. rade v odpore nenamietala
výšku žalovanej istiny, bránila sa tým, že ona bola riadnym platcom svojej časti nájomného, dlžnú

sumu spôsobil a má ju ako jediný a sám uhradiť p. Ľ. P. (odporca v 2. rade), čo navrhovateľ aj
všetci nájomcovia potvrdili písomnou dohodou pri odovzdávaní bytu. Táto dohoda bola súčasťou
odovzdávacieho protokolu. Ďalej sa odporkyňa v 3. rade bránila tým, že pri podpise zmluvy si neboli
vedomí právnych následkov z nej vyplývajúcich a teda jej dostatočne neporozumeli, nesúhlasili by so
zmluvnou povinnosťou plniť záväzky za iného nájomcu. Má za to, že všetci nájomcovia pri uzatváraní

zmluvy považovali ich povinnosť platiť nájomné za delený záväzok.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 701 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú spoloční nájomcovia oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne, majú teda postavenie solidárnych dlžníkov a solidárnych veriteľov.

V danej veci, keďže išlo o spoločný nájom bytu odporcov v 1.až 3. rade, ich pasívna solidarita je daná
priamo zákonom, to znamená, že veriteľ, v danom prípade navrhovateľka ako prenajímateľ sa môže
domáhať dlhu-nezaplateného nájomného, od všetkých nájomcov solidárne s tým, že plnením jedného
z nich zaniká povinnosť plniť ostatným dlžníkom - nájomcom. Na uvedenom nič nemení ani prípadná
následná dohoda o tom, ktorý zo solidárnych dlžníkov dlh splní, keď takáto dohoda nemá žiadny vplyv

na právo veriteľa domáhať sa svojej pohľadávky spoločne a nerozdielne od všetkých dlžníkov, nakoľko
je dané zákonom.
Čo sa týka tvrdení odporkyne v 3. rade, že si neboli vedomí právnych následkov vyplývajúcich zo zmluvy
a tejto dostatočne neporozumeli, súd považuje takéto tvrdenia za účelové, keď podľa názoru súdu, ak
by skutočne odporcovia mali záujem podieľať sa na platení nájomného delene, neuzavreli by zmluvu,

z ktorej vôbec nebolo zrejmé, ako sa bude ktorý z nájomcov podieľať na platení nájomného, teda či
solidárne alebo delene. Napokon prvá platba nájomného bola prijatá v plnej výške spolu s 1 kaucie iba
od odporkyne 1.rade. Neobstojí ani tvrdenie odporkyne v 3. rade, že zmluve dostatočne neporozumeli,
keď podľa vyjadrenia navrhovateľky zmluva bola odporcom doručená v písomnej podobe ešte pred tým
ako ju podpísali, boli do nej zapracované niektoré ich pripomienky.

Napokon, odporcovia podpisom zmluvy potvrdili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a s celým
obsahom súhlasia.
Vzhľadom na uvedené súd vyhovel návrhu a zaviazal odporcov v 1. až 3. rade zaplatiť navrhovateľke
spoločne a nerozdielne sumu 1.280,-eur.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohoto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko boli odporcovia v omeškaní so zaplatením nájomného, ktoré bolo splatné vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred, navrhovateľ má právo na sankciu za omeškanie. V zmysle ustanovenia § 697Občianskeho zákonníka, navrhovateľ má právo na poplatok z omeškania, ktorý podľa Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. je stanovený vo výške 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania,
najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. Navrhovateľka si uplatnila ako sankciu

za omeškanie úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na skutočnosť, že úrok z omeškania je nižší (9,25% ročne) ako poplatok z omeškania (18,5% ročne) súd
priznal navrhovateľke uplatnený úrok z omeškania a to dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej sumy
nájomného, ktorá bola splatná 15.6.2011, keď vychádzal z výšky základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, ktorá ku dňu 16.6.2011 bola 1,25%.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 385,52 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 76,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
309,02 eur za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.9.2011, návrh zo dňa
13.10.2011, zastupovanie na pojednávaní dňa 16.4.2012 podľa § 10 ods.1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. á

61,41 eur + 2x režijný paušál v roku 2011 á 7,41 eur + 1x režijný paušál v roku 2012 á 7,63 eur podľa
§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky + náhrada za stratu času dňa 16.4.2012 cesta Bratislava - Trnava a späť
podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky 4 polhodiny á 12,71 eur = 50,84 eur, t.j. spolu 257,52 eur + 20%
DPH, t.j. 51,50 eur podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Súd nepriznal splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky odmenu za úkon - porada s klientom

pred pojednávaním, keď splnomocnený zástupca bližšie neuviedol kedy bol úkon vykonaný, žiadnym
spôsobom nepreukázal vykonanie tohto úkonu, preto takýto úkonom nemožno považovať za úkonom
právnej služby v zmysle §14 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.