Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/144/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410205303
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1410205303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľa: R.

I., bytom H., Z. XX, zastúpeného Wilson/Hullford, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Miletičova
1, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., bytom Bratislava, Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku

r o z h o d o l :

Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.02.2010,
sp. zn. SR 08965/08, ktorým bola navrhovateľovi ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
- odporcovi sumu 4.327,19 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 3.636,39 eura od
07.08.2008 do 30.09.2008, zo sumy 2.816,17 eura od 01.10.2008 do zaplatenia, náhradu trov konania

v sume 759,44 eura, všetko do troch dní zrušuje.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.04.2010 žiadal navrhovateľ súd, aby zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského sudu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.02.2010, sp. zn. SR 08965/08 a zároveň, aby
žalobu odporcu voči navrhovateľovi v celom rozsahu zamietol.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že navrhovateľ žiadal zrušenie rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.02.2010, sp. zn. SR
08965/08, ktorým bola navrhovateľovi ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - odporcovi
sumu 4.327,19 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 3.636,39 eura od

07.08.2008 do 30.09.2008, zo sumy 2.816,17 eura od 01.10.2008 do zaplatenia, náhradu trov konania
v sume 759,44 eura, všetko do troch dní a žiadal, aby súd návrh odporcu voči navrhovateľovi v celom
rozsahu zamietol. Ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ uviedol ust. § 40
ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní, keď Zmluvu o úvere, ktorú účastníci
uzatvorili dňa 27.03.2008 má byť považovaná ako spotrebiteľský úver, čomu nezodpovedajú úroky z
omeškania vo výške 0,25 % denne a požadované poplatky. Podľa odporcu zmluva medzi účastníkmi
bola uzavretá v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré majú povahu absolútneho

obchodno-záväzkového vzťahu a spravujú sa ustanoveniami Obchodného zákonníka v zmysle § 261
ods. 3, písm. d). K výhradám navrhovateľa v časti poplatku za poskytnutie úveru poukázal na to, žeodporca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne
- vyššie oproti bankám a nepovažujú ho za neprimerane vysoký, navyše navrhovateľ v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere nič voči jeho výške nenamietal a peniaze riadne prevzal. Takisto pri úrokoch z omeškania

vo výške 0,25 % denne nepovažoval toto v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, poukázal
na zásadu zmluvného práva pacta sud servanda v kontexte zmluvnej voľnosti so zreteľom na účel
sankčného a motivačného mechanizmu tohto dojednania.

Zo Zmluvy o úvere, uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi účastníkmi zo dňa
27.03.2008 súd zistil, že odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 100 tis. Sk zvýšený o poplatok

vo výške 48.260,- Sk a celkovú sumu 148.260,- Sk sa navrhovateľ zaviazal vrátiť v šiestich mesačných
splátkach po 24.710,- Sk počnúc dňom 01.05.2008.

Z návrhu na začatie rozhodcovského konania podanom na Stály rozhodcovský súd spol. Slovenská
rozhodcovská, a.s. dňa 26.08.2008 súd zistil, že účastníci uzavreli rozhodcovskú doložku, ktorá je
nedeliteľnou súčasťou pripojenej zmluvy o úvere č. 1850299. Navrhovateľ ku dňu podania tohto návrhu
uhradil len sumu 38.710,- Sk, a preto žiadal odporcu, aby bol navrhovateľ zaviazaný zaplatiť sumu

109.790,- Sk s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 148.260,- Sk od 06.06.2008 do 04.07.2008,
čo činí 10.378,- Sk, zo sumy 123.550,- Sk od 05.07.2008 do 06.08.2008, čo činí 10.193,- Sk a
zo sumy 109.550,- Sk od 07.08.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Z rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08965/08 zo dňa 25.02.2010 súd zistil, že navrhovateľ bol
zaviazaný zaplatiť odporcovi 4.327,19 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy

3.636,39 eura od 07.08.2008 do 30.09.2008, zo sumy 2.816,17 eura od 01.10.2008 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania v sume 759,44 eura, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal z
ustanovení§497anasl.Obchodnéhozákonníkaabodov0.4a0.6Všeobecnýchpodmienokposkytnutia
úveru. Podľa odporcu navrhovateľ na pohľadávku zaplatil doposiaľ 2.105,15 eura.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami

o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská

doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

V zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou
uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti
vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd
použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.

V zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu
uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského
konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno

prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie
týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlok jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom
rozsahu.

V zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a)
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z

účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci,
na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v
rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku

zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený

pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať

o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným

činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

V zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

V zmysle § 43 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku

1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

V zmysle § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.V zmysle § 53 ods. 4, písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

V zmysle § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

V zmysle § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný. Pretože na dopyt súdu pri určení dôvodu neplatnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sa navrhovateľ jednoznačne vyjadril, že sa jedná o ust. § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z., z čoho

jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ nenamietal platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd sa nestotožnil
so stanoviskom odporcu, že pri absolútnom obchode v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka nie
je možné hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keď z ustanovení § 52 OZ nesporne vyplýva, ktoré zmluvy
možno chápať ako spotrebiteľské zmluvy. Je nesporné, že hoci účastníci uzavreli zmluvu o úvere, je pri
rozhodovaní potrebné vychádzať z toho, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Dojednanie výšky úrokov

z omeškania 0,25 % denne z dlžnej sumy je dojednaním v rozpore s dobrými mravmi, pretože ročný
takto určený úrok z omeškania je až 91,25 % z dlžnej sumy. Preto súd vyhovel návrhu v časti zrušenia
Rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ sa domáhal zamietnutia nároku odporcu voči nemu. V tejto
časti súd návrh ako nedôvodný zamietol, pretože takto, t.j. rozhodnúť vo veci samej by mohol súd len
v prípade, keby súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 40 ods. 1, písm. a) a c) zák. č. 244/2002 Z. z..

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Otrováchkonaniarozhodolsúdvzmysle§142ods.2OSPavzhľadomnato,ženavrhovateľmalúspech
len v prvej časti a odporca len v druhej časti návrhu, a teda každý mal 50 % úspech v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho

výkon podľa osobitných predpisov.