Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/241/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109220296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1109220296.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej
veci navrhovateľov: 1/ Základná organizácia OZ KOVO, Kinex Bytča, a.s., 1. Mája 71/36, 014 83
Bytča, IČO: 1705347, 2/ Základná organizácia OZ KOVO, Elektrokarbon, a.s., Továrnicka 412, 955 22
Topoľčany, IČO: 17051495, 3/ Základná organizácia OZ KOVO, KLF-ZVL, a.s., Kukučínova 2346, 024
01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 17052912, 4/ Základní organizace OS KOVO, Zetor, a.s. TRAKTORY,

Trnkova 111, 628 00 Brno, IČO: 60555653, 5/ základní organizace OS KOVO, Havlíčkuv Brod, a.s.,
Strojírenská 700, 581 03 Havlíčkuv Brod, IČO: 15058042, všetci zastúpení: JUDr. Monika Benedeková,
bytom Obežná 10, Bratislava proti odporcovi: HTC holding, a.s., Dobrovičova 8, Bratislava, IČO:
31342141, zastúpený: AK Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 35 789 697, o splnenie
si povinnosti zvolať zakladajúce zasadanie európskej zamestnaneckej rady, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zvolať zakladajúce zasadnutie Európskej zamestnaneckej rady HTC holding, a.s.,

ktorá bola zriadená zo zákona (§246 písm. b) Zákonníka práce), do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50,-EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.06.2009 sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti

odporcovi zvolať zakladajúce zasadnutie európskej zamestnaneckej rady, ktorá bola zriadená zo zákona
v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že odporca spĺňa podmienky na zriadenie európskej
zamestnaneckej rady podľa §243 ods. 1 zákonníka práce a čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 94/45/ES a to
tým,žezamestnávanajmenej1.000zamestnancovvčlenskýchštátochEÚaaspoň150zamestnancovv
každomznajmenejdvoch členskýchštátov,t.j.ČeskárepublikaZetorTRAKTORY1.072 zamestnancov

(v čase podania žiadosti) KINEX Bytča 1.236 zamestnancov (v čase podania žiadosti). Dňa 12.2.2008
bola doručená odporcovi od navrhovateľov (zástupcov zamestnancov) písomná žiadosť o zriadenie
osobitného vyjednávacieho orgánu. Uvedená žiadosť bola opakovane doručená odporcovi (ústrednému
vedeniu), lebo pri prvom pokuse (v období rokov 2004 až 2007) zriadiť osobitný vyjednávací orgán
za účelom vyjednania zriadenia európskej zamestnaneckej rady, zástupcovia zamestnancov urobili
formálnu chybu, keď žiadosť posielali vedeniu jednotlivých zamestnávateľov a nie ústrednému vedeniu,

ktoré z tohto dôvodu nechcelo rokovať. Navrhovatelia poverili predsedu OZ KOVO F.. Z. V., aby
rokoval s ústredným vedením o postupe založenia európskej zamestnaneckej rady. Ten v roku 2005
faxom postúpil jednotlivé žiadosti ústrednému vedeniu (F.. A.). Nakoľko odporca odmietal rokovať,
navrhovatelia mali za to, že európska zamestnanecká rada bola zriadená v zmysle §246 písm. b)
Zákonníka práce. Z tohto dôvodu vznikol spor, v ktorom súd rozsudkom (8C 105/2006) zamietol
žalobu o uloženie povinnosti v zmysle §245 ods. 5 ZP zvolať zakladajúce zasadnutie európskej

zamestnaneckej rady. Napriek tomu, že navrhovatelia mali odlišný právny názor na sporovú situáciu ako
ju zhodnotil súd, nepodali odvolanie, ale opätovne doručili odporcovi písomné žiadosti. Predpokladali,že po odstránení uvedenej prekážky, odporca vzhľadom na dlhodobú snahu navrhovateľov o zriadenie
európskej zamestnaneckej rady začne o tom aspoň vyjednávať. Opäť uplynulo šesťmesačné obdobie
a odporca v zmysle §244 ods. 5 ZP nezvolal zasadnutie osobitného vyjednávacieho orgánu na účel

uzatvorenia dohody o zriadení európskej zamestnaneckej rady. Tým, že odporca neurobil v uvedenej
lehote potrebné kroky v súlade so zákonníkom práce a opätovne prejavil odmietavý postoj k zriadeniu
európskej zamestnaneckej rady, navrhovatelia dňa 10.11.2008 na spoločnom rokovaní si v zmysle §246
písm. b) zákonníka práce a §247 zvolili európsku zamestnaneckú radu (ďalej len "EZR") a následne
vymenovali jej členov. O uvedenej skutočnosti bol odporca informovaný 1.12.2008, keď mu bol doručený

protokol z voľby EZR ako aj list ako podnet na zvolanie jej zakladajúceho zasadnutia.
Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že navrhovatelia nepreukázali
dostatočne splnenie podmienok na vznik EZR stanovených v §247 ZP a preto odporcovi nevznikla
povinnosť zvolať zakladajúce zasadnutie takejto EZR. Nedostatočné splnenie podmienok na vznik EZR
odporca videl v tom, že:
1. Je tu zmätočnosť v osobách zvolených do EZR a z toho vyplývajúca zmätočnosť celého procesu

jej kreovania. Táto zmätočnosť sa prejavuje predovšetkým v rozpore medzi vymenovanými členmi
EZR uvedenými v protokole z voľby zástupcov zamestnancov zo zamestnávateľa HTC holding, a.s.
zo dňa 10.11.2008 (ďalej len "protokol") a jeho prílohou pod názvom Vymenovanie členov EZR zo
zamestnancov zamestnávateľa HTC holding, a.s. z toho istého dňa (ďalej len "príloha k protokolu").
Vo zvolených osobách je zmätok, nakoľko z uvedených dokumentov nie je zrejmé, ktoré osoby boli

vlastne zvolené za členov EZR. V zmysle protokolu bolo za členov EZR vymenovaných spolu 9 osôb,
z toho 3 osoby za Českú republiku a 6 osôb za Slovenskú republiku. V zmysle prílohy k protokolu
bolo za členov EZR síce tiež vymenovaných 9 osôb a to 3 osoby z ČR a 6 osôb zo SR, avšak
oproti protokolu boli namiesto niektorých členov (R., V.) uvedené úplne iné osoby. Rovnako je tu aj
zmätok v spoločnostiach, ktoré by vymenovaní členovia EZR mali zastupovať. Vzhľadom na uvedené

nezrovnalosti, nie je odporcovi zrejmý počet a ani mená osôb zvolených do EZR, čím došlo k porušeniu
§247 ods. 9 Zákonníka práce.
2. Za členov EZR môžu byť zvolení len zamestnanci zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov, u
ktorého sa takáto EZR ustanovuje a zároveň títo by mali byť v pracovnom pomere so zamestnávateľom
po celú dobu ich členstva v EZR. Navrhovatelia nepreukázali, že členovia EZR boli zamestnancami

skupiny podnikov odporcu v čase ich zvolenia do tejto funkcie a zároveň, že sú jej zamestnancami
doteraz.
3. Odporca má pochybnosti aj o právnej subjektivite navrhovateľov a tým aj aktívnej legitimácii na
podanie tejto žaloby
4. Odporca nemal možnosť sa podrobne oboznámiť s kompletnou dokumentáciou ohľadne procesu

kreovania tejto EZR a voľby jej členov.
Navrhovatelia k argumentácii odporcu vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.20011 poukázali na to, že
právna úprava práva na nadnárodné informácie obsiahnutá v slovenskom Zákonníku práce vychádza zo
Smernice 94/45/ES a 2009/38/ES o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady. Účelom tejto Smernice
je posilnenie práva zamestnancov na informovanie a poradu s nimi v podnikoch s významom na

úrovni Spoločenstva a skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva. Na tento účel sa
v každom podniku s významom na úrovni Spoločenstva a v každej skupine podnikov s významom
na úrovni Spoločenstva zriadi, ak sa o to požiada spôsobom stanoveným v čl. 5 ods. 1, európska
zamestnanecká rada alebo sa zavedie postup informovania zamestnancov a porady s nimi s cieľom
informovať zamestnancov a uskutočňovať s nimi porady. Z definície účelu smernice teda vyplýva, že

podmienkou pre zriadenie EZR je existencia podniku alebo skupiny podnikov s významom na úrovni
Spoločenstva, čo podľa článku 23 bod 1 Smernice je akýkoľvek podnik, ktorý má najmenej 1.000
zamestnancovvčlenskýchštátochanajmenej150zamestnancovvkaždomznajmenejdvochčlenských
štátov. Skupinu podnikov definuje smernica ako skupinu, ktorá má najmenej 1.000 zamestnancov v
členských štátoch, najmenej dva podniky skupiny v rôznych členských štátoch a najmenej 1 podnik

skupiny s najmenej 150 zamestnancami v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší podnik skupiny
s najmenej 150 zamestnancami v inom členskom štáte.
Ustanovenie §243 ZP ide ešte ďalej keď hovorí, že " na uplatnenie práva na nadnárodné informácie a na
prerokovanie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom u každého zamestnávateľa pôsobiaceho
na území členských štátov a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských

štátov zriadi EZR alebo zavedie iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi s cieľom
zabezpečiťúčinnéinformovaniezástupcovzamestnancovalebopriamozamestnancov,aprerokovanias
nimi tak, aby možnosť účinného rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátovaleboskupinyzamestnávateľovnaúzemíčlenskýchštátovzostalazachovaná.Splnenietejtopodmienky
potvrdil aj samotný odporca.
Druhou podmienkou zriadenia EZR je písomná žiadosť najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch

zamestnávateľov alebo najmenej v dvoch organizačných zložkách alebo zamestnávateľov v najmenej
dvoch rôznych členských štátoch alebo na základe písomnej žiadosti ich zástupcov vyjednávanie o
zriadení EZR alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi.
Splnenie tejto druhej podmienky bolo dokladované žiadosťami osobne doručenými ústrednému vedeniu
odporcu.

Písomné žiadosti o zriadenie EZR boli doručené ústrednému vedeniu dňa 12.2.2008 a ústredné vedenie
reagovalo listom zo dňa 8.7.2008, ktorým prejavilo ochotu začať rokovanie o zriadení osobitného
vyjednávacieho orgánu a vyzvalo zástupcov zamestnancov o určenie termínu.
Podľa §244 ods. 4 vtedy platného ZP zástupcovia zamestnancov za zamestnancov v SR vymenujú
členov osobitného vyjednávacieho orgánu zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní a
podľa ods. 5 osobitný vyjednávací orgán informuje ústredné vedenie o svojom zložení. Ústredné vedenie

zvolá zasadnutie osobitného vyjednávacieho orgánu na účel uzatvorenia dohody podľa §245 ZP.
Zástupcovia zamestnancov na svojom stretnutí v zmysle §244 vymenovali členov osobitného
vyjednávacieho orgánu a dňa 25.7.2008 listom oznámili ústrednému vedeniu jeho zloženie s
upozornením na skutočnosť, že povinnosť zvolať zasadnutie tohto orgánu má ústredné vedenie.
Na túto výzvu odporca žiadnym spôsobom nezareagoval a tak zástupcovia zamestnancov postupovali

v súlade s ust. §246 ZP, podľa ktorého sa EZR zriadi zo zákona, ak ústredné vedenie odmieta začať
rokovanie do 6 mesiacoch od podania žiadosti zamestnancov, a dňa 10.11.2008 sa uskutočnila voľba
EZR a za jej členov boli vymenované osoby uvedené v protokole.
Ustanovenia ZP pojednávajúce o európskych zamestnaneckých radách je potrebné vykladať
eurokonformne a predovšetkým z hľadiska účelu sledovaného komunitárnym právom.

Pokiaľ ide o skutočnosti namietané odporom, navrhovatelia uviedli, že otázka zloženia EZR a jej
personálneho obsadenia nie je podmienkou pre vznik EZR. Podmienkou je len existencia podniku s
pôsobnosťou na území Spoločenstva a písomná žiadosť zástupcov zamestnancov. Zároveň v tejto
súvislosti navrhovatelia poukázali na to, že členovia EZR v SR a rovnako aj v ČR sa podľa §247 menujú,
a nie volia. Takýmto procesným postupom boli ustanovení do funkcie členov EZR osoby uvedené v

protokole. Pokiaľ ide o nesúlad v osobách v listinách, ktoré boli zaslané odporcovi, tento bol spôsobený
chybou zamestnanca, ktorý omylom pripojil k protokolu aj zápisnicu, ktorá bola iba podkladom k príprave
stretnutia zástupcov zamestnancov, pričom na samotnom stretnutí zamestnancov boli za členov EZR
vymenované osoby uvedené v protokole. Navrhovatelia poukázali tiež na časový odstup viac ako
3,5 roka od momentu predloženia žiadostí o zriadenie EZR, kedy vzhľadom na nečinnosť odporcu

nedošlo k stretnutiu EZR, na ktorom by sa riešili otázky členstva a jeho prípadných zmien, nakoľko
celkom pochopiteľne dochádza v priebehu času k vývoju, tak v pracovnoprávnych ako aj obchodno-
právnych vzťahoch. Povinnosť informovať EZR o zmenách v štruktúre zamestnávateľa, ako aj o počte
zamestnancov má v zmysle §243a Zákonníka práce vedenie každého zamestnávateľa patriaceho do
skupiny. Tieto informácie odporca navrhovateľom ani zástupcom zamestnancov neposkytol. V prípade,

že by odporca zvolal zakladajúce zasadnutie EZR, mohol všetky svoje námietky smerujúce voči
obsadeniu EZR uplatniť priamo.
Uvedené platí aj pre ďalšiu námietku odporcu a síce, že niektorí členovia EZR nie sú v pracovnom
pomere k podnikom patriacim do skupiny HTC. To, či vymenovaní členovia spĺňajú podmienky pre
členstvo v EZR nie je relevantné z hľadiska povinnosti odporcu zvolať zakladajúce zasadnutie a

akceptovať EZR zriadenú ex lege.
Pokiaľ ide o právnu subjektivitu navrhovateľov, túto navrhovatelia preukazovali doložením evidenčných
listov (za SR) a jednak potvrdeniami Odborového svazu KOVO o zaevidovaní základných organizácii
do registra ZO OS KOVO a tiež Stanovami OZ KOVO a OS KOVO. Právna subjektivita základných
organizácii vyplýva z článku 20 ods. 2 Stanov OZ KOVO v nadväznosti na ust. §6 ods. 2 písm. e) zákona

č. 83/1990 Zb. ZO OZ KOVO je organizačnou jednotkou OZ KOVO a je oprávnená konať vo vlastnom
mene.
Zákon neukladá EZR ani jej členom predkladať ústrednému vedeniu alebo vedeniu podnikov doklady
o vymenovaní členov EZR. Navrhovatelia túto požiadavku odporcu považujú za nelegitímnu. Keďže
členovia EZR v SR sú vymenovaní a nie volení, ani nemôžu existovať doklady o voľbe, preto

námietky odporcu voči ďalším osobám, ktoré nie sú zamestnancami HTC, zúčastneným na vymenovaní,
nepovažujú navrhovatelia za relevantné v danej veci.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:Skutkový stav medzi účastníkmi sporný nebol, najmä pokiaľ išlo o splnenie dvoch podmienok pre
zriadenie európskej zamestnaneckej rady spočívajúcich v tom, že: 1/ odporca zamestnáva najmenej
1.000 zamestnancov v členských štátoch EÚ a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch

členských štátov, t.j. Česká republika Zetor TRAKTORY 1.072 zamestnancov (v čase podania žiadosti)
KINEX Bytča 1.236 zamestnancov (v čase podania žiadosti) - §243 ods. 1 ZP a rovnako tak 2/pokiaľ ide
o doručenie písomnej žiadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch zamestnávateľov alebo
najmenej v dvoch organizačných zložkách alebo zamestnávateľov v najmenej dvoch rôznych členských
štátoch alebo na základe písomnej žiadosti ich zástupcov vyjednávanie o zriadení EZR alebo o zavedení

iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (§244 ods. 2 ZP).
Uvedenému nasvedčuje to, že písomné žiadosti o zriadenie EZR boli doručené ústrednému vedeniu
dňa 12.2.2008 (č.l. 13-20 spisu) a ústredné vedenie reagovalo listom zo dňa 8.7.2008, ktorým
prejavilo ochotu začať rokovanie o zriadení osobitného vyjednávacieho orgánu a vyzvalo zástupcov
zamestnancov o určenie termínu.
Sporným nebola ani skutočnosť, že európska zamestnanecká rada u odporcu vznikla priamo zo

zákona podľa § 246 písm. b) vtedy účinného Zákonníka práce, keďže zástupcovia zamestnancov na
svojom stretnutí v zmysle §244 vymenovali členov osobitného vyjednávacieho orgánu a dňa 25.7.2008
listom oznámili ústrednému vedeniu jeho zloženie s upozornením na skutočnosť, že povinnosť zvolať
zasadnutie tohto orgánu má ústredné vedenie. Keďže odporca na túto výzvu žiadnym spôsobom
nezareagoval, tak zástupcovia zamestnancov postupovali podľa ust. §246 ZP, podľa ktorého sa EZR

zriadi zo zákona, ak ústredné vedenie odmieta začať rokovanie do 6 mesiacoch od podania žiadosti
zamestnancov, a dňa 10.11.2008 sa uskutočnila voľba EZR a za jej členov boli vymenované osoby
uvedené v protokole. O tom, že odporca akceptuje zriadenie európskej zamestnaneckej rady priamo zo
zákona svedčí aj jeho vyjadrenie na pojednávaní konano dňa 22.2.2012, kde uvádza, že nenamieta,
že EZR vznikla, avšak odmieta rokovať s predloženými členmi, nakoľko tieto osoby neboli ustanovené

zákonným spôsobom.
Sporným teda medzi účastníkmi (a súčasne povinnosťou súdu zistiť) zostala otázka, či pre uloženie
povinnosti odporcovi zvolať ustanovujúce zasadnutie EZR sú relevantné aj otázky správneho kreovania
členov EZR resp. či pre zvolanie zasadnutia stačí ak boli splnené vyššie uvádzané dve podmienky pre
zriadenie EZR. Inak povedané, či skutočnosti namietané odporcom v jeho vyjadrení zo dňa 19.4.2011

(ako zmätočnosť v osobách zvolených do EZR, neexistencia pracovného pomeru niektorých členov
EZR,nedostatokprávnejsubjektivitynavrhovateľov,absenciapodrobnýchdokladovkvoľbečlenovEZR)
majú právnu relevanciu pre povinnosť odporcu zvolať ustanovujúce zasadnutie EZR.
Podľa §241 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase doručenia žiadosti navrhovateľov (ďalej len "v
tom čase účinného zákonníka práce"), právo zamestnancov zamestnávateľa a skupín zamestnávateľov

pôsobiacich na území členských štátov Európskej únie (ďalej len "členský štát") so sídlom v Slovenskej
republike na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa uskutočňuje prostredníctvom európskej
zamestnaneckej rady alebo prostredníctvom dohodnutého postupu.
Podľa §241 ods. 2 v tom čase účinného Zákonníka práce, podľa odseku 1 sa u každého zamestnávateľa
a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov zriadi európska

zamestnanecká rada alebo dohodne postup informovania zamestnancov a prerokovania s cieľom
informovať zamestnancov a rokovať s nimi za podmienok, spôsobom a s účinkami ustanovenými týmto
zákonom.
Podľa §243 ods. 1 písm. a), b), d), e) v tom čase účinného Zákonníka práce, na účely tohto zákona
zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej

1 000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch
členských štátov; skupina zamestnávateľov s pôsobnosťou na území členských štátov je riadiaci
zamestnávateľ a jemu podriadení zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 1 000 zamestnancov
v členských štátoch, z ktorých najmenej dvaja zamestnávatelia pôsobia v dvoch rôznych členských
štátoch a zamestnávajú v každom najmenej 150 zamestnancov; ústredné vedenie je ústredné

vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho
zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Ak
ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, považuje sa na účely tohto zákona za ústredné
vedenie reprezentant, ktorého ústredné vedenie vymenuje; ak nie je tento reprezentant vymenovaný,
považuje sa za ústredné vedenie zamestnávateľ členského štátu s najväčším počtom zamestnancov,

ktorý má sídlo v jednom z členských štátov. Ústredné vedenie zamestnávateľa je zodpovedné za
zriadenie európskej zamestnaneckej rady alebo dohodnutého postupu na nadnárodné informácie a na
prerokovanie; osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený v súlade s § 244 s cieľom uskutočňovaťvyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o postupe
informovania zamestnancov a prerokovania.

Podľa §244 ods. 2 v tom čase účinného Zákonníka práce, Ústredné vedenie začne z vlastnej iniciatívy
alebo na základe písomnej žiadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej dvoch zamestnávateľov
v dvoch rôznych členských štátoch alebo na písomnú žiadosť ich zástupcov rokovanie o zriadení
osobitného vyjednávacieho orgánu.
Podľa §244 ods. 5 v tom čase účinného Zákonníka práce, Osobitný vyjednávací orgán informuje

ústredné vedenie o svojom zložení. Ústredné vedenie zvolá zasadnutie osobitného vyjednávacieho
orgánu na účel uzatvorenia dohody podľa § 245; v prípade potreby môže na rokovanie prizvať
odborníkov.
Podľa §246 písm. b) v tom čase účinného Zákonníka práce, Európska zamestnanecká rada podľa tohto
zákona sa zriadi, ak ústredné vedenie odmieta začať rokovanie do šiestich mesiacov od podania žiadosti
zamestnancov podľa § 244 ods. 2 o zriadení európskej podnikovej rady alebo postupu pre nadnárodné

informácie a prerokovanie.
Podľa §247 ods. 1 v tom čase účinného Zákonníka práce, Európsku zamestnaneckú radu volia
zástupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Členov
európskej zamestnaneckej rady za zamestnancov zamestnaných v Slovenskej republike vymenujú
zástupcovia zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní; ak u zamestnávateľa nepôsobia

zástupcovia zamestnancov, volia si zástupcu zamestnancov, ktorý sa za nich zúčastní na spoločnom
rokovaní, zamestnanci. Rozdelenie hlasov na spoločnom rokovaní sa určí pomerne podľa počtu
zastupovaných zamestnancov.
Podľa §247 ods. 5 v tom čase účinného Zákonníka práce, v prípade, že boli splnené podmienky na vznik
európskej zamestnaneckej rady, ústredné vedenie je povinné zvolať zakladajúce zasadnutie európskej

zamestnaneckej rady. Na tomto zasadnutí si európska zamestnanecká rada zvolí svojho predsedu a
jeho zástupcu.
Podľa §247 ods. 9 v tom čase účinného Zákonníka práce, Európska zamestnanecká rada oznámi
ústrednému vedeniu mená, priezviská a adresy svojich členov. Ústredné vedenie túto informáciu
poskytne zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov alebo zamestnancom.

Právo zamestnancov na nadnárodné informácie a na prerokovanie by sa malo uskutočňovať
prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady alebo prostredníctvom dohodnutého postupu.
Zriadenie európskej zamestnaneckej rady, prípadne dohodnutie postupu informovania zamestnancov
a prerokovania sa predpokladá u každého zamestnávateľa a v každej skupine zamestnávateľov
pôsobiacich na území členských štátov Európskej únie. Dohodnuté postupy informovania zamestnancov

a prerokovania sa majú prispôsobiť nadnárodnej štruktúre zamestnávateľských subjektov, aby nedošlo
k nerovnému zaobchádzaniu so zamestnancami, ktorých sa rozhodnutia týkajú, v rámci toho istého
zamestnávateľského subjektu alebo skupiny zamestnávateľov.
Zriadením európskej zamestnaneckej rady a zakotvením práva zamestnancov na nadnárodné
informácie priamo v Zákonníku práce pracovnoprávna úprava reaguje na požiadavky smernice číslo

94/45/ES. V prípade, že riadiaci zamestnávateľ odmieta začatie rokovania alebo že sa pri rokovaniach
nedosiahne dohoda, európska zamestnanecká rada sa zriadi priamo na základe zákona. Riadiaci
podnikjepovinnýposkytnúťzástupcomzamestnancovvšeobecnéinformácie,ktorésadotýkajúzáujmov
zamestnancov, ako aj informácie, vzťahujúce sa na tie z aspektov činností podniku alebo skupiny
podnikov, ktoré sa dotýkajú záujmov zamestnancov. Právo zamestnancov na nadnárodné informácie

by sa malo uskutočňovať prostredníctvom zriadenia EZR alebo dohodnutia iného postupu informovania
zamestnancov a prerokovania. Zákonník práce ukladá právnu povinnosť zriadenia EZR za predpokladu,
že si sociálni partneri nezvolia a nedohodnú iný spôsob informovania zamestnancov.
Ústredné vedenie je zodpovedné za vytvorenie predpokladov na to, aby sa pre podniky a skupiny
podnikov činných v celom Spoločenstve mohla zriadiť EZR alebo aby sa mohol vytvoriť a uplatniť

iný postup na oboznámenie a vypočutie zamestnancov. Základnou úlohou osobitného vyjednávacieho
orgánu je spolu s ústredným vedením zriadiť EZR a v písomnej dohode vymedziť oblasť činnosti,
zloženie, kompetencie a trvanie mandátu členov EZR. Ústredné vedenie je povinné začať konanie
o zriadení EZR z vlastného podnetu alebo na písomnú žiadosť aspoň 100 zamestnancov resp. ich
zástupcov z aspoň dvoch závodov alebo podnikov sídliacich aspoň vo dvoch rôznych členských štátoch

EÚ. V prípade, že sa rokovaním osobitného vyjednávacieho orgánu a ústredného vedenia nepodarí
zriadiť EZR, ani nepodarí dohodnúť iný postup oboznámenia zamestnancov, EZR sa zriadi ex offo, na
základe zákona.Zákonník práce výslovne vo svojich ustanoveniach neupravuje explicitne požiadavky pre vznik EZR.
Vo svojich ustanoveniach (§§241 až 250) upravuje (vo všeobecnej rovine) zriadenie EZR iba v tom
smere, že právo zamestnancov zamestnávateľa a skupín zamestnávateľov pôsobiacich na území

členských štátov Európskej únie so sídlom v Slovenskej republike na nadnárodné informácie a na
prerokovanie sa uskutočňuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady (§241 ods. 1 ZP), že
u každého zamestnávateľa a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských
štátov sa zriadi (to znamená musí zriadiť) európska zamestnanecká rada alebo dohodne postup
informovania zamestnancov a prerokovania s cieľom informovať zamestnancov a rokovať s nimi za

podmienok, spôsobom a s účinkami ustanovenými týmto zákonom, pričom bližšie podmienky zriadenia
EZR Zákonník práce vymedzuje až v ustanovení § 243 keď za zamestnávateľa pôsobiaceho na
území členských štátov (t.j. zamestnávateľa u ktorého musí byť zriadená EZR alebo dohodnutý iný
spôsob informovania zamestnancov) považuje zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 1 000
zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských
štátov. Týmto vlastne Zákonník práce vymedzuje a bližšie interpretuje ustanovenie § 241 ods. 1 ZP

a to tým, že vymedzuje ktorý typ zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov EÚ so
sídlom v SR musí strpieť povinnosť zriadenia EZR alebo musí dohodnúť iný spôsob informovania
zamestnancov pokiaľ ide o nadnárodné informácie. Toto je podľa súdu jediné ustanovenie, ktoré
upravuje v akých prípadoch musí byť zo zákona u zamestnávateľa zriadená EZR. Všetky ostatné
ustanovenia ZP ohľadne kreovania členov EZR, ich pôsobnosti a spolupráce s ústredným vedením

nemôžu mať vplyv na skutočnosť, že u zamestnávateľa vymedzeného v § 243 ods. 1 písm. a) v spojitosti
s § 241 ods. 1 ZP musí byť EZR zriadená, či už na základe dohody ako výsledku rokovania alebo
zriadená priamo zo zákona v prípadoch neochoty rokovania zo strany ústredného vedenia. Preto sa
súd v celom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou navrhovateľov v tom, že otázka zloženia
EZR a jej personálneho obsadenia nie je podmienkou pre vznik EZR. Podmienkou je len existencia

podniku s pôsobnosťou na území Spoločenstva a písomná žiadosť zástupcov zamestnancov. Keby
sme prijali argumentáciu odporcu, tak by v podstate nikdy resp. len veľmi ťažko dochádzalo v praxi
k možnosti prinútiť zamestnávateľa (u ktorého zákon vyžaduje zriadenie EZR) zvolať ustanovujúce
zasadnutieEZR,nakoľkopreduloženímtejtopovinnostibymuselibyťbezvadnesplnenévšetkyformality
riadneho fungovania EZR (t.j. okrem zákonných predpokladov pre jej zriadenie aj formality ohľadne

menovania jej členov, existencie ich pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi a pod.). Uvedené
by však nemohlo zodpovedať praktickému fungovaniu (aj vzhľadom k tomu, že ide o nadnárodné
spoločnosti s veľkým počtom zamestnancov), nakoľko napr. aj keby všetky formality boli v určitý časový
okamih úplne v poriadku (t.j. aj formality ohľadne kreovania členov EZR a ich pracovnoprávne vzťahy
k zamestnávateľovi), v iný deň napr. deň kedy by už žiadali zamestnávateľa o zvolenie ustanovujúceho

zasadnutia EZR príp. v deň na ktorý by bolo takéto zasadnutie naplánované už všetky formality mohli
byť oproti pôvodu zmenené a tým by vždy vznikol dôvod pre ktorý by zamestnávateľ mohol oddiaľovať
zvolanie takéhoto zasadnutia. Nikdy totiž nemožno prakticky vylúčiť, že nastane napr. situácia, kedy
určitý zamestnanec menovaný do EZR ku dňu konania ustanovujúcej schôdze EZR už nebude v
pracovnompomerekzamestnávateľovi(napr.odídedodôchodku)apretobysatakátoschôdzanemohla

uskutočniť (ak by súd akceptoval formálny výklad odporcu). Takýto výklad, podľa súdu, nezodpovedá
praktickému uplatňovaniu ustanovení ZP pojednávajúcich o zriadení, činnosti a hlavne úlohách EZR,
nakoľko by v podstate k fungovaniu EZR dochádzalo len výnimočne a vždy by bol (resp. sa našiel) zo
strany zamestnávateľa dôvod prečo nezvolať ustanovujúcu schôdzu EZR resp. pre oddiaľovanie jej
zvolania. Súd mal teda za to (v zhode s navrhovateľmi), že podstatné v posudzovanom prípade bolo to,

že odporca je zamestnávateľom u ktorého musí byť povinné zriadená EZR, že táto vznikla zo zákona,
a teda že je povinný zvolať jej ustanovujúcu schôdzu a to bez ohľadu na to, či táto bola po formálnej
stránke bezvadne kreovaná resp. či všetci jej členovia sú aj v súčasnosti zamestnancami odporcu.
Všetky tieto prípadné nedostatky totiž je možné odstrániť práve na ustanovujúcej schôdzi EZR a nemôžu
byť dôvodom pre odporcu neustále oddiaľovať splnenie povinnosti zvolať ustanovujúce zasadnutie EZR.

Aj ustanovenie § 247 ods. 5 Zákonníka práce ustanovuje, že v prípade, že boli splnené podmienky
na vznik (správne má byť zriadenie) európskej zamestnaneckej rady, ústredné vedenie je povinné
zvolať zakladajúce zasadnutie európskej zamestnaneckej rady. Na tomto zasadnutí si európska
zamestnanecká rada zvolí svojho predsedu a jeho zástupcu. Uvedené ustanovenie teda neoprávňuje
zamestnávateľa podmieňovať zvolanie EZR splnením určitých formalít ohľadne kreovania členov EZR,

ale striktne upravuje a viaže túto povinnosť zamestnávateľa výlučne na splnenie podmienok pre vznik
samotnejEZR(týmitovšakpodľasúdusúlenexistenciazamestnávateľapodľa§243ods.1písm.a)ZPa
žiadosť o zriadenie osobitného vyjednávacieho orgánu). Inak povedané zamestnávateľ je povinný zvolať
zakladajúce zasadnutie EZR vtedy (vždy), ak boli splnené podmienky na vznik EZR, pričom splneniepodmienok zákon viaže len vo vzťahu k EZR ako takej (nie k jej členom a pod.). Podstatné je teda
len to, že sú tu splnené podmienky pre vznik (zriadenie) EZR a nie podmienky riadneho menovania jej
členov, existencie pracovného vzťahu a pod. Pričom za podmienky resp. podmienku pre zriadenie EZR

zákon vyžaduje, aby išlo o zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov, ktorý zamestnáva
najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej
dvoch členských štátov, čo odporca nepochybne spĺňa. Iba v tomto duchu treba vykladať splnenie
podmienokprevznik(zriadenie)EZR.Uvedenénepochybnevyplývazustanovenia§241ods.1vspojení
s ust. §243 ods. 1 písm. a) zákonníka práce, ktoré v tomto duchu treba interpretovať.

Súd teda poznamenáva, že spor medzi účastníkmi spočíval v podstate v rôznej interpretácii
ustanovení zákonníka práce pojednávajúcich o zriadení a zvolaní zasadnutia EZR. V tomto smere súd
poznamenáva,žepodstatazákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačlánku46ods.1Ústavyspočívav
oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť
súdunezávisleanestrannevovecikonaťtak,abybolaprávu,ktoréhoochranysafyzickáaleboprávnická
osoba domáha, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve

na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy). Táto povinnosť
všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom
na povinnosť SR rešpektovať medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zahŕňa zároveň požiadavku rešpektovania procesných garancií
spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 dohovoru v

súlade s judikatúrou ESĽP. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať
ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na

súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť
spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú
poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať

na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom
účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými
a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.
Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný

absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti
znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade
rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet

pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)
výkladom. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom,
ale aj zmyslom a účelom zákona. Nemožno teda rozhodnutie súdu založiť na príliš formalistickom
výklade práva a posúdení skutkových okolností prípadu v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany
práv zo strany súdnej moci.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že výklad a posúdenie skutkových okolností tohto
prípadu zo strany odporcu je založené na príliš formalistickom výklade práva a nerešpektuje zmysle
a účel zákona, ktorý upravuje postavenie a najmä povinnosť zriadiť u zamestnávateľa EZR ako
orgánu prostredníctvom ktorého zamestnanci komunikujú s ústredným vedením podniku resp. získavajú
potrebné informácie o svojom zamestnávateľovi a jeho činnosti. Prvoradým účelom zriadenia a

fungovania EZR je predovšetkým posilňovať práva zamestnancov na informovanie a poradu s nimi
v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a skupinách podnikov s významom na úrovni
Spoločenstva. Práve na tento účel sa v každom podniku s významom na úrovni Spoločenstva a v
každej skupine podnikov s významom na úrovni Spoločenstva zriaďuje, ak sa o to požiada spôsobomstanoveným v čl. 5 ods. 1, európska zamestnanecká rada alebo sa zavedie postup informovania
zamestnancovaporadysnimiscieľominformovaťzamestnancovauskutočňovaťsnimiporady.Vtomto
duchu bolo potrebné interpretovať príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Príliš formalistický prístup,

tak ako ho používa odporca, by v praxi viedol k znemožňovaniu zvolania inak riadne zriadenej EZR a
tým k úmyselnému oddiaľovaniu jej fungovania a tým znemožňovanie získavania informácii o činnosti
podniku jeho zamestnancami.
Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadne právnej subjektivity navrhovateľov, súd v tomto smere poukazuje
na ustanovenie §6 ods. 2 písm. e) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v zmysle ktorého návrh

na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18
rokov (ďalej len "prípravný výbor"). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a
priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom
oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť
uvedené ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom
mene.

V zmysle čl. 20 bod 2 predložených stanov OZ KOVO základná organizácia odborového zväzu je
v zmysle príslušných ustanovení zákona o združovaní organizačnou jednotkou odborového zväzu.
Základná organizácia odborového zväzu má právnu subjektivitu a koná vo svojom mene. Základná
organizácia odborového zväzu samostatne v rámci svojej pôsobnosti realizuje program činnosti
odborového zväzu voči orgánom štátnej správy, verejnej správy a samosprávy, zamestnávateľským a

iným orgánom a organizáciám. Podľa bodu 3 článku 20 stanov základná organizácia odborového zväzu
vzniká dňom zaevidovania a pridelenia organizačného čísla na odborovom zväze. Dokladom o vzniku
základnej organizácie odborového zväzu je evidenčný list.
Z evidenčných listov založených v súdnom spise (t.j. dokladov o vzniku základnej organizácie
odborového zväzu) je zrejmé, že tieto majú všetci navrhovatelia v 1 až 3. rade (za SR) s dňom vzniku

príslušnosti k OZ KOVO 3.4.1993.
Pokiaľ ide o navrhovateľov v 4 a 5 rade ich právnu subjektivitu mal súd za preukázanú z potvrdení
Ministerstva vnútra ČR o evidencii OS KOVO v evidencii odborových organizácii. Ďalej v zmysle §16
Stanov OS KOVO základnou organizačnou jednotkou OS KOVO je ZO. ZO a združenie základných
organizácii OS KOVO majú právnu subjektivitu a sú oprávnené konať svojim menom. Sú oprávnené

nakladaťsosvojimmajetkom,vstupovaťdozmluvnýchvzťahovsinýmifyzickýmiaprávnickýmiosobami,
v právnych vzťahoch vystupujú svojim menom a nesú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Z
jednotlivých potvrdení OS KOVO je zrejmé, že rovnako tak navrhovatelia v 4 a 5 rade sú zapísaní v
registri organizačných jednotiek OS KOVO a teda majú právnu subjektivitu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd za to, že žalobný návrh navrhovateľov je dôvodný,

že odporca si doposiaľ nesplnil povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie EZR (hoci mu táto povinnosť
vznikla), ktorá vznikla priamo zo zákona, že sa snaží úmyselne túto svoju povinnosť oddiaľovať cestou
poukazovanianaformálnenedostatkyprikreovaníčlenovEZR.Keďžesiodporcasvojupovinnosťzvolať
ustanovujúce zasadnutie EZR doposiaľ nesplnil, súd ho k jej splneniu zaviazal týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko v danom spore vznikli úspešným navrhovateľom
trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobný návrh, súd zaviazal odporcu aj k
zaplateniu týchto trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona