Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. február 2012

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 8C/74/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509207870
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2012:7509207870.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou Mgr. N. H. v právnej veci žalobcu: Z. J., P..XX.XX.XXXX, Y. L.

Č.. XX, XXX XX U. - A., právne zastúpenému JUDr. Š. E., N., U. XX, U., proti žalovanému: E. C., P..
XX.XX.XXXX, Y. X. Č.. X, XXX XX U., právne zastúpenému JUDr. D. P., N., O. Č.. XX, U., za účasti
vedľajšieho účastníka H. U. E., H. H. J. Y., X. W. XX, v konaní o náhradu škody na zdraví takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je náhrada škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho
zvýšenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších právnych predpisov v sume

300.000,- €.

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 22.06.2009, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.06.2009,
domáhal od žalovaného zaplatenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumy vo výške 300.000,-
€ s prísl. a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodňoval na základe tých skutočností, že dňa 2.01.1992 došlo k dopravnej nehode, ktorú
spôsobil žalovaný, kde narazil do bicykla, na ktorom jazdil žalobca, ktorý utrpel ťažké invalidizujúce
poranenia. Žalovaný riadil vozidlo pod vplyvom alkoholických nápojov a v trestnom konaní bol uznaný
vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. V súvislosti s dopravnou nehodou a následným
ublížením na zdraví si žalobca v tomto konaní podľa § 444 OZ uplatňuje právny nárok na jednorazové

odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia s tým, že dňa 23.06.1992 si dal vypracovať posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. B. L. a bolo mu priznané za položku
č.251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - (poúrazový organický
psychosyndróm) - 1200 bodov. Postupom času žalobca požiadal MUDr. C. L. I. XX.XX.XXXX o
vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia jeho súčasného zdravotného stavu, ktorým
znalkyňa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotila takto: položka č. 251 rôzne mozgové alebo
duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - 1200 bodov a položka č. 253 - vážne duševné poruchy

vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov po dopravnej nehode 1/2 - 500 bodov, spolu vo výške 1700
bodov. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia D..
L. zo dňa 10.06.1992 považuje za predčasné a to v zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
nakoľko v čase vypracovania znaleckého posudku MUDr. L. u žalobcu ešte zdravotný stav nebolustálený. Žalobca si uplatňuje odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za obidve znalkyňou
obodované položky, a to položku č. 251 a položku č. 253. V priebehu konania žalobca vzal späť
uplatnenie u položky č. 251 a uplatňoval si odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia len

za položku č. 253, nakoľko u žalobcu je stav psychického zdravotného postihnutia ťažký, úraz utrpel
v mladom veku, len vo veku 29 rokov, jeho zdravotný stav sa považuje za trvalý, liečbou výraznejšie
neovplyvniteľný v zmysle vyliečenia, ktorý sa u žalobcu bude zhoršovať a prehlbovať hlavne v zmysle
rozvoja paranoidného vývoja. U žalobcu poškodenie na zdraví výrazným spôsobom znížilo kvalitu
života žalobcu a to po fyzickej aj psychickej stránke. Má preukázateľne plne nepriaznivé dôsledky pre

životné úkony žalobcu, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj pre plnenie jeho
spoločenských a pracovných úloh, preto sa žalobca v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v
znení neskorších právnych predpisov domáhal aj zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Žalovanýsožalobouvcelomrozsahunesúhlasilapoukazovalnaprávoplatnéavykonateľnérozhodnutie
Obvodného súdu Košice I č.k. 16C/272/1993, kde za trvalé následky po nehode bolo titulom náhrady

škody za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi už priznané plnenie. V znaleckom posudku,
ktorý bol podkladom pre toto rozhodnutie súdu MUDr. L. vychádzal zo zdravotného stavu žalobcu, ktorý
bol v čase vypracovania znaleckého posudku v roku 1992 ustálený. Žalobca mal taktiež po dopravnej
nehode v roku 1992 v roku 2003 dopravnú nehodu J. D..

Vedľajší účastník žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej

(§ 159 ods. 3 O.s.p.), nesprávnu aplikáciu zákonných ustanovení vyhlášky č. 36/1965 Z. z. a
nedôvodnosť a neprimeranosť požadovaného odškodnenia, vzniesol aj námietku premlčania práva
žalobcu. Poukazoval na rozsudok Obvodného súdu Košice I sp. zn. 16C/272/1993 zo dňa 10.6.1994
v konaní o náhradu škody, kde žalobcovi súd priznal náhradu škody vo výške 108.000,- Sk, ktorá
predstavovala šesťnásobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia s prísl.. Z

odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po vykonanom dokazovaní považoval súd za preukázané, že k
poškodeniu zdravia došlo v produktívnom veku, že úraz spôsobil závažné trvalé následky vedúce ku
invalidite a k vyradeniu žalobcu z pracovného a v značnej miere aj z rodinného, spoločenského a
športového života. Ďalej konštatoval, že ide o trvalý stav, ktorého následky budú žalobcu ovplyvňovať aj
jeho budúci život a značne vplývajú na jeho psychický a fyzický stav, preto v zmysle ust. vyhl. č. 32/1965

Zb. v znení vyhl. č. 78/1981 Z. z. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia považoval
žalobcom požadované 6-násobné zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to vo
výške 108.000,- Sk za primerané a preto súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalkyne, oboznámením znaleckého posudku
ako aj ďalších listín tvoriacich obsah spisu a keďže účastníci po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania nemali, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca si v tomto konaní uplatnil náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
v zmysle uplatnenej položky č. 253, keďže pred začatím konania, čo sa týka položky č. 251 vzal žalobu
späť.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 2.01.1992 utrpel dopravnú nehodu spôsobenú žalovaným
pod vplyvom alkoholu. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 16C/272/1990 zo dňa 10.6.1994 mu
bola priznaná náhrada škody, ktorú však nepovažuje za postačujúcu z dôvodu obmedzenia v živote po
dopravnej nehode. Pred dopravnou nehodou bol žalobca zamestnaný, pracoval vo VSS ako inšpekčný
technik, športoval a poskytoval príspevky do novín. V tomto období mal 3 mal. deti, auto a postavil si

rodinný dom. Po dopravnej nehode sa jeho život zmenil. Začal mať problémy s očami, s vyjadrovaním
a s motorikou. Od roku 1999 riešil rôzne zdravotné problémy týkajúce sa jeho duševného stavu. V
roku 1999 mu bol priznaný úplný invalidný dôchodok, ktorý bol následne zmenený na čiastočný, toho
času mu bol opätovne priznaný úplný invalidný dôchodok od 17.02.2011 suma 527,80 € mesačne (č.l.
236 spisu). Po dopravnej nehode začal ambulantne navštevovať psychiatra, nakoľko má problémy

psychického charakteru. Následkom dopravnej nehody došlo u neho aj k poškodeniu čeľuste, dal sivymeniť celý chrup, čo sa realizovalo od októbra 2007 do mája 2008. V tomto konaní si uplatňuje
opätovnenáhraduškodytitulomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia,nakoľkouplynutímčasusazhoršilo
jeho postavenie, dôstojnosť v živote. Od dopravnej nehody je nezamestnaný a poškodenie centrálneho

nervového systému je u neho dlhodobou záležitosťou. Je pravdou, že v roku 2003 utrpel dopravnú
nehodu v Maďarsku, ale žiaden úraz na jeho osobe to nezanechalo. Od dopravnej nehody v roku 1992
ma žalobca doteraz vodičské oprávnenie. Toho času ale už nejazdí. V roku 1996 - 1997 pre problémy
s motorikou, spadol na schodoch a v oblasti spánkov má tri stehy.

Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za dopravnú nehodu, pri ktorej

bol poškodený žalobca a v tomto konaní už žalobcovi na základe rozhodnutia obvodného súdu uhradil
sumu priznanú žalobcovi titulom náhrady škody. O predmetnej žalobe sa dozvedel až doručením žaloby.
Z počutia má vedomosť, že v roku 2003 žalobca utrpel dopravnú nehodu J. D., pričom a aj toho času
má žalobca vodičské oprávnenie a je spôsobilý jazdiť.

Zo zápisu z predvedenia pred súd v trestnej veci proti žalobcovi kvôli zavineniu dopravnej nehody z
nedbanlivosti zo dňa 26.07.2003 v D. súd zistil, že v dôsledku nehody utrpel žalobca zranenia s dobou

liečenia do 8 dní. Cestujúci v osobnom motorovom vozidle, deti podozrivého a manželka utrpeli zranenia
bližšie opísané v predloženom zápise (č.l. 125 spisu).

Rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 10.06.1994 č.k. 16C/272/1993-20, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.07.1994 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 108.000,- Sk s 3%
úrokom od 16.03.1993 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to titulom náhrady škody v

zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 78/1981 Zb. a predmetom konania bolo
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva,
„že na základe vykonaného dokazovania poškodenie zdravia žalobcu súd považoval za výnimočný
prípad hodný osobitného zreteľa a odškodnenie žalobcu zvýšil na šesťnásobok základného bodového
ohodnotenia, keďže vzal do úvahy skutočnosť, že v čase úrazu bol žalobca vo veku 30-tich rokoch,

teda v plnom produktívnom veku. Uvedený úraz spôsobil u neho závažné trvalé následky spočívajúce
v poškodení zraku, obmedzenú funkčnosť pravých končatín, poruchu reči aj pamäti, v dôsledku
čoho bol žalobca uznaný plne invalidný a tým úplne vyradený z pracovného života a v značnej
miere z rodinného, spoločenského a športového života. Pretože ide o trvalé následky, tento stav bude
nepriaznivo ovplyvňovať aj jeho budúci život, značne vplýva na jeho psychický ako aj fyzický stav. Preto

súd zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia na šesťnásobok a žalobcovi priznal 108.000,- Sk“.

Z potvrdenia - z určenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za úraz zo dňa 2.01.1992
zo dňa 10.06.1992 bolo žalobcovi bolestné prisúdené za položku 226 a za sťaženie spoločenského
uplatnenia za položku 251. Priznané bodové ohodnotenie bolo určené vzhľadom k veku a charakteru
trvalých následkov.

Zo znaleckého posudku č. 3/2009 zo dňa 14.03.2009 vypracovaného znalkyňou MUDr. C. L. znalcom v
odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria predloženého žalobcom vyplýva, že hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. L. zo dňa 10.06.1992 znalkyňa považovala za predčasné aj
keď je možné, že menovaný hodnotil zdravotný stav za ustálený. Znalkyňa určila bodové hodnotenie
pre uplatnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle OZ nasledovne u položky 251 - vážne

mozgové alebo duševné poruchy alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy vo výške 1200
bodovapoložky253-poruchyvzmyslepôsobeniaotrasnýchzážitkovpodopravnejnehode-500bodov,
spolu 1700 bodov. Považovala stav žalobcu za trvalý, výraznejšie neovplyvniteľný v zmysle vyliečenia,
pričom psychické následky môžu mať u žalobcu časom a vekom zhoršujúcu tendenciu.

Zo znaleckého posudku č. 19/2001 zo dňa 29.09.2011 nariadeného súdom a vypracovaného znalkyňou

MUDr. Martinou Rákayovou v tomto konaní súd zistil, že u žalobcu sa rozvinula závažná psychická
porucha - Organický poúrazový psychosyndróm, ako následok poranenia hlavy, ktoré žalobca utrpel
pri dopravnej nehode dňa 2.01.1992. Táto duševná porucha zodpovedá pri hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia položke č. 251. Čo sa týka uplatňovanej položky č. 253 u menovaného,znalkyňa na základe psychiatrického vyšetrenia a štúdia zdravotnej dokumentácie v súčasnosti ani v
minulosti nezistila výskyt vážnej duševnej poruchy vzniknutej pôsobením otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivých psychologických činiteľov a situácií, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom

zo dňa 2.01.1992. V dokumentácii zmieňovaný výskyt postraumatickej stresovej poruchy u menovaného
niejemožnédávaťdosúvislostisuvedenýmúrazom,nakoľkonespĺňadiagnostickékritéria(potrebnejšie
vysvetlené v časti 2 Vlastný posudok). Znalkyňa u žalobcu nezistila výskyt žiadnej duševnej poruchy
a to ani v súčasnosti ani v minulosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
26.06.2003 v Maďarsku. Taktiež u žalobcu aj keď je zjavná progresia ochorenia v zmysle paranoidného

vývoja, zatiaľ u žalobcu nemá charakter psychického ochorenia. U žalobcu na základe psychiatrického
vyšetrenia bola prvýkrát diagnostikovaná vážna duševná porucha Organický poúrazový psychosyndróm
vyjadrený pod položkou č. 251 dňa 12.02.1992, ktorá sa rozvinula u žalobcu ako dôsledok poranení
mozgu pri dopravnej nehode dňa 2.01.1992 a zo zdravotných dokumentácií jednoznačne vyplýva, že
zdravotný stav menovaného bolo možné v dobe vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
MUDr. Hamráka zo dňa 10.06.1992 považovať za ustálený. Iné duševné poruchy, ktoré by boli v

príčinnej súvislosti s utrpeným úrazom zo dňa 2.01.1992 znalkyňa u žalobcu nezistila, takže v dobe
vydania posudku MUDr. Hamrákom dňa 10.06.1992 bolo možné zdravotný stav považovať u žalobcu
za ustálený, nakoľko ani po roku od úrazu zo dňa 2.01.1992 nedošlo k podstatnejšej zmene jeho
zdravotného stavu v zmysle zlepšenia ani zhoršenia. Zároveň znalkyňa v podanom znaleckom posudku
opísala následky obmedzenia žalobcu v ďalšom spoločenskom, kultúrnom či športovom živote žalobcu

spôsobené dopravnou nehodou zo dňa 2.01.1992 v zmysle jej vyčíslenia pod položkou č. 251 a to v tom
znení,žežalobcapoúrazetrpízávažnýmpostihnutímmozgovýchfunkcií,čovyjadreniepojemorganický
poúrazovýpsychosyndrómapoúrazesaumenovanéhovyskytujúbolestihlavy,únava,poruchyspánku,
prejavy sexuálnej dysfunkcie, poruchy sebahodnotenia, k organickým prejavom sa pripájajú reaktívne
faktory napr. pocit straty spoločenského uplatnenia a insuficiencia v bežných sociálnych situáciách a

pod..

Znalkyňa bližšie ozrejmila a špecifikovala podaný znalecký posudok vo svojej výpovedi na pojednávaní
zo dňa 3.02.2012 č. l. 232 - 234 spisu, kde zdôraznila, že znalecký posudok MUDr. Hamráka z roku 1992
nebol robený u žalobcu predčasne, nakoľko zdravotný stav žalobcu bol v zmysle uplatnenej položky č.
251ustálenýužvroku1992,pričomužalobcukžiadnemuzhoršeniuzdravotnéhostavuodtohtoobdobia

nedošlo. Nebola potrebná ani hospitalizácia, ďalšia operácia, ani sa u neho nevyskytla žiadna duševná
porucha, ktorá by patrila pod uplatnenú položku v zmysle podanej žaloby - a to pod položku 253, čo ale v
budúcnostimôženastať.Tohočasuvzhľadomnavyšetreniežalobcuužalobcuniesúznakykonkrétneho
ochorenia, v rámci ktorého by mohol uplatniť položku č. 253, čo ale v budúcnosti nevylúčila. U žalobcu
ale nie sú naplnené podmienky v zmysle priznania uplatnenej položky č. 253. Čo sa týka položky č. 251,

za túto položku bol žalobca odškodnený titulom náhrady škody rozhodnutím súdu a v danom prípade,
ak by žalobca trval na uplatnení tejto položky v tomto konaní, by išlo o duplicitné uplatnenie. U žalobcu
sú ale iné zdravotné problémy spôsobené centrálnou poruchou zraku, stomatologického charakteru, čo
však nepatrí pod poruchy psychiatrického charakteru, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

Podľa § 420 ods. 1,2,3 OZ

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1,2 OZ

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.Podľa § 444 OZ

Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č.437/2004 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinná
od 1.08.2004 na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na
zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania
alebo chorobu, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej
do 31.07.2004 bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, choroba z povolania

alebo iné poškodenie na zdraví (ďalej len poškodenie na zdraví) sa odškodňuje jednorazovo.

Podľa ust. § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa ust. § 5 ods. 1,2 cit. vyhlášky pri hodnotení následkov, ktoré nie sú v sadzbách uvedené,
použije sa sadzba za následky, s ktorými ich možno najskôr porovnávať podľa ich povahy a rozsahu.
Ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu,

hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli
k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie
sťaženie spoločenského uplatnenia už odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného
poškodenia na zdraví, ktoré sa nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy,
ktorá by zodpovedala jeho terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

Podľa ust. § 6 ods. 1,2 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza
zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma
zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok
podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
životeavspoločnostiaktorésúvdôsledkupoškodeniaobmedzenéalebostratené.Týmitopredpokladmi

sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 9 ods. 1,2 cit. vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený. Posudok podáva ošetrujúci lekár. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zdravotníckych

zariadení, podáva posudok ošetrujúci lekár tohto zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa poškodený
liečil naposledy.

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. hore citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a
to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Žalobca si uplatnil náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie z dôvodu,
že v čase rozhodnutia súdu v roku 1992, kedy žalovanému bola priznaná náhrada škody titulom
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a jej zvýšenia nedošlo ešte k ustáleniu zdravotného

stavu u žalobcu, následkom čoho by mohlo dôjsť k zákonnému ohodnoteniu sťaženia spoločenského
uplatnenia. Vykonaným znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne MUDr. Martiny Rákayovej bola
spochybnená žalobcom tvrdená skutočnosť. Znalkyňa uviedla, že už v roku 1992 v čase vypracovania
znaleckého posudku znalcom MUDr. Hamrákom bol zdravotný stav v zmysle priznanej položky č. 251
ustálený a k jeho následnému zhoršeniu nedošlo, nakoľko k ďalším operáciám, hospitalizáciám v zmysle

uplatnenej položky č. 251 u žalobcu sa tak nestalo. Žalobca vzal späť návrh uplatnený pod položkou
251 uplatnenej titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a ďalej zotrval len na
uplatnení náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia s jej zvýšením podľa položky č.
253, pre uplatnenie ktorej ale v tomto konkrétnom prípade u žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky,
aj keď v budúcnosti sa tak môže stať podľa znalkyne, ale toho času žalobca nemá nárok na náhradu
škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jej zvýšenia v rámci ním uplatnenej položky č.

253, nakoľko iné psychické ochorenia a teda paranoidné prejavy, ktoré by pramenili z úrazu, ktorý
utrpel v roku 1992, u žalobcu následne zistené neboli. Znalkyňa ale zistila u žalobcu iné problémy
prameniace z očných a stomatologických problémov, následkom ktorých môže byť žalobca obmedzený
v ďalšom živote, čo však žalobca konkrétne v tomto konaní titulom náhrady škody nepožadoval.
Predmetom tohto konania bola len náhrada škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jej

zvýšenie z dôvodu predčasného uplatnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 1992 žalobcom
následkom psychických problémov, ktorými žalobca trpí, keďže v roku 1992 jeho zdravotný stav v zmysle
uplatnenýchpoložiek,ktorézodpovedalipsychickýmochoreniamustálenéeštepodľažalobcuneboli. Za
položku 251 bol ale žalobca už odškodnený rozhodnutím súdu a položka č. 253, splnenie jej zákonných
podmienok v rámci uplatnenia ale zo strany žalobcu neprichádza do úvahy, preto súd žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu
dávajúc do pozornosti výsledky vykonaného dokazovania ako aj tú skutočnosť, že v čase vypracovania
znaleckého posudku MUDr. Hamrákom v roku 1992 bol zdravotný stav žalobcu ustálený.

Podľa § 148 ods. 1,2 O.s.p. Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Súd môže uložiť svedkom,
znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

O náhrade trov štátu, ktoré vznikli štátu titulom vypracovania znaleckého posudku a boli preddávkovo
uhradené z finančných prostriedkov štátu, súd rozhodol v tom znení, že štát nemá právo na náhradu

týchto trov konania, keďže žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p.,
a ide osobu, ktorá poberá úplný invalidný dôchodok a je odkázaná len na tento príjem.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania
nepriznalatoúspešnémužalovanémuspoukazomnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktoréspočívajú
vo výnimočnosti danej v okolnostiach danej veci a to v predmete konania, ktorým je náhrada škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jej zvýšenie ako aj výnimočnosti na strane žalobcu, ktorý v

dôsledku škody a úrazu, ktorý utrpel v roku 1992 je osobou, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a jediným príjmom v jeho živote je
úplný invalidný dôchodok, ktorého je poberateľom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považujezanesprávnyačohosaodvolateľ domáha. Odvolanieprotirozsudkualebouzneseniu,ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.