Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/150/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708208815
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7708208815.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom Lopuchom, PhD., v právnej veci žalobcu X. U.

Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho W. Holandskom Z., S. XX,XXXX I. G. L. E., právne zastúpeného JUDr.
Stanislavom Kaščákom, advokátom AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 171, proti žalovanému F.
P., S..X.XX.XXXX, bývajúcemu v F. Č.. XXX, o zaplatenie 2.655,51EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.655,51 EUR s 8,5%-ným úrokom z omeškania od
30.5.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2.244,10 EUR, tie na účet právneho zástupcu žalobcu,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2008 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 80.000,-Sk s 8,5% úrokom z omeškania od 30.5.2008 do zaplatenia a k trovám

konania. Uviedol, že na základe plnej moci zo 17.5.2006 bol žalovaný poverený zastupovaním pri predaji
ojazdených motorových vozidiel v Slovenskej republike. Žalovaný predal tretím osobám vozidlá patriace
žalobcovi v celkovom počte 7 kusov. Sumy, ktoré odporca získal od tretích osôb ako úhradu ceny bol
povinný zaplatiť žalobcovi. Žalovaný prevzal od žalobcu a následne tretím osobám predal tieto motorové
vozidlá Ford Fiesta za 80.000,-Sk, Nissan Almera za 80.000,-Sk, Daewoo Leganza za 40.000,-Sk,
Mitsubishi Carisma za 40.000,-Sk, Renault Megane za 93.000,-Sk a Mitsubishi Carisma za 159.000,-
Sk. V prípade predaja dvoch motorových vozidiel Daewoo Leganza a Mitsubishi Carisma žalovaný však

neodovzdal žalobcovi sumu 80.000,-Sk ako výťažok z predaja týchto motorových vozidiel.

V tejto právnej veci vydal Okresný súd Michalovce dňa 30.6.2008 platobný rozkaz pod sp.zn. 12Ro
207/2008. Proti nemu podal žalovaný včas odpor. V ňom poukazuje, že listom z 12.3.2008 bol vyzvaný
na zaplatenie 7 áut v celkovej sume 492.000,-Sk. Neskôr bol vyzvaný na zaplatenie dvoch áut Nissan
Almera a Mitsubishi Carisma. Nie je si vedomý žiadneho záväzku a požaduje zamietnutie žaloby.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 12.11.2009 bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. V
odvolacom konaní Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu. Poukázal na to, že
súd sa nevysporiadal so znením ustanovení § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 562 Občianskeho
zákonníka a teda tým, či X. Z. bol oprávnenou osobou k prevzatiu žalovanej sumy.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:Žalovaný na základe splnomocnenia od žalobcu zo 17.5.2006 predával v mene žalobcu motorové
vozidlá na území SR a zabezpečoval zápis v evidencii osobných motorových vozidiel. Žalovaný týmto
spôsobom celkovo odpredal 7 osobných motorových vozidiel v mene žalobcu. Za automobily Daewoo

Leganza a Mitsubishi Carisma žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia kúpnej ceny za ich predaj.
Za automobily Daewoo Leganza a Mitsubishi Carisma však žalobcovi nezaplatil 80.000.- Sk.

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že keď boli podpísané obidve kúpnopredajné zmluvy na predaj
vozidiel Mitsubishi Carisma a Daewoo Leganza asi o 3 dni prišiel za ním p. X. Z. a vyplatil mu 80.000,-
Sk. Ešte pred jeho príchodom mu telefonovala C., t.z. priateľka X. U. Z., pretože U. Z. nevie po slovensky

a C. mu povedala, že X. si príde po peniaze. Na to prišiel za ním X. Z., vyplatil mu 80.000,-Sk pred
svedkami O. Q. a E..X. Q.. Ešte sa Z. pýtal, či snáď potrebuje nejaký doklad a on mu povedal, že nie,
netreba. Keď dostal výzvu na zaplatenie 492.000,-Sk, najskôr si myslel, že je to nejaká sranda, preto
ani nikoho touto výzvou nezaťažoval, ani svojho právnika. Neskôr mu bol doručený platobný rozkaz.
Ešte v ten istý deň telefonoval Z. a pýtal sa ho, či by bol problém, aby mu vystavil doklad na 80.000,-
Sk. On mu odvetil, že žiaden problém nie je že si má po ňho prísť. O hodinu už telefóny nedvíhal. Večer

mu už neotváral v mieste svojho bydliska dvere a po telefóne mu odvetil, že mu žiaden doklad nedá.
Až pokiaľ nedostal výzvu na zaplatenie 492.000,-Sk fungovalo to medzi nimi tak, že časť peňazí, ktoré
získal z predaja vozidiel poukázal priamo na účet žalobcu a časť peňazí v hotovosti prevzal od neho
Z.. Dovtedy žiadne problémy neboli. Peniaze boli odovzdávané v jeho autoservise v jeho kancelárii kam
došiel p. Z. a kde boli prítomní O. Q. a X. Q., ktorý bol na obchodnom jednaní. Žiadnu evidenciu platieb

si neviedol. Fungovalo to tak ako to uviedol, že buď po predaji vozidla peniaze odoslal na účet žalobcu
alebo zvyčajne na druhý deň si po peniaze prišiel p. Z.. Žiadne potvrdenie od p. Z., že mu odovzdal
peniaze nemal, ani p. Z. mu nedával, pretože medzi nimi bola dôvera. Dovtedy bez problémov to aj
fungovalo.

Z výpovede svedka X. Z. vyplýva, že U. Z. prostredníctvom sestry ho oslovil, či by sa nedalo podnikať

s predajom áut. On súhlasil. Vybavoval veci a vzhľadom k tomu, že pravdepodobne jeho sestra je
spolužiačka s F. P. oslobili P., či by nemohli predávať autá na jeho pozemku. P. totiž mal autoservis.
Všetky záležitosti v súvislosti s predajom áut mal vybavovať on a dostal od toho plnú moc od žalobcu
de Z.. Vzhľadom k tomu, že tieto veci nestíhal, pretože pracuje na zmeny, žalobca po čase oznámil, že
splnomocnil F.Á. P. ohľadne všetkých vecí s predajom áut. Potom on sa o tom prestal zaujímať. Keď si

však kúpil auto od U. Z., čo bolo v r. 2006, odvtedy chodil s autom do servisu ku P.. Ohľadne predaja
áut sa inak nestaral. Až niekedy začiatkom minulého roka mu sestra oznámila, že žalovaný im dlhuje
peniaze za predaj dvoch áut, že je to suma 80.000,-Sk a či by sa nemohol skontaktovať so žalovaným.
On preto žalovanému hneď na druhý deň volal a ten mu odvetil, že sa nemá do toho starať, že to nie
je jeho vec. Až potom neskôr, bolo to v lete minulého roku mu telefonoval žalovaný, či sa môže s ním

stretnúť a či bude doma, že potrebuje nejaké papiera do účtovníctva. Potom mu volal ešte večer či mu
môže podpísať prevzatie 80.000,-Sk. On mu na to povedal, že keď ich má, že mu podpíše. On mu
odvetil, že sa ešte ozve so svojim právnikom.

Svedok Q. vo svojej výpovedi uviedol, že minulého roku, bolo to niekedy vo februári, sa opravovalo jeho
vozidlo v servise F. P.. Bol u neho, pretože sa robila kalkulácia opravy vozidla. Vtedy tam bol prítomný

jeden pán a pán P. vyplácal tomu pánovi i so svojou kolegyňou sumu 80.000,-Sk. Keď tento pán odišiel,
pýtal sa Q.. P., čo je to za človeka a ten mu povedal, že je to p. Z. a mu vyplácal nejaké peniaze za
dovezené autá z Holandska. Stretnutie sa odohralo v kancelárii Q..P.. Tam sedel i s p. P.. Až dodatočne
prišielp.Z..Myslí,žepop.P.prišladokancelárieip.Q.. Udáva,žemyslípreto,žejetoodstupčasu1rok.

Podľa svedkyne O. Q., zamestnankyne žalovaného, p. Z. pozná, pretože p.Z. je zo Strážskeho. Pozná

ho z videnia. P. P. vzal autá na predaj z Holandska a to od pána ktorý má priateľku, ktorá je sestrou p.
Z.. Q..Z. mal na starosti preberanie peňazí za autá od p. P.. Niekedy vo februári minulého roku jej p. P.
dal obálku s 80.000,-Sk za tým účelom, aby tieto peniaze dala p.Z.. Q..Z. mal dôjsť na firmu po peniaze.
Medzitým sa však p. P. vrátil, vrátila mu obálku s 80.000,-Sk. Peniaze F. P. vracala v kancelárii, medzitým
však došiel p. Z. do kancelárie a p. P. mu vypočítal 80.000,-Sk na ruku za posledné dve autá. Prítomnýpri tom bol i pán, ktorý pred chvíľou odišiel z pojednávacej miestnosti, pretože niečo prejednávali so
žalovaným v tom čase.

V tejto právnej veci sa jedná o spor s cudzím prvkom, pretože žalobcom je občan Holandského

kráľovstva, členského štátu únie. Právomoc tunajšieho súdu konať vo veci vyplýva z článku 2, odsek
1 Nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 a podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb., v znení neskorších právnych
predpisov. Aplikované bolo slovenské právo podľa čl. 4 ods.1, 2 Rímskeho dohovoru.

Podľa § 559 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 562 Občianskeho zákonníka, dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený
prijať podľa osobitného zákonníka plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že

je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je
oprávnený plnenie prijať.

Z výpovede žalobcu, svedkov Q. L. Pacolovej je zrejmé, že žalovaný sumu 80.000,-Sk odovzdal X.
Z. v presne nezistený deň vo februári 2008. I keď svedkyňa Q. je zamestnankyňou žalovaného, súd
nemal pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede, obdobne ako M. Q.. Ten sa síce na určité skutkové

konkrétnosti nepamätal (postava Z., jeho oblečenie a pod.), to však možno pripísať viac ako ročnému
časovému odstupu od priebehu deja. Obaja títo svedkovia nevypovedali vyhýbavo, ale plynule a ochotne
na položené otázky. Ich reakcie na kladené otázky, plynulosť výpovede svedčili o primeranej rozumovej
a duševnej úrovni oboch. Celkové správanie sa svedkov nevzbudzovalo pochybnosti o pravdivosti
oboch svedeckých výpovedí. Svedkovia podrobne opísali proces odovzdávania peňazí žalovaným X..

Z. vrátane tých skutočností, že v kancelárii, kde peniaze odovzdané boli, sedel najskôr žalovaný s X.. Q.,
potom došla O.. Q. a následne X.. Z.. Peniaze boli prepočítané, odznela suma 80.000,-Sk a tie prevzal
X.. Z.. Tieto svedecké výpovede nie sú vzájomne si odporujúce. Argumentácia žalovaného, že svedkovia
nevypovedali v zhode ohľadne poradia osôb prichádzajúcich do kancelárie, prevzatia peňazí X.. Z., či
trvaním stretnutia sú nepravdivé. Obaja svedkovia totiž zhodne uviedli, že v kancelárii sa nachádzal

žalovaný s X..Q., následne došla Q., až potom Z.. Výpoveď svedka Q., že sa nepamätá, ako to presne
bolo a že „vie, že túto sumu dával žalovaný p. Z. a povedal mu, to je 80.000,-Sk“ neodporuje výpovedi
Q., že žalovaného „počula ako peniaze prepočítava nahlas a skončil pri čísle 80.000,-Sk“.

Žalobca súdu neozrejmil akým spôsobom boli peniaze získané z predaja osobných motorových vozidiel
odovzdávané žalovaným. Predložil výpisy z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že boli bezhotovostne

poukázané 3 platby 2.123,82EUR (75.608,-Sk) 12.12.2006 z účtu žalovaného, 27.11.2007 290,- EUR z
účtu DagmarGeroveja892,43EUR(30.000,-Sk)17.7.2007ztohoistéhoúčtu.Celkovožalovanýprevzal
k odpredaju 7 áut rôznych značiek, pričom k 12.3.2008 ich mal predať 6 za 492.000,-Sk. To vyplýva
i z pokusu o zmier datovaného 12.3.2008. Ku dňu podania žaloby žalobca od žalovaného požadoval
celkový nedoplatok 80.000,-Sk. Vyplatenie rozdielu minimálne 298.264,-Sk (492.000 - 80.000 - 75.608

- 30.000 - 290,- EUR (8.730,-Sk)) nevysvetlil. Z uvedeného je zrejmé, že odovzdávanie kúpnej ceny
žalobcovi sa muselo realizovať i inak, ako bezplatným prevodom na jeho účet. Z tohto pohľadu výpoveď
žalovaného i svedkyne Q.j, že peniaze boli odovzdávané okrem bezhotovostnej platby i hotovostne,
pričom už raz pred vyplatením 80.000,-Sk ich prevzal X.. Z. sa javí ako hodnoverná.

Svedok X. Z. vo svojej výpovedi poprel, že nejaké peniaze zo strany žalovaného mu odovzdané boli.

Uviedol, že ho kontaktovala jeho sestra Zuzana, aby zistil, prečo žalovaný nevyplatil kúpne ceny za
predaj dvoch áut. Žalovanému telefonoval a ten mu odvetil, aby sa do toho nestaral. Túto výpoveď
v kontexte s ostatnými dôkazmi najmä výpoveďou žalobcu, svedkov Q. L. Pacolovej v spojení i s
predloženým pokusom o zmier z 12.3.2008 je nutné vyhodnotiť ako nepravdivú.

Nielen z výpovede žalovaného, ale i svedkovi Q. L. Kmeca vyplýva, že žalovaný pre žalobcu

zabezpečoval nielen „prepis“ a predaj na základe plnomocenstva zo 17.5.2006, ale celý proces s
predajom a „prepisom“ vozidiel. Automobily umiestnil vo svojom autoservise (výpoveď svedka Z.) zaúčelom ponuky k predaju, uzavrel kúpnopredajnú zmluvu a zabezpečil zmenu evidencie vozidla na
dopravnom inšpektoráte. Jednalo sa o ústne zmluvy týkajúce sa obstarania predaja veci a zaobstaranie
činnosti súvisiacej s „prepisom vozidla“, teda o tzv. zmiešanú zmluvu, na ktorú sa primerane vzťahujú

ust. príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. OZ. V oboch prípadoch totiž žalovaný konal bez odmeny,
pretože zinkasované kúpne ceny mal žalobcovi odovzdať. V konaní teda nebolo zistené, aby žalovaný
ako podnikateľ tieto činnosti vykonával za účelom dosiahnutia zisku. Preto daný vzťah medzi účastníkmi
bol posudzovaný ako občianskoprávny vzťah.

Podľa § 559 ods.1, 2 OZ musí byť dlh splnený riadne a včas. V zmysle § 562 OZ je dlh splnený aj

vtedy, ak je plnený tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie. V danej
veci je potrebné pozornosť upriamiť na právny vzťah medzi účastníkmi. Práva a povinností súvisiace
s obstaraním predaja áut a ich „prepismi“ sa týkali len účastníkov zmluvy. Povinnosť odovzdať kúpne
ceny získané z predaja motorových vozidiel sa týkala žalovaného, obdobne ako právo na ich prevzatie
žalobcu /ktorý bol v postavení veriteľa/.

Pokiaľ teda žalovaný vo výpovedi priznal, že peniaze plnil žalobcovi tak, že ich odovzdal X. Z., plnil

osobe mimo obligačného vzťahu účastníkov. Preto pre riadne splnenie dlhu potreboval v zmysle § 562
OZ potvrdenie od X.. Z., že ten je oprávnený v mene žalobcu peniaze prevziať. Takýmto potvrdením
sa však M. Z. nepreukázal. On sám totiž akékoľvek prevzatie peňazí získaných z predaja osobných
motorových vozidiel popiera. To je zrejmé z jeho svedeckej výpovede. Z podrobných výpovedí žalobcu
a svedkov Q. L. Pacolovej nevyplývajú žiadne skutočnosti, aby sa X.. Z. preukazoval potvrdením od

žalobcu. Keďže z výpovede žalovaného je zrejmé i to, že on sám sa mal X.. Z. opýtať, či nepotrebuje
nejaký doklad. Doklad o tom, že X.. Z. je osoba oprávnená prevziať peniaze v prospech žalobcu si
však mal vyžiadať žalovaný. Ak 80.000.- Sk vyplatil M. Z., čo vyplýva i z vykonaného dokazovania, plnil
neoprávnenej osobe. K riadnemu splneniu svojho dlhu voči žalobcovi teda nedošlo. Preto súd žalobe
vyhovel. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 2.566,51 EUR, čo predstavuje po prepočítaní konverzným

kurzom 30,126 80.000.- Sk i s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. žalovaný 30.5.2008 bol v omeškaní s plnením svojho dlhu. Z výzvy žalobcu z 2.5.2008
vyplýva, že žiada od žalovaného zaplatenie 80.000.- Sk do 5 dní od doručenia výzvy. Podľa priloženej
doručenky žalovaný výzvu prevzal 23.5.2008.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalobca mal v konaní plný úspech.

Skutočnosti o tom, že žalovaný 80.000.- Sk žalobcovi za predaj 2 áut neodovzdal, žalobca oznámil v
žalobe. Keďže žalovaný v spore preukazoval splnenie svojej povinnosti /dlhu/ v zmysle § 150 ods.1
O.s.p. nebol dôvod na krátenie trov konania. Do 31.12.2008 jeden úkon právnej služby podľa § 10
ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavoval 3.050.- Sk z hodnoty 80.000.- Sk, od 1.1.2009 101,25
EUR. Žalobcovi za 11 úkonov právnej služby advokáta /prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie

žaloby, účasť na pojednávaní 6.11.2008, 22.1.2009, 5.3.2009, vyjadrenie vo veci 12.3.2009, účasť na
pojednávaní 18.6.2009, 2.7.2009, 12.11.2009, odvolanie, účasť na pojednávaní 19.1.2009/ patrí 3 x
3.050.- Sk a 8 x 101,24 EUR. Žalobcovi patrí v zmysle § 14 ods.4 za účasť na pojednávaní, ktoré
bolo odročené /pojednávanie 27.11.2008, 22.9.2011, 27.10.2011, 1.12.2011/ 4 x 25,31 EUR, v zmysle
§ 16 ods.3 vyhlášky režijný paušál 4 x 6,31 EUR, 7 x 6.95 EUR, 3 x 7,41 EUR, 1 x 7,63 EUR, podľa

§ 15, písm. a/ cestovné výdavky - cestovné za vykonanú cestu k účasti na súdnych pojednávaniach
z Vranova nad Topľou do Michaloviec a späť dňa: 6.11.2008 14,90 EUR /5,6 litra x 35,50 Sk:100 +
5,5=7,48 x 60 km=448,80 Sk/; 27.11.2008 14,58 EUR /5,6 x 32,50 Sk:100+5,5=7,32; 7,32x60 km =
439,20 Sk/; 22.1.2009 14,22 EUR /5,6 x 0,980 EUR:100+0,183=0,237; 0,237x60 km = 14,22/; 5.3.2009
14,40 EUR /5,6x1,024 EUR:100+0,183=0,240; 0,240x60 km = 14,40/; 18.6.2009 14,82 EUR /5,6x1,160

EUR:100+0,183=0,247; 0,247x60km = 14,82/; 2.7.2009 14,94 EUR /5,6x1,180 EUR:100+0,183=0,249;
0,249x60 km = 14,94/; 12.11.2009 14,94 EUR /5,6x1,190 EUR:100+0,183=0,249; 0,249x60
km = 14,94/; 22.9.2011 15,24 EUR /4,9x1,465 EUR:100+0,183=0,254; 0,254x60 km = 15,24/;
27.10.2022 14,94 EUR /4,9x1,350EUR:100+0,183=0,249; 0,249x60 km = 14,94/; 1.12.2011
15,06 EUR /4,9x1,395EUR:100+0,183=0,251x60 km = 15,06/; 19.1.2012 15,12 EUR /4,9x1,410

EUR:100+0,183=0,252x60 km = 15,12/, náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky dňa
6.11.2008 pri ceste Vranov - Michalovce 10,52 EUR /1x317.- Sk = 10,52 EUR/, Michalovce - Vranov
10,52 EUR /1x317.- Sk = 10,52 EUR/; dňa 27.11.2008 pri ceste Vranov - Michalovce 10,52 EUR /1x317.-
Sk = 10,52 EUR/, Michalovce - Vranov 10,52 EUR /1x317.- Sk = 10,52 EUR/; dňa 22.1.2009 priceste Vranov - Michalovce 11,59 EUR /1x11,59 EUR/, Michalovce - Vranov 11,59 EUR /1x11,59 EUR/;
dňa 5.3.2009 pri ceste Vranov - Michalovce 11,59 EUR /1x11,59 EUR/, Michalovce - Vranov 11,59
EUR/1x11,59EUR/; dňa18.6.2009pricesteVranov-Michalovce11,59EUR/1x11,59EUR/,Michalovce

- Vranov 11,59 EUR /1x11,59 EUR/; dňa 2.7.2009 pri ceste Vranov - Michalovce 11,59 EUR /1x11,59
EUR/, Michalovce - Vranov 11,59 EUR /1x11,59 EUR/; dňa 12.11.2009 pri ceste Vranov - Michalovce
11,59 EUR /1x11,59 EUR/, Michalovce - Vranov 11,59 EUR /1x11,59 EUR/; dňa 22.9.2011 pri ceste
Vranov - Michalovce 12,02 EUR /1x12,02 EUR/, Michalovce - Vranov 12,02 EUR /1x12,02 EUR/;
dňa 27.10.2011 pri ceste Vranov - Michalovce 12,02 EUR /1x12,02 EUR/, Michalovce - Vranov 12,02

EUR/1x12,02EUR/; dňa1.12.201112,02EURpricesteVranov-Michalovce12,02EUR/1x12,02EUR/,
Michalovce - Vranov 12,02 EUR /1x12,02 EUR/; dňa 19.1.2012 pri ceste Vranov - Michalovce 12,71
EUR /1x12,71 EUR/, Michalovce - Vranov 12,71 EUR /1x12,71 EUR/. Podľa predloženého technického
preukazu priemerná spotreba osobného mot. vozidla Honda City 5,6 litra na 100 km, priemerná spotreba
osobného mot. vozidla Škoda Octavia 4,9 litra na 100 km. Podľa predloženého potvrdenia právny
zástupca žalobcu je platiteľom DPH. Podľa § 18 ods.3 tarifná odmena sa zvyšuje od DPH, teda o

20%. 20% so zaplateným súdnym poplatkom 4.800.- Sk, teda 159,33 EUR celková výšky trov žalobcu
predstavuje 2.244,10 EUR.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu.