Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711215029
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kutišová
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3711215029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľky Ing.
Karin Valová, nar. 14.9.1973 , bytom SNP 1462/88, Považská Bystrica, právne zastúpená JUDr. Štefan
Dostál, advokát AK Námestie oslobodenia 13, Senica proti odporcovi REALITA, v.o.s. Centrum 2428/38,
Považská Bystrica, IČO: 00692557, právne zastúpený JUDr. Alžbetou Pasiarovou, advokátkou AK
Štefánikova 812, Púchov v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu

mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 224,38 eur
na účet JUDr. Alžbety Pasiarovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že u odporcu bola zamestnaná v pracovnom pomere na
dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.8.1998. Podľa tejto pracovnej zmluvy pracovala
ako samostatná finančná referentka. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 2.4.2002 bola jej pracovná

pozícia zmenená na funkciu ekonómky. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté miesto, ktoré bolo
sídlom odporcu, teda M.R. Štefánika 136, Považská Bystrica. V auguste 2011 sa odporca rozhodol
zmeniť svoje sídlo a aj tým miesto výkonu jej práce na nové sídlo Centrum 2428/38, Považská
Bystrica. Z tohto dôvodu jej dňa 9.8.2011 odporca predložil na podpis Dohodu o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 8.8.2011. Pracovná zmluva mala v ostatných častiach ostať nezmenená , zmenené
malo byť len ustanovenie o mieste výkonu práce . Navrhovateľka uviedla, že túto dohodu odmietla
podpísať, pretože so zmenou miesta výkonu práce nesúhlasila a trvala na tom, že svoju prácu bude

vykonávať na tom mieste, ktoré je uvedené v jej pracovnej zmluve. Navrhovateľka poukázala na to,
že k odmietnutiu pristúpila predovšetkým zo zdravotných dôvodov, pretože jej miesto výkonu práce
sa nachádzalo na I. poschodí budovy s dostatkom denného svetla a možnosťou vetrania, nové miesto
výkonu práce bolo umiestnené v suteréne budovy len s umelým osvetlením, s obmedzenou možnosťou
vetrania s keramickou dlažbou, pričom miestnosť bola veľmi chladná. Za takýchto podmienok nebola
schopná riadne vykonávať svoju prácu, pretože trpí zdravotnými problémami, a to migrénou a bolesťami

hlavy. Navrhovateľka uviedla, že o dôvodoch odmietnutia podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy
informovala odporcu svojimi listami zo dňa 12.8., 17.8., 26.9. a 17.10.2011. Vo všetkých týchto
listoch žiadala zamestnávateľa o možnosť vykonávať svoju prácu na pracovnom mieste, ktoré bolo
dohodnuté v pracovnej zmluve a v prípade, že by to tak nebolo možné, navrhla odporcovi, aby
s ňou ukončil pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce. Upozornila zároveň
odporcu na to, že k zmene pracovného miesta môže dôjsť len podľa ustanovenia § 54 a nasl., teda
po vzájomnej dohode zamestnávateľa a zamestnanca, ktorá musí mať písomnú formu. Odporca na

jej listy reagoval svojimi podaniami zo dňa 17.8. 2011 , 5.9. 2011 a listom zo septembra 2011 bezkonkrétneho uvedeného dňa. Dňa 17.10. 2011 navrhovateľka prevzala od odporcu okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa ustanov. § 68 ods.1 písm.b/ Zákonníka práce z dôvodu, že nenastúpila
do zamestnania v mieste výkonu práce Centrum 2428/38, Považská Bystrica, čím porušila základné

povinnosti zamestnanca , predovšetkým pracovať riadne a zodpovedne, byť na pracovisku na začiatku
pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z nej až po skončení pracovného času.
Okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo doručené z dôvodu, že zamestnávateľ od 18.9.2011
jej vyznačoval absencie a odobral jej osobné hodnotenie. Keďže navrhovateľka s okamžitým skončením
pracovného pomeru nesúhlasila, listom zo dňa 17.8.2011 odporcovi oznámila, že s okamžitým

skončením pracovného pomeru nesúhlasí , pretože rozhodne neporušila závažným spôsobom pracovnú
disciplínu. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že zmluvná základná mzda bola dohodnutá v Dohode
o zmluvných podmienkach zo dňa 4.8.1998 a následne boli uzatvárané jednotlivé dohody o zmluvných
podmienkach o osobnom ohodnotení s tým, že s účinnosťou od 1.1.2011 dohodou zo dňa 3.1.2011o
zmene pracovnej zmluvy jej bola mzda upravená na sumu 572 eur ako dohodnutá mzda, 367 eur
mesačne ako osobné ohodnotenie a bola dohodnutá pohyblivá zložka prémie, ktorá mala byť určovaná

podľa platného mzdového poriadku. Jej hodinová mzda bola stanovená vo výške 5,8934 eur/hod. Za
mesiac august jej však odporca vyplatil iba časť mzdy, pretože jej nevyplatil osobné ohodnotenie za
obdobie od 1.8. - 12.8. 2011, teda v pomernej výške zo sumy 347 eur jej nevyplatil nedoplatok,
zodpovedajúci sume 150,87 eur. Okrem toho odporca jej neoprávne nezaplatil náhradu mzdy , pretože
išlo o prekážku na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 ZP, a to za obdobie od 13.8. - 31.8.2011.

Vzhľadom k tomu, že odporca jej uhradil náhradu mzdy za dovolenku za obdobie od 15.8. - 17.8. 2011
v sume 141,45 eur celkom , odporca jej má doplatiť za mesiac august mzdu vo výške 622,34 eur.

Za mesiac september nevyplatil odporca navrhovateľke žiadnu mzdu , preto trvala na tom, aby bol
odporcazaviazanýzaplatiťjejmzduzaobdobieod1.9.-30.9.2011vovýške1037,24eur.Navrhovateľka
v návrhu ďalej poukázala na to, že odporca bezdôvodne a bez jej súhlasu jej v dňoch 15.8. - 17.8.2011

určil čerpanie dovolenky, čo zistila z výplatnej pásky za mesiac august 2011, pričom s takýmto čerpaním
dovolenky nesúhlasí. Poukázala tiež na to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru jej žalovaný
odobral osobné hodnotenie, ktoré je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, s čím taktiež ona
nesúhlasí, žiadala preto, aby súd určil, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné,
pracovný pomer stále trvá a aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy tak, ako požaduje

vo svojom návrhu. Návrhom sa ďalej domáhala, aby súd určil, že krátenie dovolenky 15 pracovných dní
a určenie dovolenky na dni 15.8. - 17.8.2011 je neplatné a taktiež, že odobratie osobného ohodnotenia
od 18.9.2011 je neplatné. Žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.1.2012 a žiadal
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že odporca kúpnou zmluvou zo

dňa 17.5.2011 previedol vlastníctvo k budove č.súp. 136 na ul. M.R. Štefánika, Považská Bystrica na
inú osobu a je len prirodzené , že následne pristúpil odporca k presťahovaniu kancelárií a predajne,
ktoré sa v predmetnej budove nachádzali, do budovy č. súp. 2428/38 Centrum Považská Bystrica.
Zároveň odporca rozhodol aj o zmene sídla spoločnosti a zmena zápisu v OR bola vykonaný ku dňu
22.7.2011. O skutočnosti, že spolu so zmenou sídla spoločnosti dochádza aj k zmene miesta výkonu

práce, navrhovateľka bola spoločníkom spoločnosti informovaná v dostatočnom časovom predstihu,
mala vedomosť o predaji budovy č. súp. 136, ako ekonómka účtovala kúpnu cenu ,ktorá bola odporcovi
zaplatená formou splátok, pričom prvá splátka bola poukázaná už 14.1.2011. Odporca poukázal na to,
že Zákonník práce bližšie neurčuje ako široko má byť účastníkovi pracovnej zmluvy dohodnuté miesto
výkonu práce špecifikované. Obvyklým miestom výkonu je sídlo zamestnávateľa. V danom prípade

nesúhlas navrhovateľky so zmenou pracovnej zmluvy, v ktorej sa malo zmeniť miesto výkonu práce,
neobstojí, pretože ide o zmenu v tej istej obci v súvislosti so zmenou sídla spoločnosti. Sídlo spoločnosti
sa premiestnilo v rámci centra mesta Považská Bystrica. Vzdialenosť k autobusovej zastávke MHD zo
sídliska SNP do miesta bývalého sídla spoločnosti a terajšieho je rovnaká, teda ide o to isté autobusové
spojenie. Odporca poukázal na to, že požiadavka navrhovateľky, aby bola zamestnávaná na pôvodnom

mieste výkonu práce , je nereálna, pretože by bolo neekonomické platiť nájom za kanceláriu, ktorá sa
nachádza na adrese pôvodného sídla spoločnosti. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že odmietla podpísať
dohodu o zmene pracovnej zmluvy z dôvodu, že nové pracovné prostredie sa nachádza v suteréne, že je
tam obmedzené vetranie a dlažba na zemi, tak jej námietky neobstoja, pretože zamestnávateľ požiadal
o kontrolu stavu BOZP na pracovisku u autorizačného bezpečnostného technika, ktorý konštatoval v

zápise z kontroly, že pracovné podmienky sú v dobrom stave, zamestnancom nehrozí žiadne priameohrozenie života a zdravia . Okrem toho dňa 2.1.2011 bol spoločnosťou Elmix s.r.o. vykonané meranie
intenzity osvetlenia s výsledkom „ vyhovujúce“. Navrhovateľka počas trvania prac.pomeru nikdy
nepredložila odporcovi žiadne potvrdenie o zlom zdravotnom stave ,ktorý by jej bránil vo výkone

zamestnania. Odporca poukázal ďalej na to, že opakovane vyzval navrhovateľku, aby nastúpila do
zamestnania s tým, že ju upozornil, že pokiaľ tak neurobí, jej konanie bude kvalifikované ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny a vykazované ako neospravedlnené zameškanie práce. Navrhovateľka
naposledy nastúpila do zamestnania 12.8.2011 . Osobné hodnotenie, ktoré navrhovateľka vypočítala
vo výške 150,87 eur, je podľa názoru odporcu , správne vypočítané a zodpovedá obdobiu od 1.8. -

12.8.2011. Keďže však osobné hodnotenie nie je základnou zložkou mzdy a o jeho vyplácaní rozhoduje
zamestnávateľ, odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol , pretože trvá na
skončení pracovného pomeru podľa ustanov. § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce. Čo sa týka mzdy, v
danomprípadenavrhovateľkenevznikolnároknanáhradumzdytak,akojepožadovanáztituluprekážky
na strane zamestnávateľa, pretože odporca vytvoril navrhovateľke vyhovujúce pracovné podmienky a
umožnil jej výkon zamestnania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, kópie pracovnej zmluvy zo dňa 4.8.1998, kópie
Dodatku pracovnej zmluvy zo dňa 2.4.2002, kópie dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
8.8.2011, oboznámením vzájomnej korešpondencie medzi účastníkmi konania ohľadom skončenia
pracovného pomeru, výzvy k nástupu do zamestnania, oboznámením výpisu z OR, výpisu z LV č.
10007, oboznámením dochádzkových listov zamestnancov odporcu z rozhodného obdobia, výsluchom

účastníkov, písomného stanoviska navrhovateľky k vyjadreniu odporcu a ostatným obsahom dôkazov
nachádzajúcich v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka dňa 4.8.1998 uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce
4.8.1998 , do funkcie samostatného finančného referenta, pričom ako miesto výkonu práce bola
uvedené : „ Realita, v.o.s. M.R . Štefánika č. 136, Považská Bystrica.“ Pracovný pomer bol dohodnutý

na dobu neurčitú . Dňa 2.4.2002 účastníci uzatvorili Dodatok k pracovnej zmluve , na základe ktorého
bola zmenená funkcia navrhovateľky na funkciu ekonómky a zároveň s účinnosťou od 1.4.2002 bola
zrušenádohodaomzdovýchpodmienkachstým,ženavrhovateľkabolazaradenádoIV.stupňamzdovej
náročnosti.Vposlednej dohodeozmenepracovnejzmluvyzodňa3.1.2011účastnícikonaniasidohodli,
že navrhovateľke za vykonanú prácu patrí dohodnutá mzda 572 eur + 347 eur osobné hodnotenie +

prémie podľa platného mzdového poriadku.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Trenčín vl.č. 65/R súd zistil, že od 22.7.2011 odporca
zmenil sídlo z M.R. Štefánika 136, Považská Bystrica na Centrum 2428/38, Považská Bystrica.

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXXX zo dňa 2.1.2012 súd zistil, že prevádzková budova súp.č. 136 je
výlučným vlastníctvom Z. L. Y. J. L., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.5.2011 , ktorej vklad bol

povolený Správou katastra v Považskej Bystrici pod č. V 1010/11.

Navrhovateľka vypovedala, že priestory predajne začali sťahovať v priebehu mesiaca júl a august,
pričom tohto sťahovania sa zúčastnila aj ona a v uvedenom období ani 1x svojmu zamestnávateľovi
nepovedala, že sa nemieni presťahovať do nových priestorov. Uviedla, že dokonca v nových priestoroch
aj pracovala od 9.8. - 12.8.2011 a do práce prestala chodiť 15.8.2011 z dôvodu, že nové priestory

jej nevyhovovali . Uviedla, že síce kancelária, v ktorej mala pracovať, bola lepšie vybavená ako
predchádzajúca, bola krajšia, no nachádzala sa v suteréne , bolo tam umelé osvetlenie, čo jej vadilo.
Už dlhší čas sa lieči na migrénu, preto nesúhlasila aj s podpísaním dohody o zmene miesta výkonu
práce, čo oznámila aj zamestnávateľovi, ktorý na to reagoval tým, že uvedené riešiť nebude. Uviedla
tiež, že predchádzajúce priestory boli predané inému subjektu a v starých priestoroch nezostal žiadny

zamestnanec. Čo sa týka jej zdravotného stavu, nikdy zamestnávateľovi nepredložila žiaden dôkaz o
tom, že by mala nejaké zdravotné problémy. Na výzvy odporcu, aby nastúpila do práce reagovala s tým,
že žiadala , aby jej boli odovzdané kľúče od predchádzajúcich priestorov a len v týchto bola ochotná
zostať pracovať.Štatutárny zástupca odporcu poukázal na to, že starú budovu, v ktorej mali pôvodné sídlo, sa rozhodol
predať ešte niekedy v januári 2011, zrealizovalo sa to nakoniec neskôr. K sťahovaniu došlo v júli 2011
a už posledné 2 júlové pracovné dni boli presťahovaní , vrátane predajne aj kancelárie. Navrhovateľka

v nových priestoroch pracovala, a to až do 12.8., kedy prišla za ním a chcela, aby jej podpísal výpoveď
s tým, že výpoveď bola spísaná tak, že ju dáva zamestnávateľ navrhovateľke, čo odmietol podpísať.
Uviedol, že mal snahu sa s navrhovateľkou dohodnúť , ona však už nasledujúci pracovný deň do
práce nenastúpila, nereagovala na výzvy k nástupu do práce, urobila tak až niekedy v septembri 2011,
dožadovala sa však vydania kľúčov od pôvodnej svojej kancelárie, kde už nemali ani len prenajaté

priestory , takže nemohlo jej byť vyhovené. Keďže si cenil prácu navrhovateľky ako ekonómky, mal
snahu predovšetkým o dohodu, čo bol aj dôvod, že prvé 3 dni jej nevyznačoval absenciu, ale vyznačil
jej svojvoľne dovolenku , ktorú jej aj riadne preplatil a až neskôr, keď zistil, že navrhovateľka skutočne
nemieni nastúpiť do práce, začal jej vyznačovať absenciu s tým, že jej konanie považoval za hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, a preto jej bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru. Tvrdil,
že mali snahu zmenu sídla riešiť aj v pracovných zmluvách dohodou o zmene sídla výkonu práce ,

ktorú navrhovateľka odmietla podpísať . Zrejme omylom v okamžitom skončení pracovného pomeru
uviedol, že k absencii došlo od 18.9.2011 , v skutočnosti tam malo byť uvedené 18.8.2011, čo vyplýva
aj z dochádzkových listov navrhovateľky, pričom uvedené nahlásili aj na sociálnej poisťovni.

Z dochádzkovej listiny navrhovateľky súd zistil, že v dňoch 15.,16., a 17. 8. 2011 je v listine vyznačená
dovolenka navrhovateľky a od 18.8.2011 je vyznačovaná absencia.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 8.8.2011 súd zistil, že táto je podpísaná len
odporcom. Zmena sa mala týkať miesta výkonu práce, ktorou malo byť Centrum 2428/38 . Na dohode
o zmene pracovnej zmluvy chýba podpis navrhovateľky, je na nej vyznačený len jej písomný nesúhlas
so zmenou pracovnej zmluvy datovaný dňom 9.8.2011.

Navrhovateľka listom zo dňa 12.8.2011 oznámila odporcovi svoj nesúhlas so zmenou pracovnej zmluvy

s poukazom na to, že nemôže vykonávať prácu na dohodnutom mieste v zmysle uzatvorenej zmluvy
a jej dodatkov , pričom so zmenou miesta výkonu práce nesúhlasí zo zdravotných dôvodov. Požiadala
zamestnávateľa o písomné vyjadrenie sa ako mieni danú situáciu riešiť.

Odporca na daný písomný nesúhlas reagoval listom zo dňa 16.8.2011 upozornením na porušovanie
pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky, keďže nenastúpila do zamestnania , zároveň ju vyzval,

aby po obdržaní tohto stanoviska riadne nastúpila do zamestnania , v opačnom prípade jej bude
vyznačovaná absencia a budú nútení pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa
ustanov. § 68 ods.1 Zákonníka práce. Odporca v predmetnom liste zároveň vyjadril nesúhlas so
zdôvodnením, pre ktoré nemieni navrhovateľka nastúpiť na nové pracovisko s poukazom na to, že sídlo
spoločnosti sa premiestnilo v rámci centra mesta Považská Bystrica s tým, že vzdialenosť autobusovej

zastávky MHD do miesta bývalého sídla spoločnosti a terajšieho je rovnaká a jedná sa tiež o to
isté autobusové spojenie. Odporca ďalej navrhovateľke oznámil , že danú situáciu nemienia riešiť
výpoveďou, pretože výpoveď zo strany zamestnávateľa s poskytnutím odstupného nie je v tomto prípade
dôvodná s poukazom na to, že navrhovateľke bol umožnený výkon práce za tých istých podmienok ako
boli dohodnuté v pracovnej zmluve zo dňa 14.8.1998.

Navrhovateľka , napriek výzve zamestnávateľa, do práce nenastúpila a v liste zo dňa 17.8.2011
upozornila odporcu , že postupuje v rozpore s platným Zákonníkom práce, pretože vo výzve jej
nekonkretizoval miesto, na ktoré sa má dostaviť, preto je toho názoru, že týmto miestom je miesto
výkonu práce podľa jej pracovnej zmluvy, keďže nedošlo k zmene miesta výkonu práce, pričom ona
na dohodnuté miesto výkonu práce nemôže nastúpiť, pretože odovzdala kľúče. Uviedla, že sa jedná

o prekážku na strane zamestnávateľa podľa ustanov. § 142 ods. 3. Navrhovateľka zároveň poukázala
na to, že sám odporca jej predložil dohodu o zmene výkonu práce, a teda uznáva , že sa jedná o
zmenu miesta výkonu práce, pričom ona s touto zmenou nesúhlasí, a teda sám odporca jej znemožňuje
vykonávať prácu na mieste , ktoré bolo zmluvne dohodnuté, a preto okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa by bolo neplatné. Navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá nanesúhlase so zmenou pracovnej zmluvy s poukazom na to, že takáto zmena môže byť urobená jedine
po vzájomnej dohode so zamestnancom.

Z listu odporcu zo dňa 5.9.2011 súd zistil, že odporca vyzval navrhovateľku, aby nastúpila do

zamestnania s poukazom na to, že navrhovateľka si musela byť vedomá, že so zmenou sídla spoločnosti
sa samozrejme zmení aj jej miesto výkonu práce , a teda mala možnosť odporcu informovať, že na
nové miesto výkonu práce nenastúpi , a to s dostatočným časovým predstihom. Odporca zopakoval,
že nemieni z tohto dôvodu s navrhovateľkou ukončiť pracovný pomer výpoveďou.

Z potvrdenia odporcu zo dňa 21.9.2011, podpísaného zamestnankyňou odporcu , čo vyplynulo
z výpovede účastníkov , súd zistil, že dňa 21.9.2011 sa navrhovateľka dostavila do nového sídla

spoločnosti odporcu a podľa listu zo dňa 5.9.2011 si chcela vyzdvihnúť kľúče od miesta výkonu práce
v zmysle platne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 4.9.1998, aby mohla nastúpiť do zamestnania.
Kľúče jej však neboli odovzdané a nebolo jej umožnené nastúpiť na pracovisko.

Tak ako je vyššie uvedené, navrhovateľka sa dožadovala vydania kľúčov od pôvodného sídla
spoločnosti .

Odporca po tom, ako navrhovateľka nereagovala na jeho výzvy o nastúpenie do práce, doručil dňa
17.10.2011 navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanov.§ 68 ods. 1 písm.b/
Zákonníka práce. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nie je riadne datované . Z
výsluchu účastníkov, ako aj z poznámky na fotokópii okamžitého skončenia pracovného pomeru,
súd zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľka prevzala dňa 17.10.2011. K

okamžitému skončeniu pracovného pomeru odporca pristúpil s poukazom na hrubé porušenie pracovnej
disciplíny zo strany navrhovateľky, keď sa opakovane nedostavila do práce , a teda porušila základné
povinnosti zamestnanca pracovať riadne a zodpovedne , byť na pracovisku na začiatku pracovnej doby,
využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Odporca v liste
konštatoval , že uvedené správanie navrhovateľky považuje za neospravedlnené zameškanie práce odo

dňa18.9.2011,ktorýdátumjevšakmylný,takakotovyplynulozvyššieuvedenejvýpovedeštatutárneho
zástupcu odporcu, kedy správne mal byť uvedený dátum 18.8.2011. Zároveň navrhovateľke bolo
oznámené, že jej odoberá osobné hodnotenie.

Navrhovateľka s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasila , svoj nesúhlas vyjadrila
písomne listom zo dňa 17.10.2011 s poukazom na to, že ona mala snahu pracovať naďalej, avšak

na mieste výkonu práce, ktoré bolo dohodnuté v zmluve, t.j. M.R. Štefánika 136, čo jej sám odporca
neumožnil, a teda sa jedná prekážku na strane zamestnávateľa podľa ustanov. § 142 ods. 3 Zákonníka
práce.

Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa usatnovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1,2 Zákonníka práca ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre

prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej
sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol
po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.Podľa ustanovenia §142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné
prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu naposledy
vo funkcii ekonómky, pričom miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy bolo Reality v.o.s. M.R.
Štefánika č. 136 , Považská Bystrica. Navrhovateľka dôvodila, že tým, že odporca zmenil sídlo
spoločnosti, neumožnil jej naďalej pracovať na takto dohodnutom mieste výkonu práce, a teda porušil
príslušné ustanovenia Zákonníka práce, preto nebol oprávnený jej vyznačovať absenciu, pretože sám
jej neumožnil pracovať v mieste výkonu práce, o čo ona záujem rozhodne mala.

Zákonník práce bližšie neurčuje spôsob a šírku dohodnutia miesta výkonu práce v pracovnej
zmluve a vychádza len z predpokladu, že miestom výkonu práce bude v pracovnej zmluve obec,
alebo organizačná jednotka. Vymedzenie miesta výkonu práce závisí najmä od organizačnej štruktúry
zamestnávateľa, pričom spravidla obvyklým miestom výkonu práce je sídlo zamestnávateľa , alebo
organizačnej zložky . Podľa názoru súdu , miestom výkonu práce v tomto prípade bolo sídlo odporcu

ako také, pretože miestom mala byť práca u spol. Realita v.o.s. v jej sídle . Pri zmene sídla v rámci toho
istého mesta nemožno hovoriť o zmene miesta výkonu práce tak, ako to má na mysli príslušné vyššie
citované ustanovenie Zákonníka práce. V danom prípade po zmene sídla spoločnosti navrhovateľka
nebola nútená cestovať do iného mesta, alebo inej obce, nemusela zmeniť autobusové spojenie,
pričom jednoznačne v novom sídle spoločnosti aj riadne začala pracovať a v podstate využila až tú

skutočnosť, že zamestnávateľ jej chcel dať podpísať dohodu o zmene miesta výkonu práce, a vtedy až
prejavila svoj nesúhlas. Jej odôvodňovanie, že nové priestory jej nevyhovujú zo zdravotných dôvodov,
je právne irelevantné vzhľadom k tomu, že nikdy pred tým zamestnávateľa neinformovala, že má
zdravotné problémy. O zmene sídla spoločnosti bola ako ekonómka s dostatočným časovým predstihom
informovaná , vedela o tom, že budova, v ktorej pôvodne odporca sídlil , bola odporcom predaná, že

prešla na iného majiteľa, a teda že priestory, ktoré pred tým slúžili ako sídlo spoločnosti a v ktorých
mala aj ona kanceláriu, už nemohol odporca ďalej využívať, pretože prestal byť ich vlastníkom. Konanie
navrhovateľky sa súdu javí ako špekulatívne, vo vzťahu k odporcovi až šikanózne, keď neustále trvala
na tom, aby ju naďalej zamestnával na pôvodnom pracovisku, teda v pôvodnom sídle, kde mala ona pred
tým kanceláriu, hoci bola uzrozumená s tým, že toto nie je možné. Je síce pravda, že zamestnávateľ

po tom, ako mu navrhovateľka oznámila, že nechce pracovať v nových priestoroch (napriek tomu, že
niekoľko dní už v týchto nových priestoroch pracovala) , mohol dať navrhovateľke výpoveď . Bolo to
však len jeho právo, nie povinnosť a takéto isté právo mala aj samotná navrhovateľka. Neobstojí tvrdenie
navrhovateľky, že to, že nemohla pracovať v pôvodnom sídle spoločnosti, je prekážkou na strane
odporcuakozamestnávateľaažeztohtojejvyplývajúnárokytak,akotovyplývaz ustanovení§142ods.

3 Zákonníka práce. V danom prípade odporca zmenil sídlo, pričom sídlo ako také bolo, podľa názoru
súdu ,miestom výkonu práce navrhovateľky a bolo jej povinnosťou, aby naďalej vykonávala prácu,
nastúpila do práce a keď tak neurobila, bolo dôvodné, aby jej odporca vyznačil absencie. Skutočnosť,
že sám odporca predložil navrhovateľke dodatok k pracovnej zmluve , v ktorom sa malo zmeniť
miesto výkonu práce, bola v konaní preukázaná a odporcom nerozporovaná, no súd je toho názoru, že

takýto dodatok nebol potrebný a odporca nebol povinný danú zmenu riešiť týmto spôsobom. To, že tak
postupoval však nemôže byť na ťarchu odporcu. Jednoznačne súd dospel k záveru, že navrhovateľka
tým, že prestala chodiť od 15.8.2011 do práce, porušila základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce
z ustanovenia § 81 písm. b) Zákonníka práce a súd takéto jej správanie, zvlášť keď rozhodne bola
si vedomá toho, že na pôvodnom sídle spoločnosti nemôže pracovať, považuje za závažné porušenie

pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňovalo, aby odporca postupoval podľa ustanovenia § 68, ods. 1,
písm. b) Zákonníka práce a okamžite zrušil pracovný pomer s navrhovateľkou. Závažnosť porušenia je
zvýšená ešte tým, že navrhovateľka dlhodobo odmietala nastúpiť do práce v čase, kedy sa blížil koniec
roka, čo je obdobie zvýšenej práce každého ekonóma v organizácii, a tiež, kedy sú zhoršené možnosti
nahradiť chýbajúceho ekonóma pre ich zaneprázdnenosť. Preto je aj pochopiteľné, že odporca

spočiatku nechcel vyznačovať navrhovateľke absenciu v presvedčení, že navrhovateľka zmení svoj
postoj a do práce nastúpi a z tohto dôvodu jej vyznačil prvé 3 pracovné dni, kedy navrhovateľka už
nenastúpila do práce ,ako dovolenku, hoci o ňu navrhovateľka nepožiadala.Súd , vzhľadom na vyššie uvedené zhodnotenie dôkazov, dospel k záveru, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo dané dôvodne, odporca presne vymedzil v čom videl závažné porušenie
pracovnej disciplíny u navrhovateľky , pričom za závažné porušovanie pracovnej disciplíny považoval

jej absenciu od 18.8.2011 do dňa doručenia omžitého pracovného pomeru, ktoré preukázateľne bolo
navrhovateľke doručené 17.10.2011, teda v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. Vzhľadom na
uvedené, preto súd návrh navrhovateľky , v ktorom žiadala určiť neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, zamietol.

Čo sa týka nárokov na vyplatenie mzdy , súd tieto kvalifikoval ako nároky z neplatného okamžitého

skončenia pracovného pomeru, ktoré si navrhovateľky uplatnila a keďže dospel k záveru, že k
neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru nedošlo, súd aj v tejto časti návrh zamietol.

Čo sa týka ostatných uplatnených nárokov, súd návrh aj o týchto rozhodol tak, že návrh zamietol.
V prípade uplatneného osobného ohodnotenia súd je toho názoru, že vzhľadom na zamietnutie
návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru , preukázanie porušenia pracovnej disciplíny,
bolo právom odporcu osobné ohodnotenie navrhovateľke nevyplatiť, pretože to sa viaže na riadne a

pre odporcu uspokojivé plnenie pracovných povinností a je nelogické, aby právo na jeho vyplatenie
vzniklo pracovníkovi, ktorý si preukázateľne pracovné povinnosti riadne neplní. Z okamžitého skončenia
pracovného pomeru ( z gramatického výkladu ) nevyplýva, že by jej toto bolo odňaté od konkrétneho
dátumu. Dátum 18.9.2011 ( mylne uvedený, správne mal byť uvedený dátum 18.8.2011 ) sa týka jedine
absencií navrhovateľky .

Čo sa týka návrhu na určenie neplatnosti určenia dovolenky a jej krátenia a odňatia osobného
ohodnotenia , tieto súd tiež , vzhľadom na zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, zamietol, pretože sú uplatňované titulom nárokov z neplatného
skončenia pracovného pomeru, ktorú neplatnosť súd neurčil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanov. § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcu, ktorý mal v

konaní plný úspech . Súd mu priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej pomoci á 58,69 eur (za prevzatie a prípravu pojednávania, vyjadrenie odporcu k podanému
návrhu, účasť na pojednávaní ) , hotové výdavky 3x á 7,63 eur a stratu času 2x 12,71 , spolu trovy
právneho zastúpenia boli priznané vo výške 224,38 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu a ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.