Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/283/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237834
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5110237834.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:

Ing. Denisa Kudlová, nar. 27.04.1975, bydliskom Severná 25/32, 010 01 Žilina, štátny občan SR, právne
zastúpená JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom s miestom výkonu činnosti Bieloruská 7, 821 06
Bratislava, proti odporcovi: mal. MY. O., A.. XX.XX.XXXX, W. S. X. P. XX/XX, XXX XX X. A. Q., Š. E.
X., zastúpený zákonným zástupcom P.. G. O., A.. XX.XX.XXXX, W. S. X. P. XX/XX, XXX XX X. A. Q.,
štátny občan SR, právne zastúpenou JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti
Zimná 59, 052 01 Spišská Nová Ves, o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

V y l u č u j e byt č. 32 s príslušenstvom nachádzajúci sa na 3. p., vo vchode č. 25 obytného domu súp. č.

XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX spolu s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu o výške 56/3541, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra
Žilina, z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Hlavné námestie 34,
060 01 Kežmarok na základe poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Žilina č.
5511*062720 zo dňa 18.12.2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/4486/2009.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 24.11.2010 domáhala
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol byt č. 32 s príslušenstvom nachádzajúci sa na 3. p.,
vo vchode č. 25 obytného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXXX spolu s

prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o výške 56/3541,
zapísané na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra Žilina, vylúčený z exekúcie vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou, Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok proti povinnému P. O., A..
XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX D. D. pod č. Ex 351/2009. Zároveň sa domáhala, aby bola odporcovi
uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania.

Navrhovateľka návrh skutkovo odôvodnila tým, že exekučným príkazom na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva č. Ex 351/2009 zo dňa 12.05.2010, vydaného súdnym

exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou bolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosť: obytný
dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, byt č. 32, vchod č. 25, 3. p. s príslušenstvom a podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 56/3541 vo vlastníctve navrhovateľky a
P. O., H.. O. v podiele 1/1 k celku. Predmetná nehnuteľnosť bola neoprávnene zahrnutá do exekúcie,
pretožejejmanželstvosP.O.boloprávoplatnerozvedenérozsudkomOkresnéhosúduŽilina,vdôsledku
čoho došlo podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“). Po rozvode manželstva a zániku BSM bývalí manželia vyporiadali BSM

medzi sebou dohodou zo dňa 07.12.2009, a to tak, že predmetný byt pripadol v prospech nej.Okresný súd Spišská Nová Ves prípisom zo dňa 26.11.2010 s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. i)
O.s.p. z dôvodu nedostatku miestnej príslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Žilina.

Odporca sa prostredníctvom právnej zástupkyne svojej zákonnej zástupkyne vyjadril k návrhu v podaní

zo dňa 04.11.2011, doručeným súdu dňa 10.11.2011. Vo vyjadrení uviedol, že z predložených listinných
dôkazov navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka spoločne s bývalým manželom spísali dve dohody
o vyporiadaní BSM, a to prvú nazvanú „Mimosúdne majetkové vysporiadanie po rozvode“, notársky
overená dňa 07.12.2009 a druhú nazvanú „Dohoda o vyporiadaní BSM“ tiež zo dňa 07.12.2009, overenú
až dňa 09.12.2009. Bez ohľadu na to, ktorou z vyššie uvedených dvoch dohôd zo dňa 07.12.2009

navrhovateľka preukazuje nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, má
za to, že pre tieto dohody platí všeobecný režim vkladu do katastra nehnuteľností podľa ust. § 28 a
nasl. zákona č. 152/1995 Z. z., a to znamená, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré ma tiež na mysli
ust. § 149a Občianskeho zákonníka vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra
nehnuteľností a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení
ku dňu, keď bol návrh na vklad do katastra doručený príslušnému katastrálnemu úradu. Okrem iného

je toho názoru, že obe dohody sú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka ako právny úkon neplatné,
pretože svojim obsahom, účelom odporujú zákonu, obchádzajú ho a priečia sa dobrým mravom.
Ust. § 150 Občianskeho zákonníka ponúka výpočet zásad, podľa ktorých je potrebné pri vyporiadaní
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpostupovaťtak,abysamajetkovévzťahybývalýchmanželov
k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie a neboli v nesúlade s dobrými mravmi, čo v prípade

dohody nazvanej „Mimosúdne majetkové vysporiadanie po rozvode“ nebolo určite dodržané. Dokonca
i samotná základná zásada, ktorá stojí na tom, že podiely oboch manželov sú rovnaké, je v zjavnom
nepomere. Zákon síce pripúšťa výnimku, a to v umožnení dohodnúť sa na iných podieloch, no určite nie
v takom nepomere, ako to bolo v danom prípade. Na druhej strane druhou dohodou zo dňa 07.12.2009
sa vykonalo vyporiadanie BSM len vo vzťahu k spornému bytu. Ako vyplýva zo znenia dohody, uvedená

dohoda nie je dodatkom k prvej dohode a je teda úplne novým sa samostatným právnym úkonom
o vyporiadaní BSM, čím sa tento právny úkon dostáva do rozporu so zásadou uplatňovanou pri
vyporiadaní BSM, a to že vyporiadanie sa vykonáva v širšom zmysle. To znamená, že do úvahy sa
berú, vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného
hospodárenia, čo uvedená dohoda ako samostatný právny úkon nespĺňa. Napokon odporca poukázala

na to, že nakoľko v rozhodnom čase, teda v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj
exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva, bol uvedený byt v spoluvlastníctve
oboch bývalých manželov v podiele 1/1. Trvá tak na tom, že vylúčenie veci z exekúcie nie je dôvodné a
preto žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.12.2011.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na svoj prednes dňa 21.10.2011 na
pojednávaní, ktoré však pre chybu v doručovaní návrhu zákonnej zástupkyni odporcu bolo bez ďalšieho
prejednávania veci odročené. V tomto prednese uviedol, že navrhovateľka sa nestotožňuje s tým, že
dohoda o vyporiadaní BSM by mala byť pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Nie je pravdou, že
povinný z exekúcie získal iba pasíva a navrhovateľka iba aktíva. Navrhovateľka získala byt, ktorý však

bol celý zaplatený z peňazí darovaných od jej rodičov, resp. z peňazí, ktoré mala už pred manželstvom.
Úver, ktorým je zaťažený byt, použil povinný podľa všetkého na podnikanie a pôvodne mal byť za tento
rekonštruovaný aj byt jeho matky. Do predmetného bytu sa neinvestovalo z úveru nič. V dohode sa
nespomína firma Helago SK s.r.o., kde povinný nielen pracoval, ale v ktorej aj kúpil obchodný podiel
za 3,7 mil. Sk z peňazí spadajúcich do BSM. Podnikal bez manželky, podiel bol na neho napísaný a

spoločnosť mu aj zostala. Má za to, že dohoda uzatvorená medzi manželmi neznamená jednostrannú
výhodu pre navrhovateľku, ale naopak je pre ňu nevýhodná, napríklad povinnosťou zaplatiť povinnému
400.000,- Sk po splatení hypotéky. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle ust. § 150 Občianskeho
zákonníka sa prihliadne predovšetkým na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Navrhovateľke svedčí aj posledná veta, a to

starostlivosť o deti, o ktoré sa povinný dnes už nestará. Zdôrazňuje tiež druhú vetu ust. § 150, že každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
to je spomínaný byt zaplatený navrhovateľkou a ďalej je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilonajehoostatnýmajetokatojeprípadspoločnostiHelagos.r.o.Výlučnýmajetokpovinnéhobol
zakúpený z peňazí spadajúcich do BSM. Ďalej právny zástupca navrhovateľky poukázal na rozhodnutie

zverejnené v Zborníku stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov zroku 65 až 67 na strane 451, v zmysle ktorého posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní
používa výnimočne spravidla v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec

nepracoval, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela
byť za trvania manželstva uhradená atď.; alebo sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie veci zaslúžil
len v podstatne menšej miere. Po manželstve zostali obrovské dlhy, a to správanie povinného sa musí
hodnotiť jednoznačne ako nezodpovedné voči rodine. Účinnosť dohody o vyporiadaní BSM nenastala
z dôvodov na strane povinného, pretože boli zmeškané splátky úveru a tak banka nemohla súhlasiť

a nesúhlasila so zavkladovaním dohody ani s vypustením navrhovateľky ako spoludlžníka na úver.
Navrhovateľka už nie je dnes spoludlžníkom. Táto dohoda bola neskôr podpísaná s bankou, ale v tom
čase už bolo exekučné záložné právo zapísané na liste vlastníctva. A tak bývalí manželia nemohli podať
návrh na kataster. V neposlednom rade upozorňuje na ust. § 170 Exekučného poriadku, na základe
ktorého exekučné záložné právo možno zriadiť iba v prípade, že sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo
vlastníctve povinného. Dňa 18.08.2010 dostal exekútor oznámenie o uzatvorení dohody o vyporiadaní

BSM, ale túto ďalej neskúmal. Má tak za to, že tým bolo porušené ust. § 170 Exekučného poriadku.
Ďalej právny zástupca navrhovateľky poukázal na znenie ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z
toho vyplýva, že pohľadávka, ktorá vznikla v čase, keď manželstvo už netrvalo, nemôže byť uspokojená
z majetku patriaceho pôvodne do BSM, a to je prípad práve tejto pohľadávky, ktorá vznikla až po
právoplatnosti rozvodu manželstva. Iný postup by podľa jeho názoru obmedzil právo navrhovateľky ako

bývalej manželky na vyporiadanie BSM v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca zákonnej zástupkyne maloletého odporcu sa v zásade na pojednávaní pridržiaval
argumentácie už uvedenej v písomnom vyjadrení k návrhu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov produkovaných účastníkmi, ako aj
zadovážených súdom.

Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 13.12.2011 (na č.l. 91 spisu) súd
zistil, že tento je vedený Správou katastra Žilina pre k. ú. Žilina, pričom v časti A LV je evidovaný obytný
dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. KN-C č. XXXX a v časti B92 LV sú ako bezpodieloví
spoluvlastníci bytu č. 32 na 3. p. vo vchode 25 tohto obytného domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto obytného domu v podiele 56/3541 evidovaní

navrhovateľka spolu s P. O.. Ako titul nadobudnutia je uvedená zmluva o kúpe a predaji nehnuteľnosti
č. V 2219/04-2383/04. Ďalej je zapísaná poznámka: 1. na podiel vl. O. P. W.. Y. T. G.. - upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť od súd.
Exekútora Mária Hlaváčová pre oprávneného P. O. na byt č. 32, vchod 25, 3. p., spoluvlastnícky podiel
56/3541 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach byt. Domu č. s. XXXX podľa EX 351/2009, č.

P1 64/10-561/10 a v ďalšom 2. na podiel vl. O. P. W.. Y. T. G.. - exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť od súd. Exekútora Mária Hlaváčová pre
oprávneného P. O. na byt č. 32, vchod 25, 3. p., spoluvlastnícky podiel 56/3541 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach byt. Domu č. s. XXXX podľa EX 351/2009, č. Z 3515/10-2539/10/10-561/10.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/147/2008-30 zo dňa 08.01.2009 (č.l. 30 pripojeného

spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 13C/147/2008), ktorý nadobudol podľa vyznačenej doložky
právoplatnosti právoplatnosť dňa 10.02.2009, súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a P. O. uzavreté
dňa 07.09.2002 bolo týmto rozsudkom rozvedené. Maloleté dieťa navrhovateľky a P. O. P. O. bolo na
čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 18Er/4486/2009 súd zistil:

Dňa 14.12.2009 podala na súd JUDr. Mária Hlaváčová, súdny exekútor pod zn. Ex 351/2009 žiadosť o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného P. O. - odporcu voči povinnému P.
O., A.. XX.XX.XXXX (ďalej len „povinný“) na vymoženie pohľadávky 1. dlžného výživného na odporcu
v sume 251,45 eur, bežného výživného na odporcu v sume 133,- eur mesačne od 15.12.2009 a trovy

právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 80,21 eur, a to na základe exekučného titulu -
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7P/40/2009-26 zo dňa 29.10.2009.Prílohou žiadosti bolo uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 7P/40/2009-26 zo dňa
29.10.2009, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, v zmysle ktorého bol povinný z exekúcie
zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 133,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k

rukám matky odporcu vopred a to až do právoplatného rozhodnutia v merite veci o určenie výživného.
Uznesenie podľa vyznačenej doložky vykonateľnosti nadobudlo vykonateľnosť dňa 29.10.2009. Z
odôvodnenia vyplýva, že povinnosť bola povinnému uložená podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Okresný súd Žilina dňa 18.12.2009 vydal poverenie č. 5511*062720, ktorým poveril JUDr. Máriu
Hlaváčovú, súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného

súduSpišskáNováVesč.k.7P/40/2009-26zodňa29.10.2009,atovprospechoprávnenéhomaloletého
odporcu proti povinnému P. O. na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 251,45 eur z titulu
zameškaného výživného za obdobie od 29.10.2009 do 31.12.2009 a zaplatiť bežné výživné do budúcna
vo výške 133,- eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc výživným za mesiac
január 2010 eur splatným dňa 15.12.2009.

Ďalej mal súd preukázané, že dňa 12.05.2010 vydala JUDr. Mária Hlaváčová, súdny exekútor exekučný

príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva a príkaz na úhradu trov exekúcie
pod spis. zn. Ex 351/2009 na základe vyššie uvedeného exekučného titulu a poverenia na vykonanie
exekúcie vydaného Okresným súdom Žilina vo veci oprávneného - odporcu proti povinnému P. O. na
vymoženie pohľadávky 1. dlžného výživného na odporcu v sume 251,45 eur, 2. bežného výživného na
odporcu v sume 133,- eur mesačne od 15.12.2009, 3. trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní

vo výške 80,21 eur a 4. trov exekúcie vo výške 705,88 eur, a to zriadením exekučného záložného práva
na vyššie uvedenú nehnuteľnosť.

Dňa 07.12.2009 uzavreli navrhovateľka a povinný z exekúcie dohodu o mimosúdnom majetkovom
vyporiadaní po rozvode, v zmysle ktorej sa dohodli ohľadom predmetného bytu, že tento nadobúda
do výlučného vlastníctva navrhovateľka. V ten istý deň uzavreli aj dohodu o vyporiadaní BSM, v

zmysle ktorej sa dohodli ohľadom predmetného bytu, že tento nadobúda do výlučného vlastníctva
navrhovateľka. Podpisy oboch na tejto dohode boli úradne overené dňa 09.12.2009.

Napokon mal súd preukázané, že Krajský súd v Košiciach na odvolanie povinného z exekúcie
uznesením č. k. 8CoP/36/2010-45 zo dňa 03.02.2010 zmenil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová
Ves č. k. 7P/40/2009-26 zo dňa 29.10.2009 v napadnutom výroku o výžinom pre maloletého odporcu

tak, že povinný z exekúcie je povinný predbežne prispievať na jeho výživu sumou 50,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu k rukám matky.

Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu,
môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa

osobitného predpisu. (§ 79 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku)

Podľa ust. § 170 EP, exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je
vo vlastníctve povinného.

Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko,
čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s

výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. (napr.: zákon 403/1990 Zb. o
zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb.

o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku)

Podľa ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Podľa ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa ust. § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania,
platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľaust.853ods.1Občianskehozákonníka,občianskoprávnevzťahy,pokiaľniesúosobitneupravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Ustanovenie § 55 ods. 1 EP vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu,
podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že

úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči
ktorémujeexekúcianeprípustná.Chrániasalenprávakveci,atohnuteľnejalebonehnuteľnej.Spravidla
pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Patrí sem aj oprávnená držba veci, ba aj
detencia, ktorá sa opiera o právny dôvod (napr. o nájomnú zmluvu). Záložné práva, zádržné (retenčné)
práva a vecné bremená však nie sú dôvodom na úspešné vylúčenie veci z exekúcie. Ochrana sa

poskytuje prostredníctvom procesnej žaloby v sporovom konaní. O vylučovacej žalobe koná a rozhoduje
ako vecne príslušný okresný súd, ktorého miestna príslušnosť je výlučná (osobitná) a je upravená v
§ 88 ods. 1 písm. i) O.s.p. Z tohto ustanovenia vyplýva, že miestne príslušným bude súd, ktorý je v
danom exekučnom konaní exekučným súdom. Spor o vylúčení veci z exekúcie môže začať vtedy, ak sú
splnené predpoklady uvedené v ust. § 55 ods. 1 EP, to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec,

ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. Odporcom v tomto spore je oprávnený. Na vylučovaciu
(excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha
oprávnenému. Treťou osobou treba rozumieť aj manžela povinného, ak by mala byť exekvovaná vec,
ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného vlastníctva manžela povinného.
Tieto procesné legitimácie prechádzajú aj na právnych nástupcov tretích osôb a oprávneného. Povinný

nie je účastníkom konania o vylúčenie veci z exekúcie a do úvahy neprichádza ani jeho účasť ako
vedľajšieho účastníka. Povinný totiž nemá žiaden právny záujem na výsledku sporu o vylúčenie veci
z exekúcie.

S poukazom na zistený skutkový stav a vyššie uvedený výklad mal súd za to, že účastníci konania sú
vecne legitimovaní.

Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka rieši ochranu tretích osôb z hľadiska uspokojenia
ich majetkových práv niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov aj z tých vecí, ktorých je dlžník
bezpodielovým spoluvlastníkom. Vyplýva to zo zásady, že v tomto majetkovom spoločenstve neexistujú
podiely každého zo spoluvlastníkov na spoločnej veci, voči ktorému by sa mohlo obmedziť vymáhanie
pohľadávky veriteľa jedného z manželov. Preto zákon umožňuje uspokojiť pohľadávku pri nútenom

výkone rozhodnutia (pri exekúcii) aj zo spoločného majetku patriaceho do BSM. Z dikcie zákona všakvyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov (ktorá vznikla za trvania manželstva) sa
najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku. Len ak tento individuálny majetok jedného z manželov
na uspokojenie pohľadávky nestačí, pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii) možno pohľadávku

uspokojiť aj z majetku patriaceho do BSM. Možno povedať, že tento majetok vlastne tvorí akúsi
majetkovú zábezpeku. Predpokladom na postup podľa tohto ustanovenia je, aby išlo o pohľadávku
vzniknutú len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a aby sa nútený výkon
rozhodnutia (exekúcia) viedol aj na majetok, ktorý patrí do BSM. Vo vzťahu k veriteľovi u druhého
manžela, ktorý nie je dlžníkom, nejde o jeho osobný záväzok. Tento manžel je však povinný strpieť, aby

veriteľova pohľadávka bola pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorí
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov.

Správa majetku bývalých manželov sa v zmysle analógie legis podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka až do vyporiadania niektorým zo spôsobov podľa ust. § 149 Občianskeho zákonníka riadi
ustanoveniami o BSM.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyšlo najavo, že navrhovateľka a povinný z exekúcie konania

nadobudli (v roku 2004) predmetný byt, ktorého vylúčenia z exekúcie sa navrhovateľka domáhala,
počas trvania ich manželstva (uzavretého dňa 07.09.2002 a zaniknutého v zmysle ust. § 148 ods. 1
Občianskeho zákonníka rozvodom dňa 10.02.2009). V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj zo zápisu
v katastri nehnuteľností, že predmetný byt navrhovateľka a povinný z exekúcie nadobudli do BSM v
zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka.

Ďalej z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že pohľadávka oprávneného z exekúcie -
odporcu vznikla až po zániku BSM navrhovateľky a povinného z exekúcie, teda až vykonateľnosťou
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie
(29.10.2009).

Je tak zrejmé bez ohľadu na to, či do vydania upovedomenia o začatí predmetnej exekúcie došlo,

alebo nedošlo platne k vyporiadaniu BSM navrhovateľky a povinného z exekúcie a na základe tohto
k nadobudnutiu výlučného vlastníctva navrhovateľkou k predmetnému bytu, že s poukazom na ust. §
147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol naplnený predpoklad, aby mohla byť na majetok patriaci do
zaniknutého BSM navrhovateľky a povinného z exekúcie vedená exekúcia, teda, že ide o pohľadávku
oprávneného z exekúcie vzniknutú len voči jednému z manželov ako povinnému z exekúcie za trvania

manželstva.

Uvedené tak nepripúšťa exekúciu na predmetný byt v zmysle ust. § 55 ods. 1 EP a súd tak návrhu
v celom rozsahu vyhovel ako dôvodnému, pričom považoval za nadbytočné sa vyjadrovať k účinkom
dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi navrhovateľkou a povinným z exekúcie. Rovnako tak pre
nadbytočnosť nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľkou oboznámením s výpismi z bankového účtu

navrhovateľky, ktoré mali preukazovať omeškanie plnenia splátok hypotekárneho úveru.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,

ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a na skutočnosť, že odporca je maloletý vo veku cca 2
a pol roka, čo považoval za dôvod osobitného zreteľa, nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania,
a to aj napriek tomu, že by jej táto vzhľadom na plný úspech v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

voči odporcovi patrila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).