Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 21C/39/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203235
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1109203235.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Kontríkovou v právnej veci

navrhovateľa: D.. B. D., V.., R. Ľ.. O. X, R. R., zastúpený advokátom JUDr. Rastislavom Urbánim, so
sídlom Skuteckého 17, Bratislava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance
Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 10.892,38 eura s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 666,78 eura v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinnýzaplatiťtrovyštátuvsume 269,34eura vlehote3dníododňaprávoplatnosti
tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu vedený v Štátnej pokladnici č.ú:7000145244,VS 1142516811.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2008 domáhal zaplatenia 10.892,38 eura s
príslušenstvom odporcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 4.11.2005 účastníci uzatvorili zmluvu o
havarijnom poistení motorového vozidla značky Škoda Octavia Combi, EČ: BB-550 BM. Dňa 6.7.2006
došlo na ceste II/591 v km 2,2, z Mičinej do Banskej Bystrice k dopravnej nehode, ktorej účastníkom
bol syn navrhovateľa. Na miesto dopravnej nehody bola privolaná polícia, ktorá vyhotovila záznam o
dopravnej nehode. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič, syn navrhovateľa nevenoval dostatočnú
pozornosť vedeniu vozidla, riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke v dôsledku čoho po prejdení

pravotočivej zákruty,pravoustranouvozidlavyšielmimocestnúkomunikáciu,kdenarazildobetónového
múra. Navrhovateľpoistnúudalosťriadneoznámilodporcovi.Odporcaopoistnejudalostivyhotovilzápis
o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 10.7.2006. O poistnej udalosti bola vyhotovená
fotodokumentácia. Navrhovateľ dal poškodené vozidlo opraviť a za vykonanú opravu zaplatil na základe
kalkulácie opravy zo dňa 10.7.2006 328.143,92 Sk. Odporca napriek tomu, že mu navrhovateľ zaslal
všetky doklady odmietol navrhovateľovi náhradu škody na motorovom vozidle pri poistnej udalosti v
sume 328.143,92 Sk zaplatiť.

Súd vo veci vydal dňa 28.11.2008 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca odpor. V odpore odporca

uviedol, že odporca vykonal šetrenie poistnej udalosti potrebné na zistenie rozsahu plniť. V rámci
šetrenia odporca zistil, že na základe opisu priebehu vzniku škody a z predloženej fotodokumentácie
vzniklo podozrenie, že k vzniku škody nedošlo tak, ako to uvádza navrhovateľ. Odporca vykonal
šetrenie prostredníctvom obchodnej spoločnosti A3P s.r.o. Bratislava, ktorá dospela k záveru, že priebehdopravnejnehodysajavíakonepravdepodobný.Následneznaleckáorganizácia Slovdekravypracovala
expertízu potvrdzujúcu predpoklad spoločnosti A3P s.r.o.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením navrhovateľa, vyjadrením odporcu, výsluchom svedka

A. D., listinnými dôkazmi - návrhom poistnej zmluvy zo dňa 3.11.2005, všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie majetku, záznamom o dopravne nehode zo dňa 6.7.2006, zápisom o
poškodení motorového vozidla zo dňa 10.7.2006, znaleckým posudkom znalca B.. Q. E. zo dňa
30.4.2011, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z návrhu poistnej zmluvy č. 6527116576 zo dňa 3.11.2005 uzatvorenej medzi účastníkmi súd zistil, že
predmetom zmluvy bolo poistenie motorového vozidla navrhovateľa ŠPZ BB 550 BM, Škoda Octavia

Combi.

Zo záznamu o dopravnej nehode Okresného riaditeľstva PZ, okresného dopravného inšpektorátu v
Banskej Bystrici zo dňa 6.7.2006 súd zistil, že motorové vozidlo viedol A. D.. K dopravnej nehode došlo
tak, že vodič osobného motorového vozidla EČ BB-550 BM nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu
vozidla a riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho po prejdení pravotočivej

zákruty pravou stranou vozidla vyšiel mimo cestnú komunikáciu, kde narazil do betónového múra. Pri
dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, použitie alkoholických nápojov zistené nebolo, vodičský
preukaz nebol zadržaný. Nehodu zavinil A. D., bola mu uložená bloková pokuta 2.000,- Sk.

Z výpovede svedka A. D. súd zistil, že dňa 6.7.2006 riadil motorové vozidlo, večer sa vracal z chalupy
rodičov. Za obcou Mičiná mal dopravnú nehodu. Cesta sa nachádza v lese, má klesanie, bola už tma,

v čase, keď vchádzal do pravotočivej zákruty sa svedkovi zdalo, že na ceste videl srnku. Chcel sa jej
vyhnúť, preto strhol volant doprava. Vedľa cesty sa nachádzala priekopa, široká asi 40 cm a hlboká asi
30 cm. Hneď za priekopou bol betónový 2,5 m vysoký oporný múr. Na ceste sa okrem vozidla žiadne
iné vozidlo nenachádzalo, svedok si bol vedomý toho, že vľavo od cesty sa nachádzal prudký zraz,
preto sa snažil prejsť pravou stranou cesty. Motorové vozidlo ktoré viedol, má vyšší podvozok, preto

prešiel priekopou, pričom pravou prednou časťou motorového vozidla /blatníkom a dverami/ sa šúchal
o oporný múr. Od múra sa vozidlo odrazilo naspäť na vozovku, auto sa stalo neovládateľným, svedok
mal pocit, že sa zablokovali kolesá alebo riadenie, prestal mať kontrolu nad vozidlom, stále ho ťahalo
doprava smerom k múru. Náhle sa auto otočilo o 90 stupňov a prednou časťou narazilo do oporného
múra a zastavilo. Navrhovateľ mohol ísť približne rýchlosťou 60 - 70 km za hodinu, cesta bola mokrá.

Auto ostalo nepojazdné, svedok privolal mobilným telefónom políciu a odťahovú službu. Polícia spísala
záznam o dopravnej nehode, vozidlo bolo odtiahnuté do servisu, kde bolo následne opravené.

Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že popiera skutočnosť, že by v prípade navrhovateľa došlo k poistnej
udalosti. Odporca si nechal vypracovať expertízu znaleckej spoločnosti SLOVDEKRA a podľa záverov
expertízybolomožnéztechnickéhohľadiskakonštatovať,žekdopravnejnehodeakpoškodeniuvozidla

nedošlosveľkoupravdepodobnosťouvcelomrozsahuaspôsobom, ktorýjedeklarovanývpredloženom
spisovom materiáli.

Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 30.4.2011 vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná
B.. Q. E. súd zistil, že analýzu nehodového deja na základe predložených podkladov nebolo možné
vykonať, nakoľko vstupné údaje sú nedostatočné. Chýbajú hlavne bližšie informácie o technickom stave

vozovky v čase dopravnej nehody a o mieste mimo vozovku, kde skončilo vozidlo. Nebol predložený
plánok z miesta nehody ani zápis z obhliadky miesta nehody, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu
a vypracováva ho polícia. Takisto popis nehodového deja ako ho uvádza vodič nie je dostačujúci.
Vzhľadom na dlhý čas, ktorý ubehol od dátumu nehody, nemalo zmysel vykonať pri vypracovávaní
posudku ohliadku miesta, kde došlo k nehode. Znalec preto vychádzal len z predloženého spisu. Znalec

sastotožnilsozávermiExpertízySlovdekryč.021/TS/2007.Ztechnickéhohľadiskajeneprijateľné,žepri
taktodeklarovanomnehodovomdejimohloaleajnemuselodôjsťkpoškodeniuvozidla. Prípadnémiesto
s rozsah poškodenia vozidla musí korešpondovať s tou časťou kamenného múra, s ktorým došlo počas
nehodového deja do kontaktu, čo v tomto prípade nebolo možné určiť pre nedostatok informácií. Znalecpreto nedokázal prípadné poškodenie vozidla a jeho rozsah vzniknuté v súvislosti s týmto nehodovým
dejom jednoznačne posúdiť.

Z výsluchu znalca súd zistil, že v danom prípade znalec nemohol dospieť k záveru, že k dopravnej

nehodeakonáhodnejudalostijednoznačnedošlo,pretožektakémutozáverunemaldostatokpodkladov.
Chýbal záznam z ohliadky miesta nehody, kde by bolo presne popísané miesto dopravnej nehody.
Chýbatiežpopispoškodeniavozidlaapopispoškodeniamúrika,konečnépostavenievozidlaponehode,
v policajnom spise nie je vyhotovený plánik nehody. Ak znalec takéto informácie k dispozícii nemá,
nemôže urobiť analýzu nehodového deja a potvrdiť skutočnosť, že došlo k náhodnej udalosti. Hore

uvedené podklady už nie je možné dodatočne, po 5 rokoch získať. V spise chýba tiež popis nehodového
deja vodiča tesne po poistnej udalosti pred orgánmi polície. Znalec pripustil, že vodič vozidla nejaké
informácie v ohlásení o škodovej udalosti uviedol a tiež bol vypočutý na pojednávaní pred súdom.
Tieto uvedené informácie by však bolo potrebné porovnať s jeho informáciami tesne po nehode, avšak
informácie tesne po nehode absentujú.

Za prvú fázu nehodového deja možno považovať tú, kde vodič ako svedok vo výpovedi udáva, že jeho

motorové vozidlo prišlo do kontaktu s kamenným múrom, čím došlo k poškodeniu vozidla, teda motorové
vozidlo sa šúchalo pravou stravou o kamenný múr. Ďalej je známe, že motorové vozidlo bolo nájdené
v polohe 70 stupňov voči kamennému múru /informácia na str. 4 posudku bod 2.1.3. bod 5 znaleckého
posudku/, t.j. za druhú fázu nehodového deja je potrebné označiť fázu, odkedy sa auto prestalo šúchať
o kamenný múr až do jeho konečného postavenia. Popis tejto druhej fázy nehodového deja je neúplný,

nepostačujúci, práve k tomu chýbajú podklady, aby bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, prečo sa
vozidlo ocitlo v konečnej polohe. Napríklad mohlo naraziť na nejakú pevnú prekážku, následkom čoho sa
dostalo do konečnej polohy, ale táto informácia je len špekuláciou, keďže vodič vo svojej výpovedi nikdy
nič také netvrdil. Inak si znalec nevedel predstaviť, ako sa motorové vozidlo mohlo ocitnúť v konečnej
polohe len tak, že sa šúchalo pravou stranou o múrik. Znalec vo výpovedi ďalej uviedol, že v danom

prípade sa nedá vylúčiť, že vodič motorového vozidla s odstupom času mohol prispôsobiť svoju výpoveď
priebehu nehodového deja tak, aby dosiahol určitý výsledok v spore. Na základe toho, čo vodič tvrdil
vo svojej výpovedi pred súdom môže znalec vykonať analýzu, ktorá potvrdí alebo vyvráti len technickú
prijateľnosť toho, čo sám vodič tvrdí, ale nemôže jeho výpoveď vyhodnotiť v súvislosti s tým, čo sa
skutočne stalo vzhľadom na nedostatok hore uvedených informácií.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 O. Z. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa /poistné
podmienky/, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa článku I bodu 1 osobitných poistných podmienok základné poistenie motorových vozidiel sa
vzťahuje na a/ poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek
udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v poistných podmienkach alebo v zmluvných
dojednaniach.

Podľa článku II bodu 1, 2 poistnou udalosťou je náhodná udalosť špecifikovaná v predchádzajúcom
článku, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola
takátoudalosťspôsobenáúmyselnýmkonanímpoisteného,poistníka,alebozpodnetuniektoréhoznich.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu dňa 3.11.2005 č.
6527116576, na základe ktorej bolo poistené motorové vozidlo navrhovateľa Škoda Octavia Combi,

pre prípad poistnej udalosti bližšie špecifikovanej v poistenj zmluve. Uvedená skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná. Sporným ostalo, či došlo v danom prípade k poistnej udalosti, t.j. k náhodnej udalostitak, ako je definovaná v osobitných poistných podmienkach a či odporcovi vznikla povinnosť poskytnúť
navrhovateľovi poistné plnenie.

K záveru, či v danom prípade došlo k poistnej udalosti boli potrebné odborné znalosti znalca o odboru

cestná doprava, preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.

Zo záverov vypracovaného znaleckého posudku znalca B.. Q. E. zo dňa 30.4.2011 z výpovede znalca
vyplynulo, v tomto prípade nebolo možné vyhotoviť analýzu nehodového deja, pretože vstupné údaje
boli nedostatočné. Chýbali hlavne bližšie informácie o technickom stave vozovky v čase dopravnej
nehody a o mieste mimo vozovku, kde skončilo vozidlo. Nebol predložený plánik z miesta nehody ani
zápis z obhliadky miesta nehody, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a vypracováva ho polícia.

Takisto popis nehodového deja ako ho uvádza vodič nebol dostačujúci. Z technického hľadiska bolo
neprijateľné, že pri takto deklarovanom nehodovom deji mohlo ale aj nemuselo dôjsť k poškodeniu
vozidla. Prípadné miesto s rozsah poškodenia vozidla musel korešpondovať s tou časťou kamenného
múra, s ktorým došlo počas nehodového deja do kontaktu, čo v tomto prípade nebolo možné určiť pre
nedostatok informácií. Znalec preto nedokázal prípadné poškodenie vozidla a jeho rozsah vzniknuté v

súvislosti s týmto nehodovým dejom jednoznačne posúdiť.

Keďže znalec v závere znaleckého posudku nekonštatuje, že k dopravnej nehode došlo, súd nemohol
dospieť k záveru, že by návrhu navrhovateľa bolo možné vyhovieť. Navrhovateľ v spore neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k poistnej udalosti, t.j. k náhodnej udalosti, po ktorej by bola
vznikla odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie.

Znalec poukázal na to, že pre záver, že k poistnej udalosti došlo, nemal k dispozícii dostatok podkladov.
Chýbali bližšie informácie o technickom stave vozovky v čase dopravnej nehody a o mieste mimo
vozovku, kde skončilo vozidlo. Nebol predložený plánik z miesta nehody ani zápis z obhliadky miesta
nehody, ktoré sú zvyčajne súčasťou vyšetrovacieho spisu a vypracováva ho polícia. Chýbal tiež popis
poškodenia vozidla a popis poškodenia múrika. Znalec zároveň poukázal na to, že chýbajúce informácie

už s odstupom času nie je možné získať.

Z výpovede znalca vyplynulo, že polícia nezaznamenala všetky údaje týkajúce sa dopravnej nehody v
zázname o dopravnej nehode zo dňa 6.7.2006. Takýto nedostatok podľa názoru súdu nemôže byť na
ujmu účastníka dopravnej nehody, v tomto prípade navrhovateľa, pretože navrhovateľ nemohol vedieť,
ktoré všetky informácie má záznam o dopravnej nehode obsahovať /technický stav vozovky, plánik z

miesta nehody, bližší popis miesta nehody/ a na podklade akých údajov v budúcnosti bude možné, resp.
nebude možné vykonať analýzu nehodového deja.

Znalec však vo výpovedi zároveň uviedol, že analýzu nehodového deja ale nebolo možné vykonať
ani na základe výpovede vodiča motorového vozidla, ktorý viedol vozidlo v čase dopravnej nehody,
vypočutého svedka A. D.. Svedok vo svojej výpovedi priebeh nehodového deja nepopísal tak, aby z

technického hľadiska bolo možné, že auto sa v druhej fáze nehodového deja našlo v polohe 70 stupňov
voči kamennému múru. Za takejto dôkaznej situácie, keď existujú pochybnosti o výpovedi svedka, ktorý
nedokázal popísať priebeh nehodového deja tak, aby bol aj technicky prípustný, je potrebné dať za
pravdu odporcovi, že k dopravnej nehode a k poškodeniu vozidla nedošlo v celom rozsahu a spôsobom,
ktorý je deklarovaný v predloženom spisovom materiáli, teda nedošlo k poistnej udalosti a odporcovi

nevznikla povinnosť plniť.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi priznal právo na zaplatenie trov konania. Trovy konania odporcu pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za odpor v sume 653,50 eura z trov znaleckého dokazovania vo výške 13,28 eura,

priznané znalcovi uznesením zo dňa 2.12.2011, č.k. 21C 39/2009-145.O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Na zaplatenie trov štátu súd zaviazal neúspešného

navrhovateľa. Trovy štátu v sume 269,34 eura pozostávajú z trov znaleckého dokazovania vyplatených
zo štátnych finančných prostriedkov na základe uznesenia zo dňa 21.6.2011, č.k. 21C 39/2009-119.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.