Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2011

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/218/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8204114541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2011:8204114541.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne O. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. H. Č.. XX, zastúpená Mgr. Janou Liptákovou, advokátkou, Košice, Krmanova 1
proti žalovanému M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. Č.. XX, zastúpený JUDr. Stanislavom Súletym,
advokátom, SNP 1, Bardejov , o určenie vecného bremena s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.09.2004 domáhala voči žalovanému určenia, že je
povinný trpieť chôdzu, jazdu vozom, osobným, nákladným motorovým vozidlom cez parc. č. XXX
zapísanej na LV č. XXX, k.ú. D. H.. Taktiež žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - parc. č. XXX zapísanej na LV č. XX, k.ú. D. H.. Na
uvedenej parcele je postavený rodinný dom súp. č. XX a hospodárske budovy. V tomto dome býva
spolu s manželom a deťmi. Vedľa tejto parcely je parcela č. XXX, zapísaná na LV č. XXX, ktorej

vlastníkom je žalovaný. Táto parcela vždy slúžila ako prístupová cesta k jej rodinnému domu súp. č.
XX. Cez parcelu ona a jej právni predchodcovia chodili pešo, vozom, osobným a nákladným
motorovým vozidlom a to od roku 1947. V roku 2000 žalovaný ohradil celú parcelu dreveným plotom,
čím jej znemožnil prechod cez túto parcelu. Následne na súde podala žalobu na určenie vlastníckeho
práva k tejto nehnuteľnosti, konanie sa viedlo pod sp. zn. 8C 266/00. V tomto konaní boli vypočutí
žalovaný a svedkovia M. S., A. O., A. C., M. S., O. T., ktorí potvrdili, že parc. č. XXX slúžila ako prechod
k jej pozemkom, resp. pozemkom jej právnych predchodcov. Keďže nemá prístup k svojmu rodinnému

domu, nemôže si doviesť drevo, uhlie a preto podáva tento návrh. Na základe OZ z roku 1950 došlo k
vydržaniu práva prechodu cez túto parcelu.

Po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu zo dňa 25.10.2011 / na pojednávaní / je predmetom
konania určenie, že na pozemku parcelného čísla XXX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 zapísanom na LV č. XXX k.ú. D. H., P. N., ktorého je výlučným vlastníkom žalovaný,
viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami v prospech

žalobkyne ako vlastníčky pozemku č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 zapísanom na LV č. XX, k.ú. D. H., P. N., ktoré je vymedzené v geometrickom pláne č. X/
XXXX. Žalovaný je povinný zdržať sa zásahov do práva žalobkyne zodpovedajúcom vecnému bremenu
spočívajúcom v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok žalovaného
parcelného čísla XXX P. v XXX O. zastavané plochy a nádvoria zapísanom na LV č. XXX, k.ú. D. H., P.
N.. Žalobkyňa žiada aj náhradu trov konania.Žalovaný sa k veci vyjadril / viď nižšie /.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolanýúčastníkneustanovínapojednávanie,aninepožiadalzdôležitéhodôvoduoodročenie,môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Napojednávanievytýčenénadeň25.10.2011saneustanovilažalobkyňa, ktorejneúčasťnapojednávaní
ospravedlnila jej právna zástupkyňa, o odročenie pojednávania nepožiadala. Preto súd vec v zmysle ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, prihliadol pritom na obsah spisu

a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením so spisom tunajšieho
súdu vedeného pod sp. zn. 8C 266/2000 a 9C 311/1994 a rozhodnutiami vo veci samej, ohliadkou na
mieste samom, výsluchom svedkov a oboznámením iných v spise pripojených vyjadrení a listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav veci :

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX k.ú. D. H. bolo zistené, že ako vlastník parciel zapísaných v časti V. a
to par. č. XXX, XXX a stavby - rodinného domu súp. čísla XX postaveného na parc. č. XXX je v jeho
časti N. zapísaná : O. O. - žalobkyňa / A. N. X / na základe darovacej zmluvy F. XXXX/XX - XX/XX.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.ú. D. H. bolo zistené, že ako vlastník parciel zapísaných v časti
V. a to par. č. XXX, XXX, XXX a stavby - rodinného domu súp. čísla XX postaveného na parc. č. XXX

je v jeho časti N. zapísaný : M. A. - žalovaný /. A. N. X / na základe rozsudku OS Bardejov sp.
zn. 9C 311/94, Z 834/96.

Z podania Obce D. H. zo dňa 17.5.2000 adresovanom Okresnému úradu, odboru životného prostredia
vyplýva, že dňa 02.11.1999 žalovaný požiadal o povolenie oplotenia parc. č. XXX. Dňa 18.11.1999
bol daný súhlas k oploteniu, o čom bola oboznámená aj suseda - žalobkyňa. Na uvedené reagovala

žalobkyňa tým, že žalovaný nie je vlastníkom celej parcely, len 1. Vlastníctvo žalovaného bolo potvrdené
rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.02.1996 č.k. 9C 311/94-86. Následne podala žalobu
na určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXX aj žalobkyňa. Na základe uvedeného bol daný príkaz na
zastaveniestavbyoplotenietejtoparcely.Žalovanýtentopríkazprevzal,príkaznerešpektovalaoplotenie
dňa 8.5.2000 urobil. Žalovaný porušil stavebný poriadok, preto starosta požiadal o vyvodenie dôsledkov

voči menovanému.

Podaním zo dňa 26.04.2000 starosta Obce D. H. oznámil žalovanému pozastavenie výkonu súhlasného
stanoviska k oploteniu parc. č. XXX, F.. XXX/X zo dňa 18.11.1999 z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh
na súd na určenie vlastníckeho práva k tejto parcele.

Podaním zo dňa 25.11.2005 sa k veci vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne neuznávajú. Žalobkyňa má prístup k svojmu rodinnému domu
priamo z miestnej komunikácie. Táto je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX, k.ú.
D. H. a parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XX k.ú. D. H.. Parcela č. XXX podľa ich vedomostí slúžila
a slúži žalobkyni na skladovanie uhlia a dreva. Pritom má žalobkyňa prístup cez svoju parc. č. XXX
aj k hospodárskej budove nachádzajúcej sa na tejto parcele. Nie je nevyhnutná potreba ani naliehavý

právny záujem na tom, aby mal byť žalovaný zaťažený vecným bremenom. Žalobu navrhol zamietnuť
a priznať náhradu trov konania.

Geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa overenia 15.03.2006 bol vymedzený rozsah práva prechodu
žalobkyne cez parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX, k.ú. D. H. / červenou farbou /.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 26.10.2009 uviedol, že podľa súčasného

stavu nie je dôvod na to, aby žalobkyňa prechádzala k svojmu majetku cez parcelu Y. XXX. Nie je na to
naliehavý právny záujem. Žaloba preto nie je dôvodná, žalobkyňa má prístup cez svoju parcelu Y. XXX.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 26.10.2009 uviedol, že trvajú na podanom
návrhu v celom rozsahu. V návrhu uvedený stav sa nezmenil. Zároveň poukázal na vyhotovenýgeometrický plán, ktorý súdu predložili a ktorý sa nachádza v spise. Právny dôvod, od ktorého odvodzujú
nárok, sa nezmenil. Svedkovia O. V. C. sú už toho času mŕtvi.

Súd vo veci dňa 29.03.2011 vykonal ohliadku na mieste samom. Na mieste samom bolo zistené, že: 1.

parc. č. XXX a parc. č. XXX sú parcelami susediacimi, parc. č. XXX je ohraničená dreveným plotom, 2.
žalobkyňa sa domáha, aby bola sprístupnená cesta k drevárni a zadnému vchodu domu, 3. z parcely
žalovaného voľným okom vidieť vchod do domu žalobkyne, ku ktorému vedú schody a je na prvom
nadzemnom podlaží, s tým že odstup domu od oplotenia žalovaného je cca do 40 -50 cm, 4. hranica
jej parcely žalobkyne je z druhej

strany po hranici domu. Spredu je hranica vyznačená plotom susedov a končí drevárkou. Pred domom
sa nachádza priestor cca X - X m od miestnej komunikácie. Spredu je živý plot.

Žalobkyňa pri ohliadke uviedla, že dom ako tu stojí spolu s drevárňou stojí v takom stave 46 rokov.
Rozmerovo sa stavba nemenila. Do domu chodia spredu a na poschodie cez verandu, jedná sa o
výklenok pred schodami na prízemí ( pozn. veranda je tých 40-50 cm od plota žalovaného ). Žije na tomto
pozemku XX rokov, teda od narodenia a vždy do zadnej časti domu a drevárky chodili cez parc. č. XXX.

Žalovaný pri ohliadke uviedol, že výmera pozemku by mala byť X,XX á. Hranica parc. č. XXX má
prebiehať v časti domu žalobkyne a celá stodola, o ktorú sa jedná je postavená na jeho parcele bez
súhlasu. Zameranie parciel sa robilo so súdnym znalcom v priebehu konania o určenie vlastníckeho
práva. Býva tu Q. rokov. Nepamätá si, aby sa po jeho parcele svojvoľne chodilo. Asi pred 10 rokmi sa
postavil plot, ktorý tu vidieť.

Výsluchom svedkyne C. A. bolo zistené, že je matkou žalovaného. Nie je pravdou, že predchodcovia
žalobkyne boli jej príbuzní. Na pôvodne spoločnej parcele na parc. č. XXX bol pôvodne dom jej pradeda,
on tu aj býval a vedľa v dome na parc. č. XXX býval jeho brat S. S.. Tie staré domy boli zbúrané a tie
stavby, ktoré sú na parcelách sú novo postavené. Do starého domu na parcele žalobkyne prišli bývať
jej rodičia R. ako až tretia rodina. Pôvodný starý dom bol postavený pri ceste. Jednalo sa o jednu veľkú

izbu a pri nej bola maštaľ za ňou. Pôvodne chodili jej rodičia okolo ich domu. Vtedy tam bol priestor,
až keď sa staval nový dom, tak jej rodičia prišli od jej otca pýtať 1m pozemku na stavbu. Otec im to
nedovolil. Následne, keď neboli doma, tak si v priebehu stavby posunuli základy stavby do ich pozemku
a tak primurovali verandu. 11 rokov je tu postavený plot, dreváreň je postavená na čierno. Kým nebol
postavený plot, tak chodili aj po ich pozemku (teraz poza plot smerom na pozemok žalovaného). V čase,

keď žili jej rodičia, tak chodili na ich parcelu nasilu. Navozili tu drevo a uhlie. Autom nikdy po ich parcele
nechodili. Hospodárske budovy, ktoré vidno pred ich domom, patria žalobkyni. Keď bol postavený nový
dom, následne bola postavená hospodárska budova, terajšia dreváreň. Kým sa nepostavil plot, tak
chodili nasilu po ich pozemku. Keď z domu odišli, robili si tu čo chceli.

Výsluchom svedka O. S. bolo zistené, že vyrastal na parcele zodpovedajúcej číslu XXX a v starom

domčeku, ktorý sa tu už spomínal. Pamätá si, že dvor sa užíval spoločne. Pamätá si na obidva staré
domy. Táto parcela (č.XXX) vlastnícky patrila jeho rodičom. Rodičia dovolili susedom chodiť po ich
parcele aj keď sa stavalo. Medzi nimi dochádzalo k hádkam z dôvodu, že si tu svojvoľne vozili drevo,
štiepali ho. Problém nastal, keď sa začalo s výstavbou nového domu. V 1963 roku z tadiaľ odišiel, ale
pamätá sa, že so stavbou domu žalobkyne sa začalo niekedy v 1965 roku. Rodičia žalobkyne žiadali

o vypustenie pozemku jeho rodičov, oni nesúhlasili a títo robili naprieky rodičom tak, že keď boli cez
deň na poli tak napr. zabetónovali základy. V čase, keď ešte žil v H. tak boli parcely ako jedná parcela,
ktorá patrila jeho rodičom. Rodičia žalobkyne prišli na túto parcelu niekedy v roku 1949. Pýtali sa jeho
rodičov na povolenie, či môžu v pôvodne starom dome bývať. Nevie či im rodičia dali povolenie, ale
sa tu nasťahovali.

Výsluchom svedkyne R. N. bolo zistené, že sa pripája k výpovediam predchádzajúcich dvoch svedkov.
Jej rodičia a rodičia žalobkyne sa veľmi pohádali, keď sa stavala veranda a keď sa následne stavala
dreváreň, keďže jej rodičia im nedali súhlas na to,aby mohli stavať na ich pozemku. Rodičia žalobkyne chodili okolo starého domu. Nehovorí, že nechodili
aj po ich parcele, chodili po nej aj s vozmi ale bol problém, lebo ničili ich dvor. Z rodičovského domu
odišla v roku 1969. Vie o tom, že boli hádky medzi rodičmi navzájom.

Naotázkuprávnejzástupkynežalobkyne,kedybolpodľasvedkovpostavenýdomsverandou,svedkovia
udávajú, že presne si roky nepamätajú, ale s výstavbou domu sa začalo v 1966. Dom bol dosť rýchlo
postavený. Až následne bola dostavaná veranda. Presne sa nevedia vyjadriť, kedy dom a verandu
postavili. Mohlo to byť niekedy okolo 1968 roku, ale presne si to nepamätajú.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne ako nosili drevo v 70-tych rokoch do drevárne rodičia
žalobkyne, svedkovia uviedli, že vozili to na ich parcelu nasilu.

Na otázku samosudkyne, kadiaľ má žalobkyňa možnosť vstupu do nehnuteľnosti - domu a drevárne,
žalovaný uviedol, že myslel tým vstup do domu spredu a do drevárne sa vie dostať cez verandu.

Podaním zo dňa 10.05.2011 sa k veci vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že z obsahu výpovedí svedkov, prítomných na ohliadke na mieste samom vyplýva, že medzi
účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami sa neustále viedli spory ohľadom prechodu cez

parc. č. XXX. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia tak nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vzniklo
právoprechoducezparceluč.XXXnaparceluč.XXXVk.ú.D.H..Niesúdanépodmienky,abysúdzriadil
vecné bremeno. Žalobkyňa aj bez toho, aby bolo obmedzené vlastnícke právo žalovaného môže riadne
užívať svoje pozemky, vrátane stavieb na nich postavených. Na parcele žalovaného má žalobkyňa
postavenú stodolu bez predchádzajúceho majetkovoprávneho vysporiadania. Žaloba nie je dôvodná a

nárok žalobkyne nemá oporu v zákone. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 25.10.2011 uviedla, že trvajú na podanom
návrhu, avšak navrhla pripustiť jeho zmenu. Žiadajú o prechod cez parcelu č. XXX v celosti. Žaloba
je podaná dôvodne. Právni predchodcovia žalobkyne užívali túto parcelu. Poukázala na rozsudok vo
veci sp.zn. 8C 266/2000, kde bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX,

pričom v tomto rozsudku sa konštatuje, že na uvedenej parcele bolo preukázané právo prechodu.
Naliehavý právny záujem odôvodňujú tým, že došlo k vydržaniu tohto práva a ohradením pozemku
došlo k bráneniu užívania a žalobkyňa sa môže brániť a domáhať zápisu vecného práva do katastra
nehnuteľnosti len na základe súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázala na podanie Obce D. H.
zo dňa 26.4.2000, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Spory boli vedené v minulosti ohľadne štiepaného

dreva, skladovania dreva a pod. Uvedené však nie je predmetom tohto konania. Do roku 2000 bol
pozemok užívaný, teda do jeho oplotenia. Žalobkyňa si potrebuje previesť drevo aj napr. udržiavať
svoju stavbu aj zo strany kde nemá prístup. Poukázala na jej dobromyseľnosť a aj príslušnú judikatúru
ohľadne dobromyseľnosti. Veranda bola postavená v roku 1968. Žalobkyňa mala vtedy X roky, teda
nemohla si sama znemožniť prístup do svojej drevárne. Asi 30 rokov po jej postavení boli žalobkyňa a

jej predchodcovia dobromyseľní, že im prechod patrí.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.10.2011 uviedol, že nárok žalobkyne
neuznávajú. Aj v už spomínanom konaní 8C 266/2000 svedkovia uviedli, že sa viedli aj v minulosti
spory o užívanie tejto parcely. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, a
preto nie je splnená podmienka vydržania, teda podmienka dobromyseľnosti. Súdu predložil kópiu

vyjadrenia Obce D. H., ohlásenie drobnej stavby zo dňa 18.11.1999, ktorým povolil oplotenie predmetnej
parcely. Zo strany žalobkyne neboli podané námietky. K naliehavému právnemu záujmu na podaní tejto
žaloby uviedol, že v minulosti dochádzalo k prechodu cez túto parcelu len za účelom obhospodarovania
pozemkov. Teraz je situácia iná. Žalobkyňa si vie drevo k svojej drevárni za domom doviesť aj cez svoju
parcelu. Nie je tu preto naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Navrhol preto žalobu zamietnuť. Nie je

možné určiť vecné bremeno na pozemku bez určenia jeho rozsahu. Nemožno ho určiť na celú parcelu,
ak by už malo byť určené. Nevidí na určení vecného bremena naliehavý právny záujem a taktiež potrebu
jeho určenia. Petit napr. nezohľadňuje čas prechodu, poveternostné podmienky a pod. Taktiež parcela
je zveľadená. Žalobkyňa si sama zamedzila prístup k svojej drevárni tým, že vybudovala verandu resp.
v tej verande osadila dvere aké sú tam osadené.Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.10.2011 uviedol, že veranda bola zamurovaná asi pred 20
rokmi dozadu. Predtým tam boli len dva stĺpy a bolo to voľne prechodné.

Výsluchom svedka V. O. súd zistil, že sa do domu prisťahoval v máji 1986. Dvor bol spoločný bez

oplotenia. Žalovaný v tom čase ešte nebýval, býval tam jeho dedo. Dvor sa užíval spoločne odkedy som
tam prišiel.

Na otázku súdu, či mal niekto zo strany žalobkyne s dedom žalovaného akýkoľvek konflikt ohľadne
užívania pozemku, svedok uviedol, že s ním nemali žiadne konflikty. Nielen z tadiaľ prechádzali, ale
tam aj skladovali drevo.

Na ďalšiu otázku súdu odkedy vznikli rozpory ohľadne užívania pozemku, svedok uviedol, že keď sa stal

majiteľom pozemku odporca. Uvedené napadli aj na katastrálnom úrade, kde bol omylom zapísaný ako
vlastník.Vtedysatovrátilospäť zjednejpolovicenaštátavjednejpolovicinadedažalovaného.Problém
nastal vtedy, keď začali stavať žumpu a dal potrubie okolo verandy. Jeho rodičia im to rozkopali a
postavili tam plot. Žumpu staval niekedy v rokoch 1998-1999, presne si to nepamätá. Plot bol postavený
v roku 2000. Stavba bola zakázaná starostom, aj napriek tomu plot postavil.

Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či bolo do roku 2000 im bránené v prechode a prejazde cez
pozemok, svedok uviedol, že nie, nebolo. Do postavenia plota tam chodili. Drevo mali poskladané pri
drevárke. Po oplotení pozemku im drevo jeho otec z tadiaľ vyhodil na cestu.

Na ďalšiu otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či má svedok vedomosť, akým spôsobom bol pozemok
užívanýpredjehopríchodomdouvedenéhodomu,svedokuviedol,že odpríbuznýchmátakúvedomosť,

že sa vždy pozemok užíval ako spoločný.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, že keď sa prisťahoval do domu žalobkyne, či
niekto býval v starom dome na vedľajšom pozemku, svedok uviedol, že v starom dome býval dedo
žalovaného. Od jeho smrti tam nikto nebýval.

Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného na svedka, či cez parcelu chodili aj iní občania pred

rokom 2000, svedok uviedol, že tam nikto neprechádzal.

Nauvedenéprávnyzástupcažalovanéhouviedol,žetýmtochcepreukázať,žeodsmrtidedažalovaného
v dome nikto nebýval a nikto im v tom čase ani nemohol brániť prechodu. Majú vedomosť o tom, že
tam chodili aj iní ľudia.

Z podania starostu Obce D. H. zo dňa 18.11.1999 bolo zistené, že dňa 2.11.1999 žalovaný ohlásil drobnú

stavbu - oplotenie na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. D. H.. Proti ohláseniu neboli podané námietky.
Svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že preverením hranice parc. č. XXX/X za prítomnosti členov komisie
OVP a susedov uvedenej parcely zodpovedá geometrickému plánu a rozsudku OS Bardejov zo dňa
27.02.1996. Taktiež požiadal ohlasovateľa stavby a suseda o vzájomné porozumenie pri uskutočňovaní
oplotenia, aby nedošlo k vzájomnému narušovaniu medziľudských vzťahov.

Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodňuje tým, že došlo k vydržaniu práva prechodu a ohradením
pozemku došlo k bráneniu užívania a môže sa brániť a domáhať zápisu vecného práva do katastra
nehnuteľnosti len na základe súdneho rozhodnutia.

Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa č.k. 8C 266/2000- 90 bolo zistené, že žalobkyňa spolu s
ďalšími žalobcami vo veci sa domáhali určenia vlastníckeho práva M. R. k nehnuteľnosti - parc. č. XXX,

vedenej na LV č. XXX, k.ú. D. H. v podiele 1 a že patrí do dedičstva po ňom. Žaloba bola odôvodnená
tým, že podielovými spoluvlastníkmi parcely boli S. S., strýko ich nebohého otca a M. S., každý v 1.
Na susednej parcele č. XXX mal S. S. postavený dom a parc. č. XXX užíval ako dvor a mal na nej
postavenú pivnicu. V roku 1947 Vasiľ Vyrostko a jeho žena napísali z USA plnomocenstvo, v ktorom
dali do vlastníctva otca žalobcov všetky nehnuteľnosti v obci D. H.. V uvedenom roku sa nebohý otec

nasťahoval do rodinného domu a od vtedy bol považovaný za vlastníka parcely. V roku 1966 prešiel
podiel po S. na štát. Vlastníkom tejto parcely je žalovaný na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 9C 311/94.Zo záveru uvedeného rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že
M. R. nenadobudol vlastnícke právo k 1 parc. KN XXX zapísanej na LV č. XXX, k.ú. D. H.. Aj keď
uvedená parcela bola ním a jeho manželkou užívaná od roku 1947a to aj počas účinnosti stredného

občianskeho zákonníka, nemohol ju užívať ako svoju vlastnú, pretože do užívania uvedenej parcely
nevstúpil dobromyseľne ako jej vlastník. Na základe listiny označenej ako plnomocenstvo zo dňa
2.10.1947 vstúpil do užívania nehnuteľnosti patriacich S.P. S. a O. S. iba ako užívateľ, nie ako vlastník.
Tvrdená dobromyseľnosť bola vyvrátená aj tým, že v roku 1966 rodičia žalobcov uzavreli kúpnu zmluvu
a dohodu o zriadení práva osobného užívania týkajúcu sa nehnuteľnosti pôvodne patriacich S. a O. S..

Parcela I. XXX/X, ktorá bola okrem iného predmetom zmlúv z roku 1966, bola vytvorená z parc. I. XXX, z
ktorej bola vytvorená aj parc. G. XXX, ktorá je predmetom tohto konania Je nepravdepodobné, aby teraz

už nebohý M. R. časť nehnuteľnosti patriacich S. a O. S. nadobudol kúpnou zmluvou a časť tej istej
nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, keď do ich užívania vstúpil v roku 1947 a to na základe listiny
označenej ako plnomocenstvo, obsahom ktorej bolo iba právo užívania nehnuteľností. Ak by sa žalobcov
otec cítil byť vlastníkom nehnuteľnosti na základe nejakej darovacej zmluvy, v roku 1966 by neuzavrel

kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení práva osobného užívania pozemkov. Nebolo preukázané, aby boli
splnené podmienky vydržania a tým nadobudnutia vlastníckeho práva nebohým M. R. k parc. G. XXX.
Nebolo preukázané, aby parc. G. XXX bola do roku 1951 reálne delená a že medzi M. R. a S. V. O. S.
bola uzavretá hoci len neformálna darovacia zmluva Z listiny označenej ako plnomocenstvo z 2.10.1947
jednoznačne vyplýva pre M. R. iba právo užívať nehnuteľnosti S.. Preto súd žalobu zamietol. V závere

odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že parc.
G. XXX žalobcovia a ich právni predchodcovia užívali od roku 1947 až do času, kým žalovaný časť
uvedenej parcely neohradil. Žalobcovia tak nadobudli právo prechádzať cez uvedenú parcelu. Toto však
nebolo predmetom sporu, preto o tom výroku tohto rozsudku nemohlo byť rozhodované. Rozsudok
v spojením z rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.05.2003 nadobudol právoplatnosť dňom

7.7.2003.

V priebehu konania boli vypočutí svedkovia M. S., A. O., A. C. V. M. S., ktorí tvrdili, že parc. G. XXX
bola užívaná ako spoločný dvor tak užívateľmi domu súp. č. XX aj domu súp. č. XX. Uvedená parcela
bola užívaná ako prístupová cesta, tiež na ukladanie dreva a pod.. Svedkovia sa nevedeli vyjadriť k
prípadnej deľbe parc. G. XXX. Svedok G. tvrdil, že parc. G. XXX bola užívaná užívateľmi domu súp.

č. XX aj domu súp. č. XX Nevedel sa vyjadriť k žiadnym dohodám ohľadne užívania alebo vlastníctva
parcely. Svedkovia C. A., O. S., R. N. tvrdili, že rodičia žalobcov si na užívanie parc. G. XXX pýtali
súhlas od právnych predchodcov žalovaného O parcelu prejavil záujem otec žalobcov a chcel ju odkúpiť
od právneho predchodcu žalovaného. Kúpa sa neuskutočnila, lebo sa nedohodli na kúpnej cene.
Parcela nebola nikdy delená a patrila právnemu predchodcovi žalovaného. Svedok T. uviedol, že s

rodičmi žalobcov podpisoval kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom a dohoda o zriadení
práva osobného užívania pozemkov. Otec žalobcov požiadal ONV v Bardejove o možnosť odkúpiť
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát po občanoch, ktorí odišli do X.. Jednalo sa o dom s hospodárskymi
budovami a pozemok, na ktorom stál dom. Vtedy rodičia žalobcov neprejavili záujem riešiť aj parc. G.
XXX, ktorá bola užívaná spoločne. Z listiny označenej ako plnomocenstvo zo dňa 2.10.1947

bolo zistené, že S. V. O. S., splnomocnili M. R. - otca žalobcov na užívanie všetkých nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci D. H., alebo na prenechanie užívania týchto nehnuteľností iným užívateľom,
vyberanie nájomného a ich udržiavanie.

Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.02.1996 č.k. 9C 311/1994-86 bolo zistené, že súd určil
vlastnícke právo žalovaného M. A. k parc. G. XXX zapísanej na LV č. XX, k.ú. D. H.. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že parc. G. XXX vznikla z pôvodných O.. XX/a zapísanej v zápisnici č. XX a z
O. XX/b zapísanej v zápisnici č. XX. M. S. ( predchodca žalovaného ) bol podielovým spoluvlastníkom
uvedených nehnuteľností v 1 .Ďalšie podiely patrili S. S., V. G.P. V. C. Z., avšak ich podiely boli
rozhodnutím o vykúpení zo dňa 22.12.1965 prevedené do vlastníctva štátu ako parcely I. XXX V. XXX
R. mp. XX/b. Kúpnou zmluvou o rodinnom dome a o zriadení práva osobného užívania pozemku zo

dňa 10.8.1966 došlo k odpredaju domu v

tom čase súp. č. XX postaveného na parc. I. XXX V. XXX/X, k.ú. D. H. M. R. a jeho manželke O.. G.
XXX bola v rokoch 1966 až do roku 1993 vedená v 1 na obci D. H. a v 1 na právnom predchodcovi
žalovaného. Štát však svoje podiely na nehnuteľnosti / I. XXX/X V. XXX / odpredal už v roku 1966, M.
R., preto už nemohol byť spoluvlastníkom parc. G. XXX. Z pôvodných mpč. boli bez zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva vytvorené a odpredané parcely G. XXX V. XXX, preto G. XXXmusela patriť M. S., preto súd započítal jeho držbu do držby - do vydržacej doby žalobcu, pričom táto
plynula najneskôr od roku 1966.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 115, 116, 117, 118 zák. č. 141/1950 Zb. / Občiansky zákonník / vydržaním možno nadobudnúť
vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k
hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je
potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže

si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké
platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva platia obdobne o vydržaní
iných vecných práv.

Podľa § 145 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa § 562 cit. zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i

právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším
právom.

Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia
lehota v trvaní 32 rokov / pri nehnuteľnostiach /. Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do
držby.

Podľa § 860 Občianskeho zákonníka / súčasného znenia / podľa doterajších predpisov sa až do svojho
zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

Podľa § 134 cit. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu

byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 129 ods. 1 a 2 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 cit. zák ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 151o cit zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva

(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 865 ods. 1, 3 cit. zák. / prechodné ustanovenia k úprave účinnej od. 1.4.1983, č. zák. 131/1982
Zb. / pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona

č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 135a ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. / v znení účinnom od 1.4.1983 /
Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite

v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).Podľa § 135c cit zák. vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou
zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom
práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám,

je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

Podľa § 132a ods 1, 2 cit. zák. kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je
dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké
má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre
seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

Podľa § 507a ods. 1, 3 cit. zák. / prechodné ustanovenia / Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do
času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca
mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.

Možno vo všeobecnosti konštatovať, že aj napriek zmenám právneho poriadku a zmenám príslušných
právnych predpisov / najmä Občianskeho zákonníka / zákonnými podmienkami vydržania vždy boli :
oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby / nikým nerušenej a nepretržite, 10
rokov / a spôsobilý predmet vydržania. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že predpokladom
dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je
presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho
pozemku, toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom / oprávnene drží /.
V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva,
t.j. vydržaním a to okamihom splnenia podmienok vydržania.

V tomto konaní bolo teda podstatné preukázať vyššie uvedené podmienky vydržania práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcom v práve žalobkyne prechode peši a motorovými
vozidlami cez parc. Č.. XXX zapísanú na LV č. XXX, k.ú. D. H..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou parc. č. XXX a na nej postavenej
stavby - rodinného domu súp. č. XX zapísaných na LV č. XX, k.ú. D. H. a žalovaný je vlastníkom

parc. č. XXX a na nej postavenej stavby - rodinného domu súp. č. XX zapísaných na LV č. XXX,
k.ú. D. H.. Jedná sa o susediace parcely, pričom parc. č. XXX je ohraničená dreveným oplotením
žalovaného. Zo zhodného tvrdenia účastníkov a ďalších predložených listinných dôkazov vyplýva, že
oplotenie parc. č. XXX bolo postavené bolo v roku 2000, pričom podľa udania žalobkyne a svedka týmto
rokom sa im znemožnilo vstupovať na uvedenú parcelu a prechádzať na svoju zadnú časť parcely č.

XXX, kde má hospodársku budovu, kde si potrebuje doviesť drevo či uhlie. Z vykonaného dokazovania
však nevyplýva, aby v priebehu plynutia vydržacej lehoty práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
plynúcej podľa žalobkyne, dochádzalo k vstupu na parcelu žalovaného aj motorovými vozidlami. Z
dokazovania vyplýva, že ak sa vstupovalo na parcelu žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov
tak zvyčajne pešo, resp. vozom / vzhľadom na minulú dobu / a že to bolo podľa časti svedkov vždy

so súhlasom žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov a podľa druhej časti svedkov bol tento
prechod spoločný a slúžil ako spoločný dvor pre obe rodiny. Čo sa týka návrhov na vykonanie
dokazovania oboznámením a pripojením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 9C 311/1994 a 8C 266/2000 a
ich rozhodnutí vo veci samej, tieto súd posudzoval ako listinné dôkazy / vrátane svedeckých výpovedí,
vyššie uvedených, ktoré sú obsahom rozsudkov /, vzhľadom k tomu, že ako tam vypovedajúci svedkovia

boli vypočutí v predchádzajúcich konaniach, nie v tomto konaní a preto ich súd nemohol považovať
v tomto konaní za dôkaz - svedeckú výpoveď. Celá žaloba žalobkyne je v podstate postavená na
dôkazoch vykonaných v konaní 8C 266/2000, na ktoré ako je vyššie súd prihliadal ako na listinné dôkazy
vyplývajúce z rozsudku.

Podľa názoru súdu žalobkyňa nesplnila všetky podmienky nadobudnutia práva vydržaním. Vydržacia

lehota nemohla podľa názoru súdu začať plynúť už v roku 1947 právnemu predchodcovi žalobkyne / jej
otcovi / na základe plnomocenstva zo dňa 02.10.1947, ktorým ho S. S. s manželkou splnomocnili na
užívanie jeho majetku v obci D. H. a na vykonávanie rôznych úkonov s tým spojených, nakoľko je súdnázoru, že v tomto prípade sa nestal držiteľom pozemkov / a z toho vyplývajúcich vecných práv /, len ich
detentorom / teda mal síce faktickú moc nad pozemkami, ale nemohol vykonávať právo pre seba /, teda
nemohol s nimi nakladať ako s vlastnými (na rozdiel od držiteľa). Zo splnomocnenia nevyplýva, aby

mohol s vecami nakladač ako s vlastnými. Pán S. S. odchodom do X., najneskôr rokom 1947, prestal
byť držiteľom pozemkov a v tomto momente sa prerušilo plynutie akejkoľvek vydržacej lehoty na práva
spojené s touto nehnuteľnosťou. Právny predchodca žalobkyne mohol mať pocit, že mu patrí právo
prechodu cez parc. č. XXX najskôr odkúpením parc. č. XXX, na ktorej stojí momentálne dom žalobkyne
v roku 1966 od štátu - obce. Faktickým držiteľom parc. č. XXX v právnom slova zmysle sa

stal až týmto rokom. Avšak z ďalších dôkazov / najmä rozsudku vo veci 9C 311/1994 / vyplýva, že
už v roku 1966 pri odpredaji pozemku a domu otcovi žalobkyne došlo bez akéhokoľvek vyporiadania
pôvodného podielového spoluvlastníctva pôvodných mpč. z vytvoreniu viacerých parciel, pričom otec
žalobkyne sa stal vlastníkom parc. XXX/X V. 113 a právny predchodca žalovaného sa stal vlastníkom
parc. č. XXX, tak ako súd konštatoval vo svojom rozhodnutí, teda došlo reálne k rozdelenie pozemku
na dve samostatné parcely č. XXXč . XXX. Teda obe parcely sa stali samostatnými a vlastnícky patrili

dvom rôznym osobám. Preto právny predchodca nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu patrí bez
obmedzenia vstup na parcelu č. XXX. Aj svedkovia vypočutí v tomto konaní uviedli, že otec žalobkyne
vždy žiadal na prechod, či skladovanie materiálu súhlas ich otca, deda žalobcu. Boli kvôli tomu aj
konflikty. Aj keď v pôvodnom konaní vypočutí svedkovia tvrdili, že sa chodilo spoločne na parc. č. XXX
bez problémov, v tomto konaní to bolo svedkami vyvrátené. Svedkovia sa tiež nevedeli vyjadriť k úprave

vzťahov a dohôd ohľadne užívania parciel. Podľa tvrdenia žalovaného cez parcelu prechádzali aj iní
ľudia. Žalujúca strana preto bola rušená v práve prechodu na parc. č. XXX a tým pádom nebola ich
držba práva aj nepretržitá. Tým viac, že stavba - rodinný dom žalobkyne na parc. č. XXX je postavený
úplne na hraniciach pozemkov z jednej aj druhej strany a podľa vyjadrenia žalobcu jej hospodárska
budova ku ktorej sa chce žalobkyňa cez jeho parcelu dostať, stojí na jeho parcele č. XXX. Od roku 2000

bola oplotená parcela, preto aj v tomto období bola žalobkyňa obmedzovaný v užívaní. Taktiež z boku
domu je urobená veranda / prístavbou /, ktorá im znemožnila prístup na ich zadnú časť pozemku a k
hospodárskej budove. Predtým tam boli len stĺpy a dalo sa tadiaľto bez problémov prejsť. Uvedené
konanie žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov spôsobilo, že si sami znemožnili prístup na svoju
zadnú časť parcely. Uvedené preto nemôže dôvodom na obmedzenie vlastníka pozemku spočívajúce

v práve žalobkyne prechodu peši či motorovými vozidlami cez parcelu č. XXX. Výkon tohto práva by
bol v rozpore so zásadou uvedenou v § 3 ods. 1 OZ, teda v rozpore s dobrými mravmi, keďže sama
žalobkyňa a jej právny predchodcovia si sami znemožnili výstavbou verandy / schodiska / prístup na
parcelu. Dobrá vôľa žalovaného, či jeho právnych predchodcov spočívajúca v povolení prechádzania, či
skladovania materiálu cez svoj pozemok tiež nemôže založiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu

v neprospech vlastníka pozemku. Žalobkyňa vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti - pozemky a hospodárske
budova pri svojom rodinnom dome, kde si vie uhlie a drevo skladovať.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na záver dodáva, že právo udržiavania, resp. obhospodarovania susediacich pozemkov a stavieb
slúži režim upravený v rámci § 127 OZ / tzv. susedské vzťahy /. uvedené nemôže byť dôvodom

vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, či zriadenia vecného bremena.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§151ods.3O.s.p. tak,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V tomto rozhodnutí bude zároveň rozhodnuté o trovách
vzniknutých štátu / súvisiacich s ohliadkou na mieste samom /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.