Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. november 2011

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/70/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211204042
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Attila Csaba

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2011:4211204042.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosamosudcomAttilomCsabomvprávnejvecinavrhovateľa:W.I.,nar.XX.X.XXXX,

bytom M., B. X/XX, zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná č 7,
proti odporkyni: B. I., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom M., B. XXXX/X o určenie výživného na plnoleté
dieťa takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa za obdobie od 9.3.2011 do 31.8.2011
mesačne sumou 400,- Eur a od 1.9.2011 mesačne sumou 350,- Eur.

Výživné je splatné do rúk navrhovateľa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.

Na zaostalom zročnom výživnom od 9.3.2011 v sume 3 333,80 Eur sa odporkyni započítava zaplatené
výživné v sume 1 900,- Eur a zvyšok v sume 1 433,80 Eur súd odporkyni p o v o ľ u j e zaplatiť
v mesačných splátkach po 200,-Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd konanie čo do zvýšenia výživného za obdobie od 1.1.2011 do 9.3.2011 z a s t a v u j e.

Týmto súd z m e ň u j e rozsudok tun. súdu č. 12C/113/2007-21 zo dňa 9.8.2007 v časti o výživnom.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy konania navrhovateľa 1 767,30 Eur do rúk advokátky
JUDr. Ivety Majlingovej do 15 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím písomným návrhom sa domáhal, aby súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu

č. 12C/113/2007 v časti určenia výživného tak, že výživné na navrhovateľa sa zvyšuje zo sumy 2
500,- Sk mesačne na sumu 500,- Eur počnúc od 1.1.2011. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ určené
výživné nikdy nepostačovalo na krytie jeho základných a osobných potrieb, nakoľko od narodenia
je ťažko zdravotne postihnutý, v dôsledku čoho je doživotne pripútaný na invalidný vozík. Miera
jeho zdravotného postihnutia má za následok, že potrebuje sústavnú a osobitnú starostlivosť pri
každodenných najzákladnejších činnostiach. V čase podania návrhu navštevoval Súkromnú strednú
odbornú školu v Kolárove v študijnom odbore propagačná grafika. Žije v spoločnej domácnosti so

svojímotcom,ktorýmuzabezpečujestarostlivosť.Keďževčasepodanianávrhuvdôsledkuzdravotného
postihnutia je jeho presun značne komplikovaný do Kolárova, kde študuje, má zabezpečené ubytovanie
ujehotetyU.B.,ktorá hopočastýždňaopatruje.Zatútoslužbuotecnavrhovateľa jej mesačneprispieva
sumou160,-Eur. Nazabezpečeniesvojimživotnýchpotriebmánákladynacestovné, zaopatrovateľskúslužbu Mesta Komárno, na stravu mimo školskej jedálne a v školskej jedálni, na nákup hygienických
potrieb, učebných pomôcok, liečebných pomôcok, výdavky spojené s internetom, notebookom a
mobilom. Každý rok tri týždne absolvuje liečbu v zariadení v Čilistove. Ďalšie výdavky má spojené s

prevádzkou motorového vozidla, bez ktorého sa nemôže presúvať. Poberá invalidný dôchodok vo výške
191,90 Eur, príspevok na ošatenie 17,19 Eur a kompenzáciu so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla 30,- Eur. Odporkyňa až do decembra 2010 mu dobrovoľne poukazovala 465,- Eur
mesačne, avšak od januára poukázala len 200,- Eur a vo februári 300,- Eur.

Na pojednávaní dňa 3.6.2011 návrh doplnil a upresnil tým, že postoj odporkyne k nemu treba vidieť
aj z morálneho hľadiska, keď navrhovateľa opustila ako maloletého a okrem platenia výživného iným
spôsobom ho nepodporovala. Na pojednávaní žiadal určiť výživné od podania návrhu (9.3.2011) a
vo zvyšku (za obdobie od 1.1.2011 do podania návrhu) návrh vzal späť. Taktiež uviedol, že v ročníku
2010/2011 úspešne zmaturoval, avšak po zdravotnej stránke sa necíti byť pripravený pokračovať v
štúdiu. Ako reklamný grafik si snažil nájsť vhodné zamestnanie, ale sa mu to nepodarilo.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 25.5.2011 stručne s tým, že nie je schopná
prispievať na výživu navrhovateľa požadovanou sumou a žiadala, aby súd preskúmal skutočnú finančnú
situáciu oboch rodičov. Tvrdila, že na navrhovateľa od rozvodového konania platila 15 000,- Sk, teda
nie súdom určenú čiastku.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 3.6.2011 uviedla, že je schopná prispievať na výživu navrhovateľa
maximálne sumou 300,- Eur mesačne. Na námietku navrhovateľa, že ho ako maloletého opustila,
uviedla, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže s bývalým manželom sa dohodli, že v
rozvodovom konaní v tom čase maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Po rozvode

pravidelne každý týždeň na víkend navrhovateľa navštevovala až do jarných až letných mesiacov r.
2010, kedy mala konflikt s otcom navrhovateľa ohľadne prepisu motorového vozidla účastníkov na
krstnú dcéru U. B., po čom jej navrhovateľa jednoducho povedal, aby okamžite z bytu odišla a už nikdy
ju nechce vidieť. Odporkyňa uviedla, že v súčasnosti žije s druhom W. O. a spoločne stavajú rodinný
dom v Novej Stráži. Dom je fakticky postavený, čiastočne zariadený a treba ho dokončiť len z vonkajšej

strany. Keďže odporkyňa so svojím druhom spoločne investovali do výstavby rodinného domu, tento
rodinný dom bude v ich podielovom spoluvlastníctve.

Pokiaľ ide o jej príjmy tak je zamestnaná v tej istej spoločnosti, ako otec navrhovateľa, avšak dostáva
aj diéty, nakoľko jej pracovisko je na Ukrajine, cestuje zo služobným motorovým vozidlom v pondelok

ráno a vracia sa domov v piatok večer. Na pracovisku v Ukrajine má zabezpečené bývanie, čo mu
hradí zamestnávateľ, podobne ako aj cestovné náklady. Stravuje si zabezpečuje z vlastných finančných
prostriedkov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri definícií výšky výživného na nezaopatrené neplnoletého dieťaťa alebo nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona Zákon o rodine odkazuje na ust. § 2 písm c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime v znení zák. č. 372/2004 Z.z. a zákon o životnom minime č. 601/2003 Z.z. v ust. § 2 písm.
c/ odkazuje na § 3 zák. č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmenu a doplnení zák. č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zák. č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení nezaopatreným dieťaťom podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej
školskej dochádza, najdlhšie do dovŕšia 25. roku veku ak
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre
chorobu alebo úraz.

Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti , súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v tomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu skôr, než
sa začalo pojednávanie.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a spisom tunajšieho súdu č. 12C/113/2007.

Na základe potvrdenia Súkromnej strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským Kolárovo
(č.l. 96) súd zistil, že navrhovateľ túto školu navštevoval od 1.9.2007 do 31.8.2011 a ukonči ju maturitnou
skúškou.

Na základe oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava (č.l. 6) súd mal za preukázané, že
navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok v sume 191,90 Eur mesačne. Tento invalidný dôchodok
mu bol zvýšený na sumu 201,40 Eur (č.l. 59). Na základe rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny
(ÚPSVR) Komárno č. 32973/2009/2 zo dňa 17.7.2009 navrhovateľovi bol priznaný peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla v sume 30,93 Eur mesačne. Na základe rozhodnutia ÚPSVR Komárno č. 32974/2009/2 z
toho istého dňa navrhovateľovi bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia v sume 17,19 Eur
mesačne. Navrhovateľ súdu predložil faktúry, účtenky, podacie lístky, z ktorých súd zistil, že v apríly
2011 bol pre neho zakúpený invalidný vozík v celkovej hodnoty 3 262,90 Eur, z čoho zdravotná poistná

uhradila 1 859,38 Eur a navrhovateľ zaplatil 1 403,52 Eur. Z potvrdenia spoločnosti Merkator s.r.o.
Šamorín bolo zistené, že za pobyt v liečebnom ústave Čilistov v auguste 2010 navrhovateľ zaplatil
celkom 254,76 Eur vrátane za pobyt doprovodu zo strany U. B.. Za používanie internetu platí mesačne
38,16 Eur (č.l. 39 - 41).

Na základe zmluvy o úvere č. 0212710442 súd mal za preukázané, že odporkyňa uzavrela so
Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava úverovú zmluvu na sumu 400 000,- Sk (13 277,57 Eur) so
splátkami mesačne vo výške 209,22 Eur so splatnosťou prvej splátky 20.10.2008. Konečná splatnosť
úveru je určená na deň 20.8.2018 (č.l. 19 - 20 v spise).Podľa potvrdenia o zárobku (č.l. 23) súd zistil, že odporkyňa má priemernú čistú mzdu 613,60 Eur.
Okrem mzdy dostáva aj diéty mesačne vo výške 740,- Eur (č.l. 22). Otec navrhovateľa má čistý príjem

v priemere mesačne 816,54 Eur.

Súd na pojednávaní na pojednávaní vypočul ako svedka aj otca navrhovateľa, ktorý uviedol, že s
odporkyňou - bývalou manželkou, po rozvode bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadali mimosúdne
dohodou, pritom jemu pripadol aj byt, rodinný dom a motorové vozidlo s tým, že úver bude splácať on.

Uviedol, že pokiaľ ide o byt tento nadobudol v rámci vyporiadania BSM z prvého manželstva, avšak
byt bol odkúpený v čase, keď už odporkyňa bola jeho manželkou a preto bola táto nehnuteľnosť pojatá
do BSM. Svedok vyvrátil tvrdenie odporkyne, že za mesiac február až máj 2010 titulom výživného na
syna dostal od navrhovateľky mesačne 300,-Eur, keď tvrdil, že za toto obdobie mu zaplatila mesačne
len sumu po 100,- Eur.

Svedkyňa U. B. vypovedala, že je sestrou odporkyne, avšak ich vzájomné vzťahy sa veľmi zhoršili, spolu
nekomunikujú, keďže si odporkyňa myslí, že jej syna, navrhovateľa, vychovávala proti nej. Svedkyňa
uviedla, že za opatrovateľskú službu navrhovateľa dostáva od Mesta Komárno 314,- Eur mesačne
a od otca navrhovateľa 160,- Eur mesačne. K výpovedi tejto svedkyne odporkyňa uviedla, že otec
navrhovateľa by nemusel platiť až takú vysokú sumu do rúk svedkyne, keď táto dostáva opatrovateľský

príspevok a má podozrenie, že výživné, ktoré žiada navrhovateľ od odporkyne, otec navrhovateľa chce
použiť na splácanie úveru.

Zo spisu tun. súdu č. 12C/113/2007 súd zistil, že rozsudkom tun. súdu zo dňa 9.8.2007 manželstvo otca
navrhovateľa a odporkyne bolo rozvedené, pričom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej

navrhovateľ v tom čase ešte ako maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca
a odporkyňa bola zaviazaná na platenie výživného mesačne sumou 2 500,- Sk.

Ako už bolo v citovaných zákonných ustanoveniach uvedená vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť. V tomto prípade navrhovateľ síce ukončil povinnú

školskúdochádzku,zmaturoval,avšakvzmyslecitovanéhozákonač.600/2003Z.z. zanezaopatrované
dieťa sa považuje dieťa do dovŕšenia 25. roku veku, ak sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie
štúdiom, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Súd má za preukázané,
že navrhovateľ nie je schopný v súčasnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu a vyživovacia
povinnosť oboch rodičov trvá do jeho 25. roku veku. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na

odôvodnené potreby oprávneného, navrhovateľa, ako aj schopnosti a možnosti povinného, odporkyne.
Navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na platenie výživného v sume 500,- Eur mesačne.
Vzhľadomnato,ženavrhovateľpoberá peňažnépríspevky,invalidnýdôchodokodštátuvcelkovejsume
249,62 Eur súd túto čiastku nemohol nenechať bez povšimnutia pri určení výživného. Navyše v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa a v danom

prípade vzhľadom na poskytnutú opatrovateľskú službu, vzhľadom na vek navrhovateľa, starostlivosť
zo strany jeho otca už nemôže byť ani vyvážené osobnou starostlivosťou. Preto súd návrh navrhovateľa
čo do určenia výživného vo výške 500,- Eur mesačne nepovažoval za dôvodný.

Na druhej strane treba poukázať na to, že odporkyňa do decembra 2010 prakticky dobrovoľne platila

vyššie výživné (465,- Eur), preto nie je jasné a v tomto smere odporkyňa ani nedala prijateľné
vysvetlenie, prečo poukazovala navrhovateľovi od januára 2011 oveľa nižšie čiastky (100,- Eur, 200,-
Eur, 300,- Eur). Z tohto hľadiska súd nemohol ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že odporkyňa
spolu so svojim druhom postavili rodinný dom, ktorý v súčasnosti ešte nie je úplne dokončený.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ do augusta 2011 ešte bol študentom strednej školy súd bol toho názoru,
že odporkyňa je schopná vzhľadom na jej príjem prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou
400,- Eur. Od septembra 2011 navrhovateľ už neštuduje, z čoho vyplýva, že má menšie výdavky spojené
nie len so štúdiom, ale aj s cestovaním do miesta školy, navyše nemá zvýšené výdavky ani na učebné
pomôcky. Vychádzajúc zo zásady, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa, súd mal za to,

že aj otec navrhovateľa je povinný prispievať určitou finančnou čiastkou na výživu navrhovateľa. Preto
ak súd odporkyňu zaviazal na platenie výživného v sume 350,- Eur (čo je cca 26 % z príjmu odporkyne),
aj otec by mal prispievať takým istým percentom z jeho príjmu, čo činí cca 210,- Eur. Preto pokiaľ súdsumarizuje aj štátom poskytnuté príspevky a invalidný dôchodok, treba mať za to, že požadovaná suma
výživného 500,- Eur je zo strany navrhovateľa pre súd neprijateľná.

Keďže návrh v časti uplatneného výživného od 1.1.2011 do podania návrhu bol vzatý späť a s týmto
späťvzatím odporkyňa aj súhlasila, súd konanie v tejto časti zastavil. Výživné bolo určené za mesiac
marec 2011 za 20 dní v sume 2283,80 Eur, za mesiac apríl až august 2011 po 400,- Eur a od septembra
2011 v sume 350,- Eur. Za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku navrhovateľka mala
zaplatiť celkom 3 333,80 Eur a zaplatila 1 900,- Eur. Zvyšnú sumu 1 433,80 Eur súd odporkyni povolil

splácať v mesačných splátkach po 200,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 2 OSP. Navrhovateľ v tomto konaní
bol zastúpený advokátom. Právna zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila náhradu trov konania s poukazom
na ust. § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyhlášky č. 209/2009 Z.z. pri tarifnej hodnote 21 000,-
Eur a za 5 úkonov právnej služby vrátane DPH vyčíslila trovy právneho zastúpenia čiastkou 2 265,30

Eur. Súd s týmto vyčíslením nemôže súhlasiť.

Podľa § 10 ods. 3 cit. vyhlášky ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota
sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie na čas
neurčitý, tarifnou hodnotou je 5-násobok ročného plnenia.

Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 600/2003 vyživovacia povinnosť odporkyne tvrdá najdlhšiu
do dovŕšenia 25. roku veku navrhovateľa. Navrhovateľ tento vek dovŕši dňa 15.8.2015. Súd bol toho
názoru, že tarifnú hodnotu možno určiť súčtom hodnôt plnení podľa tohto rozsudku nasledovne:

Za obdobie od marca do vyhlásenia rozsudku odporkyňa čiastočne si plnila svoju vyživovaciu povinnosť
a preto súd do súčtu hodnôt pojal len zvyšok zročného výživného v sume 1 433,80 Eur. Vychádzajúc zo
sumy určeného výživného od vyhlásenia rozsudku mesačne 350,- Eur za decembre 2011 je to čiastka
350,-Eur, za r. 2012, 2013 a 2014 je čiastka ročne 4 250,-Eur a za r. 2015 do dovŕšenia 25. roku
veku navrhovateľa je to čiastka 2 625,- Eur. Z toho vyplýva, že hodnota sporu činí čiastku 12 908,80

Eur. Z tejto hodnoty potom sa odvíja tarifná odmena a to základná sadzba za jeden úkon 287,14 Eur
a režijný paušál za jeden úkon 7,41 Eur. Za 5 úkonov právnej služby (prevzatie veci, podanie návrhu,
účasť na troch meritórnych pojednávaniach) je to suma 1 472,75 Eur. Právna zástupkyňa je platcom
DPH a preto k tejto čiastke treba pripočítať 20 % DPH, čo je suma 294,55 Eur. Z uvedeného vyplýva,
že trovy právneho zastúpenia celkom činia čiastku 1 767,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.