Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/48/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899489
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1011899489.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : R. T.,
bytom U., J. XX, zastúpený JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, Bratislava, Radničné nám. 7/B, proti
odporcovi : Z.. R. U., bytom Z. R. D., S. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS,
s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, o zaplatenie 3.101,79 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. 11. 2010 č.k. 4C 710/2008 - 208, v pomere hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r - d z u j e.

V časti náhrady trov prvostupňového konania z m e ň u j e tak, že žiadny z účastníkov n e m
á na náhradu trov právo.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.101,79 € s úrokom z omeškania 12,5 % ročne zo sumy 3.101,79 € od 26. 11. 2003 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (navrhovateľ sa domáhal zaplatenia úrokov z
omeškania počnúc 21. 11. 2003) návrh zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa firmou Wesser Bratislava, s.r.o. a odporcom bola uzavretá ústna zmluva o dielo, ktorou
sa zhotoviteľ zaviazal, že pre objednávateľa - odporcu - dielo, a to interiérové dvere a zárubne v celkovej
cene diela 478.147,50 Sk, pričom odporca zaplatil zálohu celkovo 384.703,- Sk; zvyšok 93.444,50 Sk,
t.j. v prepočte 3.101,79 € neuhradil. Uzavretá zmluva o dielo bola vzhľadom na predmet plnenia zmluvou
o zhotovení veci na zákazku.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že dňa 24. 9. 2003 sa medzi firmou Wesser Bratislava, s.r.o. a
odporcom uskutočnilo rokovanie, na ktorom sa dohodli, že bude vymurované ostenie 4 cm za zárubňou
medzi miestnosťami predsieň - obývačka a obývačka - kuchyňa; zárubne budú opreté o stenu zboku.
Ďalej budú vysekané otvory na pánty zárubní medzi izbou a kúpeľňou na 1.NP vľavo. Prechodová
šírka zárubní obývačka - predsieň bude 95 cm, obývačka - kuchyňa 30,5 cm, ostatné šírky zostanú
pôvodné. Uvedené úpravy realizoval odporca a následne právny predchodca navrhovateľa dodal 3 ks
zostávajúcich interiérových dverí do domu odporcu, ktoré namontoval.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že napriek vykonanému dokazovaniu
nedokázal ustáliť v ktorý deň došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, pretože medzi účastníkmi konania
nebol spísaný preberací protokol. Z korešpondencie právneho predchodcu navrhovateľa vyplýva, že
listom zo dňa 14. 11. 2003 firma Wesser Bratislava, s.r.o. vyzvala odporcu na vysporiadanie ceny diela
a jeho protokolárne odovzdanie. Z listu tak vyplýva, že firma Wesser Bratislava, s.r.o. považovala svoj
záväzok z rokovania dňa 24. 9. 2003 za splnený, pričom voči odporcovi evidovala nedoplatok 3.101,79
€ s tým, že termín plnenia určila najneskôr do 20. 11. 2003. Nebolo sporné, že dielo bolo namontované a
že odporca dielo užíva; kým však navrhovateľ tvrdil, že dielo je bez vád, odporca tvrdil, že dielo mu bolo
dodané s vadami, ktoré spôsobil navrhovateľ a s vadami dielo aj užíva. Súd prvého stupňa, vychádzajúc
z toho, že podľa listu zo dňa 14. 11. 2003 bolo k tomuto dňu dielo už namontované, mal za to, že v
súlade s ust. § 650 ods. 1 Obč.zák. bolo povinnosťou odporcu dielo prevziať najneskôr do 1 mesiaca
od 14. 11. 2003, t.j. do 14. 12. 2003. Na základe uvedeného potom prvostupňový súd uzavrel, že
objednávateľovi začala od 14. 12. 2003 plynúť záručná doba v trvaní 6 mesiacov na uplatnenie práv
zo zodpovednosti za vady.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že pravdivosť tvrdenia odporcu o tom, že
dielo bolo odovzdané s vadami, nebolo možné overiť; o uvedenom tvrdení nesvedčí žiaden doklad, sám
navrhovateľ s týmto tvrdením odporcu nesúhlasil. Je síce pravdou, že reklamáciu nebolo nutné vyhotoviť
písomne, právo zo zodpovednosti za vady však muselo byť uplatnené v záručnej dobe u zhotoviteľa, inak
tieto práva zanikajú. Dôkazné bremeno o vadnosti diela zaťažovalo odporcu, ktorý ho v konaní neuniesol.
Právny predchodca navrhovateľa, vypočutý v konaní ako svedok, poprel, že by odporca reklamoval vady
diela v telefonickom rozhovore s ním. Prvostupňový súd tak ustálil, že odporca dielo prevzal dňa 14.
12. 2003, v konaní zároveň nepreukázal, že vady diela reklamoval v záručnej dobe u zhotoviteľa, t.j. do
14. 6. 2004; odporcovi tak právo zo zodpovednosti za vady zaniklo márnym uplynutím šesťmesačnej
prekluzívnej záručnej doby.

Prvostupňový súd v zmysle ust. § 634 ods. 2 Obč.zák., podľa ktorého, ak nie je dohodnuté inak, platí
sa cena až po skončení diela, dospel k záveru, že pokiaľ objednávateľ - odporca - prevzal dielo, hoci
aj vadné, nemá táto skutočnosť vplyv na splatnosť dohodnutej ceny, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak.
Keďže v súdenej právnej veci odporca dielo prevzal, vznikla mu povinnosť uhradiť navrhovateľovi zvyšok
dohodnutej ceny za dielo, t.j. 3.101,79 €; súd prvého stupňa preto návrhu navrhovateľa vyhovel, s tým,
že navrhovateľovi priznal právo na úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne z dlžnej sumy, avšak nie od
21. 11. 2003, ako žiadal navrhovateľ, pretože v konaní nebol ustálený deň, kedy došlo k odovzdaniu diela
odporcovi, ale až počnúc 26.11.2003, t.j. deň podania predmetného návrhu na súd, v ktorý deň už dielo
odovzdané a namontované bolo, ako vyplynulo z výpovedí účastníkov konania a listinných dôkazov.

Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ust. § 517 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods.
1, § 634 ods. 2 , § 647, § 650 ods. 1 Obč.zák.

Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 1.173,61 €, ktorá suma pozostáva zo súdneho poplatku
za návrh 155,02 € a z trov právneho zastúpenia spolu 1.018,59 €, a to tarifnej odmeny vo výške spolu
841,61 €, ďalej režijného paušálu spolu 42,24 €, náhrady cestovných výdavkov spolu 43,76 € a napokon
náhrady za stratu času vo výške spolu 90,98 €.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, zjavne v jeho vyhovujúcej časti a
vo výroku o trovách konania, keď navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa buď zmeniť tak, že odvolací
súd návrh zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania, alebo rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca v odvolaní trval na svojej námietke nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní a
poukazoval na skutočnosť, že zmluvu o dielo uzatvoril so živnostníkom N. T. - N., IČO: 35 171 774, a
nie s pôvodným navrhovateľom, spoločnosťou RAVI Slovakia, s.r.o., ( predtým s obchodným menom
WESER Bratislava, s.r.o., IČO : 35 837 225 ). Odporca mal záujem o výrobu konkrétnych dverí, preto
sa obrátil na N. T. - N. ako autorizovaného predajcu pre Bratislavu, ktorý mu aj vypracoval cenovú
ponuku 241 - 2003, čo bol zároveň prvý dokument v rámci celého zmluvného vzťahu. Cenová ponuka
je podpísaná a opečiatkovaná N. T. - N., na pečiatke nechýba IČO a sídlo tohto živnostníka. Odporca
má preto za to, že pri uzatváraní zmluvy, resp. pri predkladaní ponuky na jej uzavretie pracoval N. T. - N.
ako samostatne zárobkovo činná osoba a sám, t.j. pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, za
účelom dosiahnutia zisku, vykonávajúc vlastnú podnikateľskú činnosť. Odkaz na WESER okná - dvere
na cenovej ponuke sa pritom javí ako odkaz na značku výrobku a nie ako odkaz na spoločnosť zapísanú
v obchodnom registri. Pokiaľ na predmetnej cenovej ponuke, jedinom písomnom doklade o uzavretí
zmluvy o dielo, nefiguruje žiadny reálny odkaz na pôvodného navrhovateľa WESER Bratislava, s.r.o.,
a to ani na IČO, prípadne na sídlo spoločnosti, je zrejmé, že s týmto nikdy nemohol odporca zmluvu
o dielo uzavrieť.

Prvostupňový súd uznal, že zmluva o dielo bola uzavretá v ústnej forme, bez ďalšieho však tvrdí, že bola
uzavretá práve s pôvodným navrhovateľom, čo však žiadnym spôsobom nevysvetlil. Navrhovateľ počas
celého konania tvrdil, že došlo aj k uzavretiu písomnej zmluvy, ktoré tvrdenie však napokon nepreukázal.
Odporca v tejto súvislosti v odvolaní opätovne pripomenul, že navrhovateľ tvrdil, že zmluva o dielo bola
uzavretá dňa 4. 5. 2003, ktorý deň bola nedeľa; pravosť a autenticita tejto zmluvy však v konaní nebola
preukázaná, pričom odporca pravosť svojho podpisu na zmluve popieral a poukazoval na to, že uzavretie
zmluvy 3 mesiace pred poskytnutím cenovej ponuky na dielo je viac než diskutabilné, nakoľko cenová
ponuka 241 - 2003 doložená do spisu, je datovaná dňom 4. 8. 2003. Aj prvá záloha odporcu na dielo
bola uhradená dňa 5. 8. 2003, t.j. tri mesiace po tvrdenom uzavretí písomnej zmluvy o dielo. Odporca
považuje za evidentné, že navrhovateľ s odporcom žiadnu písomnú zmluvu o dielo neuzavrel a túto si
pôvodný navrhovateľ vytvoril a za odporcu podpísal neoprávnene.

Žiaden z účastníkov nepoprel pravosť cenovej ponuky 241 - 2003, preto je možné považovať ju -
vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy o dielo - za návrh na uzavretie zmluvy. Všetky ďalšie skutočnosti
súhlasia s predmetnou cenovou ponukou - predmet diela, dohodnutá cena aj ponúkaná zľava 15 %.
Keďže táto ponuka bola odporcom, ako objednávateľom prijatá, mal odporca za to, že zhotoviteľom
diela je živnostník N. T. - N., ktorý s ním do tohto momentu komunikoval, a to nielen ústne, ale aj
písomne. S uvedenými skutočnosťami sa však súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
Fakt, že po uzavretí zmluvy s odporcom komunikoval R.. N. T. - N. hlavne telefonicky a že niektoré
úkony vykonával pôvodný navrhovateľ, už odporca neriešil - vychádzal z toho, že tieto spoločnosti majú
medzi sebou zmluvný vzťah, ktorý im umožňuje sprostredkovanie jednotlivých prác, možno na základe
subdodávky, príp. inak. Na faktúre, ktorú odporcovi vystavil pôvodný navrhovateľ, je uvedené, že „tovar
až do zaplatenia ostáva majetkom A. N. - N. T.“. Odporca nemal dôvod skúmať majiteľa čísla účtu, na
ktoré bola poukázaná zálohová platba. Číslo účtu obdržal odporca na papieriku od N. T., a preto nemal
pochýb, že ide o účet N. T. - N., resp. že peniaze budú poukázané v jeho prospech.

Podpis odporcu na písomnej zmluve, predloženej navrhovateľom, sa nezhoduje s podpisom odporcu na
zápise z rokovania zo dňa 24. 9. 2003; odporca má preto za to, že súdu bol navrhovateľom predložený
falošný dôkaz. Mená T. G. Rastislava boli medializované v súvislosti s kauzou týkajúcou sa údajného
falšovania dokumentov zo strany T. vo veci vykupovania pozemkov na Záhorí. Predmetná kauza nabrala
mediálny rozmer v r. 2006, t.j. v ten rok, ku ktorému je datované postúpenie tvrdenej pohľadávky z
pôvodného navrhovateľa na súčasného navrhovateľa, pritom zmena účastníka konania bola na súde
navrhnutá až rok a pol po samotnom postúpení pohľadávky.

Už v odpore proti platobnému rozkazu odporca navrhoval vykonať dokazovanie výsluchom
stavbyvedúceho, ktorý dôkaz však súd prvého stupňa nevykonal. Stavbyvedúci X. pritom mohol potvrdiť
to, že aktívne legitimovaným v spore nebol pôvodný navrhovateľ ale N. T. - N.. Osobne bol v sídle
zhotoviteľa N. T. - N. zisťovať skutočnosti dôležité pre skoordinovanie prác na rodinnom dome. Pritom
mu pracovníčka zhotoviteľa poskytla doklad, ktorý chcel z dôvodu nezaujatosti osobne predložiť súdu a
ktorý predložil odporcovi až následne po vynesení rozsudku, a to krycí list - ponuka č. 018-2003, ktorý

preukazuje, že túto objednávku evidoval u seba N. T. - N. a nie spoločnosť WESER Bratislava, s.r.o.
Na tomto krycom liste je uvedené, že ponuka bola akceptovaná dňa 4. 8. 2003 a v rovnaký deň bol
predmet diela objednaný vo „WIPRO“. Navrhovateľ pritom tvrdil, že bez úhrady zálohy nie je možné
realizovať objednávku u ich subdodávateľa. Krycí list tak ani v tomto nepotvrdil výpoveď navrhovateľa,
resp. svedka.

Odporca sa preto domnieva, že v zmysle zásady, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv,
než má on sám, nebolo postúpenie pohľadávky platné a navrhovateľ sa vlastníkom pohľadávky nestal;
nemôže sa preto ako oprávnený subjekt domáhať voči odporcovi jej úhrady.

Súd prvého stupňa v rozsudku argumentoval tým, že námietka aktívnej legitimácie bola odporcom
vznesená až po 7 rokoch a vyhodnotil ju ako účelovú. Odporca k tejto skutočnosti v odvolaní uviedol,
že počas 7 rokov sa v konaní uskutočnili len asi 4 pojednávania, pričom už na prvom z nich, dňa 19. 4.
2006 bola vznesená námietka aktívnej legitimácie. Odporca sa domnieva, že súd prvého stupňa sa s
námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa dostatočným spôsobom nevysporiadal a svoje
závery riadne a presvedčivo nevysvetlil. Odporca trval na tom, že na základe uzatvoril ústnu zmluvu o
dielo, a to zmluvu o zhotovení veci na zákazku, pričom zmluvu uzavrel so živnostníkom N. T. - N..

Okrem nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní odporca tiež namietal, že posledná časť
ceny za dielo nie je splatná a to do dnešného dňa, nakoľko dielo nebolo do dnešného dňa riadne
odovzdané. Je pravdou, že zostávajúcu časť vo výške 3.101,79 € mal odporca uhradiť po úplnom
skončení diela. Zhotoviteľ však nijako nepreukázal, že objednávateľovi dodal celé dielo, t.j. všetky jeho
súčasti. Bez odovzdania celého diela zhotoviteľ nemal právo vystaviť konečnú faktúru. Súd počas celého
konania od navrhovateľa ale ani od N. T. nepožadoval predloženie preberacieho protokolu alebo iného
dokladu, ktorý by slúžil na preukázanie, že dielo bolo odovzdané kompletné. Dielo pritom zahŕňalo
nielen dodávku ale aj montáž. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, keď tvrdil naopak, že zo
skutočnosti, že odporca neúplné dielo prevzal a užíva ho, nemožno automaticky vyvodiť, že dielo bolo
úplne odovzdané, vykonané riadne a včas a že odporcovi vznikla povinnosť uhradiť zhotoviteľovi plnú
cenu za dielo. Zhotoviteľ dodal odporcovi neúplné dielo, ktoré vykazovalo značné vady a nespĺňalo jeho
požiadavky, tak z technickej ako aj z estetickej stránky. Neuhradením poslednej časti ceny diela vo výške
3.101,79 € postupoval odporca v súlade s ust. § 634 ods. 2 Obč.zák., kedy naviazal celkovú úhradu
ceny diela na jeho vykonanie.

Odporca trval v odvolaní na tom, že dodané dielo nespĺňalo požiadavky odporcu, preto ho reklamoval. K
reklamácii pristúpil, vzhľadom na dovtedy zaužívaný spôsob komunikácie, telefonicky a prostredníctvom
sms. Na základe tejto reklamácie sa uskutočnilo rokovanie dňa 24. 9. 2003, na ktorom odporca
špecifikoval jednotlivé vady diela a bol dohodnutý spôsob ich odstránenia. Odporcovi nie je zrejmé,
na základe čoho predmetný zápis z rokovania súd nepovažoval za dostatočné reklamačné konanie. V
odpore proti platobnému rozkazu odporca poukazoval na sms správu zo dňa 24. 11. 2003 od N. T. s
obsahom „Vážený pán U., z vážnych pracovných dôvodov sa Vám dnes nemôžem venovať a žiadam
Vás o odklad rokovania o dva dni. Za porozumenie ďakujem, T.“. Pokiaľ by si súd vyžiadal od mobilného
operátora, resp. odporcu výpis krátkych správ, má odporca za to, že tieto by mohli byť považované za
elektronickú písomnú komunikáciu a tým aj za písomnú reklamáciu diela, ktorej sa súd v rozsudku
dožaduje. Z citovanej sms je zároveň zrejmé, že ešte dňa 24. 11. 2003 neboli vady diela odstránené
a N. T. ako zhotoviteľ mal vedomosť o vadách diela aj o záujme odporcu o ich odstránenie. Odporca
v konaní navrhol na preukázanie svojich tvrdení vykonať dokazovanie výpismi z telefonických hovorov
odporcu, z ktorých by bolo zrejmé, že medzi odporcom a zhotoviteľom prebiehala komunikácia, súd však
tento návrh zamietol, keď konštatoval, že „samotné výpisy z telefonických hovorov nesvedčia o tom, že
odporca dielo reklamoval“.

Odporca poukazoval na znalecký posudok č. 2/2010 od znalca Z.. H. Q., dielo v čase zhotovenia,
t.j. 6 rokov po tvrdenom bezvadnom odovzdaní vykazuje vady, ktoré nemôžu byť spôsobené bežným
opotrebením, ale ich nesprávnou montážou, pričom znalec odhadol opravu tohto diela na cca 8.000 €.

Odporca ďalej namietal, že faktúra č. 0046/2003, na základe ktorej požaduje navrhovateľ od odporcu
úhradu sumy 3.101,79 €, bola zhotoviteľom vystavená dňa 19. 9. 2003 s dátumom splatnosti dňa 26.
9. 2003, v ktorej dobe však dielo nebolo ešte dokončené, ani funkčne odskúšané a prevzaté. Faktúra
bola vystavená ešte pred samotným rokovaním dňa 24. 9. 2003, na ktorom boli riešené vady diela.
Uvedené je zároveň v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu, keďže zmluva o zhotovení dverí
na zákazku je spotrebiteľskou zmluvou. Faktúra zároveň nemá všetky náležitosti daňového dokladu,
keďže neobsahuje menu, v ktorej má byť fakturovaná suma uhradená.

Osobitne napadol odporca odvolaním výrok o trovách konania, v ktorej časti odvolania upriamil
pozornosť na skutočnosť, že uznesením zo dňa 2. 11. 2010 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti
o návrhu navrhovateľa, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, keď v spomínanom
uznesení prvostupňový súd zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Týmto bol napadnutý rozsudok, v ktorom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania opiera
o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania a
túto vyčíslil v rozsudku. Súd prvého stupňa sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal s časťou sporu,
v ktorom bolo konanie o návrhu zastavené. Navrhovateľ sa totiž pôvodne domáhal okrem zaplatenia
priznanej istiny a úrokov z omeškania tiež zmluvnej pokuty vo výške 7,93 € ( 239,- Sk ) za každý
deň omeškania odo dňa 21. 11. 2003 do zaplatenia. Navrhovateľ bez zavinenia odporcu návrh v časti
úhrady zmluvnej pokuty vzal späť. Zmluvná pokuta ako opakujúce sa plnenie, mala byť ako samostatný
nárok nielen predmetom poplatkového úkonu na vyrubenie súdneho poplatku za návrh, ale zároveň aj
základom pre výpočet tarifnej odmeny úkonu právnej služby advokáta. Ak by súd priznal navrhovateľovi
rozsudkom zmluvnú pokutu tak, ako ju navrhovateľ pôvodne uplatňoval, táto by tvorila podstatnú časť
plnenia, a to vo výške 20.126,90 € ( v prepočte 606.343,- Sk ). Nie je preto správny záver súdu prvého
stupňa o tom, že navrhovateľ bol v konaní úspešný; odporca je názoru, že v tejto časti mal považovať za
čiastočne úspešného odporcu, nie navrhovateľa. Odporca si preto uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania
v sume 3.994,80 € pre prípad zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolacím súdom.

Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdiť a navrhovateľovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.

K odporcovej námietke nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní vo vyjadrení uviedol, že
posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa je nutné posudzovať v kontexte všetkých úkonov zo strany
navrhovateľa a odporcu, súvisiacich s dodávkou výrobkov, ktoré boli zabudované v stavbe vo vlastníctve
navrhovateľa. N. T. bol v čase dojednávania podmienok dodávky výrobkov konateľom spoločnosti
WESER Bratislava, s.r.o. ( spoločnosť zmenila názov na RAVI Slovakia, s.r.o. dňom 18. 11. 2003 ) a
zároveň podnikateľom s obchodným názvom N. T. - N.. Skutočnosť, že odporca obdržal cenovú ponuku
od N. T. - N., sama osebe neznamená, že s týmto subjektom vstúpil do zmluvného vzťahu.

Bez ohľadu na spornú Zmluvu o dielo odporca nesporne musel mať vedomosť o tom, že odporca je
dodávateľom objednaných výrobkov najmä z písomností, ktoré obdržal :

- prijal a plnil v zmysle zálohových faktúr dodávateľa výrobkov WESER Bratislava, s.r.o., ktorému uhradil
na účet 4 zálohové platby na dodávku výrobkov,

- bola mu doručená výzva na poskytnutie súčinnosti dodávateľa WESER Bratislava, s.r.o., zo dňa 22.
9. 2003,

- zápis z rokovania dňa 24. 9. 2003 s WESER Bratislava, s.r.o. odporca potvrdil svojím podpisom, teda
tvrdenie, že na základe skutočnosti, že vo veci dodávky výrobkov prevzal najskôr cenovú ponuku K. N.
T. - N. a potom komunikoval aj s N. T., a preto tvrdenie, že je v právnom vzťahu s N. T. - N., považuje
navrhovateľ za účelové.

Keďže odporca neuhradil cenu plnenia v celom rozsahu, ktorú odporca uznal, je navrhovateľ v zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávky oprávneným veriteľom voči odporcovi.

Pokiaľ ide o časové uzatvorenie zmluvy o dielo, v prípade dátumu 4. 5. 2003 sa jedná o preklep a chybu
pri spracovaní zmluvy, ktorá je obvyklá pri počítačovom spracovaní vzorových dokumentov uložených
v počítači. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ súdu nepredložil originál dokumentu, súd naň
neprihliadal a vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Vyplýva z neho, že odporca bol
dostatočne oboznámený s podmienkami plnenia zo zmluvy o dielo tak, ako boli uvedené v písomnej
podobe zmluvy, ktorú odporca odmieta. Nerozporuje pritom základné podstatné náležitosti vzniku zmluvy
o dielo, ktorými sú predmet zmluvy, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a výšku
odmeny, termín plnenia tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení zmluvy, ktorej platnosť namieta.
Navrhovateľ trval na tom, že zmluvný vzťah vznikol medzi spoločnosťou WESER Bratislava, s.r.o. ako
zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom, dňa 4. 8. 2003 uzatvorením Zmluvy o dielo.

Nedôvodné sú aj námietky odporcu v súvislosti s prevodom pohľadávky; časové omeškanie v súvislosti
s oznamovacou povinnosťou o zmene veriteľa nemá vplyv na platnosť zmluvných dojednaní zo Zmluvy
o postúpení pohľadávok na navrhovateľa.

K splatnosti ceny diela navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že listom zo dňa 14. 11. 2003 zhotoviteľ
vyzval odporcu na protokolárne prevzatie diela, k čomu nedošlo. K splneniu tejto povinnosti teda došlo
najneskôr dňom 14. 12. 2003. Napriek tomu, že zhotoviteľ diela je do úplného zaplatenia ceny jeho
vlastníkom, odporca predmet diela fakticky užíva aj napriek tomu, že cenu diela v celom rozsahu
nezaplatil a plnenie neodmietol. Vady vytýkané v protokole dňa 24. 9. 2003 boli zhotoviteľom odstránené
najneskôr do 24. 10. 2003, iné vady odporca preukázateľne neuplatnil. Vady diela, ktoré odporca
preukazuje v tomto konaní znaleckým posudkom, navrhovateľ odmieta. Zmluvné strany dojednali
platobné podmienky úhradou zálohových faktúr, splatných v lehote 7 dní od doručenia faktúry. Splatnosť
faktúr nebola dohodnutá na prevzatie predmetu plnenia. Vlastníctvo k predmetu plnenia bolo viazané
na úplné zaplatenie ceny. Úhrada ceny diela nevylučovala uplatnenie vád diela.

Navrhovateľ sa stotožnil aj s rozhodnutím prvostupňového súdu v časti trovách konania.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania ) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 1 O.s.p. ), pričom zistil,
že odvolaniu odporcu vo veci samej nemožno priznať úspech; odvolanie odporcu v časti týkajúcej sa
trov konania je dôvodné.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne
právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 631, § 633 ods. 1, § 544 ods.
1, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil,
tak ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 631 Obč.zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
( zhotoviteľ diela ), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 644 Obč.zák. ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu
zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa § 646 ods. 1 Obč.zák. ( v znení účinnom do 31. 3. 2004 ) záručná doba je 6 mesiacov.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom prvostupňového súdu, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie
navrhovateľa, ktorú v konaní vzniesol odporca, je neopodstatnená. Z obsahu spisového materiálu je
zrejmé, že odporca viackrát v priebehu konania menil svoju obranu. To, čo namietal odporca od počiatku,
bola okolnosť, že navrhovateľ dielo nedokončil a protokolárne ho doposiaľ neodovzdal ( odpor odporcu
proti platobnému rozkazu, doručený dňa 20. 4. 2004, č.l. 38, 39 spisu ). Na pojednávaní dňa 19.

4. 2006 ( č.l. 63 spisu ) odporca namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, avšak nie z
dôvodu, že by spochybňoval navrhovateľa ako zmluvného partnera zo Zmluvy o dielo, ale z dôvodu
Zmluvy o postúpení pohľadávky. Prvýkrát namietol odporca aktívnu legitimáciu navrhovateľa z dôvodu,
že predmetnú zmluvu uzavrel s iným podnikateľským subjektom, v konaní na pojednávaní dňa 18. 5.
2010 ( č.l. 146 spisu ), keď v predchádzajúcich štádiách konania ničím aktívnu legitimáciu navrhovateľa
vyplývajúcu zo Zmluvy o dielo nenamietal, naopak, vo veci sa vyjadroval tak, že nespochybňoval, že to
bol navrhovateľ ( resp. ešte predtým jeho právny predchodca ), s ktorým uzavrel Zmluvu o dielo.

V už spomínanom odpore proti platobnému rozkazu odporca samotný uvádza, že v zmysle uzavretej
Zmluvy o dielo bol navrhovateľ povinný vykonať dielo v termíne od 5. 8. 2003 do 6 týždňov, t.j. do 16. 9.
2003; rokovanie dňa 24. 9. 2003 viedol odporca so spoločnosťou WESER Bratislava, s.r.o., ako o tom
svedčí vyhotovený zápis ( č.l. 41 spisu ); vo svojej výpovedi odporca ( č.l. 64 spisu ) opakovane namietal
nedostatočnú kvalitu plnenia, ktoré mu navrhovateľ poskytol, nie však skutočnosť, že navrhovateľ bol zo
Zmluvy o dielo zhotoviteľom. Okolnosť, že odporca obdržal cenovú ponuku od podnikateľského subjektu
N. T. - N. nemá za následok, že Zmluvu o dielo uzavrel s ním.

Spoločnosť WESER Bratislava, s.r.o. bola preto ako veriteľ pohľadávky, vzniknutej z uzatvorenej Zmluvy
o dielo, oprávnená túto pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpiť na terajšieho
navrhovateľa.

Neopodstatnená bola argumentácia odporcu týkajúca sa tvrdenia, že mu navrhovateľ odovzdal dielo v
nedostatočnej kvalite, následkom čoho u navrhovateľa vady diela reklamoval, čo preukazoval zápisom
z rokovania zo dňa 24. 9. 2003. Uvedený zápis nemožno vyhodnotiť ako reklamáciu odporcom
tvrdených vád diela. Predovšetkým vady diela musí objednávateľ reklamovať ( vytknúť ) v záručnej dobe
( šesťmesačnej prekluzívnej dobe, § 646 ods. 1 Obč.zák. v znení účinnom do 31. 3. 2004 ). Súdna
prax judikovala, že na to, aby nedošlo k zániku ( preklúzii ) práv zo zodpovednosti za vady uplynutím
záručnej doby, nestačí, keď objednávateľ tieto vady zhotoviteľovi vytkne ( reklamuje ), ale je nutné,
aby v tejto lehote zároveň uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád voči zhotoviteľovi diela
uplatňuje. Z obsahu predloženého zápisu z rokovania však neplynie, že vôbec obsahuje súpis vád, a
už vôbec nie, aké právo z dôvodu reklamácie objednávateľ uplatňuje ( porovnaj R 12/1989 ). Je nutné
súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že odporca ( ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné
bremeno ) v konaní nepreukázal, že navrhovateľom dodané dielo bolo vadné, ani aké vady malo, že
tieto vady odporca reklamoval v záručnej ( prekluzívnej ) dobe, a tiež aké práva zo zodpovednosti
za vady si uplatnil. Vytknutie vád odporcom už vôbec nemožno mať za preukázané telefonickým
hovorom s navrhovateľom, na ktorý poukazoval v odvolaní odporca, keď nie je nijako preukázaný obsah
tohto ( prípadne iných ) hovorov a výpis prehľadu o telefonických hovoroch odporcu s navrhovateľom
od mobilného operátora rovnako nepreukazuje, čo bolo obsahom týchto hovorov ( t.j., že odporca
reklamoval vady, aké vady a aké práva zo zodpovednosti za vady si uplatnil ). Uvedené skutočnosti
nemožno mať za preukázané ani z sms správy, na ktorú sa odporca odvoláva.

Pokiaľ ide o námietky odporcu týkajúce sa splatnosti zostatku ceny diela, odvolací súd sa so závermi
prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje, to aj pokiaľ ide o riešenie, zvolené prvostupňovým
súdom v otázke, kedy došlo k prevzatiu diela odporcom a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vo vyhovujúcom výroku
ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ).

Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil ( § 220 O.s.p. ),
keď je potrebné dať za pravdu odporcu v jeho odvolaní v tom, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o trovách konania nevzal do úvahy, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatňoval pôvodne
okrem doplatenia zvyšku ceny diela aj zaplatenie zmluvnej pokuty, v ktorej časti v priebehu konania vzal
svoj návrh späť, takže konanie o tejto časti jeho návrhu bolo zastavené ( § 96 O.s.p. ). Zároveň je nutné
súhlasiť aj s tým, že uvedeným späťvzatím návrhu navrhovateľ zavinil, že konanie o tejto časti návrhu
muselo byť zastavené, následkom čoho vzniklo odporcovi v tejto časti právo na náhradu trov konania,

v súlade s ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Navrhovateľ bol naopak úspešný, a teda mu prináleží
právo na náhradu trov konania v časti, týkajúcej sa priznania zaplatenia zostatku ceny diela, v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené úspechy ako navrhovateľa, tak i odporcu v konaní
o samostatných uplatnených nárokoch, mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania po
správnosti aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t.j. rozhodnúť o trovách tak, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keď vzal do úvahy,
že navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný v nároku vo veci samej a odporca v časti týkajúcej sa
trov prvostupňového konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.