Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/96/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225764
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110225764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky T. T., nar.

XX.X.XXXX, bývajúcej v W., D.. O. X, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu financií
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody vo výške 3.485,36 Eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Košice I dňa 7. apríla 2010, neskôr postúpeným tunajšiemu súdu, sa
navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 105.000,-Sk (3.485,36
Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% od 4.3.2002, ako aj na náhradu trov konania titulom

všeobecnej zodpovednosti a zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 58/1969
Zb. Dôvodila, že s nebankovým subjektom BMG Invest, s.r.o. (ďalej len "nebankový subjekt") uzavrela
zmluvu o pôžičke a investovala do neho bona fide peňažné prostriedky. Vláda Slovenskej republiky,
resp. jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných
osôb v nebankovom subjekte, čím ju značne poškodili na ústavných právach zakotvených v článkoch
12, 19 ods. 1, článku 20 ods.1 a 3, čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky
ako vrcholný orgán výkonnej moci porušila uvedené články Ústavy Slovenskej republiky tým, že včas
nekonala a nezakročila voči činnosti nebankových subjektov tak ako jej to ukladá Ústava Slovenskej

republiky a Trestný poriadok. Rovnako zostalo pasívne aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky a
daňové úrady, ktoré napriek podozreniu z páchania trestnej činnosti nebankovými

subjektami od nich naďalej vyberali dane a nepostavili ich činnosť mimo zákon. Podľa navrhovateľky
vláda Slovenskej republiky a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o

- 2 -

porušovaní zákona nebankovými subjektami, mali aj dostatok nástrojov na zamedzenie tohto
porušovania. Tým, že nekonali, resp. konali povrchne a zdĺhavo, de facto umožnili páchanie trestnej
činnosti a sú povinní niesť za to zodpovednosť.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 6. júla 2010 a 12. novembra 2010 rozšírila svoj pôvodný

návrh a žiadala zaplatenie sumy celkom vo výške 8.699,43 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 3.485,36
Eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 5.214,07 Eur. Od svojho návrhu na rozšírenie žalobnéhopetitu navrhovateľka ustúpila ústnym podaním do zápisnice dňa 9. novembra 2011a žiadala na neho
neprihliadať.

Odporca v rámci prípravy pojednávania vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania s

týmto nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že činnosť investičných spoločností a
investičných fondov bola upravená zákonom č. 248/1992 Zb., ktorý jednoznačne definoval investičnú
spoločnosť a investičný fond. Od 1.1.2000 nadobudol účinnosť zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom
investovaní, v zmysle ktorého zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej
výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské

spoločnosti a výkon dozoru vykonával na základe zákona č. 329/2000 Z.z. účinného od 1.11.2000 Úrad
pre finančný trh. Predmetný zákon o kolektívnom investovaní jasne definoval správcovskú spoločnosť a
tieto podmienky navrhovateľkou označená firma nespĺňala. Spolu s ďalšími spoločnosťami ako Drukos
a.s. a Horizont Slovakia, o.c.p., nebankový subjekt BMG Invest, s.r.o. nespĺňal charakter banky v
zmyslezákonaobankách,apretonepodliehaldohľaduvykonávanémuNárodnoubankouSlovenska.Pri
uzatváraní zmlúv o pôžičke, ktoré vychádzali zo slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle ich účastníkov,

si každý sám musí zvážiť riziká z toho plynúce; ide totiž o dobrovoľný záväzkový vzťah. Zodpovednosť
za škodu, ktorá následne vznikla účastníkom zmlúv, nie je možné preniesť na štát z dôvodu, že si títo
neoverili,doakejspoločnostisarozhodlivložiťsvojefinančnéprostriedky.Štátprijalvtejtooblastiviaceré
legislatívne opatrenia, keď novelou zákona č. 252/1999 Zb. o bankách zamedzil prijímanie peňažných
prostriedkov subjektami poskytujúcimi služby ekvivalentné bankovým, bez príslušného povolenia.

Bol prijatý zákon č. 384/1999 Zb. o kolektívnom investovaní, ktorý zaviedol definíciu kolektívneho
investovania a možnosť jeho vykonávania len s povolením Úradu pre finančný trh. Vláda schválila
12.1.2000 Ministerstvom financií SR pripravený návrh opatrení na zamedzenie podnikania takýchto
subjektov. V priebehu roku 2000 uskutočnilo Ministerstvo financií SR vysvetľovaciu kampaň s osobitným
dôrazom na riziká investovania do nebankových subjektov. A napokon novelou Obchodného zákonníka

boli sprísnené ustanovenia o tichom spoločenstve a bol prijatý zákon o cenných papieroch č. 566/2001
Z.z., ktorý určil základný regulačný mechanizmus pre činnosť tzv. nebankových subjektov. Z uvedeného
dôvodu žiadal odporca návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť. Odporca namietal aj nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie v spore, keď dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami
zabezpečoval od 1.10.2000 Úrad pre finančný trh.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 9. novembra 2011, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania.
Pojednávanie viedol v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,
ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako neospravedlnil a ani

- 3 -

nepožiadal o odročenie pojednávania. Po vykonaní dokazovania súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dokladmi
založenými do súdneho spisu, a to najmä Zmluvou o pôžičke PZ-KO-2001 09 24/09 03 03/OS-
OS z 24.9.2001, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943 z 13. marca 2002, listom
Ministerstva financií adresovaný Občianskemu združeniu SVOJPOMOC zo dňa 23. mája 2003,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2004, sp. zn. 6Ndt 6/2004, návrhom skupiny

poslancov Národnej rady SR z 24.4.2002, ako aj ostatným obsahom súdneho spisu. Súd upustil od
vykonania dokazovania výsluchom svedka N.. Y. T., nakoľko jeho výsluch považoval za nadbytočný,
nehospodárny a na ustálenie skutkového stavu a rozhodnutie o veci postačovali dôkazy nachádzajúce
sa v súdnom spise. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka uzatvorila s nebankovým subjektom B.M.G. Invest, s.r.o. ako veriteľka dňa 24. septembra

2001 v priestoroch pobočky v Košiciach zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička peňažných
prostriedkov vo výške 3.485,36 Eur (105.000,-Sk). Zmluva o pôžičke bola uzatvorená na dobu určitú (3
mesiace). Finančné prostriedky, ktoré navrhovateľka získala predajom chaty, odovzdala nebankovému
subjektu na mieste samom, v prítomnosti jej manžela a nebohého otca, s prísľubom, že jej ich vráti
spolu s úrokmi, k čomu však z jeho strany nedošlo. Na uzavretie zmluvy ju naviedol jej nebohý otec a ajreklama v televízii. Samotnú zmluvu o pôžičke uzatvárala dobrovoľne, neodstúpila od nej, ani si nebola
vedomá, že by tak učinil nebankový subjekt, avšak pri jej uzatváraní ju nik, ani štát, neupozornil na
prípadné hroziace riziká. Navrhovateľka sa presne nepamätala, od koho sa dozvedela o vzniku škody,

osobne však navštívila pobočku nebankového subjektu a zistila, že táto je už zatvorená. Keďže nemala
vedomosť o konkurznom konaní na majetok nebankového subjektu, navrhovateľka si neuplatnila formou
prihlášky svoju pohľadávku do konkurznej podstaty úpadcu. Navrhovateľka mala vedomosť o trestnom
konaní voči konateľom spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o., avšak ako poškodená si neuplatnila nárok na
náhradu škody v trestnom konaní.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 2004, sp. zn. 6Ndt 6/2004,
vyplýva, že súd nepripustil účasť poškodených v trestnej veci proti obvinenému Vladimírovi Frunimu a
spol. vedenej na prezídiu Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Východ
pod sp. zn. PPZ-7/BPK-V-2004.

Z výpisu z Obchodného registra vedeného na spoločnosť B.M.G. INVEST s.r.o. súd zistil, že Krajský
súd v Košiciach uznesením zo dňa 3.9.2002, č.k. 5K 12/02-125, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka

B.M.G. INVEST .s.r.o. a ako správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Františka Hadušovského.

Uznesením č. 1943 z 13.3.2002 zobrala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie komplexnú
informáciu vlády Slovenskej republiky o stave a situácii v nebankových finančných subjektoch a
vykonaných opatreniach vlády Slovenskej republiky a požiadala vládu Slovenskej republiky zabezpečiť
preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj zmluvných vzťahov a finančných operácií

spôsobilých poškodzovať veriteľov a predložiť Národnej rade Slovenskej

- 4 -

republiky vyhodnotenie nákladov subjektov na reklamu a pozitívnu prezentáciu firiem a vyčíslenie
odvetvových daní z reklamy.

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila v apríli 2002 do Národnej rady

Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o jednorazovom odškodnení osôb postihnutých
nedôslednou kontrolou štátu nad činnosťou nebankových finančných spoločností pôsobiacich na území
Slovenskej republiky v rokoch 1992-2001.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo listom z 23.mája 2003 občianskemu združeniu
SVOJPOMOC zotrvanie na stanovisku ohľadne "komplexnej informácie vlády SR o stave a situácii

v nebankových finančných subjektoch a vykonaných opatreniach vlády SR". Nebankové subjekty
podnikali v právnej forme akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným podľa
Obchodného zákonníka a štát im neudelil žiadne povolenie, resp. licenciu na výkon ich činnosti, pričom
samotná činnosť nepodliehala štátnemu dozoru.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci,zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnosti
tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb.

Podľa§18ods.1zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon o zodpovednosti štátu") štát zodpovedá za

škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených
v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1, ods. 3 zákona č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch

(ďalej len "zákon č. 248/1992 Zb."), investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré
podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy
a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom
ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika spôsobmi ustanovenými týmto
zákonom. Investičná spoločnosť a investičný fond môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a

nemôžu byť založené na základe výzvy na upisovanie akcií.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 248/1992 Zb. činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než
investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa§37ods.4zákonač.248/1992Zb.akministerstvozistí,ženeoprávnenáosobavykonávačinnosť,
ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo

- 5 -

investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží jej pokutu až do výšky 25. 000.000 Sk.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 385/1999 Zb. o kolektívnom investovaní, správcovská spoločnosť je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na
základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto
zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových

fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. Správcovská spoločnosť nesmie
vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona, môže mať iba právnu formu akciovej
spoločnosti a nesmie zmeniť predmet svojej činnosti, ani svoju právnu formu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách (ďalej len "zákon č. 21/1992 Zb.") sa bankami na
účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová

spoločnosť alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav podľa tohto zákona, ktoré: a) prijímajú
vklady a b) poskytujú úvery a ktoré na výkon činností podľa písmen a) a b) majú povolenie pôsobiť ako
banka.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov

úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha
bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Podľa obsahu sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi náhrady škody, a to tak titulom jeho
zodpovednosti v zmysle všeobecných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za porušenie právnej
povinnosti (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj titulom zodpovednosti za nesprávny úradný
postup podľa zákona č. 58/1969 Zb.Ustanovenie§420Občianskehozákonníkazakotvujevšeobecnúzodpovednosťfyzickýchaprávnických
osôb za vzniknutú škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej
zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podrobne

upravená v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 58/1969 Zb., je osobitným druhom zodpovednosti
za škodu. Má teda prednosť pred úpravou všeobecnej zodpovednosti za škodu nachádzajúcou sa v
ustanoveniach § 420 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť súd právne posudzoval
nárok navrhovateľky podľa zákona o zodpovednosti štátu (č. 58/1969 Zb.).

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu

podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., ako zodpovednosti objektívnej, je súčasné, t.j. kumulatívne
splnenie troch podmienok a to:

- 6 -

1/ nesprávny úradný postup orgánu štátu

2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako
aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu.

Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto

treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti
chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom

platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
Každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť,
takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.

Zákon č. 284/1992 Zb. presne definoval, aký subjekt možno považovať za investičnú spoločnosť a

investičný fond, a tiež akým spôsobom mohla taká právnická osoba vykonávať svoju činnosť. Išlo o
zhromažďovaniepeňažnýchprostriedkovspôsobmiustanovenýmizákonom,tedapredajompodielových
listovaupisovanímalebovydávanímakcií.Inéosobynesmelitútočinnosťvykonávať.Zákonupravovalaj
povinnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri zistení, že túto činnosť vykonávala iná právnická
osoba ako investičná spoločnosť alebo investičný fond, a to tak, že zakázal spoločnosti túto činnosť.

Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, odporca mohol v rámci výkonu štátneho dozoru v
medziach svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného
zákona č. 284/1992 Zb. mohli vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. Muselo
by však nepochybne ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto
zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob

činnosti však v tomto prípade zo strany nebankového subjektu B.M.G. Invest s.r.o., nešlo. Odporca preto
nemal oprávnenie činnosť vykonávanú daným subjektom zakázať.Obdobne možno konštatovať, že podľa zákona č. 385/1999 Zb. v období od 1.1.2000 do nadobudnutia
účinnosti zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh mohol odporca zakázať vykonávanie činnosti,
ktorú bola podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár,

pričom táto činnosť bola vymedzená vo vyššie citovanom § 5 tohto

- 7 -

zákona. Ani v tomto prípade však činnosť spoločnosti B.M.G. Invest s.r.o. nezodpovedala tej, ktorá bola
zákonom zverená správcovskej spoločnosti; odporca teda nemohol ani v tomto prípade uplatniť túto
zákonnú právomoc. Nemohol tak urobiť ani Úrad pre finančný trh. Keďže nebankový subjekt nespĺňal
ani charakter a znaky banky v zmysle zákona o bankách, odporca nemal oprávnenie zasahovať do jeho

činnosti, keďže jeho činnosť nepodliehala dozoru štátu.

Nečinnosť zo strany odporcu nemohla založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení
s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu totiž v tomto ohľade
nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne
neuvedené, a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Naviac, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovateľka uzatvorila s nebankovým subjektom
zmluvu o pôžičke podriadené režimu Občianskeho zákonníka. Išlo teda o dvojstranný právny úkon,
ktorý vznikol v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená
určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ešte pred jej uzavretím sa navrhovateľka
mohla aspoň laicky presvedčiť už z označenia spoločnosti, s ktorou vstúpila do záväzkového vzťahu, že

táto nie je investičnou spoločnosťou, ani fondom, keďže nemala formu akciovej spoločnosti a nemala
ani formu a znaky banky. I napriek tvrdeniu, že nebola nikým, ani štátom, inštruovaná a poučená o
možných hroziacich rizikách v súvislosti s jej vkladom do nebankového subjektu, súd je toho názoru, že
navrhovateľka mala postupovať s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo
požadovať a zvážiť možnú mieru rizika investovania svojich vkladov do nebankového subjektu. Na

základe slobodného rozhodnutia však vstúpila do dvojstranného vzťahu, v ktorom prevzala na seba
určité práva a povinnosti. Vzhľadom na to, že medzi ňou a obchodnou spoločnosťou B.M.G. Invest
s.r.o. vznikol súkromnoprávny vzťah, štát zastúpený Ministerstvom financií Slovenskej republiky do tohto
vzťahu nemohol žiadnym spôsobom zasahovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by

sa odporca dopustil vytýkaného nesprávneho úradného postupu, a teda nepreukázala splnenie hneď
prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu.

Súd sa domnieva, že navrhovateľka nepreukázala splnenie ani ďalšej podmienky pre zodpovednosť
štátu za škodu, a to samotný vznik škody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na majetok
nebankového subjektu B.M.G. Invest s.r.o. bol uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5K

12/02 vyhlásený konkurz. Navrhovateľka si ako konkurzná veriteľka mohla prihlásiť svoju existujúcu
pohľadávku zo zmluvy o pôžičke v konkurznom konaní, ku ktorému úkonu, ako sama uviedla na
pojednávaní súdu, nepristúpila. Z výpisu z obchodného registra predmetnej spoločnosti mal súd za
preukázané, že konkurzné konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené. Podľa ustálenej
judikatúry(rozhodnutieNSSRvovecisp.zn.4Cz110/84,vovecisp.zn.4Cdo199/2005)môžebyťnárok

na náhradu škody voči štátu úspešne uplatnený v občianskom súdnom konaní až vtedy, ak nemožno
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech
získal a je povinný ho vydať. Preto pokiaľ navrhovateľka evidovala voči nebankovému subjektu

- 8 -

pohľadávku a malo ísť o prospech, ktorý bol povinný tento subjekt vydať, pokiaľ nepreukázala

bezúspešné domáhanie sa vydania tohto majetkového prospechu od nebankového subjektu, nemôžebyť daný základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb.; nie je daný predpoklad
existencie škody.

So zreteľom na vyššie uvedené možno teda zhrnúť, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné

bremeno ohľadne preukázania splnenia predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, ktorej
sa mal dopustiť v dôsledku nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Súd preto
posúdil návrh navrhovateľky za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadne nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore, túto súd
nepovažoval za dôvodnú. Je zrejmé, že Úrad pre finančný trh, ktorý bol zriadený zákonom č. 329/2000
Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a do ktorého kompetencie

patrila (v určitom období) aj kontrola kapitálového trhu, nebol ústredným orgánom štátnej správy (zákon
č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), a preto orgánom
kompetentným konať v mene Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Naviac, tento úrad
bol zrušený prijatím zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na

ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko odporca nepodal návrh na ich
priznanie a z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.- 9 -

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 9. novembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Henčeková A.