Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/102/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5709011436
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5709011436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich

Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2011 v trestnej veci proti obž. T.
T., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obž. T. T. I.C., nar. XX.XX.XXXX U. Y., trvale bytom Y. - A., J. Č.. XXXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1/

- v noci z 13. na 14.3.2009 pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju vtedajšiu manželku Y. T., nar.
X.X.XXXX, v mieste ich spoločného bydliska v Martine - Záturčí, v byte na Ul. J. Č.. XXXX/X, pričom
jej vulgárne nadával, opakovane sa jej pýtal s kým ho podvádza, vyhrážal sa jej smrťou s nožom v
ruke, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť, takéto konanie však u
poškodenej Y. T. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

2/

- v presne nezistený deň v mesiaci máj 2009 pred bytovým domom na Ul. R.. E. Č.. XXXX/XX, Martin-
Košúty, v mieste bydliska rodičov vtedajšej manželky Y. T., nar. X.X.XXXX, začal poškodenej nadávať,
pýtal sa jej či spáva „s tým ušatým T.“, a potom sa jej vyhrážal, že jej rozbije hlavu o sklenené dvere, na
čo mu matka poškodenej, ktorá pozerala z okna domu povedala, nech si hlavu o dvere „ojebe sám“, na
čo obžalovaný odišiel, uvedená vyhrážka u poškodenej Y. T. aj vzhľadom na predchádzajúce vyhrážky

a fyzické napadnutie, vzbudila u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a taký čin spáchal so zbraňou ( v bode 1/ ) a na chránenej osobe - manželke,

č í m s p á c h a l

- pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

Z a t o sa o d s u d z u j ePodľa § 360 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 4 ( štyri ) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 19.10.2009 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1
Pv 280/09 na obv. T. T., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

V období od presne nezisteného dňa v posledných dvoch rokoch spolužitia v ich spoločnom mieste

bydliska v Martine - Záturčí na Ul. J. Č.. XXXX/X, týral svoju manželku Y. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že
jej v presne nezistené dni opakovane vulgárne nadával, upodozrieval ju z nevery, fyzicky ju napádal
tak, že ju strkal, fackal a kopal, nútil ju k sociálnej izolácii tým, že nemohla bez jeho súhlasu chodiť do
spoločnosti, musela sa venovať iba rodine a domácnosti, bola pod jeho stálym dohľadom a kontrolou,
prípadne pod dohľadom a kontrolou iných, ktorí mu podávali o nej informácie, keď niekde bola, musela

si od neho dopredu pýtať dovolenie, aby mohla ísť na diskotéku, a aj keď ju pustil, tak po návrate jej robil
žiarlivostné scény, fyzicky ju napádal, pričom jej vulgárne nadával, z donútenia mu musela hovoriť, že
ľutuje, že bola na diskotéke, že ju to veľmi mrzí, že sa to už nebude opakovať, že ho miluje, aj napriek
tomu ju opätovne fyzicky napádal, vyhrážal sa jej smrťou s nožom v ruke, negatívne pôsobil na jej
psychiku aj tým, že ju ponižoval neustálymi vulgárnymi nadávkami, posielal ju na liečenie, vyvolával v nej

neustály stres a strach, pričom keď mu naznačila, že takéto spolužitie s ním nemá význam, zastrašoval
ju tým, že jej hovoril, že či si myslí, že je to jednoduché sa s ním rozviesť, že on je v Martine niekto,
jeho agresivita sa v priebehu uvedeného obdobia stupňovala, bol neustále viac podráždený, stále na ňu
aj na deti kričal, keď bol doma, musela sa aj s deťmi zdržiavať v spálni, aby mala pokoj, lebo sa bála,
aby v ňom nevyprovokovala nával zlosti, sledoval jej komunikáciu cez internet, keď chcela po niektorých

incidentoch odísť s deťmi k rodičom, povedal jej, že nikam nepôjde, zobral kľúče a zamkol dvere do
bytu, následne keď sa od neho odsťahovala k rodičom, vymenil zámky na byte a keď si prišla pre veci,
opakovane vulgárne jej nadával, povedal jej, že žiadne peniaze od neho nedostane, že bez jeho peňazí
je stratená, potom, čo podala žiadosť o rozvod a oznámila mu to, povedal jej, že jej nedá ani korunu,
že to je len začiatok, že ju zničí, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a zabitím, potom, čo mu vrátila

jeho auto a začala používať auto požičané od kamarátky, povedal jej, aby si dávala pozor aj so svojou
kamarátkou, aby sa im niečo nestalo, aby niekomu náhodou nevybuchlo auto, následne požičané auto
dňa 19.5.2009 o 02.00 hod. ráno vybuchlo, na základe čoho jeho vyhrážky u nej vzbudili dôvodnú obavu
o jej život, pričom podľa znalca - psychológa vzťah Y. T. k T. T. je silno poznačený strachom a úzkosťou,
obavami o vlastný život, v jej prežívaní a správaní sú zistiteľné stopy psychickej traumatizácie, ktoré

sú v príčinnej súvislosti s konaním jej manžela, prejavy psychickej traumatizácie sú úzkosť, senzitívne
vnímanie podnetov z okolia, obavy o vlastný život, život detí.

Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 1.10.2010 č. k. 23 T 102/2009-264, ktorým
obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/

Tr. zák., za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením na
výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 17.8.2011 č. k. 3To/43/2011-292 po odvolaní obžalovaného
a prokurátora zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 321 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por.

a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zmysle
odôvodnenia zrušovacieho uznesenia, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v súlade so zákonom a v
rozsahu, ktorý umožňoval vo veci objektívne rozhodnúť. Podľa záverov krajského súdu však na základe
vykonaných dôkazov nemožno bez akýchkoľvek pochybností ( rešpektujúc zásadu "in dubio pro reo" )
dospieť k bezpečnému záveru, že obžalovaný sa dopustil činu v rozsahu ako je uvedený vo výrokovej

časti rozsudku prvostupňového súdu. Na základe dokázaných skutkových okolností považoval odvolacíKS v Žiline za bezpečne preukázané len útoky obžalovaného voči poškodenej z 13. na 14. marca 2009
a mája 2009, ktoré však nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 Tr. zák., ale zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 Tr. zák.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie na deň 10.11.2011, na ktorom po oboznámení
podstatného obsahu doterajšieho konania a vykonaného dokazovania; doplnenia dokazovania výsluchu
svedkyne poškodenej Y. T. a prečítaní ďalších listinných dôkazov ( aktuálneho odpisu z registra trestov,
pripojenýchspisovtunajšiehosúdusp.zn.23P74/2009a12P342/2010)opätovnevyhlásilodsudzujúci
rozsudok.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2011 nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný.
Zároveň dňa 24.10. písomne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Súd
preto podľa § 252 ods. 3 veta druhá Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Svedkyňa poškodená Y. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nie je pravdou, že sa mala dostaviť
do advokátskej kancelárie JUDr. Štúrika, s tým že chce odvolať svoju výpoveď, nakoľko sa v skutočnosti
veci nevyvíjali tak ako uvádzala na polícii. Je to len klamstvo obžalovaného. Pravda je, že bola v
kancelárii u advokáta JUDr. Štúrika, ale nehovorila o odvolaní svojej výpovede, chcela len zistiť ako to
s obžalovaným vyzerá, čo mu hrozí, nakoľko išlo o bývalého manžela a mali spoločné dieťa. Zároveň

v tom čase sa nemohol ku nej priblížiť, tak nemohla mať informácie od neho. Mohlo to byť pred prvým
hlavným pojednávaním v tejto trestnej veci. Na svojich výpovediach však nič nechcela meniť, na týchto
trvá, vypovedala pravdivo o všetkých okolnostiach, tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Čo sa
týka motorového vozidla, na upresnenie uvádza, že bolo podpálené a nie, že vybuchlo. Nechcela, aby
bol bývalý manžel zavretý, nakoľko mala obavu z jeho konania, keďže aj predtým sa jej opakovane

vyhrážal, následne bolo podpálené to vozidlo. Počas trvania manželstva nemala žiaden mimomanželský
vzťah, je ale pravdou, že ju bývalý manžel počas celej doby trvania manželstva podozrieval z nevery.
Po rozvode bol spoločný maloletý syn zverený do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletým bol
upravený v ďalšom konaní po rozvode, a to v rozsahu štyroch hodín každú druhú sobotu. S obžalovaným
sa nestretávajú ani nekomunikujú, tento si príde pre syna a po skončení stretnutia ho vráti.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc aj z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom
v zrušujúcom uznesení dospel súd k záveru, že obžalovaný sa nedopustil konania v takom rozsahu
ako mu kladie za vinu obžaloba. Obžalovaný spáchanie činu od začiatku popieral. V podstate sa bránil

tým, že zo strany poškodenej išlo o účelové podanie trestného oznámenia z dôvodu rozvodového
konania a rozhodovania o zverení mal. syna Y. do jej osobnej starostlivosti. Vypovedal, že poškodenú
okrem dvoch faciek fyzicky nikdy nenapadol. Tieto dve facky mali byť potom ako sa dozvedel, že
poškodená má známosť s iným mužom T. Q., k čomu sa však nechcela priznať. Výpovede poškodenej
ohľadne fyzického či psychického týrania z jeho strany, opakovaného napádania a vyhrážania označil

za nepravdivé a vymyslené. Na podklade obžaloby prokurátora bol skutok časovo vymedzený obdobím
približne posledných dvoch rokov spolužitia obžalovaného a poškodenej. Okresný súd už v odôvodnení
zrušeného rozsudku poukázal, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete nenapĺňa zákonný
znak kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 Tr.
zák. tzn. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, pretože nemalo charakter

bezprostrednej kontinuálnosti či opakovania v kratších časových intervaloch. Ako vyplýva zo záverov
krajského súdu, po zhodnotení vykonaných dôkazov možno za bezpečne preukázané považovať iba
dva útoky obžalovaného voči poškodenej - v noci z 13. na 14. marca r. 2009 a v máji r. 2009 ( vyhrážky
obžalovaného pred domom rodičov poškodenej ). V tomto smere odvolací súd poukázal na výpovedesvedkov Y. V., K. Š., R. N., U. F., Y. Č.E., Y. C., Y. E. L. S., ktorí svedkovia výpovede poškodenej
Y. T. ohľadne týrania či obmedzovania spôsobom a v rozsahu uvedenom v napadnutom rozsudku
nepotvrdili a boli naopak v prospech obžalovaného. Na základe znaleckého dokazovania znalkyňou z

odboru psychológie Mgr. Zuzanou Tomáškovou taktiež nebolo dokázané, že poškodená prežívala stres
a psychické vypätie len v dôsledku konania obžalovaného, nemožno vylúčiť ani vznik úzkosti a strachu
u poškodenej z dôvodu nadviazania mimomanželského vzťahu resp. obavy zo zverenia mal. dieťaťa po
rozvode obžalovanému.

Pokiaľ ide o skutok, ku ktorému došlo v noci z 13. na 14.3.2009 v mieste vtedajšieho spoločného
bydliska obžalovaného a poškodenej ( Martin - Záturčie, byt na Ul. J. Č.. XXXX/X ) k tomuto poškodená
vypovedala, že obžalovaný prišiel domov opitý. Ona si išla ľahnúť do spálne so synom Y., manžel prišiel
asi po polnoci do izby, vytiahol ju za vlasy z postele do obývačky, že sa idú porozprávať. Pritom ako ju
ťahal jej vulgárne nadával. V obývačke ju hodil do gauča, sadol si na ňu rozkročmo a päsťou ju udieral
do pravej časti hlavy a tváre. Keď na chvíľu prestal, začal sa pýtať s kým ho podvádza, či niekoho má,

že to z nej vytlčie. Keď mu povedala, že nemá nikoho, znovu ju začal biť, potom sa znovu pýtal a takto
dookola dve hodiny. Zo strachu povedala, že ho miluje, ľúbi, že má len jeho, že nemá dôvod žiarliť. Na
to jej povedal, že ju hnusná klamárka, začal ju znovu mlátiť päsťami, v obývačke si na ňu sadol, rozbil
jej hornú peru a spýtal sa „mám ťa zarezať nožom ?“ Potom sa zdvihol, išiel do kuchyne a vrátil sa s
najväčším kuchynským nožom a priložil jej ho ku krku. Ako išiel do tej kuchyne ešte zakričal „zavolaj

policajtov a kým prídu aj tak ťa zarežem a vykuchám a rozhádžem po celej obývačke a do rána ťa určite
zabijem“. Vtedy prišiel do izby syn a začal strašne plakať. Manžel ich poslal do spálne, odložil nôž a
potom prišiel za nimi. Ráno potichu manželovi vybrala kľúče z riflí, zobudila syna Y., pobrala si nejaké
základné veci a odišla k rodičom. Volala aj kamarátke I. F., ktorej povedala čo sa stalo. Potom okolo
16.00 hod. išla do nemocnice na úrazovku, poslali ju aj na RTG a neurológiu. Mala modriny po celom

tele, hlavne po rukách, stehnách, rozbitú peru, opuchnutú tvár. Kázali jej kúpiť lieky od bolesti a ostať v
domácom liečení. Okrem výpovede samotnej poškodenej spáchanie tohto skutku potvrdzuje nepriamo
záznam lekárskeho vyšetrenia zo dňa 14.3.2009 o 15.33 hod. v MFN ( č. l. 102 spisu ), i keď v tomto
nie sú popísané také zranenia ako uvádzala poškodená napr. rozsiahle podliatiny či rozbitá pera, avšak
diagnóza poranenia hlavy sa v tomto zázname uvádza. Pochybnosť možno mať ohľadne intenzity, sily

úderov či spôsobu napadnutia poškodenej, nie však o samotnom fyzickom útoku. Poškodená sama
pripustila, že obžalovaný ju vtedy nebil silno, myslí, že si dával pozor čo robí. Zranenia na viditeľných
miestach tela poškodenej po uvedenom konflikte potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia E. M.
a T. Q.. Svedok Q. tiež vypovedal, že poškodená mu v ten deň telefonovala v doobedných hodinách,
že bola zbitá manželom a následne prišla k nemu do kancelárie na Robotníckej ulici v Martine aj so

synom Y.. Potom išla k rodičom a spolu s matkou E. M. na lekárske ošetrenie. Svedkyňa I. F. rovnako
potvrdila, že poškodená jej raz v sobotu ráno v marci r. 2009 poslala SMS správu v tom zmysle, že ju mal
obžalovaný dve hodiny biť, kopať do hlavy, vyhrážať sa nožom. Na druhý deň potom poškodenú stretla
predpanelákom,pričomvidela,žetátobolavzlompsychickomstaveplakala,triaslasa.Otecpoškodenej
R. M. uviedol, že po tomto incidente prišiel obžalovaný k nim s tým, že chcel, aby sa manželka vrátila,

pričom sa mu aj priznal, že ju zbil lebo je veľmi žiarlivý a potom sa ospravedlňoval.

Ku skutku, ktorý sa stal v presne nezistený deň v mesiaci máj 2009 pred bytovým domom na Ul. R..
E. Č.. XXXX/XX, Martin - Košúty, v mieste bydliska rodičov poškodenej táto vypovedala, že potom ako
odišla od bývalého manžela používala motorové vozidlo zn. Punto, ktoré bolo napísané na firmu T..

Manžel od nej žiadal, aby mu auto vrátila, na čo mu oznámila, že dobre, ale nech jej donesie SIM karty
z Orange a modem, lebo tieto boli na jej meno. Vtedy jej tiež hovoril, že ak mu ho nedá tak môže jej
auto vybuchnúť, že ho môže kedykoľvek podpáliť. Následne mu auto doviezla do Záturčia, kľúč hodila
do schránky, ale náhradný kľúč a papiere od auta si nechala s tým, že mu ich vráti keď jej donesie
karty a modem. Manžel prišiel za ňou pred panelák rodičov, začal jej nadávať, pýtal sa jej či spáva „s

tým ušatým T.“, či má ísť na Vrútky a rozkopať mu hlavu. Potom sa jej vyhrážal, že jej rozbije hlavu o
sklenené dvere ( " či jej má rozdrbať hlavu o vchodové dvere" ). Svedkom tohto konfliktu a vyhrážok bola
matka poškodenej E. M., ktorá sa pozerala z okna bytu. Matka poškodenej vo svojej výpovedi pred
súdom potvrdila uvedenú vyhrážku obžalovaného. Uviedla, že vtedy bola v okne, lebo dávala pozor,
mala strach, že keď obžalovaný dcéru predtým zbil, aby sa niečo nestalo. Najprv sa normálne rozprávali

a potom obžalovaný začal kričať. K obsahu rozhovoru sa vyjadriť nevie, počula len, že kričal, nech mu tie
kľúče dá, inač jej hlavu "ojebe" o tie sklenené dvere. Ako to počula tak na obžalovaného zakričala, nech
si hlavu o dvere „ojebe sám“, že on jej dcéru nevychoval, že ju nemá prečo biť a je obyčajný chudák. Po
tomto obžalovaný na jej adresu povedal, že sa s ňou nemá o čom baviť a odišiel.Na základe týchto usvedčujúcich dôkazov, ktoré súd vyhodnotil ako vierohodné, pravdivé a
nevzbudzujúce dôvodné pochybnosti uznal obžalovaného za vinného zo skutkov v bodoch 1/ a 2/.

Súd upravil skutkovú vetu rozsudku so spresnením skutkových okolností týkajúcich sa miesta, času a
spôsobu spáchania činu a zároveň zo skutkovej vety vypustil okolnosti, ktoré vykonaným dokazovaním
neboli preukázané. Týmto postupom bola pritom zachovaná totožnosť skutku v zmysle § 278 ods. 1
Tr. por., nakoľko uvedené dva čiastkové útoky boli opísané jednak v uznesení o vznesení obvinenia zo
dňa 19.5.2009 ako aj v obžalobe OP. Predmetné skutky súd právne kvalifikoval ako čiastkové útoky

pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.,
nakoľko obžalovaný týmto konaním sa svojej vtedajšej manželke Y. T., vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou
na zdraví, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Čin spáchal na chránenej osobe ( §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. ) a v bode 1/ aj závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou ( § 138 písm. a/ Tr. zák. ).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka osoby obžalovaného súd mal preukázané, že obž.
T. T. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3 T 59/00 zo
dňa 14.5.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 70/03 zo dňa 16.5.2005,
právoplatným dňom 16.5.2005. V predmetnej veci bol uznaný za vinného z trestného činu vydierania
podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo bol odsúdený na trest odňatia

slobody vo výmere 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do I. nápravnovýchovnej
skupiny. Obžalovaný bol z výkonu trestu podmienečne prepustený dňa 20.3.2007 so skúšobnou dobou
24 mesiacov, pričom dňom 26.8.2008 sa osvedčil. Uvedené odsúdenie mu doposiaľ nebolo zahladené.
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je ustanovená základná trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov až 3 rokov. V zmysle ust. § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica trestnej sadzby

zvyšuje pri prevahe priťažujúcich okolností o jednu tretinu tzn. na 16 mesiacov. Ako priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovaného vyhodnotil predchádzajúce odsúdenie za trestnú činnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.
zák., na druhej strane žiadna poľahčujúca okolnosť nebola zistená. Po dôkladnom zvážení všetkých
rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri strede zákonom stanovenej
( zvýšenej ) trestnej sadzby. Podľa záveru súdu takýto trest je úmerný stupňu závažnosti spáchaného

prečinu i okolnostiam prípadu. Vzhľadom na vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou po rozvode
manželstva, postoj poškodenej k trestnému stíhaniu resp. potrestaniu obžalovaného i starostlivosť o
spoločné mal. dieťa ( kde rodičia uzavreli dňa 28.3.2011 pred tunajším súdom vo veci sp. zn. 12 P
342/2010 dohodu o úprave styku otca s mal. synom Y., nar. XX.X.XXXX ) dospel súd k záveru, že na
naplnenie účelu trestu bude postačovať i uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom

jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu. Súd preto s poukazom na ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v
spojení s § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil
skúšobnúdobuvovýmere4roky.Podľapresvedčeniasúdupodmienečnéodsúdenienadlhšiuskúšobnú
dobu u obžalovaného splní svoj prevýchovný i preventívny účel a bude zárukou toho, že v budúcnosti
bude viesť riadny život a nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti, v opačnom prípade súd rozhodne o

nariadení výkonu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť.