Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 22C/132/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105217158
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1105217158.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa A.. O. Z., M..,

bývajúceho v L., X. B. A., proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o ochranu osobnosti a nemajetkovú ujmu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 5. mája 2005 domáhal pôvodne proti odporcovi
v prvom rade - Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a
odporkyni v druhom rade - E.. P. F., vyhlásenia, že 1/ rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb 92/2000-209, Slovenská republika úkonom sudkyne E.. P. F. neoprávnene a
hrubým spôsobom zasiahla do osobnostných práv navrhovateľa, keď bez overenia tvrdení navrhovateľa
(BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. - pozn. súdu) a vlastnými tvrdeniami v citovanom konaní uviedla o ňom
nepravdy ohľadom jeho pôsobenia vo funkcii konateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., 2/
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb 92/2000-209, Slovenská republika
úkonom sudkyne E.. P. F. neoprávnene a hrubým spôsobom poškodila základné osobnostné práva
navrhovateľa, keď v tomto rozsudku uviedla tvrdenia, ktoré sa ho týkajú i napriek tomu, že nebol v tomto

konaní účastníkom a nebolo mu priznané právo v tomto konaní konať. Slovenská republika úkonom
sudkyne E.. P. F. navrhovateľovi znemožnila, aby sa voči nepravdivým tvrdeniam bránil. Zároveň sa
navrhovateľ domáhal konštatovania, že sa Slovenská republika, ako aj samotná sudkyňa E.. P. F.
navrhovateľovi za úkon vykonaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb
92/2000-209, ospravedlňujú. Navrhovateľ dôvodil, že odporkyňa v druhom rade vyslovila v odôvodnení
rozsudku zo dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb 92/2000-209, meritórne tvrdenia o jeho osobe, ktoré sú sčasti
svojvoľné, pretože ich nevyslovil žiaden z

- 2 -

účastníkov konania a z časti síce pravdivé, avšak neúplné. Rozsudok krajského súdu, ako verejnú
listinu, používala právna zástupkyňa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o. JUDr. Gavorová vo
viacerých súdnych konania v snahe dosiahnuť jeho prostredníctvom účinné poškodenie dobrého mena
navrhovateľa.Keďženavrhovateľnebolúčastníkomkonanianakrajskomsúde,nemalmožnosťbrániťsa
voči tvrdeniam odporkyne v druhom rade, ktorá zjavne prekročila oprávnenia dané jej zo strany odporcu

v prvom rade, došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv.

Odporca (pôvodne vystupujúci ako odporca v prvom rade- pozn. súdu) s návrhom navrhovateľa
nesúhlasil a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Namietal nedostatok svojejpasívnej vecnej legitimácie v spore, keď ako ústredný orgán štátnej správy súdov nedisponuje
právomocou zasahovať do súdnych konaní, ovplyvňovať rozhodnutia súdov, ani žiadnym spôsobom
tieto preskúmavať a revidovať. Akékoľvek porušenie tohto oprávnenia by bolo zásahom do nezávislosti

súdu a bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu.

Pôvodne označená odporkyňa v druhom rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasila, považovala ho za
neopodstatnený, nakoľko navrhovateľom uvádzané tvrdenia sa nezakladali na skutkovom základe, na
ktorom sa domáhal ochrany osobnosti. Ako sudkyňa bola povinná rešpektovať ustanovenia zákona č.

385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, konať nezávisle, rozhodovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (ďalej len "Ústava SR"), ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku 7 ods.
2 a ods. 5 Ústavy SR a zákonmi, a tieto vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ktorý
postup dodržala aj v konaní vedenom pod sp. zn. 46Cb 92/2000. Ak navrhovateľ považoval jej postup v
danej veci za nesprávny, mohol sa domáhať nápravy cestou opravných prostriedkov, resp. mohol žiadať
opravu odôvodnenia rozsudku. Podľa odporkyne v druhom rade sa navrhovateľ nápravy odôvodnenia

rozsudku súdu zo dňa 20.1.2005 domáhal cestou jeho preskúmania formou samostatnej žaloby, na ktorý
postup však nemal súd právomoc. Odporkyňa v druhom rade namietala aj nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie v spore.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 25. septembra 2007 navrhol rozšíriť a upraviť

žalobný návrh a zároveň upraviť aj označenie účastníkov konania, tak, že odporca v druhom rade
bude Slovenská republika, zastúpená sudkyňou E.. P. F.. Túto "zmenu" navrhol z dôvodu "vylúčenia
domnienky o tom, že sudkyňu E.. P. F. žaluje ako fyzickú osobu". Ďalej uviedol, že rozsudok Krajského
súduvBratislavezodňa20.1.2005,č.k.46Cb92/2000-206,boljedinýmdôvodomjehokrivéhoobvinenia
z trestného činu sprenevery, s následkom bezdôvodného ohrozenia 12 rokmi väzenia. Ohováranie jeho

osoby v odôvodnení rozhodnutia mu zároveň odňalo schopnosť živiť sa spôsobom, ktorý bol dovtedy
pre neho jediný. Navrhovateľ z tohto titulu požadoval okrem bližšie špecifikovaného ospravedlnenia aj
priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 3.250.000,-Sk (107.880,24 Eur) titulom nesprávneho úradného
postupcu odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.").

Posúdiac návrh navrhovateľa ako návrh na zámenu účastníkov konania na strane odporcu v druhom
rade konajúci súd uznesením zo dňa 29.5.2009, č.k. 22C 132/2005-46, tento zamietol.
- 3 -

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.2.2010, sp. zn. 12Co
150/2009, 12Co 152/2009, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Mal za to, že pokiaľ navrhovateľ označil
za odporcu v prvom rade Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR a zároveň
ako zástupcu toho istého subjektu označil aj E.. P. F., je potrebné odporcu považovať za jeden subjekt
zastúpený dvoma rôznymi zástupcami. Je úlohou súdu vysporiadať sa s tým, ktorý zo zástupcov je

oprávnený konať v mene Slovenskej republiky. Pokiaľ išlo o pôvodne označenú odporkyňu v druhom
rade (E.. P. F.) krajský súd mal za to, že tento subjekt disponuje právnou subjektivitou, preto pokiaľ
navrhovateľ nemienil daný subjekt žalovať, musí voči nemu vziať návrh na začatie konania späť.

Uznesenímzodňa22.11.2010,č.k.22C132/2005-64,súdkonanievočiodporkynivdruhomradeE..P.F.

pre späťvzatie návrhu navrhovateľa zastavil a nepriznal jej náhradu trov konania. Následným uznesením
zo dňa 4.2.2011, č.k. 22C 132/2005-68, súd odmietol podanie navrhovateľa, ktoré by mohlo byť podľa
svojho obsahu návrhom na začatie konania proti odporcovi označenému ako Slovenská republika, v
zastúpení sudkyňou E.. P. F.. Mal pritom za to, že ustanovenie § 21 ods. 4 O.s.p. jasne upravuje, kto
je oprávnený konať pred súdom za štát. Keďže v prípadoch, keď je účastníkom konania štát, návrh na

začatie konania musí obsahovať aj označenie príslušného orgánu, ktorý bude za štát konať, pričom
tento orgán musí disponovať civilnoprávnou subjektivitou, označenie odporcu ako Slovenská republika,
zastúpenáE..P.F.nekorešpondujesustanoveniami§79ods.1O.s.p.vspojenísustanoveniamizákona
č. 514/2003 Z.z.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.3.2011, sp. zn. 3Co 106/2011, uznesenie súdu
prvého stupňa zo dňa 4.2.2011 zrušil. Mal za to, že od podania žaloby navrhovateľa na súd mala
procesné postavenie odporcu Slovenská republika, v ktorej mene konal príslušný štátny orgán označený
navrhovateľom, a to Ministerstvo spravodlivosti SR. V konaní preto neexistoval žiaden ďalší odporca(odporca v druhom rade). Odvolací súd v ďalšom vyslovil, že procesné postavenie odporcu patrí
Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, keď oprávnenie tohto orgánu konať
v mene štátu, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

vyplývalo z § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona. V časti morálnej satisfakcie, vyhodnotil odvolací súd
návrh navrhovateľa ako nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, za
ktorý prípadný zásah do osobnostných práv navrhovateľa by zodpovedal opätovne štát, zastúpený
ministerstvom spravodlivosti. Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, E.. P. F. totiž vyhlásila rozsudok, č.k.
46Cb 92/2000-209, v rámci plnenia svojich pracovných povinností, nemohlo ísť na jej strane o exces, a

preto ako fyzická osoba nezodpovedá za prípadný zásah do osobnostných práv navrhovateľa.

Uznesením zo dňa 20.5.2011, č.k. 22C 132/2005-76, konajúci súd pripustil zmenu petitu návrhu
požadovaného zo strany navrhovateľa, keď tento sa domáhal 1/ zaviazania odporcu k povinnosti
zaplatenia sumy vo výške 107.880 Eur spolu s príslušenstvom, 2/ ospravedlnenia sa navrhovateľovi
formou odoslania prehlásenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku za nepravdivé

tvrdenia:
1. Ing. Laufik, CSc. odmietol odovzdať účtovníctvo a spisovú agendu spoločnosti BLOCK

- 4 -

SLOVAKIA, spol. s r. o. napriek tomu, že bol viackrát vyzvaný. Až v r. 2002 bol ochotný vrátiť účtovníctvo
firmy, pričom však požadoval vyplatenie odmeny,
2. Žalovaný predložil zápis o odovzdaní diela z 1.4.1998 medzi žalobcom a žalovaným s tým,
že autorom diela je Ing. František Laufik, CSc.,
3.... zmluvu o odškodnení a dodávke z 22.1.1998 menom žalobcu mal podpísať Ing. František Laufik,

CSc., vtedajší konateľ žalobcu a neskôr (od 25.1.1999) konateľ žalovaného,
4. Navyše súd prihliadol i k tomu, že dielo mal podľa protokolu z 1.4.1998 prevziať za žalobcu Ing. Laufik,
CSc. - neskôr konateľ žalovaného,
5. K prevodu (3.000.000,- Sk, pozn. navrhovateľa) došlo 3 dni pred konaním valného zhromaždenia, na
ktorom bol Ing. František Laufik, CSc. odvolaný z funkcie konateľa,

6. Hrozba porušenia zmluvy žalobcom sa žalovanému mala stať dôvodná po uplynutí viac
ako 2 roky po podpísaní zmluvy, viac ako 2 roky po inštalácii diela u užívateľa, 3 dni pred
odvolaním konateľa žalobcu, ktorý výlučne v zmluvnom vzťahu za žalobcu figuroval, dielo
preberal, uschovával a ktorý zároveň bol v tom čase konateľom poškodeného subjektu,
7. Žalovaný dodávku diela inému subjektu zo strany žalobcu ani nedeklaroval,

8. Konateľ žalobcu ničím nedeklaroval, že odovzdal dielo, resp. mal záujem na jeho odovzdaní
užívateľovi v zmysle zmluvy ako jeho inštalovanie v mieste plnenia v Národnom ústave tuberkulózy a
respiračných chorôb, Nemocnica Svätého kríža, Krajinská č. 91, Bratislava,
ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa, a v prípade nesplnenia povinnosti
uloženejodporcovirozsudkom3/určenia,ženavrhovateľjeoprávnenýuverejniťformouplatenejinzercie

na náklady Slovenskej republiky v časopise Justičná revue text celého ospravedlnenia.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie k návrhu navrhovateľa písomným podaním zo dňa 24.8.2011. V
časti žaloby o ochranu osobnosti podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal neoprávnený zásah do jeho
osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť uvedením viacerých skutkových tvrdení v časti odôvodnenia

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005. Rozsudok ako forma rozhodnutia vyjadruje
právny názor súdu na vec, má svoje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (§157 ods.
2 O.s.p.), ku ktorým patrí aj časť odôvodnenia. Krajský súd sa v odôvodnení dotknutého rozsudku
vyporiadal s prednesmi a vyjadreniami účastníkov konania, i s vykonaným dokazovaním vo vzťahu k
zneniu výroku rozsudku, pričom na základe celkového zhodnotenia dôkazov jednotlivo, i vo vzájomných

súvislostiach, určil, ktoré skutkové okolnosti prípadu považoval za preukázané, a teda boli podkladom
pre meritórne rozhodnutie o veci. Rozhodnutie krajského súdu nebolo zrušené, a preto aj dôkazy, o ktoré
sa výrok rozsudku opieral, treba považovať za preukázané a závery z nich vyplývajúce za pravdivé, a to
bezohľadunato,čisasvojimobsahomvzťahovalinaúčastníkovkonaniaalebotretieosoby.Navrhovateľ
sa mohol domáhať opravy odôvodnenia rozsudku krajského súdu, pokiaľ mal za to, že toto nemalo

podklad v zistení skutkového stavu; v konaní sp. zn. 46Cb 92/2000 vystupoval totiž ako štatutárny
zástupca spoločnosti AES spol. s.r.o. (odporcu) a bol účastný aj jednotlivých pojednávaní súdu. V druhej
časti odporca namietal neexistenciu nesprávneho úradného postupu, nemajetkovej ujmy, a príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou. Odôvodnením rozhodnutiasúd nevykonával žiadnu činnosť, resp. úradný postup, keďže proces zabezpečovania podkladov a
dôkazov pre rozhodnutie, ich vyhodnocovanie a právne posudzovanie sa v konečnom dôsledku prejavil
v samotnom rozhodnutí o merite veci, t.j. odrazil sa bezprostredne v obsahu rozhodnutia.

- 5 -

Prípadné vady a nesprávnosti postupu súdu mohli byť zvažované teda len z hľadiska zodpovednosti
štátu podľa § 1-17 zákona č. 58/1969 Zb.(v danom prípade č. 514/2003 Z.z.).

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 27. júna a 16.septembra 2011, na ktorom vzniesol navrhovateľ
návrh na vstup Krajského súdu v Bratislave do konania ako zástupcu odporcu - Slovenskej republiky.
Súd predmetný návrh navrhovateľa zamietol uznesením zo dňa 27.9.2011, č.k. 22C 132/2005-116. Na
pojednávaní súdu dňa 7. novembra 2011 súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami

a ústnymi prednesmi zástupcu odporcu, s listinnými dokladmi založenými do súdneho spisu, s obsahom
pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 46Cb 92/2000, ako aj ostatným obsahom spisu.
Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom E.. P. F., pripojením spisu spoločnosti AES spol. s.r.o
vedeného registrovým Okresným súdom Bratislava I, vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava I, pôvodne
vedeného pod ČVS: ORP - 1398/OEK-B1-2002 a s ním spojeného dozorového spisu, ako aj vyžiadaním

dodatku č. 15 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2005, keď mal za to, že dokazovanie
v navrhovanom smere je v danom štádiu konania nadbytočné, nehospodárne a na ustálenie skutkového
stavu a rozhodnutie o veci postačujú dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Z obsahu pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 46Cb 92/2000 súd zistil, že jeho
účastníkmi boli na strane navrhovateľa spoločnosť BLOCK SLOVAKIA spol. s.r.o. a na strane odporcu
spoločnosť Aplikácie elektroniky v strojárstve, spol. s.r.o., pričom predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 3.000.000,-Sk (99.581,76 Eur) s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Žaloba napadla na
krajskýsúddňa22.8.2000dosenátu46CbsudkyniE..R.Z.,neskôrpozmenerozvrhuprácenarok2003

sudkyni E.. Z. X.. Po zistení stanoviska odporcu k návrhu navrhovateľa súd nariadil vo veci pojednávanie
na 29.1.2004, ktoré odročoval za účelom doplnenia dokazovania. Na pojednávaní súdu dňa 25.3.2004
súd uskutočnil výsluch Ing. Františka Laufika, CSc. vystupujúceho ako štatutárny zástupca odporcu k
obsahu žaloby, ako aj k vznesenému vzájomnému návrhu. Po založení listinných dokladov so spisu
účastníkmi konania súd pojednával dňa 10.6.2004 a dňa 7.10.2004, na ktorom pojednávaní uskutočnil

aj výsluch navrhovaných svedkov (A.. S. H., A.. K. Z.). Po zmene vzájomného návrhu odporcu súd
uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 20.1.2005, ktoré viedla sudkyňa E.. P. F.X., vylúčil
vzájomný návrh odporcu na samostatné konanie a vyhlásil rozsudok vo veci samej. V rozsudku krajský
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 3.000.000,-Sk (99.581,76 Eur) spolu s
úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 2.000.000,-Sk (66.387,84 Eur) odo dňa 22.7.2000

až do zaplatenia a zo sumy 1.000.000,-Sk (33.193,92 Eur) odo dňa 26.7.2000 až do zaplatenia. Odporu
zaviazal na zaplatenie trov konania. Na pojednávaní súdu dňa 10.3.2005 súd pristúpil k vyhláseniu
doplňujúceho rozsudku, v ktorom v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi v tejto časti
náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie odporca, a po obdržaní
výzvy súdu zo dňa 17.3.2005 na zaplatenie súdneho poplatku, požiadal podaním zo dňa 12.4.2005

o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Konajúci súd uznesením zo dňa 14.4.2005
odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov
- 6 -

nepriznal. Na odvolanie odporcu proti predmetnému uzneseniu súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil dňa 12.1.2006. V zmysle opatrenia predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2006, Spr. 3031/2006, bola vec pridelená sudkyni E.. H. Y.
dňa 23.3.2006. Po predložení spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (na rozhodnutie o odvolaní
voči rozsudku súdu zo dňa 20.1.2005) vzniesol odporca námietku zaujatosti senátu najvyššieho súdu,
o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením zo dňa 12.4.2007, sp. zn. 1Ndob

4/2007, tak, že sudcov JUDr. Jozefa Štefanka, JUDr. Annu Petruľákovú a JUDr. Ivanu Izakovičovú
nevylúčilzprejednávaniaarozhodovaniavecivednejpodsp.zn.2Obo92/2006.Dovolanieodporcuproti
predmetnému uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.9.2008, sp. zn. 1Obdo
V 46/2007, odmietol ako neprípustné. Na pojednávaní súdu dňa 10.12.2008 Najvyšší súd Slovenskejrepubliky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb 92/2000-209, v spojení s
doplňujúcimrozsudkomzodňa10.3.1995,č.k.46Cb92/2000-218,vnapadnutejčastiakovecnesprávny
potvrdil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na dôvodnosti podanej žaloby. Konajúca sudkyňa E.. F. v
rozsudku zo dňa 20.1.2005 vymyslela o jeho osobe lživé tvrdenia, voči ktorým sa nemohol brániť a ani
požiadať o ich opravu, keďže nebol účastníkom konania. Tieto sa ho pritom dotkli ako fyzickej osoby.
Keďže súd je v odôvodnení každého rozhodnutia povinný konštatovať, v čom uniesol žalobca dôkazné

bremeno, pokiaľ tak v rozsudku zo dňa 20.1.2005 neurobil a citoval vyjadrenia žalobcu bez uvedenia, že
tieto neboli pravdivé, dopustil sa tým ohovárania jeho osoby. Navrhovateľ vyvracal tvrdenie o odmietnutí
odovzdať účtovníctvo a spisovú agendu spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., (výrok 1/ - pozn.
súdu) uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.11.2010, sp. zn. 8Co 300/2008, ktorým zrušil
rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.6.2008, č.k. 20C 236/2006-263 (č.l. 101). Odvolací
súd v uznesení konštatoval, že spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o. nepreukázala existenciu

účtovnej evidencie, ktorú by navrhovateľ nebol odovzdal. Následne Okresný súd Bratislava II uznesením
zodňa28.4.2011,č.k.20C236/2006-314,odmietolpodaniespoločnostiBLOCKSLOVAKIA,spol.s.r.o.z
dôvodu vád a nevykonateľnosti žalobného petitu vo vzťahu k materiálom požadovaným od navrhovateľa
(č.l. 105). Podľa navrhovateľa práve tieto vyjadrenia mali byť dôvodom odmietnutia jeho žiadosti o
ochranu vlastníctva príslušnými orgánmi. Navrhovateľ si nevedel vysvetliť, čo viedlo sudkyňu E.. F. k

tvrdeniu, že spoločnosť AES spol. s.r.o. predložila zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 30.6.1998
s uvedením, že autorom diela má byť on sám (výrok 2/-pozn. súdu); z obsahu zápisu (č.l. 107) totiž
vyplýva, že autorom diela bol Stanislav Laufik. Otázka autorského práva k počítačovému programu
mala byť pritom predmetom konania na Okresnom súde Nitra. Za nepravdivý považoval navrhovateľ
aj výrok týkajúci sa podpisu zmluvy o odškodnení a dodávke zo dňa 22.1.1998, ktorý mal podpísať

menom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA,spol. s.r.o. ako jej konateľ, počnúc od 25.1.1999 už ako konateľ
spoločnosti AES spol. s.r.o. (výrok 3/,4/ - pozn. súdu). Z výpisu z obchodného registra oboch spoločností
však malo vyplývať, že vo funkcii štatutárneho zástupcu spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o.
pôsobil navrhovateľ do 14.8.2000 a pokiaľ ide o spoločnosť AES spol. s.r.o. tu pôsobil odo dňa jej vzniku.
Z uvedeného potom vyplýva aj nesprávnosť konštatovania, že k prevodu finančných prostriedkov v

sume 3.000.000,-Sk (99.581,76 Eur) nedošlo 3 dni, ale 20 dní pred jeho odvolaním z funkcie konateľa
v spoločnosti BLOCK
- 7 -

SLOVAKIA, spol. s.r.o., v ktorom období sa však nekonalo valné zhromaždenie (výrok 5/-pozn. súdu).

K tvrdeniam ohľadne dodávky diela inému subjektu, k tomu, že ničím nedeklaroval tak jeho odovzdanie
užívateľovi, ani jeho inštalovanie v mieste plnenia - v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných
chorôb(ďalejako"Nútarch")(výroky6/,7/,8/-pozn.súdu)navrhovateľnamietal,žespoločnosťAESspol.
s.r.o. dodávala do Nútarch nemocničný informačný systém na základe zmluvného záväzku, a to i napriek
odmietnutiu spolupráce zo strany Ministerstva zdravotníctva SR. O tejto skutočnosti malo nasvedčovať

aj čestné prehlásenie prof. MUDr. J. F.Š., CSc, zo dňa 27.2.2007, v ktorom uviedol, že zdravotnícky
informačný systém MEDIPOINT bol skutočne Nútarch ponúknutý, tento ho prijal a na jeho bezplatnú
dodávku uzavrel predbežnú ústnu zmluvu (č.l.134). Práve nepravdivé tvrdenia ohľadne dodávky diela
boli podľa navrhovateľa doslovne prevzaté do uznesenia OR PZ zo dňa 18.7.2005, ČVS: ORP-1398/
OEK-B1-2002, ktorým Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, úrad justičnej a kriminálnej

polície, začalo trestné stíhanie voči jeho osobe pre trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku
v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona k § 128 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a pre trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (č.l.27-28). Krivé obvinenie z trestného činu
viedlo k rozpadu jeho manželstva, keďže k návrhu na rozvod manželstva pristúpila jeho bývalá manželka
práve po zistení predmetných obvinení. Za nesprávny úradný postup odporcu považoval navrhovateľ

nielen uverejnenie nepravdivých tvrdení v rozsudku zo dňa 20.1.2005, ale aj odňatie možnosti vyjadriť
sa k tvrdeniam o jeho osobe a porušenie práva na zákonného sudcu. To spočívalo v tom, že v merite veci
rozhodla sudkyňa, ktorá nebola oprávnená vo veci konať, keďže za zákonnú sudkyňu vo veci vedenej
na krajskom súde pod sp. zn. 46Cb 92/2000 považoval navrhovateľ sudkyňu JUDr. Z. X..

Z obsahu písomného vyjadrenia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že vo veci vedenej
na krajskom súde pod sp. zn. 46Cb 92/2000 došlo k zmene zákonného sudcu z pôvodnej zákonnej
sudkyne JUDr. X. na JUDr. F. na základe rozvrhu práce krajského súdu na kalendárny rok 2005, keď
podľa prílohy č. 15 všetky nevybavené veci po JUDr. X. prevzala do svojho súdneho oddelenia JUDr. F..Z písomných vyjadrení a ústnych prednesov zástupcu odporcu súd zistil, že nárok navrhovateľa v
celom rozsahu neuznával, keďže žalobou na ochranu osobnosti nemožno napádať obsah rozhodnutia

vydaného orgánom povolaným na vydanie takého rozhodnutia. K náprave prípadných nesprávností
v odôvodnení rozhodnutia totiž slúžia iné prostriedky. Navrhovateľom v žalobnom petite uvádzané
výroky sa nevzťahovali na jeho konanie ako fyzickej osoby, ale ako osoby konateľa spoločnosti BLOCK
SLOVAKIA, spol. s.r.o., resp. AES spol. s.r.o. Navrhovateľ sa ako štatutárny zástupca predmetnej
spoločnosti zúčastňoval súdnych pojednávaní, preto pokiaľ pokladal niektoré tvrdenia za nepravdivé,

mal dôvod požiadať o opravu odôvodnenia rozhodnutia súdu. Pokiaľ išlo o jednotlivé výroky, odporca
uviedol, že viaceré z nich prevzal krajský súd z písomných alebo ústnych vyjadrení samotnej spoločnosti
BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o.,(výrok pod 1/ a 5/), a preto nešlo o tvrdenia, príp. závery súdu, ktoré
mal za preukázané. Vyjadrenia týkajúce sa pôsobnosti navrhovateľa v pozícii štatutárneho zástupcu
spoločností (výrok pod 3/ a 4/) len konštatovali skutočnosti všeobecne známe z verejne dostupných
údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky a vo zvyšných vyjadreniach (výrok pod 6/, 7/, 8/)

súd zhodnotil dôkaznú situáciu, konkrétne neunesenie dôkazného bremena jedným z účastníkov
- 8 -

konania.Zadanéhostavuodporcanemalzapreukázané,žebyrozhodnutímKrajskéhosúduvBratislave
zo dňa 20.1.2005 došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovateľa, resp. že by sa vydaním

tohto rozsudku dopustil nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá okolnosť
by mala za následok vznik nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu.

Navrhovateľ predbežne prerokoval nárok uplatnený žalobou u odporcu podaniami zo dňa 13.1.2006
(č.l.114) a zo dňa 29.4.2011 (č.l. 111).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."), zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004).

Podľa § 3 ods. 1 písm. d), 2 zákona č. 514/2003 Z.z, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.- 9 -

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

V súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v odôvodnení uznesenia zo dňa

29.3.2011, sp. zn. 3 Co 106/2011, súd posudzoval nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., keďže navrhovateľ ho odvodzoval od nesprávneho úradného postupu odporcu
a nárok na požadované ospravedlnenie posudzoval v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka,
keďže navrhovateľ sa domáhal morálnej satisfakcie za tvrdený zásah do jeho osobnostných práv.
Nároky navrhovateľa pritom prejednával vo vzťahu k odporcovi - Slovenskej republike, zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánom štátu oprávneným konať v mene štátu.
Tento subjekt zároveň považoval za pasívne vecne legitimovaný, keďže k tvrdenej nemajetkovej ujme
navrhovateľa malo dôjsť v občianskom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 46Cb 92/2000, v ktorom prípade koná v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. v mene
štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Pasívna vecná legitimácia odporcu je daná (s poukazom aj na

uznesenie KS v BA, sp. zn. 3Co 106/2011) aj pokiaľ ide o namietaný zásah do osobnosti navrhovateľa,
keďže sudkyňa JUDr. F. vyniesla dňa 20.1.2005 rozsudok v mene Slovenskej republiky v rámci plnenia
pracovných povinností, nešlo teda o tzv. exces, za ktorý by bola zodpovedná ako fyzická osoba.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j.
ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, 2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej
ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom.

Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť štátu, a
to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je
pritom rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené alebo zmenené

príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo strany súdu
posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným rozhodnutím
kompetentného orgánu súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie správnosti
tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho orgánu, pri ktorom
porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou

činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným
aj v rámci
- 10 -

rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu

rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Nesprávnym úradným
postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania.

Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto
treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti

chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Nemajetkovú ujmu treba
posudzovať v intenciách § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a brať ju ako zásah do právnej sféry
fyzickej osoby, ktorý sa nedotýka priamo jej majetkových práv.O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a
škodou (nemajetkovou ujmou) ide vtedy, ak škoda (nemajetková ujma) vznikla v dôsledku nezákonného

rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri
ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by škoda, resp. nemajetková ujma.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu vo výške 107.880 Eur sa musel súd prvotne

zaoberať skúmaním existencie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie
tejto zodpovednosti sa vyžaduje ich kumulatívne splnenie. Neexistencia čo len jednej z podmienok
zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku.

Navrhovateľ označil za nesprávny úradný postup odporcu 1/ uverejnenie nepravdivých tvrdení v
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb 92/2000-209, 2/ porušenie práva

vyjadriť sa k tvrdeniam o jeho osobe a 3/ porušenie práva na zákonného sudcu.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v postupe,
ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho
rozhodnutia. Pokiaľ teda navrhovateľ formálne namietal nesprávnosť postupu krajského súdu pri

formulácii odôvodnenia rozsudku zo dňa 20.1.2005, t.j. namietal nepravdivé uvedenie okolností
tvoriacich obsah odôvodnenia meritórneho rozhodnutia súdu na podklade jeho zistení v priebehu
konania, de facto namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu vo veci samej, keďže toto
rozhodnutie bolo výsledkom aplikácie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p, keď v ňom bolo obsiahnuté
zdôvodnenie žaloby podanej spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., proces tak písomných, ako

aj ústnych vyjadrení spoločnosti AES, spol. s.r.o. ako odporcu, proces vykonávania a vyhodnocovania
dôkazov, myšlienkové úvahy súdu, a napokon právne posúdenie celej veci. Za daného stavu by preto
mohol navrhovateľ namietať jedine nezákonnosť rozsudku krajského súdu zo dňa 20.1.2005 postupom
podľa § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Tu však súd udáva, že v tejto časti návrhu nebol navrhovateľ
osobou aktívne vecne legitimovanou, nakoľko nebol účastníkom konania, v ktorom dotknuté rozhodnutie

súdu bolo vydané (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.), a nebol ani osobou, s ktorou sa malo konať ako s
účastníkom konania a nesprávne sa nekonalo (§ 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Účastníkmi konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 46Cb 92/2000, boli tak na strane navrhovateľa,
ako aj na strane odporcu právnické osoby - spoločnosti BLOCK SLOVAKIA,
- 11 -

spol.s.r.o.aAES,spol.s.r.o.,medziktorýmiexistovalurčitýprávnyvzťah.Navrhovateľakofyzickáosoba
nebol účastný tohto právneho vzťahu, preto nebol dôvod, aby s ním súd v danom konaní konal. To
napokon nerozporuje ani samotný navrhovateľ, ktorý deklaroval, že ako fyzická osoba nemal žiaden
vzťah ku konaniu na krajskom súde, nežiadal súd o vstup do predmetného konania, či už ako jeho

účastník alebo vedľajší účastník, preto na jeho strane nemohlo ísť o prípad predpokladaný ustanovením
§5 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ ako osoba, ktorá nebola účastníkom konania vedeného na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 46Cb 92/2000, sa nemohol v prebiehajúcom konaní potom domáhať nárokov z
titulu nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Za situácie, že by navrhovateľ bol účastníkom konania na Krajskom súde v Bratislave (ktorá skutočnosť
však nebola preukázaná - pozn. súdu) nebola podľa mienky súdu naplnená podmienka existencie
nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania totiž
vyplynulo,žeprávoplatnýrozsudokKrajskéhosúduvBratislavezodňa20.1.2005,č.k.46Cb92/200-209,
nebol príslušným orgánom zrušený pre nezákonnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky síce podrobil

prvostupňový rozsudok prieskumu na podklade riadneho opravného prostriedku (§6 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z.), avšak, nezistiac žiadne pochybenia tak v postupe, ako ani v samotnom rozhodnutí súdu,
rozsudok krajského súdu zo dňa 20.1.2005 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 10.3.2005 potvrdil
rozsudkom vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 10.11.2008, sp. zn. 2Obo 92/2006. Odvolací súd teda
nezistil žiadne vady konania, ktoré by mohli mať za následok odňatie možnosti niektorého účastníka

konať, príp. by viedli k nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia súdu o veci. Takou vadou by mohla byť
aj vada nesprávneho obsadenia súdu, resp. rozhodovanie o veci nezákonným sudcom, ktorú okolnosť
navrhovateľ namietal v rámci nesprávneho úradného postupu odporcu. Z obsahu písomného vyjadrenia
predsedníčky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.11.2011 však jednoznačne vyplýva, že JUDr. P. F.sa stala zákonnou sudkyňou vo veci vedenej pod sp. zn. 46Cb 92/2000, v súlade s Rozvrhom práce
Krajského súdu v Bratislave na rok 2005, keď prebrala všetku nevybavenú agendu po JUDr. Z. X..
Námietka navrhovateľa v danom smere bola teda nedôvodná.

Pokiaľnavrhovateľargumentoval,žemusúd,resp.sudkyňaE..F.,odňalaprávovyjadriťsaktvrdeniamo
jeho osobe, tu súd pre úplnosť udáva, že navrhovateľom namietané vyjadrenia obsiahnuté v odôvodnení
rozsudku krajského súdu zo dňa 20.1.2005 sa ho týkali výlučne z pozície štatutárneho zástupcu, ktorú
funkciu zastával tak v spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o., ako aj AES, s.r.o. Za danej situácie

sa teda mohla cítiť predmetnými výrokmi dotknutá spoločnosť, v mene ktorej navrhovateľ konal, keďže
tieto výroky evidentne súviseli s konateľskou činnosťou navrhovateľa. Navrhovateľ ako štatutárny orgán
spoločnosti, oprávnený v jej mene konať, sa podľa mienky súdu mohol v mene spoločnosti domáhať
nápravy tvrdeného závadného stavu.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaný na

uplatnenie nároku zo zodpovednosti štátu za škodu (nemajetkovú ujmu), a v časti, v ktorej namietal
nesprávny úradný postup odporcu, jeho existenciu nepreukázal. Keďže na vyvodenie zodpovednosti
voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok,
súd posúdil nárok navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný a
- 12 -

zamietol ho. Súd sa v ďalšom nezaoberal skúmaním ostatných zákonných podmienok zodpovednosti
štátu za škodu (vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou), majúc za to, že ich prítomnosť by zisťoval,
pokiaľ by dospel k k záveru, že navrhovateľ bol osobou aktívne vecne legitimovanou a odporca sa

dopustil, či vydania nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Z rovnakého
dôvodu sa súd bližšie nevenoval a nevyjadroval k tvrdeniam a námietkam navrhovateľa súvisiacim
s uplatňovanou nemajetkovou ujmou, jej vznikom, resp. príčinnou súvislosťou a v tomto smere
dokazovanie nevykonával.

Navrhovateľ si v konaní popri nároku na nemajetkovú ujmu uplatňoval voči odporcovi aj nárok na
morálnusatisfakciu,ktorúodvodzovalodtvrdenéhozásahudojehoosobnostnýchpráv,atovyjadreniami
uvedenými v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005, sp. zn. 46Cb 92/2000-209.

V tejto časti navrhovateľ, podľa mienky súdu, nepreukázal splnenie základných predpokladov pre

priznanie nároku na ospravedlnenie ako satisfakcie za zásah do jeho osobnostných práv. Tými sú: 1.
neoprávnený a nedovolený zásah, 2. spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby a 3. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a porušením osobnostných práv osoby.

Pojem zásah do osobnostných práv fyzickej osoby Občiansky zákonník bližšie nedefinuje a nestanovuje

ani výpočet jeho konkrétnych foriem spôsobilých zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby.
Zásahom je však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania
alebo jeho opomenutie), ktoré má zákonom špecifikované znaky, a teda spĺňa charakter neoprávnenosti,
protiprávnosti a nedovolenosti.

Ustálená súdna prax považuje za neoprávnený zásah v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníkatakýzásahdoosobnostifyzickejosoby,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom,t.j.správnym
poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, však nemožno posúdiť ako
neoprávnené,zdôvoduexistencieokolnostívylučujúcichneoprávnenosťtakéhozásahu.Oneoprávnený
zásah do osobnosti fyzickej osoby potom nejde, okrem iného, ak je zásah dovolený, resp. jeho možnosť

je predpokladaná, zákonom. Sú to prípady tzv. zákonných licencií, resp. prípady, keď k zásahu do
osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt
plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon

Za výkon zákonnej (úradnej) licencie však nemožno považovať každé konanie alebo proces, ale iba

také, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je potom
vylúčená, ak k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo v rámci úradného konania, ktoré nevybočilo z
rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno však
v takom prípade posúdiť na základe výsledku tohto konania, ale iba na základe podmienok stanovenýchzákonom na ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné
konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia
neoprávneným zásahom do

- 13 -

osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo
vydané dôvodne (k tomu rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 274/2007).

Nemožno pritom opomenúť, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať zo strany súdu
ako otázku predbežnú. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak bolo príslušným
kompetentným orgánom zrušené ako nezákonné.

V intenciách vyššie uvedeného sa súd zaoberal skúmaním, či došlo k tvrdenému neoprávnenému

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Bral pritom na zreteľ, že navrhovateľom namietané výroky
boli súčasťou meritórneho rozhodnutia súdu, ktoré bolo výsledkom (úradného) súdneho konania. V
takom prípade je daná neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti, ak úradné (súdne)
konanie vybočilo z rámca stanoveného platnými právnymi predpismi na jeho začatie a priebeh a bolo
v ňom vydané nezákonné rozhodnutie.

Z obsahu spisu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 46Cb 92/2000, mal súd za preukázané, že
predmetné konanie začalo na krajskom súde ako vecne a miestne príslušnom (§9 O.s.p.) na podklade
návrhu spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s.r.o. (§ 79 ods. 1 O.s.p.), ktorý netrpel vadami. Po zistení
stanoviska odporcu - spoločnosti AES, spol. s.r.o. k žalobe a vykonaní rozsiahleho dokazovania súd

na pojednávaní dňa 20.1.2005 vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorý doplnil rozsudkom vyhláseným
na pojednávaní súdu dňa 10.3.2005 v súlade s § 166 ods. 1 O.s.p. Vec prejednávala a v merite o nej
rozhodla sudkyňa JUDr. P. F., ktorá v zmysle dodatku č. 15 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave
na rok 2005 prebrala agendu pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Z. X.. Rozsudok súdu zo dňa 20.1.2005
bol predmetom odvolacieho prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý ho ako vecne

správny rozsudkom zo dňa 10.12.2008, sp. zn. 2 Obo 92/2006, potvrdil.

Súd mal za to, že tvrdeniami obsiahnutými v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 20.1.2005, č.k. 46Cb 92/2000-209, nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa, nakoľko tento rozsudok vydal orgán na to oprávnený (Krajský súd v Bratislave v

konaní pred sudkyňou JUDr. F.), v úradnom konaní upravenom postupom podľa Občianskeho súdneho
poriadku, rozhodnutie súdu malo náležitosti stanovené zákonom (§ 157 O.s.p.) a nebolo zrušené
pre nezákonnosť kompetentným orgánom. V danej situácii nemožno ani pripustiť žalobu na ochranu
osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia), ktorá by smerovala proti orgánu
povolanému také rozhodnutie urobiť. Náprave tu totiž slúžia buď riadne alebo mimoriadne opravné

prostriedky, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia súdu podľa § 165 O.s.p. (k tomu aj
rozhodnutie v Zborníku III. Najvyššieho súdu, ŠEVT, Praha 1980, str. 196, 197). Dospejúc a odvolávajúc
sa na tento záver súd bližšie nepreskúmaval navrhovateľom jednotlivo namietané výroky dotknutého
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2005 z hľadiska ich vecnej správnosti a neskúmal
ani navrhovateľom predkladané dôkazy v tomto smere.

Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal splnenie predpokladov na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., rovnako ako nepreukázal existenciu tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho
osobnosti v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd

- 14 -

preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol, tak v časti požadovanej nemajetkovej ujmy, ako aj v časti
ospravedlnenia a alternatívnej formy ospravedlnenia, ktorá sa rovnako odvíjala od prvotného zistenia,
že nebol preukázaný zásah do osobnostných práv navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na
ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie
a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.

V Bratislave, 7. novembra 2011 Mgr. Patricia Skotnická
sudkyňa

Za správnosť:
Henčeková A.