Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/111/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899958
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1203899958.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto

SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava proti odporkyniam: X. K.. K. C., I. U.H. XX, D., X. X.. K.
Z., R. XX, D. obe zastúpené JUDr. Róbertom Vlčekom CSc., advokátom, Brnianska 19, Bratislava, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 29.09.2003 domáhal proti odporkyniam určenia, že
je vlastníkom pozemku v katastrálnom území Ružinov, parcelné číslo XXXX/XX-zastavaná plocha
vo výmere 447m2 vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX-Z. zo dňa 27. mája 2003. Návrh

odôvodniltým,žepredmetnánehnuteľnosť tvoríčasťneknihovanejparcelyč.XXX-W.Mlynskéhosadu.
Nakoľko neknihovaná parcela sa nachádza v intravilané mesta nadobudol k nej navrhovateľ vlastnícke
právo na základe zákona č. 180/1995 Z.z. o majetku obcí.

Na základe dokazovania Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 01.12.2006 č. k.
11C/111/2003-245 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že obrana
odporkýň o vydržaní pozemku bola dôvodná.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom určenej lehote, podal navrhovateľ odvolanie dôvodiac tým, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Co 256/2007-272 zo dňa 12. novembra 2009-272 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. V uvedenom rozhodnutí vyslovil právny názor, ktorým

je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O. s. p.), že je potrebné venovať pozornosť právne významnej
skutočnosti, že parcela č. XXX/XX bola zväčšená na úkor inej parcely a zameraná v rámci nového
merania už v roku 1942 a zisťovať, či rodičia odporkýň vstúpili do oprávnenej držby a užívania pozemkov
už v roku 1946, či tieto v dobrej viere ako vlastníci užívali nepretržite celý život, či došlo ku skutočnosti,
ktorá mohla odôvodnene v užívateľoch vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti.Okresný súd Bratislava II postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu,
opakovane vypočul účastníkov konania, dokazovanie doplnil o výsluch svedkyne Heleny Šandorovej
a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, doplnených o písomnú

korešpondenciu medzi navrhovateľom a odporkyňami, ako aj medzi Mestskou časťou Bratislava -
Ružinov a odporkyňami, pozemnoknižnou vložkou č. XXXX a mapovým listom k parc. č. XXX/XX
vyhotoveným v maďarskom jazyku.

Zástupkyňa navrhovateľa, vo svojej výpovedi na pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom, uviedla
skutočnosti zhodne, ako v návrhu a v písomných stanoviskách a vyjadreniach k návrhu. Poukázala na

to, že v návrhu ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu zo dňa 01.12.2006, sú podrobne vyjadrené
skutočnosti pre rozhodnutie, ktorého sa domáha navrhovateľ. Najmä, že časť neknihovanej parcely
č. XXX o výmere 447m2 v súčasnosti parc. č. XXXX/XX-zastavaná plocha, ktorú užívali právni
predchodcovia odporkýň, nebola spôsobilým predmetom vydržania, že tiež neboli splnené ďalšie
zákonné podmienky pre vydržanie a to: oprávnená držba a dobromyseľnosť pri vstupe do držby, navyše,
že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola sporná nehnuteľnosť zastavaná komunikáciou,

čím zanikla odporkyniam resp. už ich právnym predchodcom držba nehnuteľnosti pretože nemohli túto
nehnuteľnosť fakticky ovládať.

Obidve odporkyne zotrvali na svojich vyjadreniach, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudli ich právni predchodcovia - rodičia kúpnou zmluvou v roku 1946 a od tej doby nehnuteľnosť
nerušene užívali v pôvodných hraniciach a ony do výkonu práv vlastníka vstúpili po svojich rodičoch.

Užodzačiatkukúpyichrodičiabolipresvedčení avnímaliakopredmetvlastníctvacelýpozemok,takako
im bol predávajúcim odovzdaný a tak ako bol v čase kúpy oplotený. Pozemok bol ohradený dreveným
plotom a pevnými opornými stĺpmi a oplotenie považovali za hranice kupovaného pozemku v zhodnej
výmere s údajom zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Na základe uvedených skutočností
užívali ich rodičia celý, dreveným plotom ohradený pozemok o výmere 5125 m2. čo sa aj neskôr v roku

1970potvrdilo, akovlastnícivoprávnenejnepretržitejdržbeadobrejvierestým,žeonesúladeskutočnej
výmery a výmery uvedenej v pozemkovej knihe nevedeli a celý predmetný pozemok považovali v zmysle
kúpnej zmluvy za svoje vlastníctvo.

Svedkyňa H. Š. uviedla, že jej rodičia vlastnili od roku 1932 nehnuteľnosti v priamom susedstve
nehnuteľností, ktoré nadobudli v neskoršom období rodičia odporkýň. Od svojho narodenia svedkyňa

bývala spolu s rodičmi v rodinnom dome so

záhradou a vyrastala v tejto lokalite, preto má vedomosť o susednom pozemku a jeho vlastníkoch.
Potvrdila, že už predchádzajúci vlastníci, ktorí neskôr predali pozemky rodičom odporkýň mali oplotené
nehnuteľnosti dreveným plotom a takto od nich kúpili oplotený pozemok aj rodičia odporkýň. Po celé
ďalšie obdobie pozemok v hraniciach oplotenia užívali a nikdy predtým nikto nenamietal proti výmere

užívanej plochy rodičmi odporkýň. Svedkyňa uviedla, že rodičia odporkýň časť záhrady v neskoršom
období odpredali. Svedkyňa ďalej uviedla, že na ulici bolo asi 10 rodinných domov a nikdy ani medzi
susedmi neboli spory o hranice pozemkov a všetci susedia užívali pozemky tak ako ich kúpili resp.
nadobudli.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný lebo vlastnícke

právo k spornej nehnuteľnosti patrí obidvom odporkyniam. Pre účastníkov i súd bolo nesporné, že právni
predchodcovia odporkýň - ich rodičia nadobudli nehnuteľnosti zapísané v tom čase ako parc. č. XXX/XX
O. Č.. XXX/XX vo výmere 1219 štvorcových siah na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.09.1946.

Podľa tvrdenia odporkýň, s ktorými korešponduje aj výpoveď svedkyne H. Š.,S. W. odporkýň vstúpili ako
vlastníci do držby a užívania nehnuteľnosti v roku 1946 v hraniciach oplotenia pozemkov, tak ako ich

užíval aj predchádzajúci vlastník.Navrhovateľ nepreukázal, že právni predchodcovia odporkýň mali vedomosť o väčšej výmere užívaných
pozemkov ako kúpili a že na túto nezrovnalosť by boli štátnym orgánom, inou fyzickou alebo právnickou
osobou upozornení, prípadne vyzvaní na vypratanie pozemku. Uvedenú skutočnosť o nerušenej držbe

a užívaní pozemku potvrdila aj svedkyňa H. Š.. Ako prvý dôkaz o zistení nezrovnalosti vo výmere
pozemkov t. j. skutočného a právneho stavu, bol predložený súdu geometrický plán vyhotovený dňa
12.05.1970 geodetom X.. A..

Až od tejto doby, mohli právni predchodcovia odporkýň zistiť, že nimi užívaná výmera nehnuteľnosti
je väčšia, ako výmera uvedená v kúpnej zmluve a, že užívajú viac ako by im prislúchalo podľa kúpnej

zmluvy. Pretože odporkyne svoje vlastnícke právo odvodzujú od vydržania spornej nehnuteľnosti ich
rodičmi, musel sa súd vysporiadať aj s týmto tvrdením a vzhľadom na časovú účinnosť troch právnych
noriem skúmať splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva rodičmi odporkýň.

Ako vyplýva z dátumu uzavretej kúpnej zmluvy v roku 1946, občiansko-právne vzťahy na území
Slovenska sa riadili v tom čase obyčajovým právom, ktoré ako podmienku vydržania vyžadovalo
dobromyseľnosť pri vstupe do držby, spôsobilý predmet vydržania a dobu 32 rokov nerušenej držby.

Rodičia odporkýň podmienky vydržania podľa uvedeného obyčajového práva nemohli splniť aj keď
od samého začiatku držby vzhľadom na právny titul nadobudnutia (kúpna zmluva) a odovzdanie
nehnuteľnosti v hraniciach vyznačených pevným oplotením boli dobromyseľní, pričom v prospech
dobromyseľnosti môže svedčiť aj skutočnosť, že výmera spornej nehnuteľnosti je iba zlomok (cca 1/10)
z kupovanej výmery a pre laika aj samotný údaj o výmere štvorcových siah mohol robiť problém pri

prepočte na súčasné jednotky plošnej výmery, avšak nebola splnená podmienka 32 rokov držby lebo
prvý zápis vlastníckeho práva je v pozemkovej knihe z roku 1933 a teda do 1.1. 1950 t.j. účinnosti
stredného občianskeho zákonníka, neuplynula požadovaná doba 32 rokov. Preto súd posudzoval, či
rodičia odporkýň, mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním za účinnosti

stredného občianskeho zákonníka (zák. č. 141/1950 Zb.). Tento občiansky zákonník upravoval

nadobudnutie vlastníctva v ust. § 111 a nasl.

Podľa § 115 cit. zákona, vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o nescudziteľné
veci, ktoré boli v socialistickom vlastníctve.

V ust. § 101 cit. zákona konkretizoval, že socialistické vlastníctvo má formu štátneho vlastníctva alebo
družstevného a podľa nasledujúceho ustanovenia - § 102 - národný majetok bol výhradne v štátnom

sociaslistickom vlastníctve.

Podľa § 119 uvedeného zákona veci, ktoré nepatrili nikomu boli vo vlastníctve štátu.

Je nepochybné, že aj sporná nehnuteľnosť - neknihovaná parcela, vedená v parcelnom registri k. ú.
Prievoz, ako rameno Mlynského sadu t.j. vec nepatriaca nikomu, bola vo vlastníctve štátu. Z hľadiska
spôsobilosti predmetu vydržania, bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, či nejde o nescudziteľnú vec,

ktorá by bola zákonnou prekážkou vydržania.

Občiansky zákonník neriešil samostatne otázku, ktorú vec treba považovať za nescudziteľnú.

Ústava z 09.05.1948 (Ústavný zákon č. 150/1948 Zb.,) v samostatnej časti upravovala hospodárske
zriadenie republiky.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Ústavy, je národný majetok zásadne v rukách štátu (štátne vlastníctvo).V ust. § 148 Ústavy, boli taxatívne vymenované veci, ktoré môžu byť národným majetkom. V tomto
zozname nie sú uvedené pozemky. Možno teda dospieť k záveru, že pozemky nemali charakter
nescudziteľných vecí. Aj právna teória a prax súdov za nescudziteľné veci považovali najmä základné

prostriedky zverené socialistickým organizáciám do správy a určené na to, aby ich tieto organizácie
trvale užívali.

V danom prípade chýba aj znak "zverenie socialistickým organizáciám", čoho dôkazom je nesporná
skutočnosť, že štát niekoľko desiatok rokov o vlastníctve tohto pozemku nevedel a neevidoval ho ako
svoj majetok a preto ho ani nemohol zveriť žiadnej socialistickej organizácii do správy za účelom trvalého

užívania.

Zákon vyžadoval nepretržitú a oprávnenú držbu po dobu stanovenú zákonom, t.j. u nehnuteľných vecí
po dobu 10 rokov.

Podľa § 145 ods. 1 cit.zák., ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa ods. 2/ toho istého ustanovenia, v pochybnostiach
sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

S poukazom na uvedené skutočnosti, právni predchodcovia odporkýň splnili všetky zákonné podmienky
vyžadované stredným občianskym zákonníkom (dobromyseľnosť po celú vydržaciu dobu, oprávnenosť
držby, dĺžku vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania)

a vzhľadom na nerušenosť držby vydržali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti s poukazom na ust. §
566zák.č.141/1950Zb.,pouplynutídobydržby10rokov,počítanejod01.01.1951t.j.dňom01.01.1961.

Vzhľadom na uvedené dôvody t. j., že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti zákonom upraveným
spôsobom nadobudli právni predchodcovia odporkýň už dňom 1.1.1961,, nemohol súd návrhu na
určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa vyhovieť a návrh musel zamietnuť.

O náhrade trov konanie rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom sa rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.