Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/267/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010899900
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7010899900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu v právnej veci žalobcu Š. P., bývajúceho na V. T. Č.. XX L.
Sabinove, zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom AK so sídlom Hlavnej 29 v Prešove,
proti žalovanému R.. Z. P., bývajúcemu na B. Č.. X L. Ko, zast. JUDr. Svetlanou Gavorovou, advokátkou
AKsosídlomnaLombardinihoč.22/BvBratislave,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, so sídlom v Bratislave na Trnavskej 82, zast. spoločnosťou Allianz-
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 10C 724/2002-304 zo dňa 22.6.2010,

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu o náhradu zvýšenia bolestného zamietol, žalovaného zaviazal
nahradiť trovy štátu vo výške 395,44 € a súdny poplatok vo výške 971,27 € na účet Okresného
súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal súdnemu znalcovi R.. I. P. odmenu vo
výške 19,90 €, ktorá mu bude vyplatená z prostriedkov štátu prostredníctvom učtárne Okresného súdu
Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne
samostatným uznesením.

Rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k vážnemu poškodeniu zdravia

žalobcu došlo dňa 19.6.1999 pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný. Kontrolným znaleckým
posudkom R.. I. P. a konfrontáciou súdneho znalca R.. I. P. D. MUDr. J. Y. bolo jednoznačne stanovené,
že bolestné u Š. P. bolo možné vyčísliť prvýkrát 16.10.1999, teda po ukončení jeho práceneschopnosti.
V tomto období bol stav žalobcu už stabilizovaný a nebolo možné v dôsledku poranenia očakávať ďalšie
komplikácie a bolo možné vykonať výpočet bolestného. Všetky ostatné lekárske kontroly žalobcu majú
vzťah k úrazu žalobcu, ale nie k ohodnoteniu bolestného. R.. I. P. pracoval so zdravotnou dokumentáciou
a s odbornými výpismi žalobcu, jeho výpoveď pred súdom spolu so znaleckým posudkom boli jasné

a presvedčivé. Pokiaľ R.. I. P. pripustil stanovenie bolestného aj za hranicu 16.10.1999, kvalifikoval ju
ako bolesť súvisiacu so stanovením spoločenského uplatnenia a nie ako bolesť súvisiacu s bolestným.
Súdny znalec R.. Y., ktorý ako prvý vypracoval znalecký posudok, neuviedol jednoznačne, na základe
akej skutočnosti posúdil ukončenie bolestného na apríl 2000. Vo svojej výpovedi pred súdom pripustil,
že je možné vychádzať aj zo záverov znaleckých posudkov iných súdnych znalcov. Súd prvého stupňa
potom vychádzal z toho, že žalobca podal žalobu o zvýšenie bolestného na súde 7.3.2002, teda po
uplynutí premlčacej lehoty. Dvojročná lehota na uplatnenie práva na zvýšenie bolestného uplynula dňa

16.10.2001. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným a vedľajším účastníkom na strane
žalovaného súd žalobu o zvýšenie bolestného zamietol. Vychádzal z ust. § 100 a 106 Obč. zákonníka.Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 a vychádzal z toho, že trovy znaleckého
dokazovania predstavovali sumu 395,44 € a pozostávali z odmeny vyplatenej R.. P. D. MUDr. Y..
Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 2 ods. 2 položka 1 písm. a/

sadzobníkasúdnychpoplatkov,čopredstavuje5%zosúdompriznanejsumyzasťaženiespoločenského
uplatnenia, keďže žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku. Rozhodnutie o priznaní znalečného R..
I. P. odôvodnil ust. § 5 a 6 vyhl. 491/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal v časti o zamietnutí žaloby vec zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázal na to, že podľa jeho názoru súd pochybil, keď neuznal jeho námietku

k znaleckému posudku R.. I. P., a preto nesprávne právne posúdil premlčanie nároku na náhradu
bolestného.Odvolateľmázato,žetentonárokniejepremlčanývzhľadomnadôkazyzaloženévsúdnom
spise o tom, že žalobcov zdravotný stav bol ustálený najneskôr po 30.3.2000. Podľa odvolateľa sa javí
ako kvalifikovanejšie vyjadrenie R.. Y., ktorý vychádzal pri stanovení začiatku plynutia premlčacej doby
zo zdravotného stavu a lekárskych záznamov pacienta, a nie z dohody o ukončení PN. Ďalej namietali,

že sa súd prvého stupňa nevyporiadal s rozhodnutím o úroku z omeškania.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny,
poukázal na to, že pri konfrontácii oboch znalcov bola výpoveď R.. P. hodnoverná a jasná so
zodpovedaním na všetky otázky týkajúce sa bolestného a jeho hodnotenia.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a zistil, že
neboli dôvody ani pre zrušenie, ani pre zmenu rozhodnutia.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia len konštatuje, že skutočne posudok R.. P. a jeho vyjadrenie na pojednávaní je
presvedčivé, jednoznačné a presne špecifikované. Vyplýva z neho nepochybne, že po ukončení PN už
bolo možné vyčísliť u žalobcu bolestné v celom rozsahu. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že bolestné by

malo vychádzať z toho, kedy bolesti vznikli a dokedy trvali, teda, ak bolesti skončili a ďalšie bolesti v
súvislosti s utrpeným úrazom žalobcovi nepribudli, či už v dôsledku liečby alebo rehabilitácie, bolo už
možné bolestné vyčísliť. Aj odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že ak
už bolesti žalobcu ustúpili a mohol nastúpiť do práce a to po ukončení práceneschopnosti, od tej doby
najneskôr bolo možné vyčísliť výšku bolestného.

Pokiaľ išlo o úroky z omeškania je nepochybné, že ak súd prvého stupňa zamietol žalobu jedným
výrokom, rozhodol o celom predmete konania. Je síce pravdou, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje
zdôvodnenienepriznanýchúrokovzomeškania.Vprípadezvýšeniabolestného,oktorommalrozhodnúť
súd prvého stupňa, by bola istina bezúročná, lebo nárok vzniká až rozhodnutím súdu. Preto podľa
odvolacieho súdu skutočnosť, že vo výroku nie je osobitný výrok o zamietnutí nároku na úroky z

omeškania takým pochybením, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďže súd prvého stupňa o trovách rozhodne samostatným uznesením, nerozhodoval o trovách
odvolacieho konania ani odvolací súd.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.