Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2011

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/222/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107241025
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1107241025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : U.. O. Z., bytom
I., E. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Dunajská
Streda, Alžbetínske nám. 2, proti odporcom : 1/ U. A., bytom I., D. XX/X, 2/ A. A., bytom I., D.Ľ. XX/
X, obaja zastúpení advokátom Mgr. Petrom Belicom, Bratislava, Dunajská 4, o určenie neplatnosti
vydedenia a o neplatnosť závetu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 18. 12. 2009 č.k. 12C 124/2007 - 97, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto :

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia v listine o vydedení číslo N 505/93, NZ 496/93 zo dňa 22.

12. 1993 stanovené L. A., zomrelým dňa 11. 6. 2006 v časti týkajúcej sa vydedenia navrhovateľky, n
i e s ú d a n é.

Súd u r č u j e, že závet vyhotovený dňa 22. 12. 1993 pod číslom N 506/93, NZ 497/93 podpísaný
L. A., v časti týkajúcej sa zákonnej dedičky - navrhovateľky, j e

neplatný.

Odporcovia 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 1.100,28 €, k rukám
JUDr. Heleny Buzgóovej, advokátky v Dunajskej Strede, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcom
domáhala určenia, že dôvody vydedenia v listine o vydedení, stanovené L. A., zomrelým dňa 11. 6. 2006,

v časti týkajúcej sa vydedenia navrhovateľky, nie sú dané a tiež určenia, že závet vyhotovený dňa 22.
12. 1993, podpísaný L. A., v časti týkajúcej sa zákonnej dedičky - navrhovateľky, je neplatný.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka sa narodila dňa 4. 9. 1963 z matky
A. K. W. otca A.U., nar. 24. 1. 1944, a je preto v spore vecne aktívne legitimovaná. Notárskou zápisnicou
sp. zn. N 505/93, NZ 496/93 zo dňa 22. 12. 1993 L. A. navrhovateľku, svoju dcéru O. K., vydedil, rovnako
tak aj jej potomkov, pričom ako dôvody vydedenia uviedol, že „dcéra“ ho nikdy nenavštívila, neprejavila
o neho do uvedeného dňa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mala, jeho zdravotný stav
je zlý a dcéra sa nikdy v rozpore s dobrými mravmi nestarala, aby mu poskytla pomoc, dcéru nepozná,

videl ju asi trikrát v živote, nevie, či jej potomkovia existujú.Notárskou zápisnicou sp. zn. N 506/93, NZ 497/93 zo dňa 22. 12. 1993 L. A. spísal závet, ktorým pre
prípadsvojejsmrticelýsvojmajetok,hnuteľnýanehnuteľný,nachádzajúcisakdekoľvek,zanechalsvojej
manželke A. A.Ž. a v prípade, že by jeho manželka v čase jeho smrti nežila, ustanovil za náhradného

závetného dediča svojho vnuka U. A., nar. 17. 1. 1989, pričom pripomenul, že neopomenuteľných
dedičov syna U. A. W. Janu K., vydedil listinou napísanou u notárky JUDr. G. G. pod č. N 505/93, NZ
496/93 a v prípade O. K. vydedil aj jej potomkov.

Zo zápisnice v dedičskej veci sp. zn. 2D 238/2006, Dnot 41/2006 zo dňa 23. 10. 2007, spísanej notárkou
O.. D. Z., súd prvého stupňa zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi L. A., nar. 24. 1. 1994 a zomr. dňa

11. 6. 2006, bolo prerušené a navrhovateľka bola odkázaná na podanie návrhu o určenie, že dôvody
vydedenia v listine o vydedení zo dňa 22. 12. 1993 nie sú dané a závet poručiteľa zo dňa 22. 12. 1993
je neplatný.

Prvostupňový súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na predmetnej
určovacej žalobe, ako jej základného predpokladu. Keďže predmetnými právnymi úkonmi poručiteľa
bola navrhovateľka ako jeho potomok - neopomenuteľný dedič - vylúčená z dedenia a dedičské konanie

po poručiteľovi bolo prerušené a navrhovateľka bola odkázaná na podanie predmetného návrhu, dospel
súd prvého stupňa k záveru, že je daný naliehavý právny záujem navrhovateľky na predmetnej určovacej
žalobe.

Súd prvého stupňa ďalej skúmal námietku odporcov, že návrh navrhovateľky je podaný predčasne,
nakoľko zatiaľ nebolo vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - poručiteľa a odporkyne

2/ - a preto nie je jasný rozsah majetku patriaceho do dedičstva; prvostupňový súd uvedenú námietku
vyhodnotil ako bezpredmetnú, s poukazom na to, že vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo
bývalých manželov - poručiteľa a odporkyne 2/ - v zmysle § 175 l O.s.p. a určenie rozsahu majetku
tvoriaceho predmet dedičstva, nemá vplyv na určenie neplatnosti vydedenia a určenie neplatnosti
závetu. Prvostupňový súd ďalej zistil, že právny úkon vydedenia, urobený vo forme notárskej zápisnice,

spĺňa všetky formálne náležitosti podľa § 469a Obč.zák.

Následne skúmal, či dôvody vydedenia, stanovené poručiteľom L. A., existovali ku dňu vydedenia.
Z výsluchu samotnej navrhovateľky mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľka do
uvedeného dňa ( 22. 12. 1993 ) o poručiteľa neprejavila opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť
malaavrozporesdobrýmimravmisaoporučiteľanestaralaaneposkytlamupotrebnúpomocvchorobe.

Samanavrhovateľkauviedla,žesvojhootcaakomaloletávidelalendvakrát,kedysmatkouriešilivýživné
a ako plnoletá sa s ním stretla len trikrát : v r. 1981, keď začala študovať na Chemickotechnologickej
fakulte STU v Bratislave a otec ju vyhľadal na internáte, v r. 1982 vo februári a poslednýkrát v septembri
1984. Následne spolu trikrát telefonovali, naposledy v r. 1990 v súvislosti s investíciou otcových peňazí,
resp. po narodení dcéry S., kedy jej otec povedal, že ju vydedil. Navrhovateľka len sporadicky vyvíjala

aktivitu na oznámenie dôležitých udalostí o sebe - oznámenie o svadbe, novom byte, o narodení dcéry,
ani raz však nešlo o opravdivý záujem potomka o otca, a to ani v r. 1990, kedy jej v telefonickom
rozhovore otec spomenul, že sa necíti dobre, až do oznámenia o narodení dcéry v r. 1992 nevyvinula
žiadnu iniciatívu, ani záujem na overenie tejto informácie. Sama navrhovateľka uviedla, že vydedenie
chápe, sama stretnutie s otcom nikdy neiniciovala, pretože otec si neprial, aby ho kontaktovala, čo jej

povedal v r. 1981. Toto tvrdenie však v konaní ničím nepreukázala. Takéto tvrdenie nepotvrdil žiaden z
vypočutých svedkov. Od roku 1981, kedy mal otec povedať navrhovateľke, aby ho nekontaktovala, do
vydedenia uplynulo 12 rokov. V čase vydedenia mala navrhovateľka 30 rokov a otca 9 rokov nevidela.
Telefónne číslo otca poznala navrhovateľka od r. 1981, bolo aj v telefónnom zozname, vedela kde býva,
chodila okolo jeho bydliska, pozerala, či tam býva, chodila aj okolo jeho reštaurácie, kde ho aj videla, ale

neprejavila žiaden záujem, nezastavila sa, neprihovorila sa mu, neopýtala sa ho, ako sa má. Súd prvého
stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľka v čase spísania listiny o vydedení o
poručiteľa neprejavila opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mala, aj informácie, ktoré o otcovi
mala, získala z iniciatívy sestry jej priateľky U.. W. Š., ktorá vedela, že sa priatelí s navrhovateľkou, čo
potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj svedkyňa U.. W. Š..Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie nebohého L. A., z lekárskeho nálezu pre účely zákona o sociálnej
pomoci zo dňa 31. 7. 2003, z potvrdenia zo dňa 1. 4. 2003 a 3. 12. 2002, ako aj svedeckých výpovedí
bratov poručiteľa, U. W. W. Miroslava , mal súd prvého stupňa za preukázané, že v čase vydedenia

v r. 1993 bol poručiteľ vážne chorý, a to už od r. 1983, kedy bol hospitalizovaný na kardiologickej
klinike pre vysoký krvný tlak, cukrovku, obezitu, poruchu metabolizmu tukov, na internom oddelení pre
ischemickú chorobu srdca a vysoký krvný tlak, prekonal infarkt, v r. 1989 bol nastavený na inzulínovú
liečbu, bol odkázaný na pomoc druhej osoby, stal sa pokorným a bol vďačný za akúkoľvek pomoc.
Svedkyňa U.. W. Š. potvrdila, že navrhovateľke poskytla informácie aj o zdravotnom stave jej otca,

dávnejšie ju informovala o tom, že jej otec má cukrovku, ďalšie informácie si mohla navrhovateľka
zistiť sama. Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že bol preukázaný aj druhý dôvod vydedenia
navrhovateľky, že totiž navrhovateľka v čase vydedenia neposkytla poručiteľovi v rozpore s dobrými
mravmi potrebnú pomoc v chorobe, hoci o tejto odkázanosti vedela a so zreteľom na svoje objektívne
možnosti a schopnosti mu pomoc poskytnúť mohla.

Keďže prvostupňový súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia navrhovateľky sú dané, existovali ku

dňu vydedenia, zamietol aj návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti závetu vyhotoveného formou
notárskej zápisnice sp. zn. N 506/93, NZ 497/93, spísanej notárkou O.. G. G. dňa 22. 12. 1993, v časti
týkajúcej sa navrhovateľky, nakoľko nezistil dôvody jeho neplatnosti v zmysle § 476 Obč.zák.

Po právnej stránke odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust. § 80 písm. c/ O.s.p., § 469a
ods. 1, 2, 3 Obč.zák.

O trovách konania rozhodol na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom 1/, 2/
priznal náhradu trov konania, a to odporcovi 1/ v sume 537,05 € a odporkyni 2/ v sume 672,36 €, ktoré
trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby ( odporca 1/ ), resp. 6 úkonov
právnej služby ( odporkyňa 2/ ), počítaných za dva žalobné petity, pri zohľadnení skutočnosti, že právny
zástupca poskytoval právne služby dvom odporcom spoločne, keď sadzba tarifnej odmeny vychádzala z

1/13-iny výpočtového základu za roky 2008, 2009. Úkony právnej služby spočívali v prevzatí a príprave
zastúpenia dňa 28. 3. 2008, písomnom vyjadrení k návrhu dňa 10. 7. 2008, účasti na pojednávaní dňa
9. 9. 2009 v trvaní 4,5 hodiny, účasti na pojednávaní dňa 18. 11. 2009 v trvaní 3,05 hodiny a účasti na
pojednávaní dňa 18. 12. 2009, v prípade odporkyne 2/ aj v porade s odporkyňou v trvaní 2 hodín dňa
19. 10. 2009.

Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny tak,
že odvolací súd jej návrhu vyhovie a určí, že dôvody vydedenia v listine o vydedení č. N 505/93, NZ
496/93 zo dňa 22. 12. 1993 stanovené L. A., zomrelým dňa 11. 6. 2006 v časti týkajúcej sa vydedenia
navrhovateľky nie sú dané a ďalej že určí, že závet vyhotovený dňa 22. 12. 1993 pod č. N 506/93,
NZ 497/93 podpísaný L. A., týkajúci sa navrhovateľky, je neplatný. Navrhovateľka si tiež uplatňovala

náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Navrhovateľka v odvolaní poukazovala na to, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že ona je dcérou
poručiteľa L. A., nar. 24. 1. 1944. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. Nc 124/99 zo dňa 21.
12. 1966 bol jej otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 300,- Sk mesačne; citovaný rozsudok
bol zmenený Krajským súdom v Košiciach dňa 1. 9. 1967 tak, že výživné bolo znížené na sumu

250,- Sk mesačne. Ona sa síce narodila dňa 4. 9. 1963, výživné však L. A. začal platiť až v r. 1969.
Svedeckou výpoveďou jej matky bolo v konaní preukázané, a potvrdila to aj výpoveď bývalej manželky
poručiteľa - odporkyne 2/ - že otec sa o ňu - navrhovateľku - zaujímal výlučne len z hľadiska úhrad
výživného a inak o ňu nejavil záujem. Odporkyňa 2/ vypovedala, že po určení výživného súdom sa L.
A. s manželkou dohodli tak, že sa budú snažiť platiť výživné, ale aby im narodenie mimomanželského

dieťaťa nepokazilo imidž, nepovedia o ňom synovi narodenému v manželstve a táto skutočnosť bude v
celej rodine tabu; podľa tejto dohody sa za trvania manželstva aj správali. Bývalá manželka tiež uviedla,
že o posielanie výživného sa starala ona, manžela tým nezaťažovala a že väčšinu času žili v cudzine.
Jej manžel bol známym hudobníkom, ona podporovala jeho kariérny rast a nepriala si, aby jej syn mal
vedomosť o tom, že má akúsi sestru na Slovensku. V konaní bolo tiež preukázané, že otec sa o ňu začal

zaujímať, až keď nastúpila na vysokoškolské štúdium v Bratislave. Navrhovateľka sa po vykonanomdokazovaní domnieva, že sa tak stalo z dôvodu, aby zistil, či si ešte musí plniť vyživovaciu povinnosť.
Otec spochybňoval výber jej školy, výber povolania, radil jej, aby sa dala na umeleckú dráhu, že jej
odporučí nejaké umelecké teleso, kde by mohla spievať. Keďže ona chcela doštudovať, posielal jej

mesačne výživné 500,- Sk, nepravidelne. Počas 5 rokov štúdia ju trikrát zobral na večeru, dvakrát na
obed a kúpil jej sedem kusov drobného oblečenia. Jej matka do nástupu navrhovateľky na vysokú školu
žiaľ ani raz nepožiadala o zvýšenie výživného, rovnako tak neurobila ani navrhovateľka po nástupe
na vysokoškolské štúdium, ani otca nikdy nepožiadala o finančnú či inú pomoc, hoci dobre vedela o
jeho majetkových pomeroch. Jednak sa hanbila takto vystúpiť a tiež naivne verila, že si jedného dňa

uvedomí, že je jeho dieťa, ktoré vynikajúco študuje, slušne sa správa a nie je požadovačné. Otec ju
požiadal, aby ho písomne ani telefonicky nevyhľadávala, lebo má kvôli nej problémy v rodine. Bola
nežiaducou osobou, jej existenciu sa snažila ignorovať celá rodina. Ako dôležitú udalosť vo svojom
životeotcovioznámilauzavretiemanželstva,promóciuajnarodeniedieťaťa;podľavyjadreniaodporkyne
2/, ale aj podľa správania otca to bolo zrejme chápané len ako jej snaha získať finančné prostriedky,
hoci o také niečo sa nikdy nesnažila. Po jeho oznámení, že ho nemá viac volať ani nejako kontaktovať,

navrhovateľka len rešpektovala jeho vôľu, tak ako to s matkou robili vždy.

Navrhovateľka poukazovala na to, že z rozvodového spisu zistila, že jej otec zahájil rozvodové konanie
z dôvodu, že sa jeho manželka o neho prestala starať, keď už on nebol schopný finančne zabezpečiť
rodinu na takej úrovni, ako predtým a bol nútený požiadať o pomoc inú osobu. Napriek tomu odporkyňa
2/ v konaní tvrdila, že navrhovateľku poručiteľ vydedil z dôvodu, že mu neposkytovala pomoc v chorobe

- do r. 1993 a že sa o neho nezaujímala tak, ako sa má dieťa zaujímať o rodiča. Z lekárskych správ
predložených súdu sa navrhovateľka dozvedela, na aké choroby otec trpel, pretože jej otec a ani jeho
rodina nikdy neoznámili, že by bol chorý a že ho môže kontaktovať.

Odporcovia 1/, 2/ jej v konaní vytýkali, že sa nezachovala ako dobré dieťa, že konala v rozpore s
dobrými mravmi, avšak nikto nepoukázal na to, že okrem toho, že celý život trpela tým, že sa jej otec

úspešne vyhýbal, naivne sa tešila tomu, keď ju jej slávny a zámožný otec raz do roka pozval na obed
alebo večeru, či neporušil dobré mravy on a napr. jeho manželka. Ona, navrhovateľka často vo svojom
živote potrebovala pomoc rodiny, pretože ju postihli aj tragické udalosti, kedy jej však pomohli rodinní
príslušníci z matkinej strany, jej priatelia a spolupracovníci, ale nepomohol jej ani jej otec, ani jeho rodina.
Navrhovateľka trvala na tom, že nie sú splnené podmienky vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/

Obč.zák., pretože v tom, aby mohla prejaviť o otca opravdivý záujem, jej zabránila otcova vôľa, jeho
príkaz a vôľa jeho rodiny. Ona dobré mravy neporušila a jej skutočný a opravdivý záujem o otca bol
otcom a jeho rodinou negovaný. Preto nie sú dané dôvody jej vydedenia v období od dovŕšenia jej 18
roku veku, teda od r. 1981 do 22. 12. 1993 a do 6. 10. 1995.

Naodvolanienavrhovateľkysapísomnevyjadriliodporcovia1/,2/,ktorížiadalinapadnutýrozsudoksúdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Prvostupňový
súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, skutkový stav zistil úplne, s jeho závermi sa odporcovia 1/,
2/ stotožňujú. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil.

Z predloženej zdravotnej dokumentácie boli preukázané objektívne, vážne a výrazné zdravotné
problémy poručiteľa pred 22. 12. 1993 aj po tomto dátume, ktoré si objektívne vyžadovali pomoc iných

osôb. Tieto zdravotné problémy vyplývajú aj z rozvodového rozsudku poručiteľa a odporkyne 2/. Pokiaľ
by bol poručiteľ odporkyňou 2/ nútený eliminovať kontakt s navrhovateľkou, ako to navrhovateľka tvrdí,
tak po rozvode s odporkyňou 2/ v r. 2005 by bol listinu o vydedení vo vzťahu k navrhovateľke zmenil,
resp. odvolal.

V konaní bolo preukázané, že poručiteľ bol odkázaný na pomoc iných osôb, chodil najskôr s

barlami, neskôr musel používať invalidný vozík. Musel chodiť na dialýzu. Hoci navrhovateľka o
odkázanosti poručiteľa na pomoc druhých vedela - potvrdila to vo svojej svedeckej výpovedi U.. Š.,
ktorá podrobne informovala navrhovateľku o zdravotných problémoch poručiteľa. Navrhovateľka bola
objektívne schopná a mala možnosť poručiteľovi pomôcť - bývala v Bratislave, mohla s poručiteľom
komunikovať osobne, písomne, telefonicky. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ mal záujem sa s

potomkami, t.j. aj s navrhovateľkou, stretávať a udržovať s ňou bežné príbuzenské vzťahy. V konanísa nepreukázalo, že by poručiteľ alebo jeho rodina bránili v styku poručiteľa s navrhovateľkou. Od
r. 1981 poručiteľ navrhovateľku iniciatívne navštevoval, pravidelne jej odovzdával rôzne majetkové
hodnoty, ktoré nadobudol počas pobytu v západnej Európe, zaujímal sa o postup navrhovateľky v škole,

následne v práci. Uvedené potvrdila samotná navrhovateľka, tiež svedkyňa U.. Š.. Otázka výživného
je právne irelevantná, napokon do r. 1965 bol poručiteľ vojakom s limitovanou možnosťou plnenia si
zákonnej vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke; samotná matka navrhovateľky svedkyňa K. sa
proti rozsudku o výživnom nikdy neodvolala, resp. nežiadala o zvýšenie výživného, a ani exekučne
nevymáhala zameškané výživné.

Navrhovateľka tvrdila, že brániť v styku s poručiteľom jej začali v r. 1992 - v tom čase mala 29 rokov;
listina o vydedení bola spísaná 22. 12. 1993, takže minimálne do r. 1992 mala navrhovateľka možnosť
sa slobodne stýkať s poručiteľom, čo však nerobila. Tvrdenia navrhovateľky, že z rozvodového spisu
poručiteľa a odporkyne 2/ vyplýva, že poručiteľ podal návrh o rozvod manželstva z dôvodu, že sa
odporkyňa 2/ o neho prestala starať, keď ju už finančne nebol schopný zabezpečiť na úrovni, sú
scestné, nakoľko z rozvodového spisu vyplýva, že dôvodom návrhu na rozvod manželstva boli vzájomné

nezhody manželov, ktoré pramenili predovšetkým z podozrenia na neveru poručiteľa s opatrovateľkou,
čo odporkyňa 2/ ťažko znášala.

V čase, keď navrhovateľka prežila objektívne ťažké obdobie - úmrtie manžela a syna v r. 1999 - bol
poručiteľ už vo veľmi zlom zdravotnom stave, ktorý ho obmedzoval v akejkoľvek pomoci iným, navyše
samotná navrhovateľka poručiteľovi tragické udalosti oznámila veľmi nejasne.

Svedok Š. A. vypovedal, že poručiteľ nebol vôbec ovplyvniteľný.

Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že poručiteľ navrhovateľke bránil v kontakte s ním. Informácie svedkýň
Š., O. W. Vargovej boli len sprostredkované, preto súd prvého stupňa správne v rozsudku skonštatoval,
že bránenie poručiteľa v styku s navrhovateľkou nebolo v konaní preukázané. Naopak, svedkovia U.
A., Š. A. W. Miroslav potvrdili, že poručiteľ priam túžil, aby sa rodina vrátane navrhovateľky o neho

v jeho chorobe postarala; poručiteľ by bol privítal akúkoľvek pomoc od rodiny, vrátane navrhovateľky,
pretože bol na rodinu nesmierne hrdý. Dôkazom tej skutočnosti, že poručiteľ ani nepoznal navrhovateľku
v deň spísania listiny o vydedení, je aj to, že ju označil dievčenským priezviskom a nevedel ani uviesť,
či má navrhovateľka potomkov. Počas konania sa preukázalo, že poručiteľ sa stretol s navrhovateľkou
iba párkrát.

Navrhovateľka tiež v priebehu konania menila svoju výpoveď, príp. jej tvrdenia vypočutí svedkovia
nepotvrdili, napr. uviedla, že smútočné oznámenie o úmrtí syna a manžela zasielala poručiteľovi
poštou, avšak svedkyňa O. vypovedala, že ho bola odniesť osobne do bytu poručiteľa, po tom, ako
ona, svedkyňa, iniciovala zanechanie smútočného oznámenia v r. 1999 pre poručiteľa. Svedkyňa Š.
vypovedala, že snahu o získanie informácií o poručiteľovi nevyvinula navrhovateľka samotná, ale sestra

svedkyne Š.. To dokazuje, že navrhovateľka nemala seriózny a adekvátny záujem o život poručiteľa.
Navrhovateľka ani jej matka neinformovali poručiteľa o dôležitých životných situáciách - promócia
navrhovateľky, úmrtie jej manžela a syna. Poručiteľ pritom mal záujem o styk s navrhovateľkou - nosil
jej šaty, zaujímal sa o jej štúdium a život. Navrhovateľka tvrdila, že v priebehu roku 1992 jej poručiteľ
telefonicky oznámil, že ju vydedil, ale listina o vydedení bola reálne spísaná až 22. 12. 1993.

Odporcovia 1/, 2/ v odvolaní tiež uviedli, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti závetu, ani na určení, že dôvody vydedenia nie sú dané.

Nakoľko nebol dôvod vyhovieť návrhu navrhovateľky o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, bolo
nutné zamietnuť aj druhý žalobný petit, že závet poručiteľa zo dňa 22. 12. 1993 je neplatný. Je nesporné,
že poručiteľ závetom písaným zrejme svojou vlastnou rukou dňa 6. 10. 1995 závet zo dňa 22. 12. 1993

v časti týkajúcej sa syna U. A. zobral späť, v platnosti však ponechal vydedenie navrhovateľky a jej
potomkov.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ), na
odvolacompojednávaní(§214ods.1písm.a/O.s.p.),naktoromzopakovaldokazovanie,atovypočutím
svedkov U. A., Š. A., A. K., O. O. W. Ing. W. Š., ďalej na základe ust. § 129 ods. 1 v spojení s § 213

ods. 4 O.s.p. vykonal dokazovanie čítaním pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2D
238/2006 ( dedičská vec po poručiteľovi L. A., zomr. 11. 6. 2006 ) a Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 19C 365/2004 ( právna vec L. A. T. A. A., o rozvod manželstva ). Odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky je nutné priznať úspech.

Svedok U. A., starší brat poručiteľa, na odvolacom pojednávaní vypovedal, že nemá vedomosť o tom,
že by sa navrhovateľka s poručiteľom za jeho života kontaktovala, že by sa stretávali. Uviedol, že nevie

o tom, že by jeho zomrelý brat mal záujem sa stretávať s navrhovateľkou, nevie, či sa s ňou kontaktoval
po tom, keď už bol chorý. Kým jeho brat nezomrel, nevedel ani, že navrhovateľku vydedil. Potvrdil, že
o existencii navrhovateľky sa dozvedel po jej narodení, ale odvtedy sa o záležitosti nehovorilo. Nevie o
tom, že by bývalá manželka poručiteľa ovplyvňovala v jeho rozhodnutiach, uviedol, že vie, že jeho brat
platil na navrhovateľku riadne výživné. Nemá žiadnu vedomosť o tom, že by navrhovateľka poručiteľovi

poskytovala nejakú pomoc do decembra 1993.

Svedok Š. A., mladší brat poručiteľa, vypovedal, že o tom, že jeho mladší brat má dcéru - navrhovateľku,
sa dozvedel ešte vo svojom mladom veku, o ich vzťahu nevedel nič, ani o tom, či sa stretávali. O
vydedenínavrhovateľkysasvedokdozvedeleštepredsmrťoumladšiehobrata,najskôrodnehosamého
a dôvod vydedenia bol ten, že brat bol chorý a navrhovateľkin prístup k nemu nepovažoval za správny.

Svedok tiež uviedol, že si myslí, že jeho brat mal záujem sa s dcérou stretávať, či sa s ňou naozaj
stretával, to uviesť nevedel. Vypovedal, že poručiteľ pôsobil v zahraničí do začiatku 90-tych rokov. Styku
s navrhovateľkou sa poručiteľ nebránil, inak by o tom svedok musel vedieť. Poručiteľ nebol človek,
ktorý by sa nechal ovplyvňovať. Nemal vedomosť o tom, že by navrhovateľka poručiteľovi poskytovala
nejakú pomoc, pokiaľ ide o platenie výživného, svedok vedel o tom, že poručiteľ nejaké výživné platil,

koľko, uviesť nevedel. Avšak pred každým odchodom do zahraničia musel jeho brat zdokladovať, že
má splnené povinnosti ohľadom platenia výživného. Svedok potvrdil, že jeho brat bol vzhľadom na svoj
zdravotný stav odkázaný na pomoc inej osoby.

Svedkyňa A. K., matka navrhovateľky, potvrdila, že ona sa s poručiteľom - otcom jej dcéry, navrhovateľky
- nekontaktovala, pretože nepoznala jeho adresu, skôr ju kontaktoval on, keď žiadala o zvýšenie

výživného. Svedkyňa vypovedala, že poručiteľ videl dcéru prvýkrát, keď mala asi 17 rokov a chodila
ešte na gymnázium. Dcéra s otcom nemali spolu žiadny vzťah. Od navrhovateľky vie, že po jej nástupe
na vysokú školu v Bratislave, sa s poručiteľom dva alebo trikrát stretli v Bratislave. Rovnako od
navrhovateľky mala svedkyňa informáciu, že keď sa navrhovateľke narodila dcéra, zatelefonovala mu,
aby mu to oznámila, a on jej vtedy povedal, že ju vydedil. Dcéra jej povedala, že otec jej výslovne

uviedol, aby sa s ním sama nekontaktovala. Poručiteľ platil na navrhovateľku výživné od jej 6 rokov vo
výške 250,- Kčs a keď prešla na vysokú vo výške 500,- Kčs. Svedkyňa uviedla, že sa domnieva, že
stretnutia v Bratislave inicioval skôr otec, pretože bol väčšinu času v zahraničí. Navrhovateľka jej tiež
povedala, že poručiteľa pozvala aj na svadbu, promócie, či pohreb jej manžela a syna, ale poručiteľ
neprišiel. Napokon uviedla aj to, že nevie o tom, že by sa poručiteľ styku s navrhovateľkou bránil.

Svedkyňa O. O. uviedla, že je rodinná priateľka navrhovateľky. Ona nikdy nebola osobne prítomná
pri stretnutiach poručiteľa s navrhovateľkou, od navrhovateľky vedela, keď sa s otcom stretla, alebo
s ním telefonovala. Svedkyňa osobne vybavovala záležitosti pohrebu manžela a syna navrhovateľky,
dotazovala sa navrhovateľky, či má poslať smútočné oznámenie aj jej otcovi, ktorá uviedla, že ho poslať
má, avšak pre krátkosť času ho svedkyňa neposielala poštou, ale ho bola zaniesť do schránky poručiteľa

naKúpeľnejulicivBratislave.Svedkyňasazúčastnilaajpohrebumanželaasynanavrhovateľky,nevie,či
sanaňomzúčastnilajporučiteľ,keďsanatoneskôrpýtalanavrhovateľky,povedalajej,ženie.Svedkyňa
mala z celej situácie dojem, že navrhovateľka mala záujem o stretnutia s otcom, avšak hovorila, že tento
cestuje, z tohto dôvodu sa im to asi nepodarilo.Svedkyňa U.. W. Š., blízka priateľka navrhovateľky vypovedala, že navrhovateľku pozná od ich
vysokoškolského štúdia, asi od r. 1981, videla viackrát aj poručiteľa, ale osobne sa s ním nikdy nestretla.
Z rozprávania navrhovateľky mala vedomosť o tom, že počas jej štúdia na vysokej škole sa s poručiteľom

navrhovateľka stretla asi päťkrát. Počas štúdia na vysokej škole navrhovateľke poručiteľ navrhol, aby
s ním išla spievať do zahraničia, navrhovateľka vtedy so svedkyňou túto situáciu rozoberala. Poručiteľ
nosil navrhovateľke aj nejaké šaty zo zahraničia. Svedkyňa sprostredkovane poskytovala navrhovateľke
príležitostne informácie o poručiteľovi, napr. že je chorý, že mu zomrel syn, že majú nejakú kaviareň.
Priamym iniciátorom získavania týchto informácií nebol nik, keď nejakú informáciu dostala, posunula ju

navrhovateľke. Navrhovateľka ju nikdy nežiadala o zistenie nejakých informácií o otcovi, svedkyňa od
navrhovateľky vedela, že jej otec si neprial, aby sa s ním kontaktovala.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Prvostupňový súd správne skúmal, či v predmetnej právnej veci existuje naliehavý právny záujem
navrhovateľky na určení, že dôvody vydedenia nie sú dané a o určenie neplatnosti závetu, pričom

dospel k záveru, že naliehavý právny záujem existuje, nakoľko navrhovateľka ako neopomenuteľný
dedič bola vylúčená z dedičského konania, samotné dedičské konanie po poručiteľovi bolo prerušené
a navrhovateľka bola odkázaná na podanie predmetného návrhu. Uvedený právny záver súdu prvého
stupňa je správny, prvostupňový súd správne vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka ako dcéra
poručiteľa, je neopomenuteľnou dedičkou, pričom listinou o vydedení bola z dedičského konania

vylúčená. Navrhovateľka popiera existenciu dôvodov vydedenia; v prípade úspechu v konaní bude
môcť uplatniť svoje dedičské práva, má preto naliehavý právny záujem na uplatnených určovacích
žalobných návrhoch. Bez vyriešenia otázky dôvodnosti vydedenia a platnosti závetu by navrhovateľka
svoje dedičské nároky uplatňovať nemohla.

Ako vyplynulo z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2D 238/2006, uznesením zo dňa

10. 1. 2008 č.k. 2D 238/2006 - 128, súd prvého stupňa konanie prerušil; zároveň účastníčke konania
U.. O. Z., dcére poručiteľa, uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na Okresnom
súde Bratislava I proti U. A. - vnukovi poručiteľa a proti A. A. žalobu o určenie, že dôvody vydedenia
spísaného v notárskej zápisnici O.. G. G. pod č. N 505/93, Nz 496/93 zo dňa 22. 12. 1993 nie sú dané
a proti A. A. žalobu o určenie neplatnosti závetu, spísaného v notárskej zápisnici O.. G. G. pod č. N

506/93, Nz 497/93 dňa 22. 12. 1993 s tým, že ak žiadna žaloba nebude podaná v stanovenej lehote,
bude súd v konaní o dedičstve pokračovať. Navrhovateľka podala predmetný návrh na začatie konania
ešte pred tým, ako súd rozhodol o prerušení dedičského konania, keď návrh bol podaný na súde prvého
stupňa už dňa 10. 12. 2007.

Z listiny o vydedení zo dňa 22. 12. 1993 napísanej notárkou O.. G. G. v notárskej zápisnici N 505/93, Nz

496/93 plynie, že poručiteľ vydedil navrhovateľku z dôvodov v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Obč.zák.

Podľa § 469a ods. 1 Obč.zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b/ o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Výkladom ust. § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Obč.zák.sa opakovane zaoberal Najvyšší súd SR vo svojich
rozhodnutiach. Tak napr. vo svojom rozsudku sp. zn. 4Cdo 123/2009 NS SR uviedol, že skutková
podstata ust. § 469a ods. 1 písm. a/ Obč.zák. predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto
správania potomka ( spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci ) s dobrými mravmi, teda rozpor

s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchtopredpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu.
Musí byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne
možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne

odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia
potomka. Najvyšší súd SR považoval za správne, zaoberať sa tým, či správanie navrhovateľky ( v
konaní sp. zn. 4Cdo 123/2009 ) s prihliadnutím na správanie sa poručiteľa k nej ako k dieťaťu, môže
byť považované za odporujúce dobrým mravom. K ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák. uviedol, že
o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v

značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.

Podobne Najvyšší súd SR judikoval v právnej veci sp. zn. 1Cdo 173/1996, v súvislosti s aplikáciou
ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák., že navrhovateľka nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky
vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavila opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám
poručiteľ tým, že ju ako potomka zavrhol hneď po jej narodení. Navrhovateľka sa svojím konaním
nepričinilanavznikutohtostavu,tentonezavinilaaničiastočne aakodieťanemohlaobjektívneovplyvniť

vzťahy medzi svojimi rodičmi. Za týchto okolností nebolo možné od nej požadovať zmenu v jej postoji
voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase medzi ňou a poručiteľom neexistoval
žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp. citový vzťah, v ktorom by mohla pokračovať, resp. na ktorý by
mohla prípadne nadviazať.

Zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Obč.zák. posudzoval Najvyšší súd SR aj

v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 239/2009. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu
v zmysle ust.§ 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák., považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších
prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa

a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/
Obč.zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebrániliobjektívneokolnosti,prípadne,čizostranypotomkanejde onezavinenéneprejavenietakéhoto
kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Obč.zák. totiž

vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s
prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje
o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno
bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

Pokiaľ má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3
O.s.p. ). Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je skutočnosť, že odvolací súd zopakuje
v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od
skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci,

čím si odvolací súd zadováži rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v rozsahu, ako je uvedené v texte vyššie, dospel k odlišnému
záveru, než prvostupňový súd, totiž, že zákonné dôvody vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ a
b/ Obč.zák., tak ako sú uvedené v listine o vydedení zo dňa 22. 12. 1993 napísanej notárkou O.. G. G.
v notárskej zápisnici N 505/93, NZ 496/93, v časti týkajúcej sa navrhovateľky, nie sú dané.

Vzájomný vzťah medzi navrhovateľkou a jej otcom, poručiteľom L. A., nemal povahu štandardného
vzťahu rodiča a potomka. Navrhovateľka pochádzala z mimomanželského pomeru jej rodičov, pričom jej
otec - ako preukázalo vykonané dokazovanie - o ňu od jej narodenia prejavoval záujem len sporadicky
a jeho záujem sa v podstate obmedzil len na platenie výživného; svedčí o tom fakt, že poručiteľ
navrhovateľku ako maloletú videl len raz, alebo dvakrát. Vôbec si k nej ako rodič nebudoval vzťah

od útleho detstva a aj vyživovaciu povinnosť k nej si začal plniť až na základe súdneho rozhodnutiaa oneskorene. Skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a jej otcom nebol vybudovaný funkčný vzťah
rodiča a dieťaťa pritom nemožno klásť za vinu navrhovateľke - v čase po jej narodení a v jej útlom
detstve mohol byť tento vzťah budovaný v prvom rade z iniciatívy jej rodičov, t.j. aj jej otca. Nemožno

pritom za dostatočné vysvetlenie prakticky neexistujúceho vzťahu otec - dcéra vziať fakt, že otec
navrhovateľky - poručiteľ - vzhľadom na svoje povolanie známeho hudobníka veľa a často cestoval, a
to aj mimo územia republiky. Nedostatok fyzickej prítomnosti sa otec navrhovateľky nesnažil nahradiť
inou formou - telefonickým, či písomným kontaktom. Poručiteľ navrhovateľku nevyhľadával ani v čase
svojej prítomnosti na Slovensku. Nezaujímal sa o jej celkový vývoj, zdravotný stav, prospech v škole.

O navrhovateľku, ktorá bola tiež jeho dieťaťom, teda nejavil taký rodičovský záujem, aký by ako otec
prejavovať mal.

Výpovedesvedkov-staršiehoamladšiehobrataporučiteľa-lenpotvrdilivýpovedematkynavrhovateľky,
ako aj sprostredkovaných informácií priateliek navrhovateľky, vypočutých v tomto konaní, že poručiteľ
nemalzáujemnavrhovateľkuakosvojudcéruanipoformálnejstránkezoznámiťsrodinnýmipríslušníkmi
z jeho strany, naopak, snažil sa ju držať mimo tejto svojej rodiny. Navrhovateľka ani v detstve, ale ani

po dosiahnutí plnoletosti nedostala skutočnú príležitosť na to, aby si mohla so svojím otcom vybudovať
bližší citový vzťah, hoci podľa názoru odvolacieho súdu, sa mu nebránila.

S ohľadom na nevybudovaný vzťah otec - dieťa, ktorý mal základ v nedostatočnom záujme poručiteľa
ako otca, o svoju dcéru, počas obdobia, kedy bola navrhovateľka maloletá, nemožno od navrhovateľky
ani ako plnoletej, spravodlivo žiadať, aby niesla zákonné dôsledky vydedenia, pretože situáciu, že o

poručiteľa ako jeho potomok neprejavila opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere práve samotný
poručiteľ svojím nezáujmom o ňu. Neprejavenie opravdivého záujmu navrhovateľky o poručiteľa potom
nemožno chápať ako jej konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď poručiteľovi neposkytla pomoc v
chorobe a starobe, ani že o neho neprejavila opravdivý záujem, aký by ako potomok za iných okolností
prejaviť mala.

Pokiaľ neboli dané zákonné dôvody vydedenia navrhovateľky v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. a/,
b/ Obč.zák., potom nemôže byť platný ani závet poručiteľa zo dňa 22. 12. 1993 pod č. N 506/93,NZ
497/93, a to v časti týkajúcej sa zákonnej dedičky - navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu
navrhovateľky vyhovel ( § 220 O.s.p. ).

O trovách ( celého ) konania rozhodol odvolací súd na základe § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.avkonaníúspešnejnavrhovateľkepriznalnáhradutrov,spočívajúcuvzaplatenísúdnehopoplatku
za návrh najprv 3.000,- Sk/99,50 € a doplatok 100 € a súdneho poplatku za odvolanie 199 €, ako aj trov
právneho zastúpenia, za nasledovné úkony právnej služby : 1. prevzatie a príprava zastúpenia 27. 10.
2007 ( odmena 1.371,- Sk ), 2. podanie návrhu na súd dňa 10. 12. 2007 ( odmena 1.371,- Sk ), t.j. 2.742,-

Sk + 2 x režijný paušál 150,- Sk, spolu 3.042,- Sk, v prepočte 100,98 €;, odmena priznaná na základe
vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. ). Ďalej
patrí právnej zástupkyni navrhovateľky odmena za : 3. účasť na pojednávaní dňa 9. 9. 2009 vzhľadom
na dĺžku pojednávania odmena 55,49 € x 3, 4. účasť na pojednávaní dňa 18. 11. 2009 vzhľadom na
dĺžku pojednávania odmena 55,49 € x 3, 5. účasť na pojednávaní dňa 18. 12. 2009 ( odmena 55,49

€ ), 6. odvolanie zo dňa 5. 2. 2010 ( odmena 55,49 ), 7. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 2. 6.
2011( odmena 57 € ) a 8. účasť na odvolacom pojednávaní dňa 22. 9. 2011 ( odmena 57 € ); t.j. odmena
za úkony právnej služby 3 až 8 spolu 557,92 € (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl.č.
655/2004 Z.z.). Právnej zástupkyni navrhovateľky prináleží ďalej režijný paušál za úkony 3 až 8 : 3 x
6,95 €, 1 x 7,21 €, 2 x 7,41 € ( 42,88 € ). Trovy konania v prvostupňovom a odvolacom konaní potom

predstavujú celkom 1.100,28 €.

Právna zástupkyňa navrhovateľky si vyúčtovala trovy v celkovej výške 2.024,84 € nesprávne, keď síce
správne označila jednotlivé ňou poskytnuté úkony právnej služby, avšak nesprávne za úkony učinené
po 5. 2. 2010 uplatňovala odmenu vo výške 497,91 € podľa § 14b ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.( v znení vyhl.č. 557/2008 Z.z. ), hoci odmena podľa uvedeného ustanovenia by jej prináležala v prípade
zastupovania osoby v hmotnej núdzi, čo nie je prípad navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.