Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/97/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203252
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8411203252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľky: A. Ž.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. R.. XX/XX, XXX XX J., občan SR, práv. zast.: JUDr. Pavol Zavacký, advokát
so sídlom Advokátskej kancelárie Hradné námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, proti odporcovi: S. Ž., nar.
XX.XX.XXXX,bytomH.R..XX/XX,XXXXXJ.,občanSR,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuvýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom S., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, T., nar.
XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. Ž., W.. X., nar. XX.XX.XXXX a odporcu S. Ž., nar. XX.XX.XXXX

uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I. D., zapísané v knihe manželstiev K. Ú. I. D. vo zväzku č. X, ročník XXXX,
strana X, por. č. XX r o z v á d z a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletý S., nar. XX.XX.XXXX, maloletá I., nar. XX.XX.XXXX, maloletá T., nar. XX.XX.XXXX a maloletá
A., nar. XX.XX.XXXX sa pre čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. sumou 70,- eur mesačne, mal. I. sumou 60,- eur
mesačne, mal. T. sumou 50,- eur mesačne a mal. A. sumou 50,- eur mesačne splatných vždy do 20.
dňa v príslušnom mesiaci k rukám matky.

III. Účastníci n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Kežmarok súdny poplatok za návrh na

začatie konania vo výške 66,- eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.05.2011 sa navrhovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkov
konania, mal. deti pochádzajúce z tohto manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal
prispievať na ich výživu sumami uvedenými v podanom návrhu. Taktiež požadovala rozhodnúť, že
odporca je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi neobmedzene.Svoj návrh odôvodnila tým, že toto manželstvo uzavreli účastníci konania po štvorročnej známosti, keď
už bola navrhovateľka tehotná. Z tohto manželstva pochádza päť detí, z toho najstarší O. je už toho
času plnoletý. Problémy v manželstve začali hneď po svadbe, keď odporca po dvoch mesiacoch opustil

spoločnú domácnosť, nasťahoval sa k inej žene, s ktorou žil tri roky až do jej smrti a potom sa opäť
vrátil domov. Odporca počas manželstva pracoval ako vodič na kamióne, preto väčšinu času trávil mimo
domova v zahraničí, najviac na Ukrajine. Taktiež bol vo výkone trestu odňatia slobody na jeden rok
za neplnenie si vyživovacej povinnosti z predchádzajúceho manželstva. Napriek opätovným snahám
navrhovateľky o obnovenie manželského spolužitia, nedokázala opätovne nadviazať k odporcovi hlbší

citový vzťah, a to hlavne kvôli jeho mimomanželským známostiam. City navrhovateľky k odporcovi už
úplne ochladli a manželia spolu intímne nežijú už pol roka.

Na pojednávaní konanom dňa 31.08.2011 navrhovateľka opätovne označila za hlavnú príčinu rozpadu
ich manželstva odporcovu neveru, jeho dlhy, klamstvá a podvody. V ďalšom poukázala na jeho
nezodpovedný spôsob života a na neschopnosť riešiť zásadné problémy. Taktiež uviedla, že pokiaľ ide
o výkon rodičovských práv a povinností k mal. deťom, vedia sa účastníci konania na nich dohodnúť

a požiadala konajúci súd, aby otázku úpravy styku mal. detí s odporcom v rozhodnutí o rozvode
manželstva neupravoval.

Odporca potvrdil skutočnosť, že po uzavretí manželstva narobil kopec problémov a chýb, avšak
stále pracoval a zabezpečoval obživu celej rodiny. Za hlavnú príčinu rozpadu ich manželstva označil
rozdielnosť pováh. Problémové situácie mal odporca ochotu riešiť a odkomunikovať, avšak nikdy

nechápal v čom vidí navrhovateľka problém, keďže s ňou nebola spoločná reč. Taktiež uviedol, že sa
na výkone rodičovských práv a povinností k mal. deťom vedia dohodnúť a súhlasí s tým, aby súd v
rozhodnutí o rozvode ich manželstva opomenul otázku úpravy jeho styku s mal. deťmi.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov v spise, najmä rodičovskou dohodou, ktorá bola predložená na schválenie súdu

účastníkmi konania na uvedenom pojednávaní.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zák. o rodine“)
účelommanželstvajevytvoriťharmonickéatrvaléživotnéspoločenstvo,ktorézabezpečíriadnuvýchovu
detí.

Podľa § 18 Zák. o rodine manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju

dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ústavného článku č. 1 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v platnom znení, manželstvo, rodičovstvo

a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

Za základný účel manželstva sa považuje vytvorenie rodinného prostredia, ktoré by v prvom rade
malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia,
tolerancie dôvery a lásky. Osobným účelom manželstva je vytvorenie jeho samotnej vnútornej podstaty,
teda pevného, trvalého, harmonického, životného spoločenstva ako základu, ktorý je schopný riadne

zabezpečiť výchovu detí.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod toho manželstva. Účastníci
konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva považuje súd
predovšetkým nezdržiavanie sa odporcu v spoločnej domácnosti a jeho mimomanželské vzťahy, čomalo za následok vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a nemožnosť ďalšieho
plnenia účelu manželstva. Možno konštatovať, že ďalšie spolunažívanie navrhovateľky s odporcom nie
je možné. Je nespochybniteľné, že za daných okolností je manželstvo iba formálnym zväzkom a neplní

svoj spoločenský účel. Z uvedeného vyplýva, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný.

Pri rozhodovaní súd prihliadol taktiež na vyjadrenia samotných účastníkov konania, ktorí potvrdili
praktickú neexistenciu manželstva a zhodne vyjadrili súhlas s rozvodom ich manželstva. Z uvedeného
je zrejmé, že obnovenie manželského spolunažívania je za daných okolností vylúčené.

Ako ďalším z hlavných záujmov, ktorý sa očakáva od manželstva, je aj zabezpečenie reprodukcie a

riadna výchova detí. V danom prípade má súd za to, že rozvod manželstva účastníkov konania nie je
v rozpore ani so záujmami ich mal. detí.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať

na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zák. o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania zárobku majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Nakoľko v prejednávanej veci sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd rozhodol o rozvode tohto manželstva.
Taktiež ponechal výšku výživného navrhnutú v rodičovskej dohode, teda na mal. S. 70,- eur mesačne, na
mal. I. 60,- eur mesačne, na mal. T. 50,- eur mesačne a na mal. A. 50,- eur mesačne. Keďže rodičovská
dohoda v znení ako sa na nej rodičia na dohodli, nie je v rozpore so jeho záujmami a neodporuje ani
zákonným kritériám upraveným v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd dohodu rodičov

o výkone ich práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode schválil.

Podľa ústavného článku č. 41 ods. 4 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v platnom znení, starostlivosť o deti a
ich výchova je právom rodičov, pričom deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na

náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k.: XC XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd priznal
navrhovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu pre konanie na I. stupni a
odvolacie konanie.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát ma podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre ich oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a
dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
alebo dovolateľ.

Keďže navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku za podaný návrh na

rozvod, pri aplikácii ust. § 148 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd odporcu výrokom IV. tohto
rozsudku zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66,- eur na účet Okresného
súdu Kežmarok ako náhradu trov štátu v súlade s položkou č. 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vtedy platnom znení
(z návrhu na začatie konania o rozvode manželstva 66,- eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predchádzajúce
priezvisko.